Jednoklíčnolistové rastliny - ľaliotvaré, asparágotvaré, arekotvaré a ďumbierotvaré

  1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
    1. Pravé vetvy krytosemenných rastlín
      1. vetva: Jednoklíčnolistové rastliny
        1. rad: Puškvorcotvaré (Acorales)
        2. rad: Žabníkotvaré (Alismatales)
        3. rad: Petrosáviotvaré (Petrosaviales)
        4. rad: Dioskoreotvaré (Dioscoreales)
        5. rad: Pandanotvaré (Pandanales)
        6. rad: Ľaliotvaré (Liliales)
          1. čeľaď: Jesienkovité (Colchicaceae)
        7. rad: Asparágotvaré (Asparagales)
          1. čeľaď: Asparágovité (Asparagaceae)
          2. čeľaď: Amarylkovité (Amaryllidaceae)
          3. čeľaď: Kosatcovité (Iridaceae)
          4. čeľaď: Vstavačovité (Orchidaceae)
          5. čeľaď: Asfodelovité (Asphodelaceae)
        8. rad: Arekotvaré (Arecales)
          1. čeľaď: Arekovité (Arecaceae)
        9. rad: Podenkotvaré (Commelinales)
        10. rad: Ďumbierotvaré (Zingiberales)
          1. čeľaď: Ďumbierovité (Zingiberaceae)
          2. čeľaď: Banánovníkovité (Musaceae)
        11. rad: Lipnicotvaré (Poales)

Rad: Ľaliotvaré

Čeľaď: Jesienkovité

Pre jesienkovité (Colchicaceae) sú charakteristické podzemky a hľuzy, ktoré slúžia ako zásobné orgány. Sú to zvyčajne trváce byliny. Listy sú najčastejšie čiarkovité s rovnobežnou žilnatinou alebo elipsovité s oblúkovobežnou žilnatinou. Kvety sú obojpohlavné, rôznej veľkosti. Rastliny obsahujú jedovaté alkaloidy.

Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) je zaujímavá svojim životným cyklom a využitím. Na jar zo stonkovej hľuzy vyrastá trs širokých jasnozelených listov, ktoré začiatkom leta uschnú a hynú. Na jeseň sa na ich mieste objavujú šafranu podobné ružovofialové kvety. Nadzemná časť kvetov pokračuje pod zemou dlhou belavou trubicou, ktorá sa rozširuje a vytvára hruškovitú hľuzu, kde je uložený semenník. Na jar nasledujúceho roka vyrastá z hľuzy krátka byľ s tobolkou a ružica tmavozelených kopijovitých listov. V tobolke sú početné semená. Jesienka rastie na vlhkých lúkach a pasienkoch.

Celá rastlina je jedovatá. Obsahuje alkaloid kolchicín, ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu, krvný obeh a obličky. Je mitotickým jedom - zabraňuje presnému rozchádzaniu chromozómov počas bunkového delenia. Využíva sa preto v rastlinnej genetike pri šľachtení rastlín. Semená šľachtených rastlín, ktoré takéto ošetrenie prežijú, s najväčšou pravdepodobnosťou obsahujú iný počet chromozómov, čím môžu získať nové užitočné vlastnosti.

U živočíšnych buniek ošetrovanie kolchicínom nemá praktický význam, pretože v drvivej väčšine netolerujú chýbajúce alebo nadbytočné chromozómy. Z prírody však poznáme mnoho príkladov polyploidných rastlín, pre ktoré je viac chromozómov evolučnou výhodou. Vychádza to zo samotnej podstaty rozdielu medzi rastlinami a živočíchmi. Živočích, aby získal nové zdroje potravy alebo svoj životný priestor, môže sa presúvať na iné miesto. Rastlina takúto možnosť nemá, preto sa snaží využiť zo svojej genetiky maximum, pričom viac génov môže znamenať viac možností, ako využiť prírodné zdroje, ktoré sú momentálne k dispozícii.

Rad: Asparágotvaré

Čeľaď: Asparágovité

Medzi asparágovité (Asparagaceae) patria byliny s podzemkami a plodmi bobuľami. Viaceré druhy majú zrastené okvetie.

Asparágus lekársky (Asparagus officinalis), známy pod ľudovým menom špargľa, je bylina s drevnatým podzemkom a zakrpatenými listami. Funkciu listov nahrádzajú tzv. fylokládiá, čo sú ploché alebo ihlicovité stonkové útvary. Plodom je červená bobuľa. V teplejších oblastiach sa asparágus pestuje ako lahôdková zelenina (u nás napr. na Záhorí). Konzumujú sa etiolované dužinaté jarné výhonky, ktoré obsahujú asparagín, vitamíny B a C a ďalšie látky.

Do tejto čeľade zaraďujeme aj konvalinku voňavú (Convallaria majalis). Je to trváca bylina s tenkým, plazivým, mocne rozkonáreným podzemkom. Z neho vyrastajú dva listy, ktorých dlhé stopky sú celkom obalené do presvitavých, skoro vysychajúcich pošvovitých šupín. Listy sú veľké, sviežozelené, elipsovité alebo elipsovito kopijovité, lysé, tenké, s vystupujúcou žilnatinou. Kvetonosný stvol je priamy, kvetov býva 5-8 v riedkom, jednostrannom strapci. Kvitne v máji až júni. Plody sú červené, okrúhle bobule. Celá rastlina je jedovatá. U nás je veľmi hojná najmä vo vlhších listnatých lesoch.

Hyacint východný (Hyacinthus orientalis) patrí medzi obľúbené okrasné druhy tohto rodu. Rôzne záhradné odrody majú výraznú vôňu a rôzne farby kvetov.

Čeľaď: Amarylkovité

Amarylkovité (Amaryllidaceae) sú trváce byliny s podzemnými cibuľami alebo podzemkami. Listy sú úzke, čiarkovité alebo valcovité. Kvety sú jednotlivé alebo tvoria súkvetia (napr. cesnak). Niektoré druhy majú zrastené okvetie alebo pakorunu, ktorá je u okrasných druhov zväčšená a rôznofarebná (napr. narcisy). Druhy so súkvetím tvoria niekedy rozmnožovacie pacibuľky. Plodom je tobolka alebo zriedkavo bobuľa. Väčšina druhov rastie v trópoch alebo subtrópoch.

Cesnak kuchynský (Allium sativum) je trváca bylina so zloženou cibuľou a s 30-80 cm vysokou, oblou, asi do polovice výšky listnatou stonkou. Listy má ploché, sivastozelené, na vrchnej strane žliabkaté. Okolík belavých kvetov býva obalený dlhým blanitým tulcom; je riedky a nesie obvykle rozmnožovacie cibuľky. Cesnak kvitne asi v júli až septembri. Pestuje sa v záhradách i na roliach. Cesnak výrazne zapácha od alylsulfidov.

Cesnak cibuľový (cibuľa kuchynská, Allium cepa) je bylina s veľkou, kužeľovito vretenovitou mnohošupinatou cibuľou a s 30-100 cm vysokou, rúrkovitou, vretenovitou stonkou s jednoduchými sivozelenými listami. Okolík je mnohokvetý a obalený krátkym blanitým tulcom. Medzi kvetmi nie sú rozmnožovacie pacibuľky. Cibuľa kvitne v lete a je medonosná. Pestuje sa v záhradách a roliach ako kuchynská zelenina. Semená vysiate v prvom roku vytvoria drobné cibuľky, ktoré sa používajú ako sadzačky v druhom roku výsadby, aby vytvorili veľké sukňovité cibule. Ako každá dlho pestovaná rastlina má mnoho sort a foriem. Podobnými druhmi sú cesnak pažítkový (Allium schoenoprasum) - pažítka - a cesnak pórový (Allium ameloprasum) - pór.

Snežienka jarná (Galanthus nivalis) je jedna z prvých jarných rastlín. Z podzemnej guľatej cibule, obalenej troma kožovitými hnedými šupinami vyrastá 8-30 cm vysoká byľ. Na jej prízemnej časti vyrastá biela, suchoblanitá pošva, ktorá obaľuje listy aj byľ. Dva až tri prízemné listy sú sivozelené, oinovatené, čiarkovité, až 10 cm dlhé. V čase kvitnutia (február až apríl, výnimočne máj) sú neúplne vyvinuté, dorastajú až po odkvitnutí. Stvol má obyčajne jeden ovisnutý, nevoňavý alebo len veľmi slabučko rozvoniavajúci biely kvet. Plodom je tobolka. Snežienka je rozšírená po celej strednej a južnej Európe.

Snežienke je vzhľadom veľmi podobná bleduľa jarná (Leucojum vernum). Okvetné lístky sú biele so žltou alebo zelenkavou škvrnou na vrchole. Kvitne v marci až apríli najmä v listnatých lesoch a u nás je endemitom Vihorlatských vrchov. Pestuje sa v záhradách.

Narcis biely (Narcissus poeticus) má biele okvetie a žltú, červeno lemovanú pakorunu. Aj narcisy kvitnú skoro na jar. Žiadny druh narcisov sa u nás nevyskytuje vo voľnej prírode.

Zaraďujeme sem aj šafrany (Crocus). Sú to nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. Listy sú čiarkovité, žliabkaté s bielym pásikom na líci. Ani šafrany u nás nerastú vo voľnej prírode, ale vyskytujú sa napr. v stredomorských krajinách. Známe šafranové korenie, ktoré patrí medzi najdrahšie koreniny, poskytuje kultúrny druh šafran siaty (Crocus sativus), ktorý nerastie vo voľnej prírode.

Čeľaď: Kosatcovité

Kosatcovité (Iridaceae) sú trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. Listy sú čiarkovité alebo mečovité, striedavé, niekedy len prízemné. Kvety sú 3-početné, pravidelné alebo súmerné, jednotlivé alebo v tzv. cymóznych súkvetiach (vejárik, kosáčik). Od amarylkovitých sa odlišujú menším počtom tyčiniek. Mnohé druhy sú obľúbené okrasné rastliny a pestujú sa v mnohých farebných odrodách.

Okrem kosatcov (Iris) sem zaraďujeme aj mečíky (gladioly). Mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) má husté súkvetie červenofialových kvetov. Rastie na vlhkých lúkach a lesných mokradiach.

Čeľaď: Vstavačovité

Čeľaď vstavačovitých (Orchidaceae), už podľa latinského názvu, zastupujú podľa mnohých najkrajšie rastliny vôbec - orchidey. Sú to ale rastliny pomerne vzácne a ťažko sa pestujú, pretože sa u zástupcov tejto čeľade vytvorila úzka endosymbióza so špecifickými hubami, ktoré musia byť v pôde prítomné, aby rastlina vôbec vyklíčila a mohla sa ďalej rozmnožovať. Rastliny majú podzemné hľuzy alebo podzemky. Listy sú často v prízemnej ružici. Kvety majú rôzne tvary a okvetné lístky tvoria charakteristický pysk (labelum). Kvety sú jednotlivé alebo v strapcovitých súkvetiach. Hoci tieto rastliny produkujú veľké množstvo semien, len z mizivého množstva vznikne nový jedinec. Patrí sem mnoho epifytických druhov. Plodom je tobolka.

Medzi vstavačovité patrí aj črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Je to trváca, do 70 cm vysoká, pritisnuto chlpkatá bylina so silným šupinatým podzemkom. Listy sú obyčajne 3-4, široko elipsovité, riasnaté, končisté, na žilkách a okrajoch brvité, sediace. Byľ je priama, okrúhla, v prízemnej časti šupinatá. Veľké nápadné kvety rastú obyčajne v počte 1-4. Kvitne od mája do júla. Črievičník je rozšírený skoro po celej Európe, Ázii a Severnej Amerike, je to vlhkomilný druh. U nás je zákonom chránený.

Vstavač vojenský (Orchis militaris) je teplomilná orchidea vysoká 20-60 cm s podlhovasto vajcovitými listami. Ružové okvetné lístky tvoria vajcovitú prilbu. Vyskytuje sa na suchých lúkach a vo svetlých lesoch nížin a pahorkatín, predovšetkým na vápencovom substráte.

Vanilka pravá (Vanilla planifolia) rastie v oblasti Strednej Ameriky, kde ju už od pradávna využívali Indiáni ako hodnotnú pochutinu. Kvety sú sfarbené do žltozelena, s priemerom do 5 cm. Rastliny sú samoopelivé. Plody sú podlhovasté, strukom podobné tobolky, veľkosti 15-23 cm. Vanilka pompónová (Vanilla pompona) je charakteristická medovo vanilkovou arómou, hrubšími listami a stonkou.

Čeľaď: Asfodelovité

Asfodelovité (Asphodelaceae) sa najnovšie odčleňujú od asparágovitých ako samostatná čeľaď s odlišťami na úrovni mikrosporogenézy, morfológie vajíčka a pletivami, ktoré charakteristicky sekundárne hrubnú a obsahujú vo vode nerozpustné aromatické deriváty antracénu - antrachinóny.

Charakteristickým zástupcom je aloa pravá (Aloe vera) pôvodom zo severovýchodnej Afriky, ktorá sa však pestuje celosvetovo pre svoje bohaté využitie. Je to tropická rastlina so zakrpatenou stonkou a mäsitými sivozelenými listami s pílkovitými okrajmi. Kvety vyrastajú v klasovitom súkvetí, sú rúrkovité, visiace, žlté až žltočervené, veľké 2-3 cm. Úžitkovou časťou rastliny sú listy, z ktorých sa získava číra tekutina s výrazne hydratujúcimi účinkami, takže tvorí súčasť rôznych krémov, mydiel a šampónov.

Rad: Arekotvaré

Čeľaď: Arekovité

Do čeľade arekovitých (Arecaceae) patria väčšinou subtropické alebo tropické stromy - palmy - s nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom s koncovým chocholom veľkých listov, kry alebo liany. Korene, napriek veľkým rozmerom stromov (až 60 m), tvoria nepravú koreňovú sústavu (homorízia) ako ostatné jednoklíčnolistové, sú vláknité a druhotne nehrubnú. Kmeň rastie vďaka aktívnemu prvotnému delivému pletivu vo vrchole a, rovnako ako korene, druhotne nehrubne. Listy sú veľké, stopkaté, na stonke usporiadané špirálovito, jednoduché, nedelené, po vypučaní sa často trhajú, čím tvoria dojem zložených listov. Kvety sú drobné, zoskupené do šúľkov alebo metlín, ktoré sú vždy podopreté jedným alebo viacerými listeňmi - tulcom. Súkvetie je pazušné, zriedka vrcholové. Kvety sú väčšinou jednopohlavné.

Datľovník obyčajný (palma datľová, Phoenix dactylifera), je strom vysoký 30 m. Má perovitozložené listy dlhé 4-5 m, na ktorých dozrievajú cukornaté jednosemenné kôstkovice - datle. Konzumujú sa čerstvé, sušené, varené, pražené atď. Šťava vylisovaná z čerstvých plodov tvorí datľoví med, ktorý sa spracúva na víno. Z pomletých datlí sa získava múka na pečenie chleba. Listové púčiky sa jedia ako kapusta.

Správne sa tento strom nazýva datľovník a plod datľa, nie ďatlovník, ďatľovník a ďatľa. Ďateľ je zviera. :-)

Kokosovník obyčajný (palma kokosová, Cocos nucifera), je strom vysoký 25 m, okrasa trópov a pobrežia južných morí. Plody sú jednosemenné kôstkovice, tzv. kokosové orechy. Poskytujú mnohostranný úžitok: vnútro je vyplnené sladkou tekutinou (kokosová voda alebo kokosové mlieko), z bieleho dužinatého endospermu (tzv. kopra) sa lisovaním vyrába kokosový olej, z vláken sa pletú koberce, z usušených škrupín (endokarp) sa zhotovujú misky, z pevného a pružného dreva sa stavajú domy, mosty alebo lode. Z kokosového mlieka sa získava odparovaním a zahusťovaním palmový cukor alebo skvasením víno. Destiláciou skvasenej šťavy vzniká alkoholický nápoj zvaný arak. Mladé listy alebo klíčiace rastlinky sa jedia ako zelenina.

Rad: Ďumbierotvaré

Čeľaď: Ďumbierovité

Ďumbierovité (Zingiberaceae) sú trváce tropické byliny Starého sveta so škrobnatým podzemkom a nadzemnými časťami pripomínajúcimi ľaliovité, od ktorých sa líšia stavbou kvetu. Kvety sú rúrkovité, súmerné, 3-početné, s redukovanými tyčinkami tvoriacimi pysk (labelum). Kvety sú zväčša v klasovitých alebo metlinovitých súkvetiach s farebnými listeňmi. Ďumbierovité sú bohaté na éterické oleje, preto sa používajú ako koreniny alebo liečivá.

Ďumbier obyčajný (Zingiber officinalis), ľudovo nazývaný zázvor, pochádza z južnej Ázie. Má veľmi voňavý podzemok, ktorý tvorí úžitkovú časť rastliny.

Žltý koreň kurkumovníku dlhého (kurkuma pravá, Curcuma longa), ktorý obsahuje farbivo kurkumín a kurkumový olej, sa používa ako korenie. Kurkuma tvorí najčastejšiu prísadu koreninovej zmesi nazývanej kari, ktorá je obľúbená najmä v ázijskej kultúre (India). Súčasťou kari je aj čierne korenie, koriander, ďumbier, muškátový orech, škorica a iné.

Čeľaď: Banánovníkovité

Typickým zástupcom banánovníkovitých (Musaceae) je banánovník končistolistý (Musa acuminata). Pochádza z indomalajzskej oblasti a Austrálie. Napriek svojim veľkým rozmerom ide o vždyzelenú, viacročnú bylinu. Stonka banánovníku je tvorená zhlukmi mohutných listov, ktoré postupne odumierajú a vytvárajú dojem kmeňa. Dorastá do výšky 3,5-6 m.

Samotné listy banánovníku sú taktiež zaujímavé, pretože vyrastajú pôvodne ako jednoduché, ale fúkaním vetra sa potrhajú, čím vytvárajú dojem zložených listov. Zložené listy sa v horúcom podnebí lepšie ochladzujú ako listy jednoduché.

Banánovník končistolistý je diploidná rastlina, ktorého plody obsahujú málo dužiny a relatívne veľké semená. Kultúrne banány sú však sterilné, pretože po genetickej stránke sú to triploidy s chromozómovým číslom 11, čo pri náhodnej distribúcii chromozómov počas meiózy nedokáže zabezpečiť ich správne rozdelenie. Na druhej strane, dosahuje sa tým väčší objem plodov pri absencii semien. Okrem plodov sa využívajú aj banánové listy, a to ako krmivo pre zvieratá alebo sa z nich robia rohože a povrazy.