Campanulidová vetva (campanulidy) spoločne s lamiidmi predstavuje evolučný vrchol obrovskej nadradenej vetvy asteridov. Pre všetky rastliny z tejto fylogenetickej skupiny platia spoločné anatomické znaky: ich vajíčka majú zvyčajne len jeden vajíčkový obal (tegument), vyznačujú sa tenkostenným megasporangiom a z chemického hľadiska je pre ne typická prítomnosť špecifických zlúčenín nazývaných iridoidy.
Čeľaď: Astrovité link
Čeľaď astrovité (Asteraceae) je evolučne najúspešnejšou skupinou pravých dvojklíčnolistových rastlín a druhou najväčšou čeľaďou v celej rastlinnej ríši (viac ako 23 000 druhov). Sú to prevažne byliny rozšírené po celom svete. Ich najdôležitejším diagnostickým znakom je súkvetie nazývané úbor. Z diaľky pôsobí ako jeden jediný kvet, no v skutočnosti je to rozšírené lôžko, na ktorom sú husto natesnané desiatky drobných kvetov, zospodu chránených zeleným zákrovom. V strede úboru sa nachádzajú obojpohlavné rúrkovité kvety a na okrajoch často jednopohlavné alebo sterilné jazykové kvety. Plodom je nažka, ktorá je u mnohých druhov vybavená štetinami alebo chĺpkami (chocholec), čo umožňuje efektívne šírenie semien vetrom (anemochória).
Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je trváca bylina s modrými kvetmi, rastúca bežne na lúkach a poliach. Jej koreň obsahuje až 20 % nestráviteľného polysacharidu inulínu, ktorý má jemne sladkú chuť. Sušený a pražený koreň sa v potravinárstve využíva ako známa kávovinová náhrada (cigória).
Púpava lekárska (Taraxacum officinale) sa vyznačuje vretenovitým dužinatým koreňom a prízemnou ružicou listov, z ktorej vyrastajú duté stvoly zakončené žltými úbormi. Celá rastlina obsahuje bielu mliečnu šťavu a jej plody sú typické chocholcovité nažky, ktoré tvoria rozpadavú guľu.
Šalát siaty (Lactuca sativa) je z hospodárskeho hľadiska jedným z najvýznamnejších zástupcov tejto čeľade, pestovaný celosvetovo ako obľúbená listová zelenina.
Nevädza poľná (Centaurea cyanus) je jednoročná bylina, vysoká do 80 cm, ktorú na poliach ľahko spoznáte podľa žiarivo modrých až modrofialových kvetov.
Lopúch plstnatý (Arctium tomentosum) je dvojročná bylina so širokými listami a silným vretenovitým koreňom. Jej červenofialové úbory sú vybavené háčikovitými listeňmi, vďaka ktorým sa zachytávajú na srsti zvierat a oblečení, čo jej zabezpečuje účinné rozširovanie semien (zoochória).
Plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) je zákonom chránená trváca bylina vysoká 10–20 cm. Je husto porastená bielo plstnatými trichómami, čo predstavuje dôležitú morfologickú adaptáciu na nepriaznivé a chladné vysokohorské podmienky.
Slnečnica ročná (Helianthus annuus) pochádza zo Severnej Ameriky. Je to vysoká jednoročná bylina s masívnym úborom. Pestuje sa predovšetkým ako olejnina, z ktorej semien (nažiek) sa lisuje potravinársky a technický olej.
Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je významná liečivá jednoročná bylina, ktorú charakterizujú veľké pomarančovožlté úbory a rožtekovito zahnuté nažky. Má výrazné antiseptické účinky.
Rumanček pravý (Matricaria recutita), známy aj ako harmanček, je jednoročná bylina s tenkým koreňom a nitkovito strihanými listami. Jeho úbory pozostávajú z bielych jazykovitých a žltých rúrkovitých kvetov. Využíva sa široko vo farmácii a kozmetike.
Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je trváca bylina. Je špecifická tým, že na jar z jej podzemku najprv vyrastajú šupinaté stvoly so žltými kvetmi, a až po ich odkvitnutí sa začnú vyvíjať samotné srdcovitookrúhle, zospodu plstnaté listy.
Rebríček obyčajný (Achillea millefolium), ľudovo myší chvost, má priamu olistenú stonku ukončenú plochými úborovými chocholíkmi špinavobielej farby. Rastie hojne na suchých lúkach a okrajoch ciest.
Palina pravá (Artemisia absinthium) je trváca, striebritosivá bylina s jemne strihanými listami a drobnými žltými úbormi, rastúca na suchých a kamenistých stráňach.
Čeľaď: Pyžmovkovité link
Čeľaď pyžmovkovité (Adoxaceae) zastupujú u nás predovšetkým dreviny s protistojnými, perovito zloženými listami a kôstkovicami.
Baza čierna (Sambucus nigra) je hojne sa vyskytujúci ker, ktorého konáriky sú husto pokryté dýchacími otvormi – lenticelami. Biele až žltkasté kvety v chocholíkatých vrcholíkoch sa využívajú na výrobu sirupov. Plodmi sú čiernofialové kôstkovice.
Baza červená (Sambucus racemosa) sa odlišuje zelenožltými kvetmi, červenými plodmi a tmavohnedým stržňom vo vnútri konárikov (baza čierna ho má biely).
Čeľaď: Mrkvovité link
Čeľaď mrkvovité (Apiaceae) reprezentuje skupina prevažne dvojročných bylín, ktoré majú obrovský význam vo výžive človeka. Z fyziologického hľadiska v prvom roku vyvíjajú len vegetatívne orgány (často so zhrubnutým koreňom, do ktorého ukladajú živiny) a až v druhom roku kvitnú a prinášajú plody. Ich stonka je zvyčajne dutá a na povrchu ryhovaná, pričom listy sú zložito perovito strihané. Drobné kvety sú zoskupené do súkvetia nazývaného okolík (zväčša zložený okolík). Plodom je typická dvojnažka. Pletivá týchto rastlín sú bohaté na rôzne silice a éterické oleje.
Mrkva obyčajná (Daucus carota) sa v poľnohospodárstve pestuje pre svoj zhrubnutý koreň. Jej oranžová farba vznikla selektívnym šľachtením a svedčí o mimoriadne vysokom obsahu betakaroténu (provitamínu A).
Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) je dvojročná bylina pestovaná pre aromatický biely koreň aj vňať.
Zeler voňavý (Apium graveolens) ukladá živiny do masívnej podzemnej buľvy (vzniknutej z koreňa, hypokotylu a epikotylu), pričom existujú aj odrody pestované výhradne pre zdužnatené listové stopky.
Kôpor voňavý (Anethum graveolens) je pôvodom stredomorská rastlina s hladkou byľou so sivým nádychom a veľmi jemnými, nitkovite strihanými listami využívanými ako korenina.
Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná bylina. Patrí k najstarším koreninám a vo veľkom sa pestuje práve pre svoje aromatické plody (dvojnažky).
Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) divo rastie na lúkach a pri cestách. Jeho koreň je vizuálne veľmi podobný petržlenu, no je mohutnejší a má jemnejšiu, sladkastú chuť.
Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) sa vizuálne podobá na kôpor, avšak jeho zložene okolíky obsahujú výlučne žlté kvety a chýbajú im ochranné obaly a obalčeky.
Koriander siaty (Coriandrum sativum) je bylina vyznačujúca sa heterofýliou (rôznymi tvarmi listov na jednej rastline). Získavajú sa z nej charakteristické nerozpadavé guľovité dvojnažky slúžiace ako korenie.
Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je naša bežná, robustná a drsne štetinatá rastlina s veľkými listami, ktorej mladé časti sa kedysi bežne využívali na kŕmne účely, aj keď dospelé plody sú mierne jedovaté.
Do čeľade mrkvovitých patria aj mimoriadne nebezpečné druhy. Boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) je agresívna invázna rastlina dorastajúca až do výšky 4 m. Šťava z jej listov a stonky obsahuje látky (furanokumaríny), ktoré v kombinácii so slnečným svetlom spôsobujú na ľudskej pokožke ťažké popáleniny a pľuzgiere.
Ešte nebezpečnejší je bolehlav škvrnitý (Conium maculatum). Ide o prudko toxickú rastlinu obsahujúcu alkaloid koniín. Historicky je známa tým, že práve odvarom z bolehlavu bol k trestu smrti prinútený grécky filozof Sokrates.
Čeľaď: Aralkovité link
Čeľaď aralkovité (Araliaceae) zastupujú prevažne dreviny a liany, pričom z ich tropických zástupcov sa postupne evolučne vyvinuli bylinné formy mrkvovitých rastlín.
Brečtan popínavý (Hedera helix) je naša jediná vždyzelená liana, ktorej stonka dosahuje dĺžku až 20 m. K podkladu (kôra, skaly, múry) sa prichytáva pomocou drobných vzdušných korienkov. Kvitne nenápadnými zelenkastými kvetmi netradične až na jeseň a jeho plodmi sú čierne bobule.
