Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Magnoliidová vetva a bazálne vetvy krytosemenných rastlín

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2017. Biopedia.sk: Magnoliidová vetva a bazálne vetvy krytosemenných rastlín. [cit. 2024-12-06]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/rastliny/magnoliidova-vetva-a-bazalne-vetvy-krytosemennych-rastlin>.

Čeľaď: Leknovité link

Čeľaď leknovité (Nymphaeaceae) je významná z fylogenetického hľadiska, lebo sa z nej vyvinula trieda jednoklíčnolistových. Sú to vodné byliny s podzemkami a prevzdušňovacím pletivom (aerenchým) v listovej a kvetnej stopke. Listy sú jednoduché, celistvookrajové. Kvety sú obojpohlavné s kalichom aj korunou, korunné lupienky plynule prechádzajú do sploštených tyčiniek alebo staminódií (tyčinky, ktoré netvoria peľ). Plodom je tobolka.

Typickým zástupcom, ktorý sa vyskytuje aj u nás, je lekno biele (Nymphaea alba). Kvety aj listy lekna plávajú na hladine, stopkami sú však pripútané k podzemku ukrytému v bahne na dne. Kvet lekna je obojpohlavný. Kvitne od júla do septembra. Plodom je nafúknutá tobolka podobná makovici, výborne prispôsobená na rozširovanie semien vodou. Lekno biele rastie na stojatých a mierne tečúcich vodách.

Lekno biele
Lekno biele

Anízovec pravý (Illicium verum) je stredne vysoký vždyzelený tropický strom pôvodom z Číny a juhovýchodnej Ázie, u nás známy ako korenie – badián. Kvety sú žltozelené. Plod anízovca je hviezdicovitého tvaru, pričom sa zberá tesne pred dozretím. Je to vlastne oplodie, ktoré v sebe ukrýva 8 semien. Badián, ako už názov napovedá, je anízovej chuti a vône. Používa sa nielen v kuchyni ale aj na výrobu parfémov, krémov, zubných pást, likérov a niektorých liekov. U nás sa kupuje ako celý plod, resp. len oplodie, ktoré sa melie tesne pred použitím. Anízovec je využiteľný aj ako drevina na výrobu nábytku, ktorý je červenej farby.

Anízovec pravý
Anízovec pravý

Čeľaď: Magnóliovité link

Do čeľade magnóliovitých (Magnoliaceae) patria najstarší zástupcovia triedy dvojklíčnolistových. Väčšina druhov sa vyskytuje vo východnej a juhovýchodnej Ázii, relatívne málo druhov sa vyskytuje na americkom kontinente. Magnóliovité sú opadavé i vždyzelené stromy a kry. Majú výrazné veľké kvety s kvetnými časťami usporiadanými do špirály. Jedná sa o primitívny znak, pretože väčšina rastlín má kvetné časti usporiadané do kruhu.

Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora) je vždyzelený strom dosahujúci výšku 25 m. Listy má elipsovité až vajcovité alebo kopijovité, dlhé do 25 cm, široké 10 cm, tuhé a kožovité, na hornej strane lesklé, tmavozelené a hladké, na spodnej strane svetlejšie alebo pokryté hrdzavými chĺpkami. Kvety sú pohárikovité, široké do 30 cm, krémovobiele. Plodom je vajcovité červené plodstvo, dlhé do 10 cm. Tento druh sa vyskytuje na brehoch riek a vlhkých miestach juhovýchodu USA. Šľachtením vznikli rôzne sfarbené okrasné odrody.

Magnólia veľkokvetá
Magnólia veľkokvetá

Muškátovník pravý (muškátovník voňavý, Myristica fragrans) je vždyzelený tropický strom pôvodom z Indonézie. Kvety sú bledožlté, dvojdomé (sú samčie a samičie stromy). Plodom je guľovitá až hruškovitá bobuľa žltkastej farby, podobná marhuli, s jedným semenom, ktorého jadro obsahuje silicu myristicín charakteristickej vône a chuti. U nás je známy ako korenie muškátový orech alebo muškátový kvet, čo je pomenovanie toho istého úžitkového produktu – jadrá semena – takže sa vôbec nejedná o kvet stromu. Semeno je chránené tvrdým obalom, ktorý sa sušením oddelí od jadra oválneho tvaru s veľkosťou 2–3 cm. Korenie potom predstavuje strúhaná hmota jadra.

Muškátovník pravý
Muškátovník pravý

Čeľaď: Vavrínovité link

Vavrínovité (Lauraceae) zastupujú vždyzelené, vzácne aj opadavé, stromy a kry, ktoré u nás poznáme ako koreniny alebo ovocie. Listy sú jednoduché, prevažne celistvookrajové a striedavé. Kvety sú drobné, väčšinou 3-početné, tvoriace súkvetia. Plodom je kôstkovica.

Vavrín pravý (Laurus nobilis) je vždyzelený ker alebo strom, známy u nás ako bobkový list. Pochádza z oblasti Stredomoria. Listy sú sýtozelené, tvrdé, kožovité, lesklé, oválne alebo kopijovité, celistvookrajové, dlhé 1–5 cm a široké 2–5 cm. Majú charakteristicky zvlnené kraje. Kvitne od marca do apríla bielymi, žltými alebo modročervenými kvetmi. Sušené listy sa u nás používajú na dochucovanie polievok a omáčok.

Vavrín pravý
Vavrín pravý

Škoricovník cejlónsky (Cinnamomum verum) je vždyzelený tropický strom, vysoký 10–15 m. Pochádza zo Srí Lanky a Južnej Indie. Listy sú celistvookrajové, vajcovitého tvaru alebo podlhovasté, dlhé 7–18 cm. Plody sú fialové bobule veľkosti do 1 cm. Škorica sa získava sušením mladej kôry stromu. Má charakteristickú sladkasto korenistú vôňu a chuť.

Škoricovník cejlónsky
Škoricovník cejlónsky

Hruškovec americký (Persea americana) je vždyzelený strom, ktorý rastie v oblastiach Mexika a Brazílie. Jeho plody sú známe ako avokádo. Sú svetlozelené, dozreté majú tmavozelenú farbu a jemne drsný povrch. Majú oválny, hruškovitý tvar, dosahujú veľkosť do 15 cm. Vo vnútri sa nachádza plod – kôstka, veľkosti do 4 cm. Dužina avokáda je sivozelená, má nevýraznú maslovú príchuť, ale je veľmi výživná. Avokádo je hlavnou zložkou pasty guacamole, do ktorej sa ešte pridávajú paradajky, čili, citrónová šťava a morská soľ.

Hruškovec americký
Hruškovec americký

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Vyššie rastliny

Vyššie rastliny

V tomto článku si definujeme charakteristické črty vyšších rastín a povieme si, aký je rozdiel medzi výtrusnými a semennými rastlinami, medzi naho- a krytosemennými rastlinami a taktiež medzi dvojklíčno- a jednoklíčnolistovými rastlinami.

Výtrusné rastliny

Výtrusné rastliny

Výtrusné rastliny vznikli asi pred 420 mil rokov v silúre zo zelených rias. V minulosti dorastali do veľkosti stromov a zaberali rozsiahle oblasti zemského povrchu. Svoju slávu už vša majú dávno za sebou. Dodnes sa nám zachovali už len bylinné formy.

Nahosemenné rastliny

Nahosemenné rastliny

Nahosemenné rastliny tvoria prechodný vývojový stupeň medzi papraďmi a krytosemennými rastlinami. Typickým znakom dnešných nahosemenných rastlín sú ihlicovité alebo šupinovité, najčastejšie vždyzelené listy. Nemajú kvety v pravom slova zmysle, vajíčka na plodolistoch sú nekryté. Väčšinu dnes žijúcich nahosemenných rastlín zaraďujeme do oddelenia borovicorasty.

Pravé dvojklíčnolistové rastliny

Pravé dvojklíčnolistové rastliny

Iskerníkotvaré (Iskerníkovité, Makovité)

Superrosidy

Superrosidy

Viničotvaré (Viničovité), Kysličkotvaré (Kysličkovité), Malpígiotvaré (Fialkovité, Prýštecovité, Ľanovité, Vŕbovité, Rafléziovité), Lomikameňotvaré (Egrešovité, Tučnolistovité)

Ricín obyčajný – rastlina, ktorá lieči aj zabíja

Ricín obyčajný – rastlina, ktorá lieči aj zabíja

Na svete je mnoho rastlín, ktoré majú výrazný toxický účinok, ale iné spracovanie, iná časť alebo aj tá istá látka sa používa v oficiálnej európskej terapii. Jednou z nich je ricín obyčajný. Bylina, ktorá si našla svoje miesto v medicíne, priemysle aj kriminalistike.

forward