Vyššie rastliny

Vyššie rastliny (CormobiontaEmbryobionta) sú prevažne autotrofné rastliny, v chloroplastoch ktorých sa nachádza dvojica chlorofylov a+b. Rastliny počas evolúcie spravili veľmi dôležitý krok, opustili vodné prostredie a prispôsobili sa životu na suchej zemi. Telo vyšších rastlín - kormus má teda na rozdiel od stielky nižších rastlín zložitejšiu stavbu.

Prvé rastliny, ktoré sa odhodlali opustiť vodu, museli vyriešiť hneď niekoľko problémov. V prvom rade sa museli chrániť pred vysušením, čo vyriešili vznikom pokožky. Keďže rastlina nebola celá ponorená vo vode, musel vzniknúť systém rozvozu vody a v nej rozpustených látok po celom tele. Na tento účel vznikli diferencované cievne zväzky. Telo vyšších rastlín sa tak skladá z diferencovaných buniek, ktoré vytvárajú pletivá a pravé orgány so špecifickými funkciami:

  1. koreň sa vyšpecializoval na príjem vodných roztokov a upevnenie rastliny k podkladu,
  2. stonka sa prispôsobila na rozvoz živín a primerané rozmiestnenie rastlinných orgánov v priestore,
  3. fotosyntéza sa skoncentrovala do listov, rozšírenie listu do plochy ju spravil efektívnejšou.
  4. Procesy spojené s vytváraním pohlavných buniek a rozmnožovaním sa taktiež situovali do špecifických orgánov.

Podríšu vyšších rastlín delíme neformálne (pretože to nie sú taxonomické jednotky) na dve základné skupiny podľa spôsobu rozmnožovania:

  1. výtrusné rastliny - rozmnožujú sa výtrusmi
  2. semenné rastliny - rozmnožujú sa semenami

Výtrusné rastliny

Výtrusné rastliny (Sporophyta) sú starobylou skupinou rastlín, ktorá vznikla asi pred 420 mil rokov v silúre zo zelených rias. Ako už názov napovedá, rozmoňujú sa pomocou výtrusov, ktoré vznikajú vo výtrusniciach. Pre život výtrusných rastlín je typické striedanie pohlavnej, haploidnej generácie - gametofytu - s nepohlavnou diploidnou generáciou - sporofytom. Tento jav označujeme pojmom rodozmena (metagenéza).

Systematicky sa výtrusné rastliny členia na tieto oddelenia:

  1. podríša: Vyššie rastliny (CormobiontaEmbryobionta)
    1. oddelenie: ✝ Ryniorasty (Rhyniophyta)
    2. oddelenie: Machorasty (Bryophyta)
    3. oddelenie: Plavúňorasty (Lycopodiophyta)
    4. oddelenie: Prasličkorasty (Equisetophyta)
    5. oddelenie: Sladičorasty (Polypodiophyta)

Semenné rastliny

Semenné rastliny (Spermatophyta) sú najdokonalejšou skupinou rastlín. Hlavným znakom semenných rastlín je to, že všetky vytvárajú kvet (flos), v ktorom sa nachádzajú samčie a/alebo samičie pohlavné orgány (tyčinky, piestiky) produkujúce pohlavné bunky (peľ a vajíčka). Kvety tak predstavujú de facto jediný gametofytický útvar semenných rastlín. Semenné rastliny tvoria semená, ktoré sú uzavreté v plodoch (carpus). Plody zabezpečujú rozširovanie druhov.

Podľa prítomnosti oplodia chrániaceho semeno rozoznávame:

  1. nahosemenné rastliny - ich semená nevytvárajú oplodie, sú "nahé"
  2. krytosemenné rastliny - vajíčka a semená chráni oplodie

Nahosemenné rastliny

Nahosemenné rastliny (Gymnospermae) tvoria prechodný vývojový stupeň medzi papraďmi a krytosemennými rastlinami. Ich predkovia sa vyvinuli koncom starších prvohôr a stavbou sa málo podobali dnešným zástupcom. Tropická klíma v tom období bola veľmi suchá, listy boli preto malé, kožovité s hrubou vrstvou kutikuly, perovito strihané. Dnešné nahosemenné rastliny majú listy ihlicovité alebo šupinovité, najčastejšie vždyzelené. Vajíčka na plodolistoch sú nekryté. Plodolisty u nahosemenných rastlín sú ploché alebo listové. Nemajú kvety v pravom slova zmysle - sú nahé, jednopohlavné, vetroopelivé. Na rozdiel od krytosemenných rastlín sa len zriedka rozmnožujú vegetatívne. Väčšinu dnes žijúcich (recentných) nahosemenných rastlín zaraďujeme do oddelenia Pinophyta - borovicorasty.

  1. podríša: Vyššie rastliny (CormobiontaEmbryobionta)
    1. oddelenie: ✝ Kordaitorasty (Cordaitophyta)
    2. oddelenie: Borovicorasty (Pinophyta)
      1. trieda: Ginká (Ginkgopsida)
      2. trieda: Ihličnany (Pinopsida)
    3. oddelenie: ✝ Lyginodendrorasty (Lyginodendrophyta)
    4. oddelenie: Cykasorasty (Cycadophyta)

Krytosemenné rastliny

Ku krytosemenných rastlinám (Angiospermae) patria najvyššie organizované rastliny, a to dreviny aj byliny. Vyvinuli sa na konci druhohôr a niektorí dokonca spájajú ich rozšírenie (najmä jedovatých druhov) so zánikom dinosaurov. Patrí sem prevažná časť semenných rastlín (asi 220 000 druhov). Semeno je ukryté v plode. Vajíčka a semená chráni oplodie a zúčastňuje sa na ich rozširovaní. Plody môžu byť suché alebo dužinaté. Všetky krytosemenné rastliny zaraďujeme do oddelenia Magnoliophyta - magnóliorasty.

Cronquist, 1981

Na Biopedii som dlhý čas uvádzal systém magnóliorastov podľa Cronquista (1981), ktorý túto triedu delí na 6 podtried. Toto rozdelenie vyplynulo z vtedajších vedomostí o morfológii a fyziológii zástupcov rastlinných čeľadí, ktoré je už v súčasnosti prekonané, predovšetkým kvôli novým poznatkom zo sekvenovania DNA.

  1. podríša: Vyššie rastliny (CormobiontaEmbryobionta)
    1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
      1. trieda: Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)
        1. podtrieda: Magnóliové (Magnoliidae)
        2. podtrieda: Hamamelové (Hamamelidae)
        3. podtrieda: Klinčekové (Caryophyllidae)
        4. podtrieda: Diléniové (Dilleniidae)
        5. podtrieda: Ružové (Rosidae)
        6. podtrieda: Astrové (Asteridae)
      2. trieda: Jednoklíčnolistové (Liliopsida)

APG, 1998-súčasnosť

Systém 6 podtried bol nahradený v roku 1998 systémom APG (Angiosperm Phylogeny Group). Odvtedy bol upravený niekoľkokrát: APG II (2003), APG III (2009) a APG IV (2016). Snahou APG systému je začlenenie rastlinných čeľadí do monofyletických skupín ako to len najviac ide, keďže podtriedy podľa Cronquista sú prakticky všetky polyfyletické.

Najnovšie sa namiesto podtried používa nie príliš špecifický pojem vetva. Jednotlivé vetvy sa potom delia na menšie jednotky (tiež sú nazývané vetvy), ktoré združujú príbuzné nižšie taxóny - rady a čeľade. Je teda zrejmé, že nová klasifikácia kvitnúcich rastlín nedbá o striktné pomenovanie taxonomických jednotiek, za to však oveľa detailnejšie ilustruje príbuzenské vzťahy medzi jednotlivými vetvami, radmi a čeľaďami.

  1. podríša: Vyššie rastliny (CormobiontaEmbryobionta)
    1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
      1. Bazálne vetvy krytosemenných rastlín
      2. Pravé vetvy krytosemenných rastlín
        1. vetva: Magnoliidová vetva
        2. vetva: Jednoklíčnolistové rastliny
        3. vetva: Pravé dvojklíčnolistové rastliny
          1. vetva: Superrosidy
            1. vetva: Rosidová vetva
              1. vetva: Fabidová vetva
              2. vetva: Malvidová vetva
          2. vetva: Superasteridy
            1. vetva: Asteridová vetva
              1. vetva: Lamiidová vetva
              2. vetva: Campanulidová vetva
Návrh slovenských mien pre APG IV klasifikáciu vyšších rastlín

Hrabovský M., Záhradníková E., Mičieta, K.: Proposal of Slovak Names for Angiosperm Phylogeny Group Classification of Flowering Plants: APG IV. Acta Botanica Universitas Comenianae, vol. 51, 2016.

Stiahnuť

Počet stiahnutí: 324

 

Zdroj klasifikácie výtrusných a nahosemenných rastlín: Križan J.: Biológia - pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. Enigma, P.O.Box 12 A, 949 01 Nitra. 1999.

Zdroj klasifikácie magnóliorastov: Hrabovský M., Záhradníková E., Mičieta, K.: Proposal of Slovak Names for Angiosperm Phylogeny Group Classification of Flowering Plants: APG IV. Acta Botanica Universitas Comenianae, vol. 51, 2016.

Cronquist A.: Some realigments in the dicotyledons. Nord. J. Bot. Vol. 3. N. 1. P. 75--85. 1983.