Skupina superasteridov predstavuje poslednú obrovskú vývojovú vetvu pravých dvojklíčnolistových rastlín. Aby sme sa v tomto spletitom fylogenetickom strome nestratili, vynecháme zatiaľ dve najvyššie a najmladšie vetvy (lamiidy a campanulidy) a pozrieme sa na evolučne staršie, takzvané bazálne línie tejto skupiny. Z anatomického hľadiska pre ne platí, že ich vajíčka majú zväčša len jeden obal (tegument) a vyznačujú sa tenkostenným megasporangiom. Z chemického hľadiska je pre ne veľmi typická produkcia špecifických organických zlúčenín nazývaných iridoidy.
Z hľadiska ekológie a fyziológie sa v týchto vetvách nachádzajú viaceré špecifické adaptácie na prežitie, vrátane výraznej suchomilnosti a mäsožravosti.
Čeľaď: Santalovité link
Čeľaď santalovité (Santalaceae) zahŕňa predovšetkým tropické a subtropické poloparazitické dreviny. Vyznačujú sa premenenými koreňmi, takzvanými haustóriami, ktorými prenikajú do vodivých pletív kmeňa alebo konárov hostiteľskej rastliny a odčerpávajú z nich vodu a minerálne látky. Keďže majú vlastné zelené listy (často redukované), fotosyntézu si dokážu zabezpečiť samy.
Imelo biele (Viscum album) je našim najznámejším poloparazitickým krom rastúcim v korunách stromov. Jeho neopadavé kožovité listy a vidlicovito rozkonárené stonky sú nápadné najmä v zime. Plodom je nepravá biela bobuľa obalená extrémne lepivou hmotou. Vďaka nej semená po prechode tráviacim traktom vtákov dokonale priľnú na kôru nového hostiteľského stromu, kde okamžite klíčia.
Rad: Klinčekotvaré link
Tento rad (známy aj ako samostatná línia karyofylidov) zahŕňa naše bežné lúčne kvety, významné hospodárske plodiny, ale aj púštne kaktusy či mäsožravé rastliny.
Čeľaď: Klinčekovité link
Zástupcovia čeľade klinčekovité (Caryophyllaceae) sú prevažne hmyzoopelivé byliny so striktne protistojnými celistvými listami a päťpočetnými kvetmi. Plodom je tobolka.
Klinček záhradný (Dianthus caryophyllus) pochádza zo Stredomoria a dnes existuje v nespočetnom množstve farebných odrôd (od bielych cez ružové až po zelené). Jeho sladko voňavé kvety z neho robia jednu z najobľúbenejších pestovaných okrasných rastlín.
Silenka obyčajná (Silene vulgaris) je veľmi nenáročná a hojne rozšírená lúčna bylina. Jej nezameniteľným znakom sú zrastené kališné lístky, ktoré vytvárajú typický nafúknutý, blanitý a žilkovaný kalich pripomínajúci malý lampión.
Čeľaď: Láskavcovité link
Do čeľade láskavcovité (Amaranthaceae) boli na základe modernej genetiky zaradené aj rastliny z bývalej čeľade mrlíkovitých. Typické je pre ne mnohokveté metlinaté súkvetie a obrovská produkcia semien. Z biologického hľadiska ide o skupinu mimoriadne dôležitú pre výživu človeka.
Repa obyčajná (Beta vulgaris) je dvojročná plodina, ktorá vznikla selekciou zo slanomilnej rastliny pobreží Atlantiku. Pôvodný divý koreň obsahoval len 5 % cukru. Šľachtením vznikli viaceré dôležité formy ako repa cukrová (s obsahom cukru až 18 %) alebo repa kŕmna (dôležité krmivo pre dobytok). Zaujímavosťou repy je, že jej osivo tvorí zdrevnatené klbko viacerých plodov, preto po zasadení často klíči v malých skupinkách.
Cvikla (Beta vulgaris provar. conditiva, syn. provar. cicla) je ďalšou významnou a veľmi obľúbenou formou repy, ktorá sa pestuje predovšetkým pre svoju zhrubnutú buľvu. Je mimoriadne bohatá na zdraviu prospešné červené farbivá (antokyány), vďaka čomu jej šťava podporuje tvorbu červených krviniek a celkovú imunitu organizmu.
Špenát siaty (Spinacia oleracea) je všeobecne známa listová zelenina s oštepovitými listami, ktorá je mimoriadne cenená pre vysoký obsah bielkovín a minerálnych látok.
Mrlík biely (Chenopodium album) je jednou z najrozšírenejších rýchlorastúcich burín. Vytvára husté metliny drobných zelených kvetov. Jeho blízky exotický príbuzný mrlík čílsky (Chenopodium quinoa) sa pestuje v Andách už od čias Inkov, pričom jeho vysoko výživné semená (biele, červené či čierne) poznáme a bežne kupujeme pod názvom quinoa.
Čeľaď: Stavikrvovité link
Typickým morfologickým znakom čeľade stavikrvovité (Polygonaceae) je prítomnosť prílistkov, ktoré sú zrastené do blanitej rúrky, takzvanej ochrey. Táto rúrka jasne objíma stonku nad každým listovým uzlom. Kvety sú drobné a plodom je trojboká nažka.
Rebarbora dlanitá (Rheum palmatum) je statná trváca bylina s mohutným podzemkom, veľkými dlaňovitými listami a typicky červenohnedo pruhovanou stonkou, ktorá sa pre svoju kyslú chuť s obľubou využíva v gastronómii.
Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare) je drobná, poliehavá bylina, ktorá je extrémne odolná voči mechanickému poškodeniu (zošliapavaniu). Nájdeme ju rásť v štrbinách chodníkov, v dlažbe a na poľných cestách.
Čeľaď: Rosičkovité link
Väčšina známych mäsožravých rastlín patrí do bazálnych radov superasteridov. Mäsožravosť sa u nich vyvinula nezávisle od seba ako adaptácia na život v pôdach chudobných na živiny (najmä na dusík). Ich listy sa počas evolúcie premenili na rôzne typy pascí.
Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) z čeľade rosičkovité (Droseraceae) je naša zákonom chránená mäsožravka rastúca na rašeliniskách. Na listoch má špeciálne trichómy produkujúce lepivý sliz pripomínajúci rannú rosu. Lovenie koristi nie je pasívne – keď sa hmyz prilepí, susedné trichómy sa k nemu aktívne priklonia, celý list sa zvinie a rastlina hmyz rozloží vylúčením tráviacich enzýmov.
Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) patrí do rovnakej čeľade, no využíva aktívnu mechanickú pascu. Jej listy sú tvorené dvoma súmernými polovicami vybavenými citlivými chĺpkami. Pri opakovanom podráždení týchto chĺpkov hmyzom sa list bleskovo zaklapne a korisť uväzní.
Krčiažnik (Nepenthes) z čeľade krčiažnikovité (Nepenthaceae) využíva pasívnu gravitačnú pascu. Konce jeho listov sú zmenené na hlboké krčahy plné vody a tráviacich tekutín. Okraj krčaha vylučuje nektár, na ktorom sa hmyz pošmykne, spadne dnu a utopí sa. Klzké steny a trichómy smerujúce nadol mu znemožnia uniknúť.
Čeľaď: Kaktusovité link
Čeľaď kaktusovité (Cactaceae) je prispôsobená na dlhodobé sucho. Tieto sukulenty premenili svoje listy na tŕne (čím zabránili odparovaniu vody a chránia sa pred bylinožravcami) a funkciu fotosyntézy prebrala zdužinatená stonka. V jej vodnom pletive zhromažďujú vodu. Využívajú špeciálnu CAM fotosyntézu, pri ktorej oxid uhličitý (CO₂) prijímajú len v noci, aby cez deň nemuseli otvárať prieduchy.
Opuncia (Opuntia) reprezentuje kaktusy, ktoré majú typickú sploštenú a článkovanú zdužinatenú stonku.
Rebrovec (Echinocactus) má naopak masívnu guľatú alebo kyjakovitú stonku posiatu výraznými ryhami, ktoré mu umožňujú zväčšovať a zmenšovať objem tela podľa prísunu vody.
Pachycereus (Pachycereus) je rod mohutných stĺpovitých kaktusov pochádzajúcich prevažne z Mexika. Niektoré jeho druhy sa vyznačujú výrazným vzrastom, pričom vo voľnej prírode dokážu dorásť do výšky až 19 metrov.
Stenocereus (Stenocereus) je stĺpovitý kaktus, ktorý je vo svete známy produkciou obľúbených mäsitých bobúľ – exotického ovocia pitahaja (známeho aj ako dračie ovocie).
Čeľaď: Vresovcovité link
Čeľaď vresovcovité (Ericaceae) reprezentujú dreviny, kry a polokry rastúce po celom svete, typické svojimi drobnými kožovitými, často neopadavými listami. Ich obrovskou výhodou je schopnosť prežiť na extrémne chudobných, kyslých a piesčitých pôdach. Dokážu to vďaka povinnej symbióze s hubami, takzvanej endotrofnej mykoríze.
Brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), ľudovo čučoriedka, je nízky opadavý poloker tvoriaci rozsiahle porasty v našich kyslých a ihličnatých lesoch. Plodom je tmavomodrá až čierna bobuľa s farbiacou šťavou.
Brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) je jej vždyzelená príbuzná s tuhými neopadavými listami. Jej plody sú žiarivo červené bobule rastúce v strapcoch a jej domovom sú suchšie rašeliniská.
Čajovník čínsky (Camellia sinensis) patrí do čeľade čajovníkovité (Theaceae) a ide o jednu z najstarších kultúrnych rastlín sveta (pestovanú už pred 3000 rokmi). Je to vždyzelený ker so sýtozelenými pílkovitými listami. Tieto listy v sebe produkujú a hromadia povzbudzujúce alkaloidy teín a kofeín. Zaujímavosťou je spracovanie: kým sušením mladých lístkov získavame zelený čaj, ich riadenou fermentáciou (oxidáciou polyfenolov) vzniká čaj čierny.
Čeľaď: Prvosienkovité link
Čeľaď prvosienkovité (Primulaceae) zastupujú byliny, ktorých päťpočetné kvety sú zrastené do rúrkovitých alebo zvonkovitých tvarov a listy často tvoria len prízemnú ružicu.
Prvosienka jarná (Primula veris) kvitne skoro na jar voňavými žltými kvetmi. Pozoruhodným javom pri tomto druhu je takzvaná distýlia. Ide o genetickú stratégiu zabraňujúcu samoopeleniu: v jednej populácii rastú jedince, ktoré majú kvety s dlhými tyčinkami a krátkym piestikom, a iné jedince s presne opačným usporiadaním. Peľ z jedného typu kvetu pritom nedokáže oplodniť vajíčko rovnakého typu (jav známy ako samoinkompatibilita).
Aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa) pochádza z čeľade aktinídiovité (Actinidiaceae). Je to rýchlorastúca dvojdomá liana pôvodom z Číny. Na zrenie plodov je teda potrebná prítomnosť samčej aj samičej rastliny. Jej plstnaté zelené bobule sú celosvetovo známe ako populárne ovocie kiwi.
Saracénia (Sarracenia) z čeľade saracéniovité (Sarraceniaceae) patrí do tohto radu a predstavuje príklad konvergentnej evolúcie mäsožraviek. Nezávisle od svojich vzdialených príbuzných z radu klinčekotvarých (krčiažnikov) aj ona počas vývoja premenila svoje listy na hlboké krčahy naplnené tráviacou tekutinou, do ktorých chytá hmyz.
