Skupina pravých dvojklíčnolistových rastlín (eudikoty) predstavuje evolučne najúspešnejšiu a najpočetnejšiu vetvu krytosemenných rastlín. Na rozdiel od starobylých bazálnych vetiev a magnoliidov sa vyznačujú pokročilejším znakom – ich peľové zrná majú spravidla tri klíčiace otvory (trikolpátny peľ). Túto obrovskú skupinu rozdeľujeme na staršie bazálne rady a na evolučne mladšie takzvané jadrové pravé dvojklíčnolistové rastliny.
Bazálne rady pravých dvojklíčnolistových link
Tieto rady tvoria pomyselný prechod medzi starobylými magnoliidmi a modernými eudikotmi. Nájdeme tu množstvo našich bežných lúčnych aj lesných bylín, ale i známe parkové dreviny.
Čeľaď: Iskerníkovité link
Do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae) patria prevažne byliny a kry, zriedkavo aj liany. Zvyčajne rastú v chladnejšom podnebí a vyznačujú sa nasledujúcimi znakmi:
- stavba kvetu a plodu – kvety sú jednoduché, pričom po opelení z nich vznikajú plodstvá mechúrikov alebo nažiek, len vzácne sa vyskytujú bobule
- toxicita – rastliny sú obzvlášť bohaté na mliečnice obsahujúce rôzne alkaloidy, kvôli čomu je väčšina druhov jedovatá (mnohé sa však v malých dávkach využívajú vo farmácii)
Do tejto rozsiahlej čeľade patrí množstvo známych lúčnych a lesných kvetov, ako je napríklad chránený poniklec, orlíček obyčajný, ale aj známe záhradné trvalky ako stračonôžka či ostronôžka. K najvýznamnejším modelovým zástupcom však patria nasledujúce druhy.
Záružlie močiarne (Caltha palustris) je vlhkomilná trváca bylina. V jej kvetoch nachádzame typický archaický znak tejto čeľade – úplne nezrastené plodolisty, z ktorých po oplodnení vzniká plodstvo mechúrikov. Podobne ako jej príbuzní, aj táto rastlina sa vyznačuje vysokým obsahom alkaloidov, čo ju robí jedovatou, no v kontrolovaných dávkach využiteľnou pre potreby farmácie.
Iskerník prudký (Ranunculus acris) je bežnou ozdobou našich lúk koncom jari, kedy kvitne výraznými žltými kvetmi. Dobytok sa mu na pastve inštinktívne vyhýba, pretože obsahuje jedovatú látku ranunkulín. Zaujímavosťou je, že sušením (napríklad v sene) sa táto jedovatosť výrazne znižuje.
Veternica hájna (Anemone nemorosa) je typická jarná bylina listnatých lesov. Z plazivého podzemku vyrastá 20–30 cm dlhá stonka s jedným pomerne veľkým bielym kvetom, ktorý kvitne od marca do mája. Plodom je drsno chlpatá nažka.
Blyskáč jarný (Ficaria verna) obľubuje vlhké a tienisté miesta. Je to trváca bylina s koreňovými hľuzami a srdcovitými listami. Jej zlatožlté kvety dosahujú veľkosť 2–3 cm a objavujú sa skoro na jar.
Hlaváčik jarný (Adonis vernalis) je vzácnejší a zákonom chránený druh. Táto trváca bylina s neprehliadnuteľnými jasnožltými kvetmi rastie roztratene predovšetkým na vápencových slnečných stráňach a svahoch južného Slovenska.
Prilbica modrá (Aconitum napellus) je mohutná, až 1,5 m vysoká bylina s hľuzovitým koreňom, obľubujúca vlhkejšie horské oblasti. Jej veľké fialové kvety majú horný kališný lístok nápadne vyklenutý do tvaru prilby. Považuje sa za jednu z najjedovatejších rastlín našej prírody, napriek tomu sa s obľubou pestuje v okrasných záhradách.
Čeľaď: Makovité link
Zástupcovia čeľade makovité (Papaveraceae) sú prevažne jednoročné byliny. Ich kvety sú pravidelné a kalich po rozkvitnutí rýchlo opadáva. Plodom je typicky guľatá alebo vajcovitá tobolka, ktorej semená obsahujú olejnatý endosperm. Podobne ako iskerníkovité, aj tieto rastliny sú bohaté na mliečnice so silnými alkaloidmi (napríklad morfín, kodeín či papaverín).
Mak siaty (Papaver somniferum) je hospodársky mimoriadne významná plodina s valcovitou stonkou vysokou 30–150 cm. Kvitne bledofialovými, ružovými až červenými kvetmi. Plodom je mnohosemenná tobolka známa ako makovica.
Mak vlčí (Papaver rhoeas) je veľmi známa a vizuálne nápadná poľná burina. Vyznačuje sa žiarivo červenými korunnými lupeňmi s typickou čiernou škvrnou na báze. Na rozdiel od maku siateho obsahuje len minimum alkaloidov.
Lastovičník väčší (Chelidonium majus) je 50 cm vysoká, nenáročná bylina rastúca takmer po celej Európe. Kvitne žltými kvetmi a jeho plodom je šešuľovitá tobolka. Pri odlomení stonky roní nápadne oranžové, jedovaté mlieko, ktoré sa v ľudovom liečiteľstve zvyklo používať na odstraňovanie bradavíc.
Rad: Proteotvaré link
Hoci názov tohto radu znie exoticky, do radu proteotvaré (Proteales) patria prekvapivo známe dreviny a vodné rastliny, ktoré bežne vídavame v parkoch či botanických záhradách.
Čeľaď: Platanovité link
Do čeľade platanovité (Platanaceae) patria mohutné okrasné stromy z rodu platan (Platanus). Sú na prvý pohľad nezameniteľné vďaka svojej typickej, v plátoch sa olupujúcej kôre a veľkým laločnatým listom.
Platan východný (Platanus orientalis) je jedným z najznámejších zástupcov. Tento majestátny strom upúta pozornosť nielen svojou kôrou, ale aj typickými plodmi. Vytvára totiž pichľavé, guľovité plodstvá, ktoré visia na dlhých stopkách a často zdobia strom aj počas zimy.
Lotos indický (Nelumbo nucifera) patrí do čeľade lotosovité (Nelumbonaceae). Ide o posvätnú vodnú rastlinu ázijských kultúr, ktorá sa nápadne podobá na lekno, no z hľadiska evolúcie ide o úplne inú vetvu krytosemenných rastlín.
Protea (Protea) je rod exotických okrasných rastlín z čeľade proteovité (Proteaceae). Vyznačujú sa nádhernými, mohutnými a tvrdými súkvetiami, ktoré sa často predávajú v kvetinárstvach ako luxusný rezaný kvet pochádzajúci z južnej Afriky.
Rad: Krušpánotvaré link
Túto malú evolučnú vetvu zastupuje čeľaď krušpánovité (Buxaceae), s ktorou sa stretol už pravdepodobne každý záhradkár.
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) je drobnolistý a husto rozkonárený ker. Je absolútnou klasikou v parkoch a záhradách, kde sa vďaka svojej odolnosti masívne využíva na strihanie živých plotov a tvorbu rôznych zelených geometrických tvarov.
Rad: Kolesovcotvaré link
Rad kolesovcotvaré (Trochodendrales) predstavuje evolučne veľmi špecifickú a úzku vetvu ázijských drevín.
Kolesovec (Trochodendron) je jediným rodom čeľade kolesovcovité (Trochodendraceae). Tento ázijský strom si ako jeden z mála moderných eudikotov zachoval primitívny znak – vo svojom dreve nemá vyvinuté pravé cievy, ale iba jednoduchšie cievice, podobne ako ihličnany alebo bazálne vetvy.
Jadrové pravé link
Tieto rady tvoria evolučný most medzi bazálnymi eudikotmi a dvoma najvyspelejšími obrovskými vetvami rastlín – superrosidmi a superasteridmi. Tieto rastliny už majú plne vyvinuté moderné znaky krytosemenných druhov.
Gunera (Gunnera) z čeľade gunerovité (Gunneraceae) je vlhkomilná rastlina s priam prehistorickým vzhľadom. Vyznačuje sa gigantickými, drsnými listami, vďaka ktorým z diaľky pripomína obrovskú rebarboru.
Oživec (Myrothamnus) zastupuje menšiu čeľaď oživcovité (Myrothamnaceae). Tieto dreviny sú známe svojou extrémnou schopnosťou prežiť úplné vyschnutie a po daždi opäť ožiť, podobne ako známa ruža z Jericha.
Dilénia (Dillenia) je typovým rodom pre čeľaď diléniovité (Dilleniaceae). Zvyčajne ide o tropické a subtropické dreviny nápadné svojimi veľkými a žiarivými, často žltými kvetmi.
