Pravé dvojklíčnolistové rastliny

  1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
    1. Pravé vetvy krytosemenných rastlín
      1. vetva: Pravé dvojklíčnolistové rastliny
        1. pravdepodobná sesterská vetva dvojklíčnolistových rastlín: Rožkatcotvaré (Ceratophyllales)
        2. vetva: Superrosidy (popísaná v samostatnom článku...)
          ...
        3. vetva: Superasteridy (popísaná v samostatnom článku...)
          ...
        4. rad: Iskerníkotvaré (Ranunculales)
          1. čeľaď: Iskerníkovité (Ranunculaceae)
          2. čeľaď: Makovité (Papaveraceae)
        5. rad: Proteotvaré (Proteales)
        6. rad: Kolesovcotvaré (Trochodendrales)
        7. rad: Krušpánotvaré (Buxales)
        8. rad: Gunerotvaré (Gunnerales)
        9. rad: Diléniotvaré (Dilleniales)

Rad: Iskerníkotvaré

Čeľaď: Iskerníkovité

Do čeľade iskerníkovitých (Ranunculaceae) patria byliny a kry (inde aj liany) s jednoduchými kvetmi. Plody tvoria plodstvá mechúrikov alebo nažiek, vzácne sa vyskytujú bobule. Ich mliečnice obsahujú alkaloidy. Väčšina druhov je jedovatých, niektoré sa používajú na prípravu liečiv. Iskerníkovité rastú prevažne v chladnom podnebí.

Na lúkach sa koncom jari nachádza iskerník prudký (Ranunculus acris). Kvety má žlté. Dobytok sa mu na pastve vyhýba, pretože podobne ako ostatné iskerníkovité aj iskerník prudký obsahuje jedovatý ranunkulín. Sušením sa jeho jedovatosť znižuje.

Veternica hájna (Anemone nemorosa) má v zemi rovný, plazivý podzemok. Stonka je holá, dlhá 20-30 cm, s tromi listami položenými vyššie na byli. Listy sú dvojito dlaňovito strihané, vyrastajú v praslene. Veternica hájna máva spravidla len jeden pomerne veľký biely kvet. Kvitne od marca do konca mája. Plodom je drsno chlpatá nažka. U nás je tento druh pomerne hojne rozšírený hlavne v listnatých lesoch.

Blyskáč jarný (Ficaria verna) je trváca bylina s koreňovými hľuzami. Má jednu alebo viac, do 30 cm dlhých jednoduchých alebo rozkonárených býľ. Listy sú srdcovito vajcovitého tvaru, celistvookrajové, nepravidelne vrúbkované až zúbkaté. Kvety sú zlatožlté, veľké asi 2-3 cm, usporiadané po jednom na vyšších stopkách. Kvitne od marca do mája. Plodom sú nažky. Blyskáč jarný je u nás rozšírený na celom území. Vyhovujú mu vlhké a tienisté miesta.

Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je trváca bylina s veľkými jasnožltými kvetmi. Rastie roztratene na vápencových slnečných stráňach a svahoch južného Slovenska. Je zákonom chránený.

Prilbica modrá (Aconitum napellus) je trváca, až 1,5 m vysoká, silná bylina s hľuzovitým koreňom. Listy sú dlaňovito 3-5-7-dielne. Kvety sú veľké, fialové, horný kališný lístok je vyklenutý do prilby s krátkym zobáčikom. Kvitne od júla do septembra. Plodom je lysý mechúrik. Prilbica modrá sa vyskytuje predovšetkým na vlhkejších miestach v horskom pásme našich väčších horských skupín. Možno ju veľmi dobre pestovať v záhradách.

Čeľaď: Makovité

Čeľaď makovité (Papaveraceae) zahŕňa jednoročné byliny s jednoduchými alebo delenými listami bez prílistkov. Kvety sú pravidelné, jednotlivé alebo v okolíku. Kalich po rozkvitnutí opadáva. Plodom je guľatá alebo vajcovitá tobolka. Rastliny sú obzvlášť bohaté na mliečnice s mnohými alkaloidmi (napr. morfín, kodeín, papaverín) a plody obsahujú olejnatý endosperm.

Mak siaty (Papaver somniferum) je bylina s priamou valcovitou, 30-150 cm vysokou stonkou. Listy sú jednoduché až perovito dielne. Kvety sú bledofialové až ružové, príp. i červené. Kvitne od júna do júla. Plodom je mnohosemenná tobolka (makovica) s neúplnými priehradkami. Narezávaním nezrelých toboliek sa získava surové ópium, ktoré obsahuje mnohé alkaloidy používané na zmierňovanie kašľa, bolesti alebo navodzujúce spánok.

Mak vlčí (Papaver rhoeas) rastie u nás ako poľná burina. Korunné lupene sú červené s čiernou škvrnou na báze. Obsahuje podstatne menej alkaloidov ako mak siaty.

Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je trváca, 50 cm vysoká bylina s priamou, okrúhlou, chĺpkatou stonkou. Listy sú nepárno perovité, spodné väčšie ako vrchné. Kvety vyrastajú jednotlivo alebo v riedkom nepravom okolíku, jasnožltej farby. Kvitne od mája do septembra. Plodom je 5 cm dlhá šešuľovitá tobolka. Lastovičník väčší je rozšírený takmer po celej Európe, má nízke ekologické nároky. Je jedovatý.