Malvidová vetva (často označovaná aj ako pravé rosidy II) je druhou hlavnou fylogenetickou líniou obrovskej rosidovej vetvy. Na rozdiel od fabidov, kde evolučne dominovala schopnosť žiť v symbióze s baktériami viažucimi dusík, v malvidovej vetve nachádzame rastliny s úplne inými, no o to zaujímavejšími chemickými a morfologickými adaptáciami. Patria sem viaceré hospodársky mimoriadne významné rady.
Rad: Pakostotvaré link
Do tohto radu patrí viacero drobných bylín, z ktorých pre bežného človeka najznámejší zástupcovia patria do čeľade pakostovité (Geraniaceae).
Muškát (Pelargonium), odborne nazývaný aj pelargónia, je pre nás najznámejším rodom tejto skupiny. Ide o pôvodne africké rastliny, ktoré sa vďaka svojmu neúnavnému kvitnutiu stali absolútnou klasikou a mimoriadne obľúbenými okrasnými rastlinami našich balkónov a okien.
Čeľaď: Vrbicovité link
Do čeľade vrbicovité (Lythraceae) patria prevažne subtropické a tropické dreviny.
Granátovník púnsky (Punica granatum) je opadavý ker pestovaný od Ázie až po Stredomorie. Jeho plod je u nás dobre známy ako granátové jablko. Ide o špecifickú veľkú bobuľu s tuhým kožovitým povrchom (exokarp), ktorý obaľuje bielu špongiovitú hmotu (mezokarp). V tejto hmote sú v samostatných puzdrách uložené semená, z ktorých každé je obalené sladkou, žiarivo červenou dužinou. Práve táto dužina so semenami tvorí úžitkovú časť plodu.
Čeľaď: Mydlovníkovité link
Čeľaď mydlovníkovité (Sapindaceae) zahŕňa dreviny mierneho i subtropického pásma. Mnohé druhy obsahujú v pletivách latex alebo saponíny a ich semená často obaľuje sladký miešok. Pre naše známe stromy z tejto čeľade je typickým znakom tvorba krídlatých plodov (dvojnažiek), ktoré slúžia ako dômyselné lietacie zariadenie na šírenie semien vetrom (anemochória).
Javor mliečny (Acer platanoides) je náš bežný pôvodný druh s typickými laločnatými listami. Jeho krídlaté dvojnažky zvierajú pri pohľade tupý uhol. Drevo tohto stromu je mimoriadne cenené pri výrobe nábytku a hudobných nástrojov.
Javor horský (Acer pseudoplatanus) tvorí stabilnú súčasť horských bučín. Na rozdiel od mliečneho javora má na okrajoch listov jemné pílkovanie a jeho okrídlené nažky zvierajú ostrý uhol. Patrí k významným medonosným drevinám.
Javor poľný (Acer campestre) je relatívne menší druh rastúci v teplejších dubinách, ktorého drobnejšie listy majú zaoblené laloky a krídla jeho plodov ležia takmer v jednej rovine.
Javor cukrový (Acer saccharinum) je cudzokrajný zástupca, ktorý dominuje v lesoch Severnej Ameriky. Jeho tvarovaný list je zobrazený na kanadskej štátnej vlajke a z jeho miazgy sa varením získava populárne prírodné sladidlo – javorový sirup.
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) je parková drevina s mohutnými dlaňovito zloženými listami, pochádzajúca z Balkánu. Kvitne vo veľkých bielych, vzpriamených strapcoch. Jeho plodom je ostnatá tobolka, ktorá ukrýva veľké hnedé lesklé semeno s belavou jazvou. Napriek všeobecnému ľudovému názvu „gaštan“ nemá tento strom s jedlými gaštanmi (ktoré patria k bukotvarým drevinám) z botanického hľadiska nič spoločné.
Dvojslivka čínska (Litchi chinensis) je ázijská drevina známa pre svoje plody – liči. Konzumovanou časťou tohto exotického ovocia je v skutočnosti zdužinatený sladký miešok, ktorý tesne obaľuje semeno.
Čeľaď: Rutovité link
Čeľaď rutovité (Rutaceae) tvoria prevažne stromy a kry, ktoré sú typické obsahom silných éterických olejov a prchavých silíc. Suverénne najznámejším je tu rod citrónovník, ktorý nám poskytuje citrusové ovocie. Plodom citrusov je špecifický typ bobule zvaný hesperídium. Pre všetky druhy platí rovnaká anatómia plodu: farebný kožovitý povrch so silicami je exokarp, pod ním sa nachádza biela hubovitá vrstva nazývaná albedo, a vnútro tvorí endokarp rozdelený na šťavnaté mesiačiky ukrývajúce semená.
Citrónovník pravý (Citrus limon) pochádza z Indie a plodí svetoznáme citróny. Ich dužina obsahuje obrovské množstvo kyseliny citrónovej, vitamínu C a B1, pre ktoré sa využívajú predovšetkým vo forme vylisovanej šťavy. Citrónovník médsky (Citrus medica) je veľmi podobný druh, no jeho plody sú nápadne hrboľaté, často s hrubšou šupkou a s tupo zašpicateným koncom. Sú známe ako citronáty (cedráty).
Citrónovník pomarančový (Citrus sinensis) k nám prišiel z Číny a jeho oveľa väčšie a sladšie plody poznáme ako pomaranče. Špeciálne vyšľachtené červené odrody obsahujú zdravé farbivá – antokyány.
Citrónovník mandarínkový (Citrus reticulata) produkuje menšie sladké mandarínky. Spomedzi všetkých citrusov majú suverénne najľahšie oddeliteľné mesiačiky a obsahujú najmenej bieleho albeda.
Citrónovník limetový (Citrus aurantifolia) rastie vo forme tŕnitého kra a prináša tmavozelené limetky. Sú menšie a spravidla kyslejšie ako citróny, pričom majú oveľa tenší exokarp. Pravdepodobne ide o dávneho kríženca medzi citrónovníkom médskym a inými divými citrusmi.
Citrónovník japonský (Fortunella japonica) poskytuje drobné, 3–4 cm veľké plody zvané kumkvát. Sú vysoko aromatické a zvyčajne sa konzumujú celé aj so sladkou pomarančovou šupkou. Rastlina slúži aj ako efektná izbová zeleň.
Citrónovník rajský (Citrus paradisi) rodí veľké žlté až červené grapefruity. Tento strom zo Strednej Ameriky vznikol ako prirodzený kríženec pomaranča a pomela a jeho šťavnatá dužina sa vyznačuje špecifickou horkastou chuťou.
Citrónovník obrovský (Citrus maxima) nám dáva masívne plody známe ako pomelo. Oproti grepu majú extrémnu vrstvu albeda, ktoré sa však dá na rozdiel od neho veľmi ľahko ošúpať. Výrazne horkú chuť má práve táto biela šupka, zatiaľ čo samotná zrnitá dužina je skôr sladká.
Čeľaď: Obličkovcovité link
Do čeľade obličkovcovité (Anacardiaceae) radíme teplomilné dreviny, z ktorých mnohé poskytujú obľúbené ovocie, no iné sú známe prítomnosťou veľmi dráždivých a jedovatých sekrétov.
Mangovník indický (Mangifera indica) patrí k najvýznamnejším a globálne najkonzumovanejším tropickým ovocným stromom. Jeho plody poznáme ako mango. Botanicky ide o masívnu, oranžovočervenú kôstkovicu so žltou šťavnatou dužinou.
Čeľaď: Slezovité link
Do modernej a veľmi širokej čeľade slezovité (Malvaceae) dnes systematicky zaraďujeme aj dreviny z historickej rodiny lipovitých. Sú to rastliny, ktorých kvety produkujú enormné množstvo nektáru, a viaceré druhy sú celosvetovo známe pre tvorbu mimoriadne pevných textilných vláken.
Lipa malolistá (Tilia cordata) je náš uctievaný majestátny strom so srdcovitými listami. Jej voňavé, svetložlté kvety robia z lipy vynikajúcu medonosnú aj liečivú drevinu. Čaj zo sušených kvetov (zbieraných na začiatku kvitnutia) sa tradične využíva na zrážanie horúčky, liečbu dýchacích ciest a podporu srdcovej činnosti.
Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) je vzhľadom a využitím veľmi podobná, no odlišuje sa mierne väčšími listami s ponorenou žilnatinou a inou anatómiou drevnatého plodu (má výraznejšie rebrá na povrchu).
Juta (Corchorus) je exotická hospodárska bylina známa z textilného priemyslu. Získavajú sa z nej mimoriadne hrubé a pevné vlákna, z ktorých sa celosvetovo pletú nosné laná, koberce a klasická vrecovina.
Kakaovník pravý (Theobroma cacao) pochádza z trópov Ameriky. Stromy sú typické fenoménom zvaným kauliflória, čo znamená, že ich drobné kvety (a následne aj plody) vyrastajú netradične priamo z hrubého kmeňa a zo starých konárov. Z jeho semien sa fermentáciou a pražením získava kakao.
Kola končistá (Cola acuminata) plodí 5-cípe hviezdicovité tobolky. Pre vysoký obsah kofeínu, kolanínu a teobromínu sa jej semená stali základom pôvodných receptúr celosvetovo známych kolových nápojov.
Bavlník bylinný (Gossypium herbaceum) je poľnohospodársky gigant. Po odkvitnutí vytvára tobolku, ktorá pukne a uvoľní hustý chumáč bielych chĺpkov upínajúcich sa na semená. Z týchto chĺpkov sa tká bavlna, zatiaľ čo olejnaté semená poskytujú technický olej.
Čeľaď: Kapustovité link
Čeľaď kapustovité (Brassicaceae) predstavuje z botanického hľadiska obrovskú výnimku. Kým kvety takmer všetkých pravých dvojklíčnolistových rastlín sú päťpočetné, kapustovité si zachovali prísne štvorpočetné kvety usporiadané v strapcoch. Zrastením ich plodolistov vzniká pukavý plod typický pre túto čeľaď – šešuľa alebo šešuľka.
Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je učebnicovým príkladom ľudskej vytrvalosti v šľachtení. Z tohto jediného divého druhu dokázali poľnohospodári selektívnym výberom génov počas storočí vytvoriť diametrálne odlišné druhy zeleniny (konvariety):
- kapusta hlávková – listy sa pevne zvinuli do pevnej hlávky
- kel hlávkový – vytvoril bublinaté a silne kučeravé listy
- kel ružičkový – na vysokej stonke sa tvoria drobné púčiky vo forme miniatúrnych hlávok
- kaleráb – zhrubla mu a zdužnatela spodná časť stonky (hľuza)
- karfiol – vytvoril masívne, zdužnatené nerozvinuté biele súkvetie
- brokolica – ponechala si voľnejšie chocholíkovité súkvetie plné zelených kvetných púčikov
Repka olejka (Brassica napus var. napus) kvitne na poliach do obrovských žiarivo žltých plôch. Je dôležitou medonosnou plodinou a z jej semien sa lisuje všestranný olej.
Repica olejnatá (Brassica rapa ssp. sylvestris) je jej vizuálne podobná poľnohospodárska príbuzná s červenohnedými semenami.
Reďkev siata (Raphanus sativus) sa pestuje buď vo forme bielych predĺžených buľv, alebo ako čierna guľatá forma. Konzumnou časťou je tu v oboch prípadoch hrubý, zdužnatený hypokotyl.
Chren dedinský (Armoracia rusticana) je mimoriadne pálivá bylina, v ktorej idioblasty so silicami pracujú na plné obrátky. Vyhľadáva sa jeho zhrubnutý podzemný koreň využívaný v gastronómii.
Žerucha siata (Lepidium sativum) je nenápadná bylina so špecifickou vôňou, ktorú mnohí doma klíčia na vate. Patrí medzi najrýchlejšie rastúcu listovú zeleninu a je vysoko cenená pre extrémnu dávku železa a vitamínu C.
Horčica biela (Sinapis alba) je poľnohospodárskou surovinou. Práve z jej semien (zmiešaných s tekutinou) sa uvoľňovaním štípľavých silíc vyrába tradičná horčica.
Kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris) je drobná ekologicky nenáročná bylina a jedna z našich najbežnejších burín. Poznáte ju podľa trojuholníkových plodov (šešuliek), ktoré pripomínajú staré kapsy. Často sa ľuďom pletie jej názov – tvar pastierska kapsička je nespisovný a nesprávny, pretože rodové meno (kapsička) musí z hľadiska slovenskej nomenklatúry vždy stáť pred druhovým (pastierska).
Arábovka Thalova (Arabidopsis thaliana) je malá lúčna bylina so srdcovitými listami, no s gigantickým významom vo vede. Vďaka veľmi krátkemu životnému cyklu a jednoduchej DNA je to najznámejší a najpoužívanejší modelový organizmus v genetike a molekulárnej biológii rastlín.
