Malvidová vetva

  1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
    1. Pravé vetvy krytosemenných rastlín
      1. vetva: Pravé dvojklíčnolistové rastliny
        1. vetva: Superrosidy
          1. vetva: Rosidová vetva
            1. vetva: Malvidová vetva
              1. rad: Pakostotvaré (Geraniales)
              2. rad: Myrtotvaré (Myrtales)
                1. čeľaď: Vrbicovité (Lythraceae)
              3. rad: Kamenicotvaré (Crossosomatales)
              4. rad: Pikramniotvaré (Picramniales)
              5. rad: Huerteotvaré (Huerteales)
              6. rad: Mydlovníkotvaré (Sapindales)
                1. čeľaď: Mydlovníkovité (Sapindaceae)
                2. čeľaď: Rutovité (Rutaceae)
                3. čeľaď: Obličkovcovité (Anacardiaceae)
              7. rad: Slezotvaré (Malvales)
                1. čeľaď: Slezovité (Malvaceae)
              8. rad: Kapustotvaré (Brassicales)
                1. čeľaď: Kapustovité (Brassicaceae)

Rad: Myrtotvaré

Čeľaď: Vrbicovité

Medzi vrbicovité (Lythraceae) patria subtropické a tropické dreviny. Granátovník púnsky (Punica granatum) je opadavý ker alebo menší strom, ktorého pestovanie sa rozšírilo z juhozápadnej Ázie až po Stredomorie. Jeho plod je u nás známy ako granátové jablko. Je to 5-12 cm veľká lesklá bobuľa červenej farby s tuhým kožovitým oplodím (exokarp), ktoré obaľuje bielu špongiovitú septovanú hmotu (mezokarp). Do mezokarpu sú vnorené samotné semená, z ktorých každé je obalené sladkou červenou dužinou. Táto dužina (spolu so semenami) tvorí úžitkovú časť rastliny, z ktorej sa pripravujú rôzne nápoje.

Rad: Mydlovníkotvaré

Čeľaď: Mydlovníkovité

Mydlovníkovité (Sapindaceae) sú väčšinou dreviny mierneho a subtropického pásma, ale vyskytujú sa aj byliny. Listy sú dlaňovité, perovito zložené alebo jednoduché, striedavé aj protistojné. Kvety sú malé, šikmo súmerné alebo pravidelné 5-početné. Plody sú rôzne. Semená niektorých druhov obaľuje sladký miešok. Mnohé druhy obsahujú latex a saponíny.

Javor mliečny (Acer platanoides) je našim pôvodným druhom. Listy sú 5-7 laločnaté, s končistými lalokmi. Kvety tvoria ovisnuté strapce a typické krídlaté dvojnažky zvierajú tupý uhol. Drevo sa používa na výrobu nábytku a hudobných nástrojov.

Javor horský (Acer pseudoplatanus) je častým stromom horských bučín. Je to taktiež náš pôvodný druh. Laloky listov sú len jemne pílkovité. Kvety tvoria bohaté metliny. Plodom je krídlatá dvojnažka, ktorá zviera ostrý uhol. Je to aj významná medonosná rastlina.

Javor poľný (Acer campestre) je ďalší náš pôvodný druh, ktorý je relatívne najmenší. Rastie v teplejších oblastiach, najmä v dubinách. Má menšie 5-laločnaté listy s celistvookrajovými lalokmi. Krídla dvojnažiek ležia v jednej rovine.

Z cudzokrajných druhov je známy javor cukrový (Acer saccharinum), ktorý je typickým druhom Severnej Ameriky. Z jeho miazgy sa vyrába prírodné sladidlo - javorový sirup. Jeho list je zobrazený na štátnej vlajke Kanady.

Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) je drevina s veľkými protistojnými dlaňovito zloženými listami. Koncové púčiky sú veľké až 3 cm a kvety sú šikmo súmerné 5-početné, tvoriace vzpriamené súkvetie strapca závinkov. Plodom je ostnatá tobolka, nesprávne ľudovo nazývaná gaštan, ktorá obsahuje jedno veľké semeno s hnedým lesklým osemením a belavou jazvou (hilum). Pagaštan konský nie je náš pôvodný druh, pochádza z Balkánu.

Dvojslivka čínska (Lithi chinensis) je známa pre svoje plody - liči - ktoré tvorí semeno obalené sladkým mieškom. Pochádza z Juhovýchodnej Ázie.

Čeľaď: Rutovité

Rutovité (Rutaceae) sú prevažne dreviny (stromy aj kry), zriedkavejšie aj byliny. Typické sú obsahom aromatických éterických olejov, silíc a terpenoidov. Listy sú perovito zložené alebo jednoduché (citrónovník). Kvety sú väčšinou pravidelné 5-početné, veľké a voňavé. Plodom je tobolka (jasenec) alebo bobuľovitý citrusový plod (hesperídium). Medzi najznámejších tropických a substropických zástupcov patrí rod citrónovník, kam zaraďujeme prakticky všetko známe citrusové ovocie.

Anatómia citrusových plodov je u všetkých druhov rovnaká. Lesklý kožovitý farebný povrch sa nazýva exokarp. Pod ním je hubovitá biela hmota, ktorá sa nazýva albedo. Jednotlivé mesiačiky sa skladajú z dužinatej hmoty (endokarp), ktorá je obalená stenou. V endokarpe sú prítomné samotné semená.

Citrónovník pravý (Citrus limon) pochádza z Indie a Stredomoria. Jeho plody sú citróny. Plodov sa málokedy používajú na priamu konzumáciu, pretože ich šťava je veľmi kyslá (obsahuje veľa vitamínu C, B1 a kyseliny citrónovej). Podobným druhom je citrónovník médsky (Citrus medica), ktorého plody pripomínajú hrboľaté citróny s tupo zašpicateným koncom - tzv. citronáty alebo cedráty.

Citrónovník limetový (Citrus aurantifolia) poskytuje plody zelenej farby - limetky. Podobajú sa citrónom, sú však menšie, spravidla kyslejšie a majú tenší exokarp. Ker, na ktorom limetky rastú, má tŕne. Pravdepodobne ide o medzidruhového kríženca medzi citrónovníkom médskym a iným divým druhom (pravdepodobne Citrus micrantha).

Citrónovník pomarančový (syn. čínsky) (Citrus sinensis) pravdepodobne pochádza z Číny. Jeho plody sú známe pomaranče, ktoré sú väčšie a sladšie. Červené odrody majú vysoký obsah antokyánov.

Citrónovník mandarínkový (Citrus reticulata) poskytuje plody mandarínky. Mandarínky majú spomedzi najznámejších citrusových plodov najľahšie oddeliteľné mesiačiky a najmenej albeda.

Citrónovník rajský (Citrus paradisi) je mohutnejšieho vzrastu. Plody sú veľké žlté, ružové alebo červené grapefruity (v závislosti od odrody) s mierne horkastou šťavnatou dužinou. Pravdepodobne sa jedná o prirodzeného kríženca medzi pomarančom a pomelom pochádzajúceho zo Strednej Ameriky.

Citrónovník obrovský (Citrus maxima) má plody veľmi podobné grepom - nazývajú sa pomelo (pompelmus). Na rozdiel od grepu majú mohutnejšie albedo. Albedo aj stena mesiačikov majú výraznú horkú chuť, avšak na rozdiel od grepu sa dajú od perikarpu bez problémov oddeliť. Na druhej strane samotný perikarp je v porovnaní s grepom menej horký.

Citrónovník japonský (Fortunella japonica) je známy pod menom kumkvát. Plody dorastajú do veľkosti len 3-4 cm, sú aromatické, pomarančovej farby a aj chuťovo podobné pomarančom. Táto drevina pochádza z juhovýchodnej Číny. Pestuje sa aj ako izbová rastlina.

Čeľaď: Obličkovcovité

Obličkovcovité (Anacardiaceae) sú dreviny, kry alebo menšie stromy. Rastú väčšinou v subtrópoch a trópoch. Listy sú zložené, striedavé. Kvety sú menšie, 5-početné, s rôznorodým kvetným obalom. Je to príbuzná skupina čeľadiam rutovitých a mydlovníkovitých. Mnohé druhy sú významné ovocné rastliny alebo obsahujú jedovaté sekréty.

Mangovník indický (Mangifera indica) patrí medzi najvýznamnejšie tropické ovocné rastliny. Pôvodne pochádza z Indie. Jeho plod - mango - je veľká kôstkovica oranžovej až oranžovočervenej farby so šťavnatou dužinou.

Rad: Slezotvaré

Čeľaď: Slezovité

Medzi slezovité (Malvaceae) patria byliny aj dreviny vyskytujúce sa v miernom aj tropickom pásme. Kvety sú pravidelné, 5-početné, produkujú veľa nektáru. Plodom je rozpadavá tobolka.

Lipa malolistá (Tilia cordata) je opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú okrúhle, dlhé a široké do 7,5 cm, pri báze srdcovité, zúžené do hrotu, zúbkaté, na hornej strane lesklé, zelené, na spodnej strane modrozelené. Kvety majú priemer 2 cm, sú svetložlté, voňavé, v súkvetiach až do desať. Plod je okrúhly, drevnatý, sivozelený, s priemerom asi 6 mm. Lipa malolistá má svoj pôvod v Európe a Západnej Ázii.

Lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos) je taktiež opadavý strom, vysoký 30 m. Listy sú o niečo väčšie ako u lipy malolistej - 12 cm. Veľkosť listov však nie je rozlišovacím znakom týchto dvoch druhov. Typickým znakom lipy veľkolistej je ponorená žilnatina. Kvety sú široké 2 cm, svetložlté, voňavé, vyrastajú v súkvetiach. Plod je okrúhly, drevnatý, sivozelený, dlhý asi 1-2 cm, s piatimi rebrami.

Kakaovník pravý (Theobroma cacao) je tropická drevina pochádzajúca z Ameriky. Je to významná úžitková rastlina, ktorá sa pestuje na plantážach v trópoch. Z jej semien sa vyrába kakao. Zvláštnosťou tohto druhu je, že kvety vyrastajú priamo na kmeni a starých konároch (kaulifloria).

K cudzokrajným zástupcov patrí aj kola. Kola končistá (Cola acuminata) sa pestuje pre semená, ktoré sa vyvíjajú v 5-cípych hviezdicovitých tobolkách. Obsahujú glykozid kolanín a alkaloidy kofeín, teobromín, ale aj škrob, preto sa u domorodého obyvateľstva používajú aj ako potravina. Zo semien sa vyrábajú osviežujúce kolové nápoje.

Bavlník bylinný (Gossypium herbaceum) pochádza z Ázie a zo Strednej Ameriky. Veľké kvety sú žltkasté alebo biele. Po odkvitnutí sa vytvorí tobolka, ktorá puká a uvolňuje chumáč žltkastej alebo bielej bavlny so semenami. Z vláken oddelených od semien sa robí priadza a z nej sa tkajú alebo pletú rôzne textílie. Dnes sa bavlna často kombinuje s umelými vláknami, čím sa stáva menej krčivou. Olejnaté semená zasa poskytujú pokrmový a technický bavlníkový olej.

Rad: Kapustotvaré

Čeľaď: Kapustovité

Čeľaď kapustovité (Brassicaceae) je hospodársky veľmi významná. Rastliny tejto čeľade obsahujú idioblasty, ktoré im dodávajú charakteristickú kapustovitú horkastú chuť. Sú to prevažne byliny, výnimočne polokry. Kvety sú 4-početné a vždy tvoria strapcovité súkvetia. Plodom je dvojplodolistová tobolka s nepravou blanitou priehradkou (šešuľa, šešuľka), zriedkavo nažka alebo dvojnažka.

Kapusta obyčajná (Brassica oleracea) je spravidla dvojročná bylina. U nás sa pestuje vo viacerých konvarietach ako zelenina:

  • kapusta hlávková (B. oleracea convar. capitata) - z krátkej modifikovanej stonky (hlúb) vyrastajú hladké listy so sivastým voskovým povlakom, ktoré tvoria pevne zvinutú hlávku (biela a červená forma)
  • kel hlávkový (B. oleracea convar. sabauda) - od kapusty sa odlišuje najmä bublinato-kučeravými listami
  • kel ružičkový (B. oleracea convar. gemmifera) - v pazuchách stonkových listov vyrastajú púčiky v podobe malých hlávok, ktoré pokrývajú byľ až po vrcholové voľné listy
  • kaleráb (B. oleracea convar. gongylodes) - má bazálnu stonkovú hľuzu, z ktorej vyrastajú dlhé stopkaté voľné listy (zelenkastá a modrofialová forma)
  • karfiol (B. oleracea convar. botrytis) - má zväčšené zdužnatené súkvetie, ktoré sedí na vrchole skrátenej stonky
  • brokolica (B. oleracea convar. italica) - od karfiolu sa odlišuje voľnejším chocholíkovitým súkvetím na dlhších zdužnatelých stopkách a konzumuje sa ešte, keď sú kvetné púčiky uzavreté

Ako olejnina sa pestuje repka olejka (Brassica napus var. napus), iným pomenovaním kapusta repková pravá. Olejnaté sú jej semená. Olej má technické (výroba kaučuku a mydla) a kulinárske využitie (stolový olej). Je to aj významná medonosná rastlina.

Repica olejnatá (Brassica rapa ssp. sylvestris) je taktiež olejnina. Jej dolné listy sú chlpaté a semená červenohnedé.

Ako zelenina sa u nás pestuje aj reďkev siata (Raphanus sativus). Známa je biela, polodlhá forma, resp. poddruh reďkev siata pravá (R. sativus ssp. sativus) s červeným zhrubnutým hypokotylom, a guľatá reďkev siata čierna (R. sativus ssp. niger), ktorej hypokotyl má mierne predĺžený tvar a čiernu farbu. Kvety sú fialové až biele. Reďkev pochádza z Prednej Ázie.

Chren dedinský (Armoracia rusticana) je trváca bylina, ktorá sa taktiež pestuje ako zelenina pre zhrubnutý kolovitý koreň charakteristickej vône a chuti. Kvety sú drobné, biele.

Zo semien horčice bielej (Sinapis alba) sa vyrába horčica. Rastlina je jednoročná. Má odstávajúce kališné lístky.

Do tejto čeľade patria aj mnohé buriny. Kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris) je jednoročná alebo aj dvojročná bylina s vretenovitým koreňom a ružicou viac-menej prízemných listov, medzi ktorými vyrastá 10-50 cm vysoká chlpatá, zväčša rozkonárená stonka so sediacimi kopijovitými listami a strapce drobných bielych kvetov. Kvitne od marca do októbra. Plody sú trojhranné šešuľky. Kapsička pastierska je ekologicky nenáročná a u nás je hojne rozšírená.

Ľudový názov tejto rastliny, pastierska kapsička, je z hľadiska nomenklatúry nesprávny, pretože rodové meno kapsička sa nachádza za druhovým menom pastierska.

Arábovka Thalova (Arabidopsis thaliana) je jednoročná alebo dvojročná útla bylina vysoká 10-30 cm. Pochádza zo Stredomoria, ale rozšírila sa už do celého sveta. Je známa predovšetkým ako modelový organizmus v rastlinnej genetike.