Skupina jednoklíčnolistových rastlín (monokotyledony, staršie Liliopsida) predstavuje obrovskú a mimoriadne dôležitú fylogenetickú líniu krytosemenných rastlín, do ktorej patrí približne 28 % všetkých existujúcich druhov kvetín. Od pravých dvojklíčnolistových rastlín sa táto skupina odlišuje celým radom charakteristických anatomických a morfologických znakov, ktoré ovplyvňujú celú stavbu ich tela:
- semeno a zárodok – zárodok má len jeden klíčny list, pričom živné pletivo (endosperm) zostáva v semene zachované ako zdroj živín až do samotného klíčenia
- koreňová sústava – hlavný koreň rýchlo zaniká a nahrádzajú ho rovnocenné vedľajšie (adventívne) korene, čím vzniká zväzkovitá sústava (homorízia)
- stonka a cievne zväzky – cievne zväzky sú v stonke nepravidelne roztrúsené (ataktostéla) a keďže rastlinám chýba kambium, ich stonky druhotne nehrubnú
- listy – majú zvyčajne rovnobežnú žilnatinu a namiesto stopky tvoria pošvu objímajúcu stonku (často sú monofaciálne, s nerozlíšenou vrchnou a spodnou stranou)
- kvet a peľ – kvety sú najčastejšie 3-početné a peľové zrná si zachovali primitívny znak len s jedným klíčiacim otvorom (monokolpátny peľ)
Čeľaď: Ľaliovité link
Čeľaď ľaliovité (Liliaceae) tu spomínam predovšetkým z historického dôvodu. V starších systémoch bola táto čeľaď „zbernou” skupinou pre mnohé jednoklíčnolistové rastliny. Definovali sa ako byliny s podzemkami, cibuľami alebo hľuzami, a patrilo sem takmer všetko od pravých ľalií a konvaliniek, cez asparágus, až po hospodársky významné plodiny ako cesnak, cibuľa či pažítka. Moderná systematika (systém APG) však už netriedi rastliny len morfologicky, ale zohľadňuje fylogenézu a molekulárne vzťahy medzi druhmi. Zistilo sa, že pôvodná rodina ľaliovitých je vývojovo neprirodzená, z ktorej sa odčlenili samostatné čeľade amarylkovité (Amaryllidaceae) a asparágovité (Asparagaceae). Čeľaď ľaliovité zostala zachovaná, ale dnes je oveľa menšia. Zástupcom tejto čeľade je napríklad rod ľalia (Lilium).
Čeľaď: Jesienkovité link
Pre čeľaď jesienkovité (Colchicaceae) je charakteristická prítomnosť podzemkov a hľúz, ktoré slúžia rastlinám ako zásobné orgány. Zvyčajne ide o trváce byliny s čiarkovitými listami s rovnobežnou žilnatinou. Rastliny vo svojich pletivách obsahujú prudko jedovaté alkaloidy.
Jesienka obyčajná (Colchicum autumnale) je trváca bylina s veľmi špecifickým životným cyklom. Na jar z jej podzemnej hľuzy vyrastá trs širokých zelených listov, ktoré už začiatkom leta úplne uschnú. Až na jeseň z rovnakej hľuzy vyrastajú ružovofialové kvety, ktorých nadzemná časť pokračuje pod zemou dlhou belavou trubicou až k semenníku. Z tohto oplodneného semenníka vyrastá na jar nasledujúceho roka nad zem krátka byľ s tobolkou plnou semien.
Čeľaď: Asparágovité link
Medzi asparágovité (Asparagaceae) patria byliny s podzemkami, ktorých plodom je zväčša dužinatá bobuľa a viaceré druhy disponujú zrasteným okvetím.
Asparágus lekársky (Asparagus officinalis), známy pod ľudovým menom špargľa, je bylina s drevnatým podzemkom. Jej listy sú úplne zakrpatené a ich asimilačnú funkciu preberajú takzvané fylokládiá (ploché alebo ihlicovité stonkové útvary). Pestuje sa ako lahôdková zelenina, pričom sa konzumujú z dužinaté jarné výhonky, ktoré sa počas rastu zakrývajú pôdou, aby zostali biele (etiolované).
Konvalinka voňavá (Convallaria majalis) je prudko jedovatá trváca bylina listnatých lesov. Z jej tenkého plazivého podzemku vyrastajú dva široké elipsovité listy a priamy stvol nesúci jednostranný strapec bielych zvonkovitých kvetov. Plodom je červená bobuľa.
Hyacint východný (Hyacinthus orientalis) patrí medzi obľúbené okrasné druhy cibuľovín kvitnúcich na jar. Jeho záhradné odrody sa vyznačujú výraznou sladkou vôňou a hustými súkvetiami v rôznych farbách.
Čeľaď: Amarylkovité link
Čeľaď amarylkovité (Amaryllidaceae) reprezentujú trváce byliny s úzkymi čiarkovitými alebo valcovitými listami. Majú vynikajúcu evolučnú stratégiu na prežitie nepriaznivého zimného obdobia vo forme podzemných cibúľ alebo podzemkov. Vďaka týmto pripraveným zásobám živín dokážu rásť a kvitnúť ako jedny z prvých rastlín veľmi skoro na jar. Kvety sú jednotlivé alebo tvoria súkvetia s blanitým tulcom. Plodom je tobolka, zriedkavo bobuľa.
Cesnak kuchynský (Allium sativum) je trváca bylina so zloženou cibuľou a plochými sivastozelenými listami. Okolík belavých kvetov je na začiatku obalený dlhým blanitým tulcom a namiesto plodov často vytvára drobné rozmnožovacie cibuľky. Výrazný zápach pletív spôsobujú alylsulfidy.
Cesnak cibuľový (Allium cepa), bežne známy ako cibuľa kuchynská, má veľkú, kužeľovito vretenovitú mnohošupinatú cibuľu a dutú rúrkovitú stonku s jednoduchými sivozelenými listami. Mnohokvetý okolík kvetov je obalený krátkym blanitým tulcom a netvorí pacibuľky. Medzi príbuzné a bežne pestované druhy patrí aj cesnak pažítkový (Allium schoenoprasum) a cesnak pórový (Allium ameloprasum).
Snežienka jarná (Galanthus nivalis) je prvým jarným kvetom našej prírody. Z podzemnej guľatej cibule vyrastajú dva až tri sivozelené čiarkovité listy a stvol zakončený jedným ovisnutým bielym kvetom. Kvitne bežne už od februára.
Bleduľa jarná (Leucojum vernum) je vzhľadom veľmi podobná snežienke. Odlišuje sa najmä tým, že všetky jej okvetné lístky sú rovnako dlhé a na vrchole majú charakteristickú žltú alebo zelenkavú škvrnu.
Narcis biely (Narcissus poeticus) je okrasná cibuľovina pôvodom z juhu Európy. Vyznačuje sa bielym okvetím a zrastenou žltou pakorunou s výrazným červeným lemovaním.
Šafran siaty (Crocus sativus) patrí medzi nízke trvalky s podzemnou bazálnou hľuzou. Z jeho kvetov sa ručným zberom drobných červených blizien získava najdrahšia korenina sveta.
Čeľaď: Kosatcovité link
Do čeľade kosatcovité (Iridaceae) patria trváce byliny s podzemkami alebo bazálnymi hľuzami. Listy sú zväčša čiarkovité alebo mečovité. Kľúčovým rozlišovacím znakom od amarylkovitých je zredukovaný počet tyčiniek. Kvety tvoria takzvané cymózne súkvetia (vejárik, kosáčik).
Mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus) je naša domáca vlhkomilná bylina rastúca na lúkach, ktorá sa vyznačuje jednostranným hustým súkvetím červenofialových kvetov.
Kosatec nemecký (Iris germanica) je modelovým zástupcom rodu kosatec, ktorý sa v nespočetných farebných šľachtených variantoch s obľubou pestuje v okrasných záhradách.
Čeľaď: Vstavačovité link
Čeľaď vstavačovité (Orchidaceae), známa pod bežným názvom orchidey, je z fylogenetického a systematického hľadiska vôbec najpočetnejšou čeľaďou kvitnúcich rastlín na Zemi (zahŕňa až 38 000 druhov). Prevažnú väčšinu tvoria tropické byliny, z ktorých obrovské množstvo rastie epifyticky (v korunách a na kôre iných stromov, nie však paraziticky). Kvety orchideí sú bilaterálne symetrické a ich okvetné lístky rastú v skupinách po troch, pričom jeden lístok zvyčajne vytvára špecifický dlhý pysk (labelum) na pristávanie hmyzích opeľovačov. Plodom je tobolka, ktorá obsahuje státisíce extrémne drobných semien. Tieto semená nemajú vyvinuté žiadne živné pletivo (endosperm) a na to, aby v pôde vôbec vyklíčili, vyžadujú povinnú mykorízu so špecifickými druhmi húb.
Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) je vlhkomilná a zákonom prísne chránená orchidea našich lesov. Jej veľké nápadné kvety majú žltý pysk vytvarovaný do hlbokej pasce, ktorá slúži na dočasné uväznenie opeľujúceho hmyzu, čím si rastlina vynúti prenos peľu.
Vstavač vojenský (Orchis militaris) je naša teplomilná orchidea so svetloružovými okvetnými lístkami, ktoré sa zoskupujú do tvaru pripomínajúceho vojenskú prilbu.
Phalaenopsis stuartiana (Phalaenopsis stuartiana) je epifytický druh pochádzajúci z Filipín, ktorý predstavuje jednu z najčastejšie umelo pestovaných a predávaných okrasných izbových orchideí v domácnostiach.
Vanilka pravá (Vanilla planifolia) je vzácnou výnimkou medzi hospodársky využívanými orchideami. Ide o lianu rastúcu v pralesoch Strednej Ameriky. Po opelení jej žltozelených kvetov vznikajú dlhé tobolky (nesprávne označované ako struky), ktoré sa fermentujú a sušia na svetoznámu koreninu vanilku. Príbuzným druhom je aj hrubšia vanilka pompónová (Vanilla pompona).
Čeľaď: Asfodelovité link
Čeľaď asfodelovité (Asphodelaceae) sa podľa novších systémov odčleňuje od asparágovitých na základe drobných odchýlok v morfológii vajíčka. Z chemického hľadiska jej zástupcovia obsahujú v pletivách horké aromatické deriváty zvané antrachinóny.
Aloa pravá (Aloe vera) je pôvodne africká sukulentná rastlina so zakrpatenou stonkou a hrubými, dužinatými sivozelenými listami. Pletivo vnútri listov obsahuje obrovské množstvo číreho vodnatého gélu, ktorý má výrazne hydratačné a liečivé účinky využívané v dermatológii a kozmetike.
Commelinidová vetva link
Samostatnú a evolučne veľmi špecifickú fylogenetickú líniu jednoklíčnolistových rastlín tvorí takzvaná Commelinidová vetva, do ktorej okrem tráv (lipnicotvarých) patria aj rady s obrovským hospodárskym a potravinárskym významom pre trópy a subtrópy.
Čeľaď: Arekovité link
Zástupcov z čeľade arekovité (Arecaceae) poznáme v bežnom jazyku pod všeobecným názvom palmy. Z botanického hľadiska sú to stromy s hrubým a zásadne nerozkonáreným stĺpovitým kmeňom, ktorý je ukončený obrovskou vrcholovou ružicou listov. Keďže ide o jednoklíčnolistové rastliny, ich korene napriek mohutnej veľkosti stromu zostávajú jemné, vláknité a plytké (homorízia). Samotný kmeň rastie výlučne vďaka primárnemu delivému pletivu vo vrchole a podobne ako korene, nikdy druhotne nehrubne. Veľké perovito zložené listy vznikajú tak, že po vypučaní celistvého listu ho roztrhá vietor. Kvety tvoria obrovské šúľky alebo metliny kryté mohutným listeňom – tulcom.
Datľovník obyčajný (Phoenix dactylifera) dorastá do výšky 30 m. Jeho plody sú jednosemenné kôstkovice s vysokým obsahom cukrov, ktoré poznáme pod názvom datle. Z hľadiska slovenskej odbornej i pravopisnej normy sa rastlina nazýva vždy datľovník a jej plod datľa, čím sa striktne odlišuje od názvu vtáka (ďateľ).
Kokosovník obyčajný (Cocos nucifera) produkuje najväčšie semená na svete – kokosové orechy, čo sú z botanického hľadiska obrovské jednosemenné kôstkovice. Vnútro semena je vyplnené tekutým endospermom (kokosová voda) a dužinatým bielym endospermom s obrovským podielom tuku (kopra), z ktorého sa lisuje kokosový olej.
Čeľaď: Ďumbierovité link
Čeľaď ďumbierovité (Zingiberaceae) zastupujú trváce tropické byliny s podzemkami bohato zásobenými škrobom. Ich kvety sú bilaterálne súmerné, pričom redukované tyčinky vytvárajú zreteľný pysk (labelum). Pletivá týchto rastlín obsahujú veľké množstvo špecifických éterických olejov a silíc využívaných v gastronómii a medicíne.
Ďumbier obyčajný (Zingiber officinale) je rastlina pôvodom z južnej Ázie. Jej masívny podzemok sa komerčne predáva a konzumuje ako zázvor.
Kurkumovník dlhý (Curcuma longa) tvorí žltý podzemok s obsahom silného žltého farbiva kurkumínu a kurkumového oleja. Vysušený a namletý prášok (kurkuma) tvorí absolútny základ pre obľúbené indické korenie známe ako kari.
Banánovník končistolistý (Musa acuminata) pochádza z čeľade banánovníkovité (Musaceae). Napriek tomu, že dorastá do výšky stromu (až 6 m), je to najväčšia viacročná bylina na svete. Skutočný kmeň rastlina vôbec nemá – ide len o nepravú stonku (pseudostoku) vytvorenú z pevne do seba zaklesnutých listových pošiev. Obrovské listové čepele sa v prirodzenom veternom prostredí roztrhajú pozdĺž žilnatiny, čo im umožňuje lepšie sa ochladzovať a odolávať náporom vetra. Kým pôvodné divé banány (diploidy) tvoria drobné plody s množstvom tvrdých semien, naše bežné kultúrne banány sú vyšľachtené triploidy. Zvýšený počet chromozómovových sád u nich spôsobuje genetickú sterilitu, vďaka čomu sú plody masívne zdužinatené a úplne bez semien.
