Lúčoplutvovce

Bichir nílsky (Polypterus bichir) sa vyskytuje hlavne v oblastiach strednej a západnej Afriky, vrátane povodia rieky Níl a Čadského jazera. Môže dosiahnuť maximálnu dĺžku až 74 cm a hmotnosť približne 2,7 kg. Dolnú čeľusť má mierne dlhšiu ako hornú. Obľubuje plytké vody.

Vyza veľká (Huso huso) patrí všeobecne medzi najväčšie druhy lúčoplutvých rýb. Dosahuje hmotnosti až 1 tony a najväčšie exempláre merajú až 8 m. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy a chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede. Žije v Čiernom, Kaspickom a Azovskom mori. V minulosti sa vyskytovala aj u nás v povodí rieky Váh. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja.

Jeseter malý (Acipenser ruthenus) dosahuje dĺžky 100–120 cm a hmotnosti až 16 kg. U nás sa vyskytuje v Dunaji, Váhu a rieke Morave, pričom je to jediný druh jesetera, ktorý celý život žije v sladkých vodách.

Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžky až 2 m (max 4 m) a hmotnosti 115 kg (max 600 kg). Neresí sa v sladkých vodách. Rozlišujeme sťahovavú a nesťahovavú formu. Výnimočne sa vyskytuje aj v Dunaji. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa spracúvajú na čierny kaviár.

Šťukovec americký (Lepisosteus osseus) dosahuje dĺžku 70–120 cm. Žije v povodí Mississippi. Živí sa drobnými rybami, hmyzom a kôrovcami. Loví prevažne v noci.

Bahniakovec obyčajný (Amia calva) je jediným zástupcom radu. Dosahuje dĺžky 50 cm. Žije v zarastených jazerách a riekach východu USA. Živí sa hlavne rybami, bezstavovcami a obojživelníkmi. 

Úhor sťahovavý (Anguilla anguilla) je jedným z druhov vyskyjúcim sa aj v našich riekach. Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5–2 m. V dospelosti žije úhor v riekach Európy, vo vodách európskych ostrovov a tiež v afrických riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického oceánu, kde sa v hĺbkach Sargasového mora neresí a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k európskym a severoafrickým brehom. Cestou metamorfujú. Úhor je dravá ryba. V zime upadá do spánku.

Muréna obyčajná (Muraena helena) má hadovité telo bez šupín. Dorastá do dĺžky 1,5 m a hmotnosti 15 kg. Nemá párové plutvy. Vyskytuje sa v tropických moriach, no aj Stredozemnom mori. Je to dravá ryba s ostrými zubami, ktorá striehne na korisť z úkrytu.

Sleď obyčajný (Clupea harengus) je jedným z najrozšírenejších druhov rýb, ktoré sa vyskytujú v severnom Atlantiku. Meria zhruba 45 cm a váži do 1 kg. Jeho prirodzenou potravou sú drobné kôrovce a malé ryby, zatiaľ čo jeho predátormi sú morské vtáky, veľké ryby a morské cicavce ako tulene a veľryby, pre ktoré zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme. Rovnako patrí medzi hospodársky významné druhy.

Sardinka obyčajná (Sardina pilchardus) je menším druhom, dosahuje dĺžku len 25 cm. Vyskytuje v severovýchodnom Atlantiku, Stredozemnom a Čiernom mori. Živí sa drobnými kôrovcami. Sardinka je známa pre svoje široké hospodárske využitie, predáva sa čerstvá, mrazená, konzervovaná alebo solená a časť úlovku sa používa ako návnada alebo na výrobu rybej múčky.

Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) dosahuje veľkosť až vyše 1 m. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva jazerá a mierne tečúce rieky. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou.

Karas obyčajný (Carassius carassius) je menší ako kapor, dosahuje veľkosť asi 40 cm. V závislosti od podmienok prostredia mení sa jeho vonkajší vzhľad. V zabahnených vodách so zlými podmienkami vytvára veľkohlavú formu s nízkym telom, v dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý. Je rozšírený hlavne v strednej a východnej Európe, ale jeho areál výskytu je pomerne široký.

Boleň dravý (Aspius aspius) je ďalšou kaprovitou rybou, ktorá dosahuje veľkosť až 1 m. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami. Lovia veľmi hlučne. Vrážajú prudko do húfov rýb, vyskakujú z vody a ohlušujú ich úderom širokého chvosta. Boleň obýva rovinné rieky a nádrže, zriedkavejšie jazerá. Je rozšírený v strednej a východnej Európe, žije tiež v Čiernom a Kaspickom mori, neresí sa v skladkých vodách.

Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) dosahuje veľkosť až 80 cm, bežne však jeho dĺžka nepresahuje 25 cm. Chrbát má sivý až sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu plutvu červenú alebo oranžovú. Od ostatných druhov jalcov sa dá ľahko odlíšiť podľa vypuklého okraja análnej plutvy. Žije od horských vôd až po nížinné, v Európe a Ázie až po Ural a Eufrat.

Mrena severná (Barbus barbus) niekedy dosahuje i vyše 1 m a hmotnosť 25 kg. Pri ústach z mäkkými pyskami má 2 páry fúzikov. Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené. Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné plutvy sú červenkasté. Mladé mreny majú na chrbte a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny. Mrena je typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri dne prúdiacej vody. V čase neresenia podniká až 200 km ťahy proti prúdu riek. Vyskytuje sa na veľkej ploche Európy.

Lieň sliznatý (Tinca tinca) je druh sladkovodnej a brakickej ryby žijúcej od západnej Európy až po Áziu. Má malé, červeno-oranžové oči a úzke ústa s malými bradavičkami v rohoch. Môže dosiahnuť dĺžky až 70 cm, ale väčšina jedincov je menšia. Obľubuje stojaté vody s ílovitým alebo bahnitým dnom a bohatou vegetáciou a nižším obsahom kyslíka. Na dne loví larvy komárov a ďalšie malé živočíchy. Zlatá vyšľachtená varianta je populárna v okrasných jazierkach.

Belička európska (Alburnus alburnus) je malá sladkovodná ryba s podlhovastým, plochým telom s dĺžkou až 25 cm. Telo je strieborne lesklé, hlava špicatá a ústa smerujú nahor. Belička žije v riekach a jazerách celej Európy a západnej Ázie. Živí sa malými mäkkýšmi, hmyzom, larvami, drobnými kôrovcami a rastlinnými zvyškami. Belička má ekonomický význam najmä ako návnada pri športovom rybolove. V minulosti sa jej šupiny používali na výrobu umelých perál, pretože na svetle vytvárajú výrazný perleťový efekt.

Lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) je malá ryba (7,5–10 cm), rozšírená najmä na Sibíri. Lopatky sú známe svojím jedinečným reprodukčným správaním; svoje vajíčka kladú dovnútra schránok lastúrnikov pomocou predĺženého kladielka. Tento spôsob rozmnožovania bol dlho považovaný za symbiotický vzťah, no novšie výskumy ukázali, že ide skôr o parazitický vzťah. Potrava dospelých rýb sa skladá z rastlinného materiálu a malých lariev hmyzu.

Slíž obyčajný (Barbatula barbatula) výnimočne patrí medzi druhy prispôsobené životu vo vodných tokoch celej Európy. Typicky dosahuje dĺžku okolo 12 cm. Má žltohnedú farbu s tmavšími škvrnami a pruhmi. Žije na dne riek a potokov s piesočnatým alebo štrkovým dnom, kde sa živí drobnými bezstavovcami. Slíže sú citlivé na chemické znečistenie a nízke hladiny kyslíka, preto sú významným indikátorom čistoty vodného prostredia.

Čík európsky (Misgurnus fossilis) je európska sladkovodná ryba, dorastajúca do dĺžky 30 cm. Má dlhé, štíhle, pozdĺžne pruhované telo. Preferuje vodné prostredie s vyšším obsahom organických zvyškov na dne. Živí sa malými vodnými bezstavovcami, ktoré nachádza v substráte pomocou bradavičiek umiestnených okolo svojej dolnej čeluste. Čík je známy svojou schopnosťou prežiť v podmienkach s nízkym obsahom kyslíka, čo dosahuje tým, že prijíma vzduch priamo z atmosféry, ktorý sa potom vstrebáva z časti tráviaceho traktu.

Sumec západný (Silurus glanis) dosahuje priemernú hmotnosť až 450 kg a dĺžku do 5 m, a dožíva sa až 80 rokov. Telo má modrosivé alebo olivovozelené s mramorovými bokmi a bielym bruchom. Pod bradou má 2 páry fúzov, nad kútikmi úst ďalší pár. Obýva prevažne stojaté alebo mierne tečúce vody. V dospelosti sa živí predovšetkým rybami. Žije v Európe na východ od Rýna.

Sumček americký (Ameiurus nebulosus, syn. Ictalurus nebulosus) dosahuje dĺžky len 50 cm a hmotnosti 3,6 kg a dožíva sa 8 rokov. Okolo úst má 4 páry fúzov. Má tmavohnedú až zelenú farbu s jemnými škvrnami a žltým podbruškom. Žije predovšetkým v jazerách, rybníkoch a pomalých tokoch s nízkou hladinou kyslíka a bahenným dnom, kde sa živí hmyzom, červami, malými rybami a riasami. Je široko rozšírený v Severnej Amerike a na územie Slovenska bol introdukovaný začiatkom 20. storočia.

Paúhor elektrický (Electrophorus electricus) sa vyskytuje v Južnej Amerike v rieke Amazonka a Orinoko. Známy je najmä vďaka svojej schopnosti generovať výrazné elektrické výboje, ktoré môže použiť na ochromenie koristi alebo na obranu. Tieto elektrické výboje sa generujú pomocou špeciálnych elektrických orgánov, ktoré obsahujú veľké množstvo buniek zvaných elektrocyty. Zároveň časť kyslíka môže v prípade potreby získavať aj zo vzduchu.

Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je jedným z našich stálych sladkovodných zástupcov. Dosahuje dĺžky až 1,5 m a hmotnosti cca 45 kg. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate čiernymi škvrnami. Pred neresením prekonáva krátke ťahy proti prúdu, no v dôsledku znečistenia a úprav vodných tokov jej neresiská zanikajú. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu.

Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) dosahuje veľkosť najviac 50 cm. Telo má pestrofarebné, s veľkou chrbtovou plutvou, ktorej zadný koniec majú samce pretiahnutý. Mladé lipne majú na bokoch tela modrasté priečne škvrny. Je rozšírený takmer po celej Európe. Uprednostňuje rýchle podhorské čisté vody, na mnohých miestach žije aj v jazerách, neresí sa ale v riekach.

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) dosahuje dĺžku 1,2 m. Má striebrolesklé boky a nad bočnou čiarou tmavé škvrny. Pozdĺž tela sa mu tiahne purpurový alebo červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, neresí sa v sladkých vodách. Tvorí stále sladkovodné formy, jedna z takýchto foriem sa stala predmetom chovu v Európe.

Losos atlantický (Salmo salar) meria až 1,5 m. Obyčajne striebristosivé telo lososa posiate čiernymi škvrnami v čase nerese tmavne a na bokoch sa mu objavujú červené a oranžové škvrny. Samcom sa v tom čase predlžujú a hákovite ohýbajú čeľuste. Losos sa vyskytuje v severnej časti Atlantického oceánu, na neres tiahne do riek Európy. Vodné stavby, znečistenie riek a nadmerný odlov mali za následok zníženie jeho početnosti.

Šťuka holarktická (Esox lucius) rastie veľmi rýchlo a dosahuje až vyše 1,5 m. Má valcovité, silne pretiahnuté telo a dlhú hlavu. Na spodnej čeľusti má silné zuby. Pri šťukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus. Má jeden z najväčších areálov spomedzi sladkovodných rýb – žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Má hospodársky význam ako prirodzený regulátor premnožených populácií burinných rýb.

Treska obyčajná (Gadus morhua) je hospodársky významná morská ryba, dorastajúca do dĺžky 100–140 cm. Má hnedú alebo zelenú farbu s bodkami na chrbte a strieborné boky. Obýva chladné vody severného Atlantiku a Arktického oceánu. Živí sa rybami. Treska sa rozmnožuje v jarných mesiacoch, kedy samice môžu klásť až milióny vajíčok. Je to sociálna ryba, ktorá sa zhlukuje do veľkých skupín a migruje do oblastí s bohatým výskytom potravy.

Mieň sladkovodný (Lota lota) je jedným z našich druhov, no vyskytuje sa aj v sladkých vodách severnej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Dorastá do dĺžky 1,8 m a váhy 32 kg. Telo má sivohnedé až zelenkasté, nápadne mramorované. Obľubuje chladné a čisté vody. Aktívnejší je v noci, ale najmä v zime. V dospelosti sa živí prevažne rybami.

Živorodka dúhová (Poecilia reticulata), známa pod menom gupka, vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom. Samčeky sú dlhé 25 mm a oveľa pestrejšia ako samičky dlhé 50 mm. Samičky sú ovoviviparné a vo vaječníkoch dokážu održať dokoncia viacero vrhov mláďať naraz (tzv. superfetácia). Domovinou gupky sú rieky Venezuely, Britskej Guayany, ostrovné vody Barbadosu a Trinidadu.

Mečovka stredoamerická (Xiphophorus helleri) je jedna z najstarších akváriových rybiek s množstvom variácií. Má predĺženú chvostovú plutvu. Mečovka sa stala cenným modelovým organizmom v biologickom a medicínskom výskume, vrátane onkológie, pretože mnohé kmene mečovky majú vysokú predispozíciu k tvorbe nádorov.

Koník morský (Hippocampus hippocampus) je známa ryba s charakteristickým tvarom hlavy a celého tela, spôsobom pohybu a rozmnožovania. Dorastá do veľkosti 15 cm. Pláva vždy v kolmej polohe. Z plutiev má vyvinuté len malé prsné plutvičky a chrbtovú plutvu, ktorej vírením sa pohybuje dopredu. Chvostová plutva chýba a chvost sa premenil na chytavý orgán, ktorým sa koník prichytáva o morské rastliny. Očami môže pohybovať nezávisle od seba. Živí sa hlavne kôrovcami a malými rybami. Pri rozmnožovaní samica vkladá vajíčka do brušného vaku samca, kde dochádza k oplodneniu, pričom samce potom nesú a "rodia" mláďatá. Tento druh je verný svojmu partnerovi, s ktorým sa pravidelne pári. Žije najmä v teplých moriach, vrátane Stredozemného mora, no je považovaný za ohrozený druh.

Ostriež riečny (Perca fluviatilis) z čeľade ostriežovitých (Percidae) dosahuje zväčša dĺžky 50 cm. Má zelenožltý až zelenosivý chrbát. Na leských bokoch má 5–9 priečnych modrozelených pásov. Análnu a brušnú plutvu má červené (niekedy i chvostovú), prsné plutvy sú žltkasté. Prvá chrbtová plutva je sivá s výraznou čiernou škvrnou na konci, druhá je žltozelená. Žije takmer v celej Európe. Obýva tečúce i stojaté vody.

Zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca) dorastá do dĺžky 1,3 m. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má 8–12 priečnych hnedočervených pásov. Je to dravá ryba živiaca sa inými rybami. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more. Obýva najmä spodné toky riek, čisté ramená a jazerá. Žije tiež v slanej vode Čierneho a Kaspického mora, neresí sa ale v sladkých vodách.

Hrebenačka fŕkaná (Gymnocephalus cernuus) zväčša dorastá do dĺžky 25 cm. Telo má hnedasté alebo sivozelené s množstvom drobných hnedých škvŕn rozličnej veľkosti. Škvrnité sú aj plutvy. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi a ikrami iných rýb. Je to bežný druh dolných tokov pomaly tečúcich a stojatých vôd. V Európe zasahuje až po povodie Dunaja.

Kolok veľký (Zingel zingel) dorastá do dĺžky 15 až 30 cm. Má dve oddelené chrbtové plutvy, pričom na lícach nemá žiadne šupiny. Vyskytuje sa v rýchlo tečúcich potokoch a je endemický pre povodie riek Dunaj a Dnester, kde sa rozmnožuje na piesočnatých dňoch počas marca a apríla. Samice sa pária s viacerými samcami a kladú asi 5 000 lepkavých vajíčok, ktoré priľnú k podkladu.

Býčko Kesslerov (Neogobius kessleri) z čeľade býčkovitých (Gobiidae) dosahuje dĺžky 20 cm. Má predĺženú hlavu, ktorá môže tvoriť až 1/3 dĺžky tela. Dolná čeľusť mierne presahuje hornú. Žije v sladkých aj slabo slaných vodách. Tento druh je tiež významný ako invázny v riekach ako Dunaj a Rýn.

Tilápia nílska (Oreochromis niloticus) je sladkovodná tropická ryba z čeľade cichlidovitých (Cichlididae), ktoré sú charakteristické dlhou nerozdelenou chrtovou plutvou. Tento druh dosahuje dĺžky až 55 cm a hmotnosť 5 kg. Typický je spôsob ich rozmnožovania, kedy samica ochraňuje oplodnené ikry v ústach. Tilápia je aj celosvetovo významná akvarijná ryba.

Barakuda šťukovitá (Sphyraena barracuda) z čeľade barakudovitých (Sphyraenidae) je veľká dravá ryba, ktorá žije v subtropických oceánoch po celom svete. Dosahuje dĺžky 60–100 cm. Telo má typicky modrosivú farbu na chrbtovej a striebornú na brušnej strane, s prípadnými tmavými priečnymi pruhmi. Barakudy sú známe svojím jedinečným vzhľadom s výraznými, nerovnými zubami a vystúpenou spodnou čeľusťou. Majú dve široko oddelené chrbtové plutvy. Živia sa morskými rybami a hlavonožcami.

Tuniak obyčajný (Thunnus thynnus) dosahuje dĺžku až 3 m a hmotnosť 500 kg. Jeho súčasné zaradenie v rade ostriežotvarých je nejasné. Vyskytuje sa na mnohých miestach morí, najviac však v tropickej alebo subtropickej oblasti. Žije v kŕdľoch, ktoré pravidelne tiahnu pozdĺž pobrežia za korisťou a na neresiská. Tuniaky sa všade hojne lovia.

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) dorastá do dĺžky 50 cm. Má hladké telo pokryté malými okrúhlymi šupinami. Za očami má 4–7 kostených hrboľov. Živí sa zväčša kôrovcami a mäkkýšmi. Vyskytuje sa pri brehoch Európy od Čierneho mora až po Biele more a zasahuje až po Grónsko.

Halibut veľký (Psetta maxima) dosahuje veľkosti až 1 m a váhy 25 kg. Vyskytuje sa v Atlantickom oceáne, Čiernom a Stredozemnom mori. Patrí medzi najviac lovené druhy.

Tetraodon lineatus je sladkovodná ryba známa pod menom fugu. Dorastá do dĺžky 40 cm a hmotnosti 1 kg. Žije vo veľkých afrických riekach, kde sa živí mäkkýšmi. Fugu obsahuje v niektorých svojich tkanivách veľmi silný neurotoxín – tetrodotoxín, ktorý blokuje nervové kanály zodpovedné za prenos sodíka, čo vedie k svalovej paralýze až smrti. Aj keď je jedovatý, vďaka starostlivému spracovaniu a príprave ho miestni obyvatelia v niektorých častiach Afriky bežne konzumujú.

Mola mola je jedna z najväčších rýb zo skupiny lúčoplutvovcov. Dorastá do dĺžky 330 cm a hmotnosti až 2 tony. Je to zvláštna ryba s vysokým a krátkym telom, dlhou chrbtovou a análnou plutvou, a chvostovou plutvou v tvare úzkeho lemu. Žije prevažne v Tichom a Atlantickom oceáne.