Superrosidy

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2017. Biopedia.sk: Superrosidy. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/rastliny/superrosidy>.

Čeľaď: Viničovité link

Viničovité (Vitaceae) sú prevažne tropické dreviny, liany, ktoré sa prichytávajú úponkami. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka, vyrastajúca v pazuche listu. Listy sú striedavé, dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. Kvety sú pravidelné, 4-5 početné, jednopohlavné alebo obojpohlavné, tvoriace súkvetie metlinu. Koruna je čiapočkovito zrastená. Plodom je bobuľa so 4 semenami.

Vinič hroznorodý (Vitis vinifera), ľudovo vínna réva, je významným kultúrnym druhom, ktorý pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (Vitis sylvestris) a viniča kaukazského (Vitis caucasica) v oblasti Stredomoria a juhozápadnej Ázie. V súčasnosti sa pestuje veľké množstvo jeho odrôd. Využíva sa ako potravina v čerstvom (stolové hrozno) alebo sušenom stave (sušené hrozienka) alebo sa kvasením sladkej bobuľovej šťavy vyrába víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Vinič hroznorodý
Vinič hroznorodý

Čeľaď: Kysličkovité link

Kysličkovité (Oxalaceae) je malá čeľaď, ktorá zahŕňa byliny aj dreviny. Ich pomenovanie pochádza z prítomnosti kyseliny šťavelovej, vďaka ktorej sú kyslé. Listy sú dlaňovito zložené, 3-4 početné, čím vytvárajú charakteristické troj- alebo štvorlístky podobné ďateline (napr. kyslička - Oxalis), alebo sú nepárno perovito zložené (napr. egrešovec - Averrhoa). Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány (koreňové hľuzy, podzemky), ktorými sa aj vegetatívne rozmnožujú. Kvety sú 5-početné. Plodom je tobolka alebo bobuľa.

Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella) je trváca bylina s podzemkom, vysoká do 30 cm. Nadzemná stonka sa vôbec nevyvíja; z podzemku vyrastajú tvojpočetné listy na dlhých chlpatých stopkách. U nás sa hojne vyskytuje vo vlhkých tienistých lesoch od nížin po subalpínsky stupeň. Pestuje sa aj ako ozdobná rastlina.

Kyslička obyčajná
Kyslička obyčajná

Egrešovec oblý (Averrhoa carambola) je cudzokrajná vždyzelená drevina (ker až nízky strom) pôvodom z juhovýchodnej Ázie. Listy sú nepárno perovito zložené v počte lístkov 5–11. Kvety sú ružové až fialové, malé, zvonkovitého tvaru. Plodom je voskovito žltá podlhovastá bobuľa s približne 12 semenami, na priereze tvorí päťcípu hviezdu a je známa ako ovocie karambola. Niektoré pestované odrody semená neprodukujú.

Egrešovec oblý
Egrešovec oblý

Čeľaď: Fialkovité link

Fialkovité (Violaceae) sú byliny s typickými dlaňovito zloženými, 3-4 početnými listami s prílistkami. Kvety sú 5-početné, súmerné, s ostrohou, voňavé. Plodom je tobolka.

Fialka biela (Viola alba) je trváca, 5–15 cm vysoká rastlina s tenkým, dlhým podzemkom. Listy majú 2–10 cm dlhé chlpaté stopky a veľké, srdcovito trojhranné až okrúhlo vajcovité čepele, na báze silno vykrojené. Kvety sú asi 2 cm dlhé, biele, slabo voňavé, vyrastajú na dlhých stopkách. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je guľovitá a chlpatá tobolka. Fialka biela rastie hlavne vo svetlých, teplých a suchých lesoch.

Fialka biela
Fialka biela

Fialka voňavá (Viola odorata) sa od fialky bielej odlišuje tmavomodrým sfarbením kvetov. Taktiež jej areál výskytu je širší, častejšie sa vyskytuje pri ľudských obydliach. Kvety intenzívne voňajú. Zvláštnosťou je, že okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. kleistogamické kvety, ktoré nekvitnú a k odplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch.

Fialka voňavá
Fialka voňavá

Čeľaď: Prýštecovité link

Zástupcovia čeľade prýštecovitých (taktiež mliečnikovité, Euphorbiaceae) majú mliečnice, ktoré obsahujú kaučuk a rôzne jedovaté alkaloidy. U nás sú to byliny, inde stromy a sukulentné kry. Niektoré cudzokrajné mliečniky vyzerajú na nerozoznanie od kaktusov. Plodom je väčšinou tobolka, u cudzokrajných druhov bobuľa.

Kvety zástupcov rodu mliečnik (Euphorbia, syn. Tithymalus) sú jednopohlavné a značne redukované. Kvetné obaly sú zakrpatené a pohlavné orgány redukované na 1 tyčinku, resp. 1 piestik. Kvety sa združujú do zložitých súkvetí, kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý štyrmi oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami. Takéto súkvetia, tzv. cyáthiá, majú čiaškovitý tvar, sú podopreté dvomi žltými alebo červenými listeňmi, ktoré imitujú kvetné obaly. Cyáthiá sa ďalej združujú do vidlíc a tie do okolíka, ktoré sú taktiež podopreté listeňmi.

U nás je pomerne hojný mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias, syn. Tithymalus cyparissias). Je to trváca bylina, dorastajúca do výšky 10–30 cm. Byľ je husto porastená úzkymi čiarkovitými lístkami. Má drevnatý podzemok. Kvitne od mája do augusta. Z poranenej rastliny vyteká biele mlieko, ktoré je jedovaté. Rastie na suchých lúkach.

Zaujímavosťou je, že tento druh mliečnika často napáda hrdzavec hrachový (Uromyces pisi). Následkom infekcie je deformácia listov a celková zmena habitu rastliny ako aj výskyt žltých až oranžových ložísk výtrusov. V minulosti bol mliečnik napadnutý touto hrdzou považovaný za samostatný druh.
Mliečnik chvojkový
Mliečnik chvojkový

Maniok jedlý (Manihot utilissima) je tropický ker, pôvodom z Brazílie. Poskytuje koreňové hľuzy dlhé až 60 cm a vážiace 10 kg. Pripomínajú bataty, ale nejedná sa o tú istú rastlinu. Sú základnou škrobovou potravinou obyvateľstva v Afrike a v Južnej Amerike. Z pomletých a vysušených hľúz sa získava múka používaná na pečenie chleba. V čerstvom stave sú hľuzy jedovaté, pretože sa z glykozidov uvoľňujú kyanidy.

Maniok jedlý
Maniok jedlý
Maniok jedlý - hľuzy
Maniok jedlý - hľuzy

Do tejto čeľade patrí aj ricín obyčajný (Ricinus communis). Je to mohutná bylina, ktorá môže dorásť až do veľkosti stromu. Má dlaňovité listy a kvety usporiadané vo vzpriamených súkvetiach, kde dolné kvety sú samčie so žltými peľnicami a horné sú samičie s červenými bliznami. Semená ricínu majú charakteristický mramorovaný vzhľad, pripomínajúci fazuľu. Pochádza z tropickej Afriky, odkiaľ sa rozšíril do celého sveta. Rastlina je známa aj tým, že jej kvety opeľujú osy.

Ricín obyčajný
Ricín obyčajný

Čeľaď: Ľanovité link

Ľanovité (Linaceae) sú byliny s jednoduchými, väčšinou úzkymi listami. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch. Plodom je 5-púzdrová tobolka s nepravými priehradkami a 10 semenami.

Ľan siaty (Linum usitatissimum) je štíhla jednoročná bylina s jednotlivo rastúcimi holými, na vrchole rozkonárenými stonkami, dorastajúca do výšky 80 cm. Listy sú podlhovasté, dlho končisté. Kvety bývajú najčastejšie svetlomodré, ružové, len zriedkavo biele. Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie, u nás sa pestuje ako kultúrna plodina pre ľanové vlákno (ssp. usitatissimum) a ako olejnina (ssp. crepitans). Ľanový olej rýchlo vysychá a má využitie najmä pri výrobe fermeží, lakov, linolea, syntetického kaučuku a vo farmaceutickom priemysle.

Ľan siaty
Ľan siaty

Čeľaď: Vŕbovité link

Medzi vŕbovité (Salicaceae) patria okrem vŕb (Salix) aj topole (Populus). Vyskytujú sa na celom svete okrem Austrálie a juhovýchodnej Ázie, najčastejšie v severnom miernom pásme. Listy sú jednoduché, striedavé, zriedkavejšie protistojné, s prílistkami. Drobné, vetroopelivé, bezobalové kvety sú usporiadané v jahňadách, samčie a samičie kvety sa vyvíjajú takmer vždy na oddelených jedincoch. Plodom je tobolka obsahujúca malé semená zamotané v miešku, ktorý sa premení na chlpy.

Vŕby sú relatívne nízke stromy (najvyššie majú 25 m) a známe sú aj kríkovité formy. Listy sú dlhé a úzke, kopijovité tvaru. Vzhľadom ku skorej dobe kvitnutia sú vŕby významnými medonosnými drevinami.

Vŕba biela (Salix alba) rastie v Európe a západnej Ázii pri brehoch riek a lúkach pri zdroji vody. Mladé listy sú spočiatku striebristo chĺpkaté, neskôr na hornej strane zelené, na spodnej sivé alebo modrozelené. Kvety vyrastajú veľmi skoro na jar spolu s mladými listami. Plodom je malá tobolka, dlhá 5 mm, po otvorení uvoľňuje páperisté biele semená.

Vŕba biela
Vŕba biela

Vŕba rakytová (Salix caprea), rakyta, dorastá najviac do výšky 15 m. Zvykne sa vysádzať v parkoch vďaka kvetom ("bahniatkam") ako ozdobný strom. Jej pružné vetvičky sú vhodnou surovinou pre pletené výrobky.

Miazga z kôry vŕby je bohatá na kyselinu salicylovú (odtiaľ latinský názov Salix), ktorá má v závislosti od dávky široké medicínske využitie. Ako liek acylpyrín, ktorý obsahuje derivát - kyselinu acetylsalicylovú, sa používa proti zrážaniu krvi (antikoagulant), horúčke (antipyretikum), bolesti (analgetikum) a zápalom (antiflogistikum).
Vŕba rakytová
Vŕba rakytová

Topoľ biely (Populus alba) dostal pomenovanie podľa bieleho zafarbenia spodnej strany listov, ktoré spôsobujú husté biele chĺpky. Listy sa tvarom podobajú javorovým. Malé, zelené tobolky, v jahňadách dlhých do 10 cm, otvárajú sa a uvoľňujú drobné semená, umiestnené na bielych vatovitých vláknach. Hoci je "poletovanie topoľa" počas kvitnutia vnímané ako zdroj alergie, v skutočnosti sú tieto vlákna príliš veľké, aby boli vdýchnuté a spôsobovali alergie. Alergickú nádchu spôsobujú skôr rôzne byliny kvitnúce v tomto ročnom období.

Topoľ biely
Topoľ biely

Topoľ čierny (Populus nigra) dostal názov podľa tmavej sivohnedej borky, s hrubými trhlinami, často s veľkými hrčami. Listy má trojuholníkovité až vajcovité, dlhé do 10 cm, tupo zúbkaté, na oboch stranách hladké. Tento druh má najkratšie jahňady, len do 5 cm.

Topoľ čierny
Topoľ čierny

Topoľ osikový (Populus tremula) – osika – má okrúhle, široko vajcovité listy s veľmi hrubými zúbkami na okraji, dlhé a široké sú do 7,5 cm. Sú umiestnené na dlhých a tenkých stopkách a vejú už pri malom poryve vetra, a preto sa hovorí, že sa "trasieš ako osika". Jahňady sú dlhé do 7,5 cm.

Topoľ osikový
Topoľ osikový

Čeľaď: Rafléziovité link

Rafléziovité (Rafflesiaceae) je malá skupina parazitických tropických rastlín. Nemajú stonku, listy, korene ani fotosyntetické pletivá. Všetky živiny vrátane vody získavajú z hostiteľskej rastliny.

Raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldi) je rastlina s najväčšími kvetmi v rastlinnej ríši. Dužnatý kvet má v priemere 1 m a jeho hmotnosť môže byť až 5 kg. Rastlina získava živiny pomocou parazitických haustórií, ktorými cudzopasí na koreňoch tropických lián. Kvety sú jednopohlavné, obsahujú buď tyčinky alebo piestiky. Peľ prenášajú muchy, ktoré rastlina láka silným zápachom, takže hoci je vzácna, je neprehliadnuteľná. Rastie v tropických lesoch Indonézie.

Raflézia Arnoldova
Raflézia Arnoldova

Čeľaď: Egrešovité link

Egrešovité (Grossulariaceae) sú známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami. Kvety sú 5-početné, vyrastajú väčšinou v riedkych strapcoch, menej často jednotlivo alebo v pároch. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým kalichom.

Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ker vysoký do 1,5 m. Listy vyrastajú z brachyblastov umiestnených v pazuchách dvoj- až päťdielnych tŕňov (tzv. tŕňové listy), sú troj- až päťlaločnaté. Kvety vyrastajú z pazuchy širokého listeňa jednotlivo alebo v pároch. Kalich je zvonkovitý, koruna žltobiela. Bobuľa môže byť guľovitá alebo vajcovitá, chlpatá, u pestovaných odrôd môže byť lysá. Divorastúci ker rastie prevažne v lesoch od nížin až po horský stupeň.

Egreš obyčajný
Egreš obyčajný

Ríbezľa červená (Ribes rubrum) sa odlišuje predovšetkým farbou plodov, ktoré sú červené a v plnej zrelosti kyslejšie ako u ríbezle čiernej. Pôvodná je v severozápadnej Európe. Pestované odrody môžu mať aj biele plody. Inak povedané, biela ríbezľa nie je samostatným druhom ale odrodou ríbezle červenej.

Ríbezľa červená
Ríbezľa červená

Ríbezľa čierna (Ribes nigrum) je brztŕňový ker, vysoký až 2 m. Jeho minuloročné konáre sú chlpaté. Listy sú jednoduché laločnaté. Kvety sú na previsnutých stopkách a tvoria riedky strapec. Plody sú čierne bobule s vysokým obsahom vitamínu C. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.

Ríbezľa čierna
Ríbezľa čierna

Čeľaď: Tučnolistovité link

Tučnolistovité (Crassulaceae) sú najčastejšie sukulentné byliny a kry, veľmi zriedkavo aj stromy, rastúce po celom svete. Mnohé sa pestujú aj u nás ako okrasné črepníkové alebo skalkové rastliny. Sú charakteristické dužinatými vždyzelenými listami s odlišným typom fotosyntézy.

Skalnica strechová (Sempervirum tectorum) je u nás známa ako skalná ruža, pretože jej habitus pripomína kvet ruže. Jej pôvodným domovom sú púšte a skalisté suché oblasti severnej Afriky, juhozápadnej Ázie a Kaukazu, odkiaľ sa jej pestovanie rozšírilo aj k nám, pretože dobre znáša aj naše podnebie. Je to trváca bylina s dužinatými listami vyrastajúcimi prakticky bez stonky z prízemnej listovej ružice. U nás sa pestuje v skalkách, kvetináčoch, ale aj betónových, kameninových, tvárnicových terasách a múroch, pretože je nenáročná na substrát.

Skalnica strechová
Skalnica strechová

Zopakuj si

Ďalšie články

Nahosemenné rastliny

Nahosemenné rastliny

Nahosemenné rastliny tvoria prechodný vývojový stupeň medzi papraďmi a krytosemennými rastlinami. Typickým znakom dnešných nahosemenných rastlín sú ihlicovité alebo šupinovité, najčastejšie vždyzelené listy. Nemajú kvety v pravom slova zmysle, vajíčka na plodolistoch sú nekryté. Väčšinu dnes žijúcich nahosemenných rastlín zaraďujeme do oddelenia borovicorasty.

Magnoliidová vetva a bazálne vetvy krytosemenných rastlín

Magnoliidová vetva a bazálne vetvy krytosemenných rastlín

Bazálne vetvy krytosemenných rastlín - Leknotvaré (Leknovité), Austrobejliotvaré (Schizandrovité); Magnoliidová vetva - Magnóliotvaré (Magnóliovité, Muškátovníkovité), Vavrínotvaré (Vavrínovité)

Pravé dvojklíčnolistové rastliny

Pravé dvojklíčnolistové rastliny

Iskerníkotvaré (Iskerníkovité, Makovité)

Ricín obyčajný – rastlina, ktorá lieči aj zabíja

Ricín obyčajný – rastlina, ktorá lieči aj zabíja

Na svete je mnoho rastlín, ktoré majú výrazný toxický účinok, ale iné spracovanie, iná časť alebo aj tá istá látka sa používa v oficiálnej európskej terapii. Jednou z nich je ricín obyčajný. Bylina, ktorá si našla svoje miesto v medicíne, priemysle aj kriminalistike.

Fabidová vetva - bôbotvaré, bukotvaré a tekvicotvaré

Fabidová vetva - bôbotvaré, bukotvaré a tekvicotvaré

Bôbotvaré (Bôbovité), Bukotvaré (Bukovité, Orechovité, Brezovité), Tekvicotvaré (Tekvicovité)

Fabidová vetva - ružotvaré

Fabidová vetva - ružotvaré

Ružotvaré (Ružovité, Morušovité, Pŕhľavovité, Konopovité)

forward