Systém rastlín

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2017. Biopedia.sk: Systém rastlín. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/rastliny/system-rastlin>.

Systém rastlín je prebraný z rôznych zdrojov (nižšie rastliny(1), výtrusné a nahosemenné rastliny(2), magnóliorasty(3)). Popri najdôležitejších skupinách rastlín uvádzam aj názvy niektorých druhov alebo rodov, ktoré by zároveň mali byť aj vyobrazené v príslušných sekciách, čiže je to aj zoznam obrázkov.

Pri magnóliorastoch uvádzam len tie čeľade, ktoré sú podľa mňa buď známe, populárne a/alebo sa vyskytujú na území Slovenska. A mám k nim obrááázky. Uznaj, že nie je v silách bežného smrteľníka opísať každú rastlinnú čeľaď. :-) Zvyšné čeľade si môžeš pozrieť v PDF-ku ku klasifikácii APG IV(3) (skroluj dole a sťahuj). Aj Wikipedia, z ktorej nikdy nikdy NIKDY necituj do serióznej práce, má pekný zoznam, i keď nie slovenský (googluj "apg iv wiki"). :-P

*1 - viničotvaré je nezávislý rad, ktorý nepatrí do fabidovej ani malvidovej vetvy
*2 - bršlencotvaré, kysličkotvaré a malpígiotvaré sú nezávislé rady rosidovej vetvy, ktoré sa niekedy zvyknú označovať ako samostatná COM-vetva (podľa začiatočných písmen ich odborných názvov)
*3 - lomikameňotvaré je nezávislý rad superrosidovej vetvy, ktorý nepatrí do rosidovej vetvy
*4 - drieňotvaré a vresovcotvaré tvoria nezávislé rady asteridovej vetvy, ktoré nepatria do lamiidovej ani campanulidovej vetvy
*5 - dráčovcotvaré, santalotvaré a klinčekotvaré sú nezávislé rady superasteridovej vetvy, ktoré nepatria do asteridovej vetvy
*6 - všetky vymenované rady tvoria nezávislé rady v rámci vetvy pravých dvojklíčnolistových rastlín a nepatria pod žiadnu jej podvetvu

Na stiahnutie...
Návrh slovenských mien pre APG IV klasifikáciu vyšších rastlín

Hrabovský M., Záhradníková E., Mičieta, K.: Proposal of Slovak Names for Angiosperm Phylogeny Group Classification of Flowering Plants: APG IV. Acta Botanica Universitas Comenianae, vol. 51, 2016.

  1. Baranec T., Poláčiková M., Košťál J.: Systematická botanika. (2001). Fakulta prírodných vied UKF v Nitre.
  2. Križan J.: Biológia - pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. (1999). Enigma, P.O.Box 12 A, 949 01 Nitra.
  3. Hrabovský M., Záhradníková E., Mičieta, K.: Proposal of Slovak Names for Angiosperm Phylogeny Group Classification of Flowering Plants: APG IV. (2016). Acta Botanica Universitas Comenianae, vol. 51.

Zopakuj si

Ďalšie články

Rozmnožovanie rastlín

Rozmnožovanie rastlín

Rozmnožovanie je jednou z hlavných podmienok existencie a zachovania druhu. Pohlavný spôsob spočíva v produkcii peľu a vajíčok, ktoré vznikajú v špeciálnych generatívnych orgánoch. U rastlín sa do veľkej miery uchovalo aj vegetatívne rozmnožovanie, ktoré zabezpečuje rýchlejšie osídlenie určitého stanovišťa alebo umožňuje prežiť medzidruhovým krížencom a umelým kultivarom.

Výživa rastlín

Výživa rastlín

Fotosyntéza je zdrojom takmer všetkých organických látok, ktoré vznikajú prirodzeným spôsobom, teda bez zásahu ľudskej technickej činnosti. Život vo forme, aká existuje na našej planéte je podmienený fotosyntézou. Fotosyntéza predstavuje autotrofný spôsob výživy všetkých zelených rastlín. Napriek tomu sa aj v rastlinnej ríši stretávame s heterotrofným alebo kombinovaným (mixotrofným) spôsobom výživy.

Dýchanie rastlín

Dýchanie rastlín

Počas fotosyntézy rastliny vytvárajú sacharidy, látky bohaté na energiu. Pri dýchaní si rastlina rozkladom týchto asimilátov zabezpečuje energiu na uskutočnenie životných procesov (syntéza organických látok, príjem živín, rast a iné). Dýchanie je teda nevyhnutnou podmienkou života rastlín.

Nižšie rastliny (riasy)

Nižšie rastliny (riasy)

Nižšie rastliny sú fylogeneticky najstaršou vetvou eukaryotických rastlín. Rastliny mali a majú z hľadiska evolúcie života na Zemi kľúčovú úlohu. Ich význam spočíva vo fotosyntéze, čo je dej, pri ktorom by ťažko mohol vzniknúť život v takej podobe, aký ho poznáme. Práve morské riasy hrajú nezastupiteľnú úlohu v celosvetovej produkcii kyslíka aj v súčasnosti.

Vyššie rastliny

Vyššie rastliny

V tomto článku si definujeme charakteristické črty vyšších rastín a povieme si, aký je rozdiel medzi výtrusnými a semennými rastlinami, medzi naho- a krytosemennými rastlinami a taktiež medzi dvojklíčno- a jednoklíčnolistovými rastlinami.

Výtrusné rastliny

Výtrusné rastliny

Výtrusné rastliny vznikli asi pred 420 mil rokov v silúre zo zelených rias. V minulosti dorastali do veľkosti stromov a zaberali rozsiahle oblasti zemského povrchu. Svoju slávu už vša majú dávno za sebou. Dodnes sa nám zachovali už len bylinné formy.

forward