V priebehu evolúcie stavovcov sa vyvinulo množstvo zaujímavých a rozmanitých skupín, ktoré sú dnes už vyhynuté. Medzi tieto skupiny patria starobylé morské organizmy, ako konodonty a ostrakodermy, ako aj rané čeľustnaté ryby, akými boli plakodermy a akantódy. Významnú úlohu v prechode zo života vo vode na súš zohrali labyrintodonty, ktoré predstavujú prechod medzi rybami a obojživelníkmi. Postupne sa z týchto skupín vyvinuli pokročilejšie línie plazov a predkov cicavcov.
| Skupina | Obdobie existencie* | Charakteristika |
|---|---|---|
| konodonty | kambrium – vrchný trias (542–200 mil. rokov) | drobné morské bezčeľustnaté chordáty s komplikovaným zubným aparátom bez iných pevných tkanív |
| ostrakodermy (štítnatce) | ordovik – devón (480–360 mil. rokov) | najstarší doložení predkovia bezčeľustnatých stavovcov chránení robustným pancierom z acelulárnej kosti |
| plakodermy (panciernatce) | devón (420–360 mil. rokov) | rané čeľustnatce a vysoko špecializované opancierované dravé ryby predstavujúce slepú vývojovú vetvu |
| akantódy (tŕňoplutvovce) | silúr – perm (430–250 mil. rokov) | prvé čeľustnaté ryby s pevnými tŕňmi pri báze plutiev a znakmi budúcich drsnokožcov i lúčoplutvovcov |
| labyrintodonty (vráskozubce / krytolebce) | devón – trias (370–200 mil. rokov) | primitívne obojživelníky s diplospondylnými stavcami tvoriace dôležitý prechod k suchozemským živočíchom |
| pelykosaury | karbón – perm (320–250 mil. rokov) | primitívne a z hľadiska modernej fylogenézy parafyletické synapsidy s výraznými chrbtovými hrebeňmi |
| mesosaury | perm (299–280 mil. rokov) | prvé vodné plazy s dlhým chvostom a prechodnou morfológiou dôležitou pre pochopenie evolúcie lebky |
| terapsidy | perm – trias (270–200 mil. rokov) | pokročilé synapsidy s viacerými cicavčími znakmi tvoriace vývojovú líniu vedúcu priamo k cicavcom |
| ichtyosaury | trias – krieda (250–90 mil. rokov) | dokonale adaptované morské plazy s hydrodynamickým telom konvergentne pripomínajúcim dnešné delfíny |
| plesiosaury | trias – krieda (228–66 mil. rokov) | veľké morské plazy charakteristické buď mimoriadne dlhým krkom, alebo mohutným telom s veľkou hlavou |
| dinosaury | trias – krieda (230–66 mil. rokov) | dominantné suchozemské stavovce druhohôr, ktorých jedinou prežívajúcou fylogenetickou líniou sú vtáky |
| pterosaury (vtákojašterotvaré) | neskorý trias – krieda (228–66 mil. rokov) | prvé stavovce so schopnosťou aktívneho letu s vrcholom rozvoja v jure a kriede |
Konodonty link
Konodonty (Conodonta) sú vyhynutou skupinou morských bezčeľustnatých organizmov, ktoré žili od obdobia kambria až po vrchný trias (približne pred 542 až 200 miliónmi rokov). Boli to drobné tvory s úzkym a dlhým telom, dĺžky väčšinou okolo 3–4 cm, niekedy až 10 cm, pričom ich telo bolo zakončené chvostovou plutvou.
Konodonty sú významné z pohľadu fylogenézy najmä preto, že predstavujú jednu z najstarších známych skupín chordátov a stavovcov. Štúdium konodontov nám poskytuje pohľad na vývoj raných stavovcov a ich ústneho aparátu, keďže ich fosílne zubovité štruktúry môžu predstavovať prvé formy zubov u predkov dnešných stavovcov. Je mimoriadne zaujímavé, že tento komplikovaný zubný aparát bol jedinou pevnou (mineralizovanou) štruktúrou v ich inak úplne mäkkom tele. Ich morfológia a variabilita ústneho aparátu poskytujú informácie o ranom vývoji tkanív, ktoré sa u neskorších stavovcov špecializovali, a umožňujú rekonštruovať evolučné vzťahy medzi ranými bezčeľustnatcami a ďalšími skupinami stavovcov.
Jedným z významných zástupcov tejto skupiny bol rod Promissum, ktorý žil v období vrchného ordoviku. Mal primitívnu chrbticu, ústa s mineralizovanými zubami a dosahoval dĺžku až 40 cm, čo boli mimoriadne veľké rozmery v porovnaní s inými konodontmi. Telo rodu Promissum pripomínalo malého úhora alebo veľkého červa a pravdepodobne malo iba malú plutvu na chvoste.
Ostrakodermy link
Ostrakodermy (štítnatce, Ostracodermi) je súhrnný názov pre primitívne, pancierom pokryté bezčeľustnaté ryby, ktoré žili od ordoviku až po devón (približne pred 480 až 360 miliónmi rokov). Predstavujú najstarších doložených predkov stavovcov. Základnými zástupcami tejto skupiny sú pteraspidy, anaspidy a telodonty. Ich telo bolo z veľkej časti chránené robustným pancierom, ktorý bol tvorený tzv. acelulárnou kosťou.
Jedny z najstarších pancierovitých rýb predstavujú pteraspidy (štítoplutvovce, Pteraspidomorphi), ktoré sa objavili v ordoviku. Vyznačovali sa ťažkým, kĺbovitým pancierom, ktorý pokrýval prednú časť tela a hlavu. Ich rúrkovité telo bolo dlhé 10 cm až 2 m a bolo hydrodynamicky prispôsobené na plávanie. Do tejto evolučnej línie patril napríklad aj rod Drepanaspis. Ide tak o jednu z najprimitívnejších skupín ostrakoderm.
Ďalšou významnou skupinou sú anaspidy (bezpanciernatce, Anaspida), ktoré žili počas silúru a devónu. Mali štíhle, hydrodynamické telo, dlhé asi 15 cm, bez ťažkých pancierov, čo im umožňovalo rýchlejšie plávanie. Ich kostra bola prevažne chrupavková a povrch tela mali pokrytý drobnými šupinami. Sú vývojovo blízke dnešným kruhoústniciam a ukazujú prechod od extrémne opancierovaných k pohyblivejším formám bezčeľustnatých rýb.
Treťou kľúčovou skupinou sú telodonty (hrbozobce, Thelodonti). Boli to šupinaté ryby objavujúce sa od ordoviku do devónu. Ich telo bolo pokryté drobnými šupinami, čo ich odlišovalo od iných primitívnych rýb. Tieto šupiny sú dôležitým znakom pre štúdium variabilných povrchových štruktúr, ktoré neskôr viedli k vývoju šupín u moderných rýb. Telodonty tak poskytujú jedinečný pohľad na raný vývoj ochranných mechanizmov u stavovcov.
Plakodermy link
Plakodermy (panciernatce, Placodermi) predstavujú vyhynutú triedu raných pancierovitých čeľustnatých rýb, ktoré dominovali v moriach počas devónskeho obdobia, približne pred 420 až 360 miliónmi rokov. V evolúcii stavovcov znamenajú krok k zložitejším čeľustnatým organizmom, avšak z fylogenetického hľadiska boli plakodermy vysoko špecializovanou a pravdepodobne slepou vývojovou vetvou, ktorá nezanechala priamych potomkov.
Tieto dravé ryby boli charakteristické svojím ťažkým, viacdielnym pancierom z acelulárnej kosti, ktorý pokrýval prednú časť tela a hlavu. Ich telo bolo zvyčajne viac segmentované a pokryté menšími šupinami alebo bolo úplne bez šupín na zadnej časti. Plakodermy vymizli na konci devónskeho obdobia vplyvom významných ekologických a evolučných zmien v morských ekosystémoch.
Plakodermy sa vyznačovali veľkou rôznorodosťou tvarov a veľkostí. Kým niektoré formy dorastali len do niekoľkých centimetrov, obrovské dravé formy reprezentoval rod Dunkleosteus, ktorý mohol dosahovať dĺžku až desať metrov. Tieto organizmy majú kľúčový význam pre pochopenie evolúcie živorodosti u stavovcov, keďže fosílne nálezy niektorých druhov plakodermov vykazovali vôbec najstaršie známe prvky vnútorného oplodnenia a rodenia živých mláďat.
Akantódy link
Akantódy (tŕňoplutvovce, Acanthodii) predstavujú vyhynutú triedu primitívnych čeľustnatých rýb, ktoré žili od obdobia silúru až po perm, teda približne pred 430 až 250 miliónmi rokov. V rámci evolučného vývoja patria medzi prvé známe čeľustnatce a často sa považujú za prechodnú skupinu medzi primitívnymi bezčeľustnatými rybami a neskoršími modernými čeľustnatcami. Akantódy boli totiž nositeľmi mnohých znakov, ktoré sa neskôr plne rozvinuli u budúcich drsnokožcov i lúčoplutvových rýb. Vyznačovali sa nápadnými pevnými tŕňmi pri báze plutiev, čo bola ich najcharakteristickejšia črta.
Telo akantódov bolo štíhle, zvyčajne pokryté drobnými šupinami, pričom ich dĺžka sa pohybovala väčšinou okolo 20–30 cm. Mali dobre vyvinutú kostru a ústa s malými zubami, čo naznačuje, že išlo o dravce. Tŕne na plutvách im slúžili pravdepodobne ako ochrana pred predátormi.
Niektoré rody, ako napríklad Climatius, sa vyznačovali mimoriadne výraznými tŕňmi pozdĺž celého tela.
Iným zástupcom bol rod Acanthodes, ktorý patril medzi vývojovo neskorších zástupcov akantódov. Mal štíhlejšie telo a celkovo menšie tŕne, čo mohlo znamenať prispôsobenie sa iným spôsobom života, akým bola napríklad filtrácia potravy.
Labyrintodonty link
Medzi primitívne skupiny obojživelníkov patria najmä labyrintodonty (slovensky vráskozubce, podtrieda Apsidospondyli, v minulosti označované aj ako krytolebce). Táto skupina žila od obdobia devónu až po trias (približne pred 370 až 200 miliónmi rokov) a hrala kľúčovú úlohu v prechode stavovcov z vodného prostredia na súš. Vyznačovali sa masívnym telom, diplospondylnými stavcami, širokou lebkou krytou dermálnymi (kožnými) kosťami a silnými končatinami, ktoré im umožňovali pohybovať sa na súši aj vo vode.
Jedným z najznámejších zástupcov tejto skupiny bol rod Ichthyostega (rad ichthyomorfné praobojživelníky), ktorý žil v neskorom devóne. Išlo o jednu z prvých foriem s jasnými znakmi prispôsobenia sa suchozemskému prostrediu, pričom si však stále zachovávala určité znaky rýb, ako napríklad lúče v chvostovej plutve či zvyšky šupín a skrelí. Tieto vlastnosti jednoznačne poukazujú na evolučný prechod od násadcoplutvových rýb k suchozemským obojživelníkom.
Amniota link
Z primitívnych labyrintodontov sa v neskoršom období vyčlenili pokročilejšie obojživelníky (konkrétne rad reptiliomorfné praobojživelníky – Anthracosauria), ktoré niesli už viaceré znaky plazov a viedli priamo k prvým amniotom (blanovcom). Amniota sú stavovce, ktoré si vďaka vzniku extraembryonálnych zárodočných obalov vo vajíčku (najmä amnionu, ktorý udržuje okolo plodu vodné prostredie) osvojili schopnosť rozmnožovať sa plne v suchozemskom prostredí bez potreby larválneho štádia viazaného na vodu.
Na začiatku svojej evolúcie sa amnioty rozdelili na dve hlavné vývojové línie:
Sauropsidy link
Sauropsidy (Sauropsida) sú jednou z dvoch hlavných línií amniotov, pričom zahŕňajú všetkých moderných plazov a vtákov, ako aj ich vyhynutých predkov.
Anapsidy link
Anapsidy (Anapsida / Parareptilia) sú skupinou najprimitívnejších plazov, ktoré sa objavili v období karbónu. Ich charakteristickým anatomickým znakom je masívna lebka bez spánkových jám a jarmových oblúkov (takzvaných temenných okien), čo ich odlišuje od neskorších plazov, ako sú synapsidy a diapsidy. Anapsidy predstavujú základnú vetvu, z ktorej sa odvodilo viacero starobylých plazov adaptovaných na rôzne prostredia.
Z hľadiska modernej fylogenézy ide o systematicky veľmi komplikovanú skupinu. V minulosti sa medzi anapsidy zaraďovali automaticky všetky plazy s lebkou bez spánkových otvorov, vrátane predkov dnešných korytnačiek. Dnes sa však táto klasifikácia upravila. Niektoré štúdie naznačujú, že korytnačky môžu v skutočnosti patriť k diapsidom, ktorí v priebehu evolúcie druhotne stratili svoje spánkové otvory. Samotný pôvod anapsíd je navyše predmetom diskusií – niektoré bazálne rody pravdepodobne mali dolnú spánkovú jamu, čo naznačuje, že anapsidná lebka mohla vzniknúť z predkov, ktorí pôvodne spánkové jamy mali.
Mesosaury link
Mesosaury (Mesosauria) boli jednou z prvých známych skupín primitívnych plazov, ktoré sa dokázali adaptovať späť na vodné prostredie. Žili na začiatku permu (približne pred 299 až 280 miliónmi rokov) a mali dlhé, štíhle telo, predĺžený chvost a úzku lebku s ihličkovitými zubami, čo im umožňovalo loviť drobné vodné živočíchy. Ich končatiny boli prispôsobené plávaniu a pravdepodobne rodili živé mláďatá.
Medzi najznámejších zástupcov patrí rod Mesosaurus. Bol to štíhly, asi 1m dlhý vodný plaz s výrazne predĺženým chvostom. Je dôležitý nielen z hľadiska geológie, keďže jeho fosílie sa našli v Južnej Amerike aj v Afrike (čím poskytol dôkaz o existencii superkontinentu Gondwana a podporil teóriu kontinentálneho driftu), ale aj z hľadiska fylogenézy. Hoci sa tradične radil medzi anapsidy, najnovšie štúdie naznačujú, že Mesosaurus pravdepodobne mal dolnú spánkovú jamu. To vnáša nový pohľad na evolúciu lebiek a naznačuje, že anapsidná lebka (bez spánkových otvorov) mohla vzniknúť z predkov, ktorí pôvodne spánkové jamy mali.
Diapsidy link
Diapsidy (Diapsida / Eureptilia) sa vyvinuli v období karbónu a permu a sú primárne charakteristické lebkou s dvoma pármi spánkových jám (hornými a dolnými) a jarmových oblúkov. Toto evolučné vylepšenie umožnilo úpon silnejších žuvacích svalov, čo zlepšilo pohyblivosť a silu čeľustí. Umožnilo im to väčšiu rozmanitosť v spôsobe života a lovu. Zatiaľ čo archaické formy mali plne vyvinuté oba páry jám, u mnohých neskorších skupín (ako sú dnešné šupináče – jaštery a hady, ale aj vtáky) došlo k ich značnej modifikácii a redukcii jarmových oblúkov.
Táto skupina bola mimoriadne úspešná a v priebehu evolúcie sa z nej vyvinuli najdominantnejšie suchozemské a vodné živočíchy. Patrili sem zástupcovia lepidosaurov (z ktorých sa vyvinuli dnešné hatérie, jaštery a hady) a archosaurov (predkovia krokodílov, dinosaurov a vtákov).
Ichtyosaury link
Ichtyosaury (Ichthyosauria) boli veľmi rozmanitou skupinou morských diapsidných plazov, ktoré sa výrazne prispôsobili životu vo vode. Mali telo podobné dnešným delfínom (klasický príklad konvergentného vývoja) – hydrodynamické, s výraznou plutvou na chrbte a s dlhými, úzkymi čeľusťami osadenými ostrými zubami. Boli perfektne prispôsobené na lov rýb a hlavonožcov. Žili od obdobia triasu až po vrchnú kriedu. Pravdepodobne rodili živé mláďatá, čo znamená, že sa už vôbec nevracali na súš klásť vajcia.
Medzi známe menšie rody patrí napríklad typický rod Ichthyosaurus. Oveľa väčším a neskorším zástupcom bol obrovský rod Shonisaurus.
Plesiosaury link
Plesiosaury (Plesiosauria) boli ďalšou významnou skupinou morských plazov, ktoré žili od obdobia triasu až po koniec kriedy. Podobne ako ichtyosaury, aj plesiosaury boli plne prispôsobené životu v mori a pravdepodobne rodili živé mláďatá.
Prvým morfologickým typom boli plesiosaury so širokým telom, veľkými plutvami a veľmi dlhým krkom. Tento klasický typ reprezentuje známy rod Elasmosaurus.
Druhým typom boli takzvané pliosaury. Tie mali skrátené, robustné telo s relatívne krátkym krkom, ale za to obrovskou a silnou hlavou. Zástupcom tohto dravého typu bol známy rod Kronosaurus.
V roku 1933 bol v jazere Loch Ness nahlásený nález tvora pripomínajúceho plesiosaura. Táto správa odštartovala fenomén Loch Nesskej príšery, ktorý bol podporený ďalšími hláseniami a fotografiami. Najznámejšia „chirurgova snímka“ z roku 1934 sa však neskôr ukázala ako podvrh. Vedecké prieskumy jazera nenašli žiadne dôkazy o existencii takého tvora a fenomén bol nakoniec vedeckou komunitou definitívne považovaný za mýtus.
Archosaury link
Archosaury (prajaštery, Archosauria) sa objavili na začiatku triasu, približne pred 250 miliónmi rokov, a predstavujú jednu z najdôležitejších skupín plazov v evolúcii stavovcov. Sú charakteristické niekoľkými kľúčovými anatomickými znakmi, ako sú zmeny v usporiadaní panvy a končatín, čo umožnilo vzpriamený postoj s končatinami smerujúcimi priamo pod telo. Medzi ďalšie znaky patrí thekodontný (alveolárny) chrup, pri ktorom sú zuby vsadené v jamkách v čeľustiach. Výrazným pokrokom bol vývoj obehovej sústavy – srdce smerovalo k oddeleniu komôr, pričom u dnešných krokodílov je srdce štvordielne a takmer dokonale oddelené, čo viedlo k oveľa efektívnejšiemu obehu krvi.
Archosaury sa mimoriadne rýchlo rozšírili do rôznych ekologických výklenkov a vznikli z nich dve hlavné fylogenetické línie:
- línia Crurotarsi (Crocodylomorpha) – línia, z ktorej sa vyvinuli krokodíly (Pseudosuchia)
- línia Ornithodira (Avemetatarsalia) – línia vedúca k vzniku lietajúcich pterosaurov a dinosaurov (z ktorých sa neskôr vyvinuli dnešné vtáky)
Pterosaury link
Jednou z najzaujímavejších skupín v rámci archosaurov sú pterosaury (vtákojašterotvaré, Pterosauria), ktoré boli vôbec prvými stavovcami so schopnosťou aktívneho letu. Pterosaury sa objavili v období neskorého triasu, približne pred 228 miliónmi rokov, a pretrvali až do konca kriedy. Tieto lietajúce plazy sa anatomicky vyznačovali extrémne predĺženým štvrtým prstom na predných končatinách, ktorý zospodu podopieral veľké kožnaté krídla (zvyšné tri prsty boli voľné a opatrené pazúrmi). Pterosaury boli veľmi rozmanité – od menších druhov veľkosti dnešných vtákov až po obrovské formy s najväčším rozpätím krídel, aké kedy lietali na Zemi.
Novšie fosílne nálezy presvedčivo ukazujú, že pterosaury mali komplexný pokryv tela, ktorý sa mohol podobať periu v jeho najprimitívnejšej forme.
Rod Quetzalcoatlus bol jedným z najväčších známych lietajúcich plazov vôbec, s rozpätím krídel presahujúcim 10 metrov. Napriek svojej gigantickej veľkosti mal ľahkú, silne pneumatizovanú (dutú) kostru, veľké svaly v oblasti hrudníka a štruktúru krídel jasne naznačujúcu, že dokázal aktívne mávať krídlami.
Medzi ďalšie známe druhy patrí Pterodactylus (vtákojašter), ktorý žil v období neskorej jury a bol relatívne malý s rozpätím krídel okolo jedného metra.
Oveľa väčším zástupcom bol rod Pteranodon, ktorý bol typický svojím výrazným hrebeňom na zadnej časti hlavy a rozpätím krídel okolo 7 metrov.
Mimoriadne známy je aj rod Rhamphorhynchus. Bol to menší pterosaurus s dlhým chvostom zakončeným štruktúrou v tvare diamantu, výborne prispôsobený na lov rýb v pobrežných vodách.
Dinosaury link
Po vzniku a masívnom rozšírení archosaurov nasleduje v evolúcii príchod dinosaurov (Dinosauria). Tí sa objavili v strednom až neskorom triase, približne pred 230 miliónmi rokov. Dinosaury sa veľmi rýchlo stali dominantnými suchozemskými stavovcami a túto pozíciu si udržali až do konca kriedy, teda takmer 66 miliónov rokov.
Dinosaury predstavujú absolútne vyvrcholenie vývoja plazov v druhohorách. Ich evolúcia viedla k vzniku obrovského množstva rozmanitých foriem, ktoré osídlili takmer všetky suchozemské ekosystémy na planéte. Až s masovým vymieraním dinosaurov na prelome druhohôr a treťohôr sa uvoľnili dôležité ekologické výklenky, ktoré následne obsadili a dominantne ovládli cicavce a vtáky. Zaujímavosťou je, že dinosaury v skutočnosti úplne nevyhynuli – práve dnešné vtáky (Aves) sú priamymi evolučnými potomkami dravých teropódnych dinosaurov (konkrétne z vývojovej línie Maniraptora).
Dinosaury sa morfologicky rozdeľujú na dve hlavné skupiny podľa celkovej stavby panvy:
Prvou skupinou sú plazopanvé dinosaury (Saurischia). Ich charakteristickým anatomickým znakom je stavba panvy, pri ktorej lonová kosť (os pubis) smeruje dopredu a odstáva od sedacej kosti (os ischium). Patria sem dravé, po dvoch nohách chodiace teropódy a obrovské štvornohé bylinožravé sauropódy.
Medzi najznámejšie masívne teropódy patrí známy dravý rod Tyrannosaurus (najmä vďaka druhu Tyrannosaurus rex).
Menšie, no veľmi rýchle a inteligentné dravce reprezentuje rod Velociraptor.
K veľmi podobným, no o niečo väčším dravcom, ktorí pravdepodobne lovili v svorkách, patril aj rod Deinonychus.
V súčasnosti sa v grafických rekonštrukciách raptorov bežne zobrazuje perie na ich predných končatinách (u rodu Velociraptor), ba dokonca aj na úplne celom tele (u rodu Deinonychus). Toto perie malo pôvodne podobu dutých, vláknitých štruktúr, obsahovalo pigmentové bunky (bolo farebné) a pravdepodobne slúžilo predovšetkým na termoreguláciu a vizuálnu komunikáciu (nie na lietanie). Až neskôr u predchodcov vtákov z neho vznikol orgán aktívneho letu. Dôkazy o jeho prítomnosti u dinosaurov pochádzajú z viacerých fosílnych nálezov s jasnými odtlačkami peria, a tiež z odhalených štruktúr na kostiach, kam sa perie priamo upevňovalo. Dokonca mohlo byť do istej miery prítomné aj u niektorých väčších dravých druhov.
Druhú významnú líniu plazopanvých dinosaurov tvorili sauropódy. Boli to gigantické bylinožravce s extrémne dlhým krkom, dlhým chvostom a prevažne hrubou kožou bez peria (hoci aj tu sa našli dôkazy o štruktúrach podobných štetinám). K týmto gigantom patrí napríklad obrovský rod Brachiosaurus.
Ďalšími známymi rodmi, ktoré patrili k vôbec najväčším suchozemským živočíchom všetkých čias, boli Diplodocus a Apatosaurus (kedysi známy aj ako brontosaurus).
Druhou hlavnou vývojovou vetvou dinosaurov boli vtákopanvé dinosaury (Ornithischia). Ich anatomickým znakom je panva, pri ktorej lonová kosť (os pubis) smeruje dozadu a leží súbežne so sedacou kosťou (os ischium). Patria sem výhradne bylinožravé dinosaury, u ktorých bola bipedálna chôdza (chôdza po dvoch nohách) veľmi vzácna. Vyvinuli sa u nich rôzne kostené štruktúry na hlave a chvoste, predovšetkým ako dôležitá obrana pred veľkými dravými teropódmi.
Túto skupinu reprezentujú napríklad rohaté dinosaury, z ktorých najrozšírenejší je masívny rod Triceratops so svojimi tromi rohmi a veľkým kosteným golierom.
Menším a vývojovo starším zástupcom rohatých dinosaurov, avšak bez veľkých nadočnicových rohov, bol rod Protoceratops.
Špecifickú podskupinu tvorili dinosaury s mimoriadne zhrubnutými kostenými výrastkami na temene hlavy, ktoré zastupuje rod Pachycephalosaurus. Používal ich pravdepodobne pri vnútrodruhových súbojoch.
Ako účinnú obranu si iné druhy vyvinuli veľké kostené platne. Takéto pancierované formy s výraznými platňami na chrbte a ostrými tŕňmi na chvoste reprezentuje rod Stegosaurus.
Ďalšou formou ťažkého brnenia bol kompletný chrbtový pancier pevne spojený s masívnym kosteným „kyjakom“ na chvoste. Tento nepreniknuteľný typ obrany je typický pre rod Ankylosaurus.
Mimoriadne úspešnou a plošne rozšírenou skupinou boli aj takzvané „kačicozobé“ dinosaury, do ktorej patrí rod Hadrosaurus.
Veľmi podobným, avšak ešte o niečo väčším zástupcom „kačicozobých“ dinosaurov bol rod Edmontosaurus.
Synapsidy link
Synapsidy (teriomorfné praplazy, Synapsida) predstavujú skupinu, ktorá sa odčlenila od ostatných plazov už v období karbónu, teda ešte dávno pred vznikom dinosaurov. Na rozdiel od diapsidov majú synapsidy špecifickú lebku iba s jedným párom spodných spánkových jám a spodných jarmových oblúkov. Táto evolučná zmena umožnila lepšie ukotvenie a priestorový rozvoj čeľustných svalov, čo výrazne zlepšilo celkovú efektivitu hryzenia a spracovania potravy. Synapsidy zároveň vykazovali mnohé pokročilé znaky, ako je prestavba čeľustného kĺbu, diferenciácia chrupu či naznačená endotermia (teplokrvnosť).
Synapsidy sa z evolučného hľadiska všeobecne delia na dve hlavné fázy (vetvy):
Prvou, primitívnejšou a staršou skupinou sú pelykosaury. Tie sa objavili v období karbónu a svoj absolútny evolučný vrchol dosiahli počas permu. Z hľadiska modernej fylogenézy je táto pôvodná skupina (vrátane taxónov Caseasauria a Eupelycosauria) považovaná za parafyletickú.
Jedným z najznámejších predstaviteľov pelykosaurov je mäsožravý rod Dimetrodon. Vyznačoval sa veľkým nápadným hrebeňom na chrbte (zloženým z predĺžených tŕňových výbežkov stavcov potiahnutých kožou), ktorý mu slúžil pravdepodobne na termoreguláciu a vnútrodruhovú komunikáciu.
Druhou, oveľa pokročilejšou skupinou sú terapsidy (Therapsida), z ktorých sa postupne vyvinuli rané cicavce. Medzi terapsidy zaraďujeme rôzne špecializované podskupiny, ako boli napríklad dravé gorgonopsidy, robustné dinocephaly či bylinožravé dicynodonty.
Kľúčovou vývojovou líniou smerujúcou priamo k dnešným cicavcom bol však podrad cicavcozuboblížne (Theriodontia) a v rámci neho mimoriadne pokročilé cynodonty (Cynodontia).
