Fabidová vetva - bôbotvaré, bukotvaré a tekvicotvaré

  1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
    1. Pravé vetvy krytosemenných rastlín
      1. vetva: Pravé dvojklíčnolistové rastliny
        1. vetva: Superrosidy
          1. vetva: Rosidová vetva
            1. vetva: Fabidová vetva
              1. rad: Bôbotvaré (Fabales)
                1. čeľaď: Bôbovité (Fabaceae)
              2. rad: Ružotvaré (Rosales)
              3. rad: Bukotvaré (Fagales)
                1. čeľaď: Bukovité (Fagaceae)
                2. čeľaď: Orechovité (Juglandaceae)
                3. čeľaď: Brezovité (Betulaceae)
              4. rad: Tekvicotvaré (Cucurbitales)
                1. čeľaď: Tekvicovité (Cucurbitaceae)

Rad: Bôbotvaré

Čeľaď: Bôbovité

Bôbovité (Fabaceae) zastupujú byliny, kry aj stromy. Listky sú takmer vždy zložené. Kališné lístky kvetov sú zrastené, korunné lupienky sú voľné - vrchný - strieška, dva bočné - krídla a dva dolné - člnky, čiastočne zrastené. Plodom je prevažne struk. Na koreňoch majú hľuzy so symbiotickými nitrifikačnými baktériami a obsahujú veľa bielkovín.

Fazuľa obyčajná (Phaseolus vulgaris) je jednoročná bylina s ovíjavou (var. vulgaris) alebo nízkou kríčkovitou stonkou (var. nanus). Pôvodom je to tropická rastlina zo Strednej Ameriky. Kvety sú rôznofarebné. U nás sa pestuje vo viacerých odrodách ako strukovina alebo zelenina. Fazuľa mungová (Phaseolus mungo) má žlté kvety a drobné zelené semená, ktoré sa naklíčené konzumujú za surova ako zelenina. Niektoré druhy fazule sa pestujú aj pre dekoratívne účely (napr. fazuľa mesiacová - Phaseolus lunatus).

Hrach siaty (Pisum sativum) je jednoročná bylina s poliehavou alebo popínavou byľou. Listy sú párno perovito zložené, zakončené rozkonárenou úponkou, prílistky sú nápadne veľké. Kvety sú biele alebo červené. Plodmi sú chutné struky. Pôvodne pochádza z východného Stredomoria a Prednej Ázie, u nás pestuje ako strukovina. Je to významný rastlinný model štúdia dedičnosti a premenlivosti.

Šošovica kuchynská (Lens culinaris) je jednoročná bylina, pestuje sa ako strukovina. Listy majú úponky podobne ako hrach.

Sója fazuľová (Glycine max) je tzv. mäso vegetariánov, pretože má zo všetkých strukovín výživovo najhodnotnejšie semená. Je to jednoročná plstnatochlpatá bylina, udomácnená v Kórei, v Číne a v Japonsku. Je medonosná. Pestuje sa ako výživná plodina všade, kde sa jej darí, u nás ako olejnina i strukovina. Semená sa používajú varené, pražené, upravované ako sójová múka, vločky alebo tzv. sójové mäso alebo syr.

Podzemnica olejná (Arachis hypogaea), ľudovo arašidy alebo búrske oriešky, je jednoročná bylina s plazivou stonkou, pôvodom z Južnej Ameriky (Brazília). Kvety sú žlté. Má dva druhy kvetov: nerodiace horné a rodiace dolné - po odkvitnutí sa ich stopky predlžujú, ohýbajú nadol a do pôdy vrastené plody (struky) tam dozrievajú. Konzumujú sa pražené semená alebo sa rastlina pestuje ako olejnina.

Do tejto čeľade zaraďujeme aj rody ďatelina (Trifolium) a lucerna (Medicago). Ďatelina lúčna (Trifolium pratense) je trváca bylina s 15-40 cm vysokou vystupujúcou článkovanou stonkou s trojpočetnými listami a červenými voňavými kvetmi v súkvetí (hlávka). Kvitne od mája do septembra. Plodom je struk. Je medonosná. Rastie na lúkach a lesných svetlinách. U nás sa pestuje ako krmivo. Ďatelina plazivá (Trifolium repens) má biele až svetloružové kvety v súkvetí (hlávka). Jej najčastejším opeľovačom je čmeliak. Niekedy vytvára štvorlístky. Lucerna siata (Medicago sativa) je u nás taktiež veľmi hojne pestovaná kŕmna plodina.

Dreviny tejto čeľade zastupuje agát biely (Robinia pseudoacacia). Pôvodnou oblasťou jeho výskytu je juhovýchod USA, ale zdomácnel aj v Európe a južnej Afrike, pričom v niektorých oblastiach má až charakter invazívnej rastliny. Agatové drevo je veľmi pevné a výhrevné.

Rad: Bukotvaré

Čeľaď: Bukovité

Do čeľade bukovitých (Fagaceae) patrí niekoľko veľmi známych opadavých i vždyzelených stromov vrátane gaštanov (Castanea), bukov (Fagus) a dubov (Quercus). Sú rozšírené od severného mierneho pásma až po časť južnej pologule. Listy sú jednoduché, laločnaté alebo zúbkaté. Malé samčie alebo samičie kvety sú často v oddelených jahňadách, na tom istom jedincovi. Plodom je obyčajne nažka obklopená čiaškou alebo uzavretá v nej.

Buk lesný (Fagus sylvatica) dosahuje výšku 40 m. Listy sú vajcovité, dlhé do 10 cm, široké 6 cm, zakončené krátkym hrotom, s vlnitým okrajom, celistvookrajové alebo s malými zúbkami, na hornej strane lesklé, zmavozelené, na spodnej svetlejšie, v jeseni žltnú, sú opadavé. Kvety sú malé, samčie sú žlté, samičie zelené, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je štetinkatá čiaška, dlhá do 2,5 cm, obsahuje jednu až tri, jedlé nažky - bukvice. Buk lesný tvorí lesy, najmä na vápencoch. U nás sa vyskytuje v pásme od 600 do 1200 m n.m. Drevo buka je rovnomerne rastené, pevné a ťažké, využíva sa v stavebníctve, je vysoko výhrevné.

Na vrchnej strane listov buku sa z jari zvyknú vyskytovať guľovité až súdkovité, 5-10 mm veľké, zelenožlté až červené útvary, ktoré sa nazývajú hálky. Spôsobuje ich drobná muška byľomor bukový (Mikiola fagi). Vo vnútri hálky sa vyvíja larva o veľkosti 3-4 mm. Nespôsobuje žiadne významné škody.

Dub letný (Quercus robur) dorastá do výšky 35 m. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, dlhé do 12 cm, široké 7,5 cm, s troma až šiestimi lalokmi na každej strane, na hornej strane tmavozelené, na spodnej modrozelené, opadavé. Samčie kvety tvoria žltozelené, ovisnuté jahňady, samičie sú nenápadné, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je žaluď, dlhý do 4 cm, tretina uzavretá v čiaške. U nás tvorí lesy do 600 m n.m. Dub sa dožíva vysokého veku - 400-500 rokov, známe sú údaje i o 1500-ročných duboch. Má veľmi tvrdé a ťažké drevo, vhodné prevažne na výrobu nábytku. Dub zimný (Quercus petraea) sa od dubu letného odlišuje listovou čepeľou, ktorá nie je na báze vykrojená, ale plynulo prechádza do listovej stopky. Taktiež plody sú o trochu menšie (do 3 cm). U nás sa v niektorých lokalitách vyskytuje aj dub plstnatý (Quercus pubescens) a dub cerový (Quercus ceris). V západnom Stredomorí rastie v lesoch v pahorkatinách dub korkový (Quercus suber). Borka je hrubá až 10 cm a lúpaním sa z nej získava prírodný korok. Lúpaním nedochádza k poškodzovaniu živých pletív stromu.

Gaštan jedlý (Castanea sativa) dosahuje výšku 30 m. Listy sú podlhovasté, dlhé do 20 cm, široké 7,5 cm, pri báze obyčajne zaoblené alebo srdcovité, na vrchole hrotité, zúbkaté, na hornej strane lesklé, tmavozelené, na spodnej strane svetlejšie, opadavé. Samčie i samičie kvety sú malé, krémovožlté, v jahňadách dlhých do 25 cm. Plodom je ostnatá tobolka s priemerom 6 cm, obsahuje jednu až tri jedlé, lesklé, červenohnedé nažky - gaštany. Gaštan jedlý má svoj pôvod v lesoch severnej Afriky, juhozápadnej Ázie a južnej Európy.

Čeľaď: Orechovité

Väčšinu čeľade orechovitých (Juglandaceae) tvoria opadavé jednodomé stromy. Listy sú obyčajne striedavé a nepárno perovito zložené bez prílistkov. Malé kvety sú bezobalové, vetroopelivé, samčie usporiadané v previsnutých jahňadách. Plodom je pukavá kôstkovica so zeleným mäsitým exokarpom a tvrdým endokarpom (škrupina). Vnútro plodu tvorí jedno veľké semeno bez endospermu s blanitým osemením. Orechovité rastú v severnom miernom pásme, v severnej Afrike a východnej Ázii, u nás však pôvodné nie sú.

Orech kráľovský (orech vlašský, Juglans regia) dosahuje výšku 30 m. Listy sú perovito zložené, s 5-9 lístkami s krátkym hrotom, dlhé do 15 cm, spočiatku bronzové, neskôr tmavozelené a hladké. Borka je svetlosivá, hladká, na starších stromoch s trhlinami. Samčie i samičie kvety sú malé, bezobalové, žltozelené, dlhé do 10 cm, ovisnuté, tvoriace súkvetie jahňadu. Plod je 5 cm jedlý orech, krémovobiely až hnedý, uzavretý v zelenom oplodí. Pochádza z Prednej Ázie a Balkánu.

O niečo menej bežný u nás je orech čierny (Juglans nigra). Je podobného vzrastu ako orech kráľovský. Odlišuje sa listami, ktoré sú tvorené až 11-17 štíhlejšími, ostro zúbkatými lístkami zúženými do hrotu, na hornej strane sú lesklé, tmavozelené, na spodnej strane chĺpkaté. Plody sú jemne chĺpkaté a majú o niečo hrubšiu a drsnejšiu škrupinu. Orech čierny pochádza zo Severnej Ameriky, dnes ho pestujú v celej južnej a strednej časti Európy. Okrem plodov poskytuje aj hodnotné drevo.

Čeľaď: Brezovité

Do čeľade brezovitých (Betulaceae), ktorá zahŕňa aj liesky (Corylus), patria niektoré z najznámejších jahňadových drevín. Sú to opadavé stromy a kry, ktoré rastú vo voľnej prírode, najmä v oblastiach severného mierneho pásma. Listy sú striedavo postavené, samčie a samičie kvety rastú v jednopohlavných jahňadách na tom istom jedincovi, ale iba samčie sú nápadné.

Breza previsnutá (Betula pendula), známa aj ako breza bradavičnatá, dosahuje výšku 30 m. Listy sú vajcovité až trojuholníkovité, dlhé do 6 cm a široké 4 cm, zužujú sa k hrotu, s dvojitými hrubými zúbkami, na hornej strane lesklé, tmavozelené, v jeseni žltnú, rastú na štíhlych, nechĺpkatých, bradavičnatých, ovisnutých výhonkoch. Kvety sú v jahňadách, samčie dlhé do 6 cm, žlté, ovisnuté, samičie zelené, vzpriamené alebo ovisnuté, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je jahňada, po dozretí sa rozpadá. Breza previsnutá v oblasti svojho pôvodného rozšírenia (severná Ázia, Európa) vytvára rozsiahle lesy. Obľubuje hlavne ľahké, piesočnaté pôdy. Poskytuje pevné a ťažko štiepateľné, dobre výhrevné drevo.

Jelša lepkavá (Alnus glutinosa) dorastá do výšky 25 m. Listy sú obrátené vajcovité, dlhé do 10 cm a široké okolo 7,5 cm, zúbkaté, na hornej strane tmavozelené a hladké, s chumáčikmi chĺpkov v pazuchách žiliek na spodnej strane, opadavé. Kvety sú v jahňadách, samčie dlhé do 10 cm, žltozelené, ovisnuté, samičie malé, červené, vzpriamené, rastú na tom istom jedincovi. Plod je drevnatý, tmavohnedý, dlhý 2 cm. Jelša sa vyskytuje hlavne pri riekach. Jej drevo je vo vode veľmi trvanlivé, hodí sa na výrobu ceruziek, na rôzne rezbárske a najmä nábytkárske ciele.

Lieska obyčajná (Corylus avellana) je ker alebo zriedkavejšie nižší strom. Listy sú striedavé, veľké, majú krátke, žľaznaté stopky a obráteno vajcovité okrúhle čepele so srdcovito vykrojenou bázou, dvojito pílovitým okrajom a náhle zahroteným vrcholom. Po oboch stranách sú riedko chlpaté. Samčie kvety sú v dlhších jahňadách, samičie kvety sedia v pazuchách minuloročných opadaných listov, skladajú sa z väčšieho počtu šupinovitých listeňov, podobajú sa listovým púčikom. Plodom liesky je oriešok, obalený zvonkovitým, nepravidelne zubatým obalom. Lieska obyčajná sa vyskytuje skoro v celej Európe. Rastie v listnatých lesoch. Poskytuje chutné oriešky a tvrdé, biele a ohybné drevo, ktoré sa používa hlavne v košikárstve a rezbárstve.

Hrab obyčajný (Carpinus betulus) dosahuje výšku 30 m. Listy sú vajcovito podlhovasté, dlhé do 10 cm a široké 6 cm, s dvojitými zúbkami, výrazné žilky, na hornej strane tmavozelené a hladké, na spodnej na žilkách plstnaté, v jeseni žltnú. Kvety sú v jahňadách, samčie dlhé do 5 cm, žltkasté, ovisnuté, samičie malé, zelené, vyrastajú na tom istom jedincovi. Plodom je oriešok s trojlaločnatými krídlami. Hrab obyčajný má svoj pôvod v juhozápadnej Ázii a Európe. Poskytuje dobré, pevné a ťažko štiepateľné drevo, vhodné prevažne na výrobu nástrojov a náradia.

Rad: Tekvicotvaré

Čeľaď: Tekvicovité

Medzi tekvicovité (Cucurbitaceae) patria naše známe pestované druhy zeleniny. Prirodzene rastú v tropickej a subtropickej oblasti. Stonka tekvicovitých je poliehavá, ovíjavá alebo popínavá pomocou stonkových úponkov. Listy sú dlaňovito delené a pomerne veľké. Stonky aj listy sú pokryté štetinatými chlpmi (trichómami). Cievne zväzky sú typické bikolaterálne. Kvety sú taktiež pomerne veľké, jednopohlavné, so zrastenou lievikovitou alebo zvonkovitou korunou. Plodmi sú mnohosemenné bobule veľkých rozmerov (u druhu tekvica obrovská (Cucurbita maxima) môžu dosiahnuť až hmotnosť 100 kg a patria k vôbec najväčším na svete).

Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) je našim najbežnejšie pestovaným druhom, ktorý pochádza z Ameriky. Pestuje sa vo viacerých konvarietách ako plodová zelenina s vodnatou dužinou (convar. pepo), pre diskovité plody - patizóny (convar. patissoniana) alebo pre olejnaté semená na tekvicový olej (convar. oleifera).

Uhorka siata (Cucumis sativus) je jednoročná rastlina pochádzajúca z Indie z oblasti Himalájí. Na rozdiel od tekvice má menšie kvety aj listy a nerozkonárené úponky. Plodom je podlhovastá bobuľa. Uhorka je medonosná. Pestuje sa v dvoch konvarietách ako šalátová (convar. longus) a nakladačka (convar. viridis).

Melón cukrový (Cucumis melo, syn. Melo sativus) tvorí guľaté, na povrchu zkorkovatené bobule, ktorých dužina je sladká a je žltej alebo oranžovej farby. Semená sú biele až bledožlté. Melón vodný (dyňa červená, Citrullus lanatus) pochádza z Afriky. Bobule sú väčšie ako u melónu cukrového, tmavozelené, s dužinou červenej farby. Semená sú čierne.