Magnoliidová vetva a bazálne vetvy krytosemenných rastlín

  1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
    1. Bazálne vetvy krytosemenných rastlín
      1. rad: Amborelotvaré (Amborellales)
      2. rad: Leknotvaré (Nymphaeales)
        1. čeľaď: Leknovité (Nymphaeaceae)
      3. rad: Austrobejliotvaré (Austrobaileyales)
        1. čeľaď: Schizandrovité (Schisandraceae)
    2. Pravé vetvy krytosemenných rastlín
      1. Magnoliidová vetva
        1. rad: Kanelotvaré (Canellales)
        2. rad: Pieprotvaré (Piperales)
        3. rad: Magnóliotvaré (Magnoliales)
          1. čeľaď: Magnóliovité (Magnoliaceae)
          2. čeľaď: Muškátovníkovité (Myristicaeae)
        4. rad: Vavrínotvaré (Laurales)
          1. čeľaď: Vavrínovité (Lauraceae)

Rad: Leknotvaré

Čeľaď: Leknovité

Čeľaď leknovité (Nymphaeaceae) je významná z fylogenetického hľadiska, lebo sa z nej vyvinula trieda jednoklíčnolistových. Sú to vodné byliny s podzemkami a prevzdušňovacím pletivom (aerenchým) v listovej a kvetnej stopke. Listy sú jednoduché, celistvookrajové. Kvety sú obojpohlavné s kalichom aj korunou, korunné lupienky plynule prechádzajú do sploštených tyčiniek alebo staminódií (tyčinky, ktoré netvoria peľ). Plodom je tobolka.

Typickým zástupcom, ktorý sa vyskytuje aj u nás, je lekno biele (Nymphaea alba). Kvety aj listy lekna plávajú na hladine, stopkami sú však pripútané k podzemku ukrytému v bahne na dne. Kvet lekna je obojpohlavný. Kvitne od júla do septembra. Plodom je nafúknutá tobolka podobná makovici, výborne prispôsobená na rozširovanie semien vodou. Lekno biele rastie na stojatých a mierne tečúcich vodách.

Rad: Austrobejlotvaré

Čeľaď: Schizandrovité

Anízovec pravý (Illicium verum) je stredne vysoký vždyzelený tropický strom pôvodom z Číny a juhovýchodnej Ázie, u nás známy ako korenie - badián. Kvety sú žltozelené. Plod anízovca je hviezdicovitého tvaru, pričom sa zberá tesne pred dozretím. Je to vlastne oplodie, ktoré v sebe ukrýva 8 semien. Badián, ako už názov napovedá, je anízovej chuti a vône. Používa sa nielen v kuchyni ale aj na výrobu parfémov, krémov, zubných pást, likérov a niektorých liekov. U nás sa kupuje ako celý plod, resp. len oplodie, ktoré sa melie tesne pred použitím. Anízovec je využiteľný aj ako drevina na výrobu nábytku, ktorý je červenej farby.

Rad: Magnóliotvaré

Čeľaď: Magnóliovité

Do čeľade magnóliovitých (Magnoliaceae) patria najstarší zástupcovia triedy dvojklíčnolistových. Väčšina druhov sa vyskytuje vo východnej a juhovýchodnej Ázii, relatívne málo druhov sa vyskytuje na americkom kontinente. Magnóliovité sú opadavé i vždyzelené stromy a kry. Majú výrazné veľké kvety s kvetnými časťami usporiadanými do špirály. Jedná sa o primitívny znak, pretože väčšina rastlín má kvetné časti usporiadané do kruhu.

Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora) je vždyzelený strom dosahujúci výšku 25 m. Listy má elipsovité až vajcovité alebo kopijovité, dlhé do 25 cm, široké 10 cm, tuhé a kožovité, na hornej strane lesklé, tmavozelené a hladké, na spodnej strane svetlejšie alebo pokryté hrdzavými chĺpkami. Kvety sú pohárikovité, široké do 30 cm, krémovobiele. Plodom je vajcovité červené plodstvo, dlhé do 10 cm. Tento druh sa vyskytuje na brehoch riek a vlhkých miestach juhovýchodu USA. Šľachtením vznikli rôzne sfarbené okrasné odrody.

Čeľaď: Muškátovníkovité

Muškátovník pravý (muškátovník voňavý, Myristica fragrans) je vždyzelený tropický strom pôvodom z Indonézie. Kvety sú bledožlté, dvojdomé (sú samčie a samičie stromy). Plodom je guľovitá až hruškovitá bobuľa žltkastej farby, podobná marhuli, s jedným semenom, ktorého jadro obsahuje silicu myristicín charakteristickej vône a chuti. U nás je známy ako korenie muškátový orech alebo muškátový kvet, čo je pomenovanie toho istého úžitkového produktu - jadra semena - takže sa vôbec nejedná o kvet stromu. Semeno je chránené tvrdým obalom, ktorý sa sušením oddelí od jadra oválneho tvaru s veľkosťou 2-3 cm. Korenie potom predstavuje strúhaná hmota jadra.

Rad: Vavrínotvaré

Čeľaď: Vavrínovité

Vavrínovité (Lauraceae) zastupujú vždyzelené, vzácne aj opadavé, stromy a kry, ktoré u nás poznáme ako koreniny alebo ovocie. Listy sú jednoduché, prevažne celistvookrajové a striedavé. Kvety sú drobné, väčšinou 3-početné, tvoriace súkvetia. Plodom je kôstkovica.

Vavrín pravý (Laurus nobilis) je vždyzelený ker alebo strom, známy u nás ako bobkový list. Pochádza z oblasti Stredomoria. Listy sú sýtozelené, tvrdé, kožovité, lesklé, oválne alebo kopijovité, celistvookrajové, dlhé 1-5 cm a široké 2-5 cm. Majú charakteristicky zvlnené kraje. Kvitne od marca do apríla bielymi, žltými alebo modročervenými kvetmi. Sušené listy sa u nás používajú na dochucovanie polievok a omáčok.

Škoricovník cejlónsky (Cinnamomum verum) je vždyzelený tropický strom, vysoký 10-15 m. Pochádza zo Srí Lanky a Južnej Indie. Listy sú celistvookrajové, vajcovitého tvaru alebo podlhovasté, dlhé 7-18 cm. Plody sú fialové bobule veľkosti do 1 cm. Škorica sa získava sušením mladej kôry stromu. Má charakteristickú sladkasto korenistú vôňu a chuť.

Hruškovec americký (Persea americana) je vždyzelený strom, ktorý rastie v oblastiach Mexika a Brazílie. Jeho plody sú známe ako avokádo. Sú svetlozelené, dozreté majú tmavozelenú farbu a jemne drsný povrch. Majú oválny, hruškovitý tvar, dosahujú veľkosť do 15 cm. Vo vnútri sa nachádza plod - kôstka, veľkosti do 4 cm. Dužina avokáda je sivozelená, má nevýraznú maslovú príchuť, ale je veľmi výživná. Avokádo je hlavnou zložkou pasty guacamole, do ktorej sa ešte pridávajú paradajky, čili, citrónová šťava a morská soľ.