Lamiidová vetva (lamiidy) predstavuje mimoriadne dôležitú vývojovú líniu v rámci veľkej skupiny asteridov. Z hľadiska biológie, chémie a anatómie je pre ňu charakteristická silná tvorba špecifických chemických látok, najmä alkaloidov a silíc. Z fylogenetického hľadiska majú všetky tieto rastliny spoločné to, že ich vajíčka majú len jeden vajíčkový obal (tegument) a tvoria zlúčeniny zvané iridoidy.
Čeľaď: Marenovité link
Do čeľade marenovité (Rubiaceae) patria stromy aj kry, u nás sa však vo voľnej prírode vyskytujú len byliny. Ich listy sú usporiadané praslenovito alebo protistojne. Kvety sú drobné, štvor- až päťpočetné, biele alebo žlté. Plodom je dvojnažka, tobolka alebo kôstkovica.
Kávovník arabský (Coffea arabica) je tropický ker s tuhými kožovitými listami pochádzajúci z dažďových pralesov Etiópie. Kvitne bielymi, päťpočetnými kvetmi a jeho plodom je kôstkovica obsahujúca dve semená. Tieto semená obsahujú 1–1,5 % alkaloidu kofeínu a po upražení sa z nich pripravuje káva s povzbudivými účinkami na nervovú sústavu. Kávovník mohutný (Coffea robusta) je príbuzný druh. Je pestovateľsky menej náročný a skôr dozrieva, no z hľadiska gastronómie poskytuje menej kvalitnú kávu ako arabika.
Čeľaď: Ľuľkovité link
Čeľaď ľuľkovité (Solanaceae) spája naše kľúčové hospodárske plodiny i prudko jedovaté rastliny. Majú okrúhle stonky a striedavé usporiadanie listov. Kvetné časti sú v násobkoch piatich, pričom okvetné lístky zrastajú do zvrásnenej korunky. Súkvetím je zväčša závinok. Plodom býva bobuľa (s vrchným semenníkom) alebo tobolka. Pre pletivá ľuľkovitých je typický obsah silných alkaloidov (ako atropín, solanín alebo nikotín).
Rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum, syn. Lycopersicon esculentum) je zvyčajne jednoročná bylina so žltými kvetmi. Jej červená alebo žltá bobuľa (rajčina) v zrelom stave neobsahuje solanín. Pre tento druh je typické, že pri mechanickom narušení alebo podrvení listov vydáva silný špecifický zápach.
Paprika ročná (Capsicum annuum) kvitne bielymi kvetmi a jej plodom je netypická vysýchavá bobuľa. Pálivosť jej plodov nespôsobujú bežné alkaloidy, ale látka zvaná kapsaicín. Červené odrody papriky obsahujú aj farbivá antokyány.
Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum), hovorovo zemiak, je trváca bylina s bielymi až fialkastými kvetmi pochádzajúca z Južnej Ameriky. Rastlina je prudko jedovatá kvôli obsahu solanínu. Jedovaté sú všetky jej nadzemné časti, s výnimkou zrelých podzemných hľúz, ktoré slúžia ako potrava. Tieto hľuzy nemajú koreňový, ale stonkový pôvod a slúžia aj na vegetatívne rozmnožovanie. Z hľadiska zloženia hľuza zemiaka obsahuje približne 76–78 % vody a 22–24 % sušiny. Samotný škrob tvorí približne 75 % obsahu sušiny (čo zodpovedá 15–18 % celkovej hmotnosti hľuzy). Zvyšnú časť sušiny do celkovej hmotnosti dopĺňajú približne 2 % bielkovín, 2 % vlákniny, 0,1 % tukov a zvyšok tvoria minerálne látky a jednoduché cukry.
Ľuľok baklažánový (Solanum melongena) pochádza z Indie a spomedzi bežných ľuľkovitých plodín má najväčšie plody (dorastajúce až do 30 cm). Ide o veľké bobule vajcovitého tvaru a fialovej farby s hubovitou dužinou.
Tabak virgínsky (Nicotiana tabacum) je jednoročná bylina pestovaná pre svoje veľké listy. Tie obsahujú prudko jedovatý alkaloid nikotín, ktorý sa veľmi rýchlo vstrebáva sliznicami úst, tráviacim traktom i pokožkou. V malých dávkach povzbudzuje centrálnu nervovú sústavu, no vyššie dávky vyvolávajú kŕče a môžu byť smrteľné. Tabakový dym okrem nikotínu obsahuje karcinogénne látky, oxid uhoľnatý a arzén.
Machovka čerešňová (Physalis alkekengi) je dekoratívna bylina typická svojím zväčšeným, oranžovým až červeným nafúknutým kalichom pripomínajúcim lampión. Vo vnútri sa vyvíja sladká červená bobuľa.
Kustovnica čínska (Lycium chinense) sa využíva pre svoje pretiahnuté červené bobule, predávané a konzumované v sušenom stave pod komerčným názvom goji.
Ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna) je smrteľne jedovatá, až 2 m vysoká bylina rastúca najmä na lesných rúbaniskách. Jej hnedočervené kvety sa menia na fialovočierne šťavnaté bobule. Celá rastlina obsahuje alkaloid atropín. Ten má schopnosť rozširovať zreničky, čo sa v stredoveku využívalo z kozmetických dôvodov (názov bella donna znamená krásna pani) a dnes to nachádza využitie v očnom lekárstve.
Blen čierny (Hyoscyamus niger) je lepkavá a silne zapáchajúca poľná burina rastúca na rumoviskách. Je taktiež prudko jedovatá. Kvitne špinavožltými kvetmi s výraznou fialovou žilnatinou.
Durman obyčajný (Datura stramonium) je vysoká bylina s veľkými bielymi kvetmi a laločnato zubatými listami. Jeho plodom je okrúhla, na povrchu ostnatá tobolka. Rovnako ako ľuľkovec a blen, aj durman je prudko jedovatý.
Čeľaď: Pupencovité link
Čeľaď pupencovité (Convolvulaceae) tvoria rastliny s poliehavými alebo popínavými stonkami a striedavými listami. Ich najvýraznejším znakom je koruna zrastená do hlbokého lievikovitého tvaru. Plodom je tobolka a niektoré druhy v pletivách obsahujú mliečnice.
Povojník batatový (Ipomoea batatas) je hospodársky druh pestovaný v trópoch a subtrópoch. Jeho koreňový systém vytvára mohutné hľuzy, takzvané bataty (sladké zemiaky), ktoré sa konzumujú alebo sa z nich vyrába škrob a liehoviny.
Čeľaď: Hluchavkovité link
Rastliny z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae) sa v prírode dajú bezpečne identifikovať na základe dvoch vizuálnych diagnostických znakov: ich byle sú na priereze jasne štvorhranné a listy vyrastajú v prísnom krížmo-protistojnom usporiadaní. Kvety sú bilaterálne symetrické, kalich je zrastený a koruna je rozdelená na horný a dolný pysk. Kvety sa zoskupujú do takzvaných papraslenov (stiahnuté vidlice), z ktorých následne vznikajú plody rozpadávajúce sa na štyri tvrdky. Čelaď je významná obrovskou produkciou a hromadením prchavých silíc (éterických olejov), vďaka čomu majú tieto rastliny využitie ako koreniny, bylinné liečivá a suroviny pre voňavkárstvo.
Hluchavka biela (Lamium album) a blízko príbuzná hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum) sú bežné voľne rastúce byliny, podľa ktorých je celá čeľaď pomenovaná. Hluchavka biela má priamu štvorhrannú stonku s pílkovitými listami a biele pyskaté kvety s jemnou medovou vôňou.
Šalvia lekárska (Salvia officinalis) je silne aromatický, medonosný poloker so sivo plstnatými listami a fialovými kvetmi. U nás sa bežne pestuje, vo voľnej prírode pôvodná nie je.
Dúška materina (Thymus serpyllum) je poliehavá lúčna bylina s drobnými listami a fialovými kvetmi. Jej príbuzný pestovaný druh, z ktorého sa získava obľúbená korenina tymián, sa nazýva dúška tymianová (Thymus vulgaris).
Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je vždyzelený stredomorský poloker. Poznáte ho podľa úzkych, čiarkovitých, na rube plstnatých listov a silnej arómy pripomínajúcej gáfor.
Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je medonosný poloker, ktorý sa masívne pestuje pre fialové kvety bohaté na silice, využívané vo farmácii a kozmetickom priemysle.
Bazalka pravá (Ocimum basilicum) je kríčkovitá jednoročná bylina s veľmi krehkou štvorhrannou stonkou a veľkými, typicky voňajúcimi listami, využívaná ako základná korenina.
Mäta pieporná (Mentha piperita) je trváca bylina tvoriaca množstvo podzemných výbežkov. Je špecifická vysokým obsahom silice mentol, ktorá spôsobuje chladivú chuť a výraznú vôňu.
Medovka lekárska (Melissa officinalis) dosahuje výšku až 150 cm a jej protistojné listy obsahujú silice s citrónovou arómou. Užíva sa vo forme čaju vďaka svojim upokojujúcim účinkom na trávenie a nervovú sústavu.
Pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) je voľne rastúca trváca rastlina, z ktorej vňate sa po usušení získava celosvetovo známe korenie oregano.
Čeľaď: Skorocelovité link
Čeľaď skorocelovité (Plantaginaceae) typicky zastupujú byliny s listami zoskupenými do prízemnej ružice. Uprostred nich vyrastá bezlistý stvol zakončený klasovým súkvetím so štvorpočetnými kvetmi. Plodom je tobolka.
Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) je hojne rozšírená lúčna bylina s dlhými úzkymi listami s výraznou oblúkovou žilnatinou.
Skorocel väčší (Plantago major) je príbuzný druh, ktorý lepšie znáša pošliapavanie, a odlišuje sa širokými, vajcovitými listami.
Čeľaď: Sezamovité link
Rastliny z čeľade sezamovité (Pedaliaceae) majú telá často husto pokryté žľaznatými chĺpkami produkujúcimi lepkatý sekrét. Ich plody (tobolky) bývajú vybavené tvrdými háčikmi alebo tŕňmi na zachytávanie o srsť zvierat.
Sezam indický (Sesamum indicum) je najvýznamnejšia jednoročná bylina tejto skupiny, ktorá sa v teplých oblastiach Afriky a Ázie vo veľkom pestuje pre svoje drobné olejnaté semená s vysokou nutričnou hodnotou.
Čeľaď: Olivovité link
Do čeľade olivovité (Oleaceae) patria stromy a kry so štvorpočetnými kvetmi a protistojnými listami. Plody nadobúdajú rôzne formy (tobolka, bobuľa, nažka alebo kôstkovica).
Olivovník európsky (Olea europaea) je stredomorský strom s kožovitými, neopadavými kopijovitými listami. Jeho plodom je kôstkovica (oliva), z ktorej oplodia sa lisuje cenný rastlinný olej. Zrelá oliva je čierna, hoci sa bežne oberajú a konzervujú aj v nezrelom zelenom stave.
