Vyhynuté skupiny chordátov

V priebehu evolúcie stavovcov sa vyvinulo množstvo zaujímavých a rozmanitých skupín, ktoré sú dnes už vyhynuté. Medzi tieto skupiny patria starobylé morské organizmy, ako konodonty a ostrakodermy, ako aj rané čeľustnaté ryby, akými boli plakodermy a akantódy. Významnú úlohu v prechode zo života vo vode na súš zohrali labyrintodonty, ktoré predstavujú prechod medzi rybami a obojživelníkmi. Postupne sa z týchto skupín vyvinuli pokročilejšie línie plazov a predkov cicavcov.

* údaje sú len približné a môžu sa líšiť od zdroja

Konodonty link

Konodonty (Conodonta) sú vyhynutou skupinou morských bezčeľustnatých organizmov, ktoré žili od obdobia kambria až po vrchný trias (približne pred 542 až 200 miliónmi rokov). Boli to drobné tvory s úzkym a dlhým telom, dĺžky väčšinou okolo 3–4 cm, niekedy až 10 cm, pričom ich telo bolo zakončené chvostovou plutvou.

Konodonty sú významné z pohľadu fylogenézy najmä preto, že predstavujú jednu z najstarších známych skupín stavovcov. Štúdium konodontov nám poskytuje pohľad na vývoj raných stavovcov a ich ústneho aparátu, keďže ich fosílne zubovité štruktúry môžu predstavovať prvé formy zubov u predkov dnešných stavovcov. Ich morfológia a variabilita ústneho aparátu poskytujú informácie o ranom vývoji tkanív, ktoré sa u neskorších stavovcov špecializovali, a umožňujú rekonštruovať evolučné vzťahy medzi ranými bezčeľustnatcami a ďalšími skupinami stavovcov.

Jedným z významných zástupcov tejto skupiny je rod Promissum, ktorý žil v období vrchného ordoviku. Mal primitívnu chrbticu, ústa s mineralizovanými zubami a dosahoval dĺžku až 40 cm, čo bolo veľké rozmery v porovnaní s inými konodontmi. Telo Promissuma pripomínalo malého úhora alebo veľkého červa a pravdepodobne malo iba malú plutvu na chvoste.

Ostrakodermy link

Ostrakodermy (štítovce, Ostracodermi) je súhrnný názov pre primitívne, pancierom pokryté bezčeľustnaté ryby, ktoré žili od ordoviku až po devón (približne pred 480 až 360 miliónmi rokov). Základnými zástupcami tejto skupiny sú pteraspidy, anaspidy a telodonty.

• Pteraspidy (štítoplutvovce, Pteraspidomorphi): Jedny z najstarších pancierovitých rýb, ktoré sa objavili v ordoviku. Vyznačovali sa ťažkým, kĺbovitým pancierom, ktorý pokrýval prednú časť tela a hlavu. Ich rúrkovité telo bolo dlhé 10 cm až 2 m a hydrodynamicky prispôsobené na plávanie. Predstavujú jednu z najprimitívnejších skupín ostrakoderm.

• Anaspidy (bezpanciernatce, Anaspida): Ryby, ktoré žili počas silúru a devónu. Mali štíhle, hydrodynamické telo, dlhé asi 15 cm, bez ťažkých pancierov, čo im umožňovalo rýchlejšie plávanie. Ich kostra bola prevažne chrupavková a povrch tela pokrytý drobnými šupinami. Sú vývojovo blízke kruhoústniciam a ukazujú prechod od pancierovaných k pohyblivejším formám bezčeľustnatých rýb.

• Telodonty (hrbozobce, Thelodonti): Šupinaté ryby, ktoré sa objavili od ordoviku do devónu. Ich telo bolo pokryté drobnými šupinami, čo ich odlišovalo od iných primitívnych rýb. Tieto šupiny sú kľúčovým znakom pre štúdium variabilných povrchových štruktúr, ktoré neskôr viedli k vývoju šupín u moderných rýb. Telodonty poskytujú dôležitý pohľad na raný vývoj ochranných mechanizmov u stavovcov.

Plakodermy link

Plakodermy (Placodermi) predstavujú vyhynutú triedu raných pancierovitých čeľustnatých rýb, ktoré dominovali v moriach počas devónskeho obdobia, približne pred 420 až 360 miliónmi rokov. V evolúcii stavovcov predstavujú krok k zložitejším čeľustnatým organizmom a moderným rybám, ktoré sa z nich neskôr vyvinuli.

Tieto ryby boli charakteristické svojím ťažkým, kĺbovitým pancierom, ktorý pokrýval prednú časť tela a hlavu. Ich telo bolo zvyčajne viac segmentované a pokryté menšími šupinami alebo bez šupín na zadnej časti. Plakodermy vymizli na konci devónskeho obdobia vplyvom významných ekologických a evolučných zmien v morských ekosystémoch.

Plakodermy sa vyznačovali rôznorodosťou tvarov a veľkostí, od malých rodov ako Drepanaspis po veľké dravé formy ako Dunkleosteus, ktorý mohol dosahovať dĺžku až desať metrov. Tieto organizmy majú kľúčový význam pre pochopenie evolúcie živorodosti u stavovcov, keďže niektoré druhy vykazovali prvky vnútorného oplodnenia.

Akantódy link

Akantódy (tŕňoplutvovce, Acanthodii) predstavujú vyhynutú triedu primitívnych čeľustnatých rýb, ktoré žili od obdobia silúru až po perm, teda približne pred 430 až 250 miliónmi rokov. V rámci evolučného vývoja patria medzi prvé známe čeľustnatce a často sa považujú za prechodnú skupinu medzi primitívnymi bezčeľustnatými rybami a neskoršími modernými čeľustnatcami, vrátane dnešných rýb. Akantódy sú niekedy označované ako tŕňoplutvovce, pretože sa vyznačovali tŕňmi pri báze plutiev, čo bola ich najcharakteristickejšia črta.

Telo akantódov bolo štíhle, zvyčajne pokryté drobnými šupinami, pričom ich dĺžka sa pohybovala väčšinou okolo 20–30 cm. Mali dobre vyvinutú chrupavkovú kostru a ústa s malými zubami, čo naznačuje, že boli prevažne dravce. Tŕne na plutvách slúžili pravdepodobne ako ochrana pred predátormi. Niektoré rody, ako napríklad Climatius, sa vyznačovali výraznými tŕňmi pozdĺž celého tela, zatiaľ čo Acanthodes, ktorý patril medzi neskorších zástupcov akantódov, mal štíhlejšie telo a menšie tŕne, čo mohlo znamenať prispôsobenie iným spôsobom života, napríklad filtrácii potravy.

Akantódy sú dôležité pre štúdium evolúcie, pretože zdieľajú určité znaky s oboma hlavnými skupinami moderných rýb – s chrupavkovitými (Chondrichthyes) aj kostnatými rybami (Osteichthyes).

Labyrintodonty link

Medzi primitívne skupiny obojživelníkov patria najmä labyrintodonty (Labyrinthodontia). Táto skupina žila od obdobia devónu až po trias (približne pred 370 až 200 miliónmi rokov) a hrala kľúčovú úlohu v prechode stavovcov z vodného prostredia na súš. Labyrintodonty sa vyznačovali masívnym telom, širokou hlavou a silnými končatinami, ktoré im umožňovali pohybovať sa na súši aj vo vode.

Jedným z najznámejších zástupcov tejto skupiny je Ichthyostega, ktorá žila v neskorom devóne. Ichthyostega bola jednou z prvých foriem so znakmi prispôsobenia sa suchozemskému prostrediu, pričom si stále zachovávala určité znaky rýb, ako napríklad chvostovú plutvu. Tieto znaky ukazujú na evolučný prechod od rýb k suchozemským obojživelníkom, z ktorých sa neskôr vyvinuli plazy.

Amniota link

Z labyrintodontov sa v neskoršom období vyvinuli pokročilejšie obojživelníky a priamo viedli k prvým amniotom (blanovce), ktorí sa začali rozdeľovať na dve hlavné línie:

1. Sauropsidy – táto línia zahŕňa plazy (vrátane dinosaurov a vtákov) a dnes je tvorená modernými plazmi a vtákmi
2. Synapsidy – táto línia viedla k vývoju cicavcov

Sauropsidy link

Sauropsidy (Sauropsida) sú jednou z dvoch hlavných línií amniotov, pričom zahŕňajú všetkých moderných plazov a vtákov, ako aj ich vyhynutých predkov.

Anapsidy link

Anapsidy (Anapsida) sú skupinou najprimitívnejších plazov, ktoré sa objavili v období karbónu. Charakteristickým znakom anapsidov je ich lebka bez spánkových otvorov (tzv. temenných okien), čo ich odlišuje od neskorších plazov, ako sú synapsidy a diapsidy. Anapsidy predstavujú základnú vetvu plazov, z ktorej sa neskôr vyvinuli rôzne plazie línie, vrátane moderných korytnačiek. Z tejto skupiny sa odvodilo viacero starobylých a primitívnych plazov, ktorí sa adaptovali na rôzne prostredia.

Mesosaury link

Mesosaury (Mesosauria) boli jednou z prvých známych skupín anapsidov a jednými z najstarších plazov, ktoré sa adaptovali na vodné prostredie. Žili na začiatku permu (približne pred 299 až 280 miliónmi rokov) a mali dlhé, štíhle telo, predĺžený chvost a úzku lebku s ihličkovitými zubami, čo im umožňovalo loviť drobné vodné živočíchy. Ich končatiny boli prispôsobené plávaniu a pravdepodobne rodili živé mláďatá.

Medzi najznámejších zástupcov patrí Mesosaurus. Bol to štíhly, asi 1 meter dlhý vodný plaz, ktorý mal výrazne predĺžený chvost a dlhé, ihličkovité zuby. Je dôležitý z hľadiska geológie, keďže jeho fosílie sa našli v Južnej Amerike a Afrike, čím poskytol dôkaz o existencii superkontinentu Gondwana a podporilo teóriu kontinentálneho driftu.

Diapsidy link

Diapsidy sa vyvinuli v období karbónu a permu a sú charakteristické lebkou s dvoma pármi spánkových otvorov, ktoré zlepšovali pohyblivosť a silu čeľustí. Toto im umožnilo väčšiu rozmanitosť v spôsobe života a lovu. Z diapsidov sa následne vyvinuli rôzne skupiny, pričom medzi najstaršie patrili archosauromorfy (ktorí sú predkami dinosaurov a krokodílov) a lepidosauromorfy (z ktorých sa vyvinuli dnešné jaštery a hady).

Táto skupina bola mimoriadne úspešná a z diapsidov sa v priebehu evolúcie vyvinuli niektoré z najdominantnejších suchozemských a vodných živočíchov, vrátane veľkých morských plazov, ako boli ichtyosaury a plesiosaury.

Ichtyosaury link

Ichtyosaury (Ichthyosauria) boli veľmi rozmanitou skupinou morských plazov, ktoré sa výrazne prispôsobili životu vo vode. Mali telo podobné dnešným delfínom – hydrodynamické, s výraznou plutvou na chrbte a dlhým, úzkymi čeľusťami s ostrými zubami, prispôsobenými na lov rýb a hlavonožcov. Žili od obdobia triasu až po vrchnú kriedu. Pravdepodobne rodili živé mláďatá, čo znamená, že sa už nevracali na súš klásť vajcia. Medzi známe rody patrí napríklad Ichthyosaurus a Shonisaurus.

Plesiosaury link

Plesiosaury (Plesiosauria) boli ďalšou významnou skupinou morských plazov, ktoré žili od obdobia triasu až po koniec kriedy. Mali široké telo s veľkými plutvami, dlhým krkom (v prípade plesiosaurov s dlhým krkom, ako Elasmosaurus) alebo skráteným, robustným telom s veľkou hlavou (ako v prípade pliosaurov, napríklad Kronosaurus). Podobne ako ichtyosaury, aj plesiosaury boli prispôsobené životu v mori a pravdepodobne rodili živé mláďatá.

Archosaury link

Archosaury (Archosauria) sa objavili na začiatku triasu, približne pred 250 miliónmi rokov, a predstavujú jednu z najdôležitejších skupín plazov v evolúcii stavovcov. Sú charakteristické niekoľkými kľúčovými znakmi, ako sú vzpriamený postoj, v ktorom končatiny smerujú priamo pod telo, a zmeny v usporiadaní panvy a končatín. Medzi ďalšie znaky patrí napríklad špeciálne usporiadanie zubov v čeľustiach a dvojkomorové srdce, čo viedlo k efektívnejšiemu obehu krvi. Archosaury sa rýchlo rozšírili do rôznych ekologických výklenkov a z tejto skupiny vznikli dve hlavné vývojové línie: Pseudosuchia (vedúca ku krokodílom) a Ornithodira (vedúca k pterosaurom a dinosaurom).

Pterosaury link

Jednou z najzaujímavejších skupín v rámci archosaurov sú pterosaury, ktoré boli prvými stavovcami so schopnosťou aktívneho letu. Pterosaury sa objavili v období neskorého triasu, približne pred 228 miliónmi rokov, a pretrvali až do konca kriedy. Tieto lietajúce plazy sa vyznačovali predĺženými prstami na predných končatinách, ktoré podopierali veľké kožnaté krídla. Pterosaury boli veľmi rozmanité – od menších druhov veľkosti vtákov až po obrovské formy s najväčším rozpätím krídel, aké kedy lietali na Zemi.

Quetzalcoatlus bol jedným z najväčších známych lietajúcich plazov, s rozpätím krídel presahujúcim 10 metrov. Napriek svojej veľkosti mal ľahkú a silnú kostru, veľké svaly v oblasti hrudníka a štruktúru krídel podobnú vtákom a netopierom, čo naznačuje, že dokázal aktívne mávať krídlami. Medzi ďalšie známe druhy patria Pterodactylus, ktorý žil v období neskorej jury a bol relatívne malý s rozpätím krídel okolo 1 metra, a Pteranodon, charakteristický svojím výrazným hrebeňom na hlave a rozpätím krídel okolo 7 metrov. Známy je aj Rhamphorhynchus, menší pterosaurus s dlhým chvostom zakončeným štruktúrou v tvare diamantu, prispôsobený na lov rýb v pobrežných vodách.

Dinosaury link

Po vzniku a rozšírení archosaurov nasleduje v evolúcii príchod dinosaurov (Dinosauria), ktorí sa objavili v strednom až neskorom triase, približne pred 230 miliónmi rokov. Dinosaury sa veľmi rýchlo stali dominantnými suchozemskými stavovcami a pretrvali až do konca kriedy, teda približne 66 miliónov rokov.

Dinosaury predstavujú vyvrcholenie vývoja plazov, ktorý začal v období karbónu a permu. Ich evolúcia viedla k vzniku mnohých rozmanitých foriem, ktoré osídlili takmer všetky suchozemské ekosystémy. S vymieraním dinosaurov na konci kriedy sa uvoľnili ekologické výklenky, ktoré neskôr obsadili cicavce a vtáky, priami potomkovia jedného z rodov teropódnych dinosaurov.

Dinosaury sa rozdeľujú na dve hlavné skupiny podľa stavby panvy:

1. Saurischia (plazopanvé dinosaury) – patria sem mäsožravé teropódy a obrovské bylinožravé sauropódy. Medzi teropódy patrí známy Tyrannosaurus rex, ale aj menšie druhy, ako Velociraptor a Deinonychus. Sauropódy, ako Brachiosaurus a Diplodocus, boli gigantické bylinožravce s dlhým krkom a chvostom.

2. Ornithischia (vtákopanvé dinosaury) – patria sem výhradne bylinožravé dinosaury, u ktorých sa vyvinuli rôzne kostené štruktúry na hlave a chvoste ako obranu pred veľkými teropódmi. Patria sem dinosaury s rohmi (Triceratops, Protoceratops) alebo s hrubými kostenými výrastkami na temene hlavy (Pachycephalosaurus), pancierované druhy s tŕňmi (Stegosaurus) alebo „kyjakom“ na chvoste (Ankylosaurus), ako aj skupina tzv. „kačicozobých“ dinosaurov (Hadrosaurus, Edmontosaurus).

Synapsidy link

Synapsidy (Sinapsida) predstavujú skupinu, ktorá sa odčlenila od ostatných plazov už v období karbónu, teda ešte pred vznikom dinosaurov. Na rozdiel od diapsidov (ktorých súčasťou sú moderné plazy, vtáky a dinosaury) majú synapsidy lebku s jedným párom spánkových otvorov. Táto evolučná zmena umožnila lepšie ukotvenie čeľustných svalov, čo zlepšilo efektivitu hryzenia a spracovania potravy.

Synapsidy sa všeobecne delia na dve hlavné evolučné vetvy:

1. Pelykosaury – primitívnejšia, staršia skupina, ktorá sa objavila v období karbónu a bola na vrchole v období permu. Dimetrodon je jedným z najznámejších predstaviteľov tejto skupiny. Vyznačoval sa veľkým hrebeňom na chrbte.

2. Terapsidy – pokročilejšie synapsidy, z ktorých sa vyvinuli rané cicavce. Medzi terapsidy patria rôzne podskupiny, ako napríklad gorgonopsidy, dinocephaly, dicynodonty a cynodonty.