Superrosidy

Vinič hroznorodý (Vitis vinifera), ľudovo vínna réva, je významným kultúrnym druhom, ktorý pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (Vitis sylvestris) a viniča kaukazského (Vitis caucasica) v oblasti Stredomoria a juhozápadnej Ázie. V súčasnosti sa pestuje veľké množstvo jeho odrôd. Využíva sa ako potravina v čerstvom (stolové hrozno) alebo sušenom stave (sušené hrozienka) alebo sa kvasením sladkej bobuľovej šťavy vyrába víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella) je trváca bylina s podzemkom, vysoká do 30 cm. Nadzemná stonka sa vôbec nevyvíja; z podzemku vyrastajú tvojpočetné listy na dlhých chlpatých stopkách. U nás sa hojne vyskytuje vo vlhkých tienistých lesoch od nížin po subalpínsky stupeň. Pestuje sa aj ako ozdobná rastlina.

Egrešovec oblý (Averrhoa carambola) je cudzokrajná vždyzelená drevina (ker až nízky strom) pôvodom z juhovýchodnej Ázie. Listy sú nepárno perovito zložené v počte lístkov 5–11. Kvety sú ružové až fialové, malé, zvonkovitého tvaru. Plodom je voskovito žltá podlhovastá bobuľa s približne 12 semenami, na priereze tvorí päťcípu hviezdu a je známa ako ovocie karambola. Niektoré pestované odrody semená neprodukujú.

Fialka biela (Viola alba) je trváca, 5–15 cm vysoká rastlina s tenkým, dlhým podzemkom. Listy majú 2–10 cm dlhé chlpaté stopky a veľké, srdcovito trojhranné až okrúhlo vajcovité čepele, na báze silno vykrojené. Kvety sú asi 2 cm dlhé, biele, slabo voňavé, vyrastajú na dlhých stopkách. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je guľovitá a chlpatá tobolka. Fialka biela rastie hlavne vo svetlých, teplých a suchých lesoch.

Fialka voňavá (Viola odorata) sa od fialky bielej odlišuje tmavomodrým sfarbením kvetov. Taktiež jej areál výskytu je širší, častejšie sa vyskytuje pri ľudských obydliach. Kvety intenzívne voňajú. Zvláštnosťou je, že okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. kleistogamické kvety, ktoré nekvitnú a k odplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch.

U nás je pomerne hojný mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias, syn. Tithymalus cyparissias). Je to trváca bylina, dorastajúca do výšky 10–30 cm. Byľ je husto porastená úzkymi čiarkovitými lístkami. Má drevnatý podzemok. Kvitne od mája do augusta. Z poranenej rastliny vyteká biele mlieko, ktoré je jedovaté. Rastie na suchých lúkach.

Maniok jedlý (Manihot utilissima) je tropický ker, pôvodom z Brazílie. Poskytuje koreňové hľuzy dlhé až 60 cm a vážiace 10 kg. Pripomínajú bataty, ale nejedná sa o tú istú rastlinu. Sú základnou škrobovou potravinou obyvateľstva v Afrike a v Južnej Amerike. Z pomletých a vysušených hľúz sa získava múka používaná na pečenie chleba. V čerstvom stave sú hľuzy jedovaté, pretože sa z glykozidov uvoľňujú kyanidy.

Do tejto čeľade patrí aj ricín obyčajný (Ricinus communis). Je to mohutná bylina, ktorá môže dorásť až do veľkosti stromu. Má dlaňovité listy a kvety usporiadané vo vzpriamených súkvetiach, kde dolné kvety sú samčie so žltými peľnicami a horné sú samičie s červenými bliznami. Semená ricínu majú charakteristický mramorovaný vzhľad, pripomínajúci fazuľu. Pochádza z tropickej Afriky, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Rastlina je známa aj tým, že jej kvety opeľujú osy.

Ľan siaty (Linum usitatissimum) je štíhla jednoročná bylina s jednotlivo rastúcimi holými, na vrchole rozkonárenými stonkami, dorastajúca do výšky 80 cm. Listy sú podlhovasté, dlho končisté. Kvety bývajú najčastejšie svetlomodré, ružové, len zriedkavo biele. Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie, u nás sa pestuje ako kultúrna plodina pre ľanové vlákno (ssp. usitatissimum) a ako olejnina (ssp. crepitans). Ľanový olej rýchlo vysychá a má využitie najmä pri výrobe fermeží, lakov, linolea, syntetického kaučuku a vo farmaceutickom priemysle.

Vŕba biela (Salix alba) rastie v Európe a západnej Ázii pri brehoch riek a lúkach pri zdroji vody. Mladé listy sú spočiatku striebristo chĺpkaté, neskôr na hornej strane zelené, na spodnej sivé alebo modrozelené. Kvety vyrastajú veľmi skoro na jar spolu s mladými listami. Plodom je malá tobolka, dlhá 5 mm, po otvorení uvoľňuje páperisté biele semená.

Vŕba rakytová (Salix caprea), rakyta, dorastá najviac do výšky 15 m. Zvykne sa vysádzať v parkoch vďaka kvetom ("bahniatkam") ako ozdobný strom. Jej pružné vetvičky sú vhodnou surovinou pre pletené výrobky.

Topoľ biely (Populus alba) dostal pomenovanie podľa bieleho zafarbenia spodnej strany listov, ktoré spôsobujú husté biele chĺpky. Listy sa tvarom podobajú javorovým. Malé, zelené tobolky, v jahňadách dlhých do 10 cm, otvárajú sa a uvoľňujú drobné semená, umiestnené na bielych vatovitých vláknach. Hoci je "poletovanie topoľa" počas kvitnutia vnímané ako zdroj alergie, v skutočnosti sú tieto vlákna príliš veľké, aby boli vdýchnuté a spôsobovali alergie. Alergickú nádchu spôsobujú skôr rôzne byliny kvitnúce v tomto ročnom období.

Topoľ čierny (Populus nigra) dostal názov podľa tmavej sivohnedej borky, s hrubými trhlinami, často s veľkými hrčami. Listy má trojuholníkovité až vajcovité, dlhé do 10 cm, tupo zúbkaté, na oboch stranách hladké. Tento druh má najkratšie jahňady, len do 5 cm.

Topoľ osikový (Populus tremula) – osika – má okrúhle, široko vajcovité listy s veľmi hrubými zúbkami na okraji, dlhé a široké sú do 7,5 cm. Sú umiestnené na dlhých a tenkých stopkách a vejú už pri malom poryve vetra, a preto sa hovorí, že sa "trasieš ako osika". Jahňady sú dlhé do 7,5 cm.

Raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldi) je rastlina s najväčšími kvetmi v rastlinnej ríši. Dužnatý kvet má v priemere 1 m a jeho hmotnosť môže byť až 5 kg. Rastlina získava živiny pomocou parazitických haustórií, ktorými cudzopasí na koreňoch tropických lián. Kvety sú jednopohlavné, obsahujú buď tyčinky alebo piestiky. Peľ prenášajú muchy, ktoré rastlina láka silným zápachom, takže hoci je vzácna, je neprehliadnuteľná. Rastie v tropických lesoch Indonézie.

Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ker vysoký do 1,5 m. Listy vyrastajú z brachyblastov umiestnených v pazuchách dvoj- až päťdielnych tŕňov (tzv. tŕňové listy), sú troj- až päťlaločnaté. Kvety vyrastajú z pazuchy širokého listeňa jednotlivo alebo v pároch. Kalich je zvonkovitý, koruna žltobiela. Bobuľa môže byť guľovitá alebo vajcovitá, chlpatá, u pestovaných odrôd môže byť lysá. Divorastúci ker rastie prevažne v lesoch od nížin až po horský stupeň.

Ríbezľa červená (Ribes rubrum) sa odlišuje predovšetkým farbou plodov, ktoré sú červené a v plnej zrelosti kyslejšie ako u ríbezle čiernej. Pôvodná je v severozápadnej Európe. Pestované odrody môžu mať aj biele plody. Inak povedané, biela ríbezľa nie je samostatným druhom ale odrodou ríbezle červenej.

Ríbezľa čierna (Ribes nigrum) je brztŕňový ker, vysoký až 2 m. Jeho minuloročné konáre sú chlpaté. Listy sú jednoduché laločnaté. Kvety sú na previsnutých stopkách a tvoria riedky strapec. Plody sú čierne bobule s vysokým obsahom vitamínu C. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.

Skalnica strechová (Sempervirum tectorum) je u nás známa ako skalná ruža, pretože jej habitus pripomína kvet ruže. Jej pôvodným domovom sú púšte a skalisté suché oblasti severnej Afriky, juhozápadnej Ázie a Kaukazu, odkiaľ sa jej pestovanie rozšírilo aj k nám, pretože dobre znáša aj naše podnebie. Je to trváca bylina s dužinatými listami vyrastajúcimi prakticky bez stonky z prízemnej listovej ružice. U nás sa pestuje v skalkách, kvetináčoch, ale aj betónových, kameninových, tvárnicových terasách a múroch, pretože je nenáročná na substrát.