Lúčoplutvovce

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Lúčoplutvovce. [cit. 2024-05-29]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/lucoplutvovce>.

Lúčoplutvovce (Actinopterygii) sú vodné čeľustnatce, medzi ktoré patrí väčšina recentných rýb. Ich koža je slizovitá a sú v nej ploché šupiny rôznych typov.

Pôvodný typ šupín sú robustné ganoidné šupiny (jesetery). Neskôr sa menia na tenké a priehľadné elasmoidné šupiny, ktoré sú tvarovo rozlíšené na cykloidné (kapry) a z nich odvodené ktenoidné šupiny (ostrieže).

U väčšiny rýb je už kostra kostená. Chrbtica je rozdelená do stavcov a pôvodná chorda je zatlačená do zvyškov, ktoré sú medzi telami jednotlivých stavcov. Z bočných výbežkov stavcov sa v prednej časti tela tvoria rebrá, ktoré spevňujú steny brušnej dutiny. V oblasti párových plutiev (prsné a brušné) sa vytvárajú kosti, ktoré tvoria základ budúcich končatín. V oblasti prsnej plutvy sa tvorí lopatkové pásmo a v oblasti brušných plutiev panvové pásmo. Ani lopatkové ani panvové pásmo nie je spojené s chrbticou, obe sú voľne uložené vo svaloch. Jediná plutva, ktorá je spojená s chrbticou, je nepárová chvostová plutva. Plutvy obsahujú chrupkovité alebo kostené lúče, pomocou ktorých sa môžu vejárovito rozťahovať.

Dýchacím orgánom sú vnútorné žiabre uložené na 3.–7. žiabrovom oblúku, no častejšie u kostnatých rýb dochádza k redukcii na 4 páry žiaber. Žiabre sú tvorené zo silno prekrvených žiabrových lupienkov (ž. lístkov) a sú prekryté pohyblivým viečkom – skrelou.

V prípade nedostatočného zásobenia vody kyslíkom môžu niektoré ryby naberať cez ústa vzduch zo vzduchu, pričom časť výstelky tráviacej rúry má aj respiračnú funkciu. Ryby s holou kožou (napr. úhory), môžu využívať aj kožné dýchanie.

Srdce rýb je dvojdielne, má 1 predsieň a 1 komoru. Z komory prúdi krv do tepny, ktorej bočné vetvy vedú do žiaber. V žiabrach sa krv okysličí a prechádza do chrbtovej tepny, ktorá sa vetví a vedie krv k jednotlivým orgánom. Odkysličená krv sa zbiera žilami, ktoré sa spájajú a vedú krv do predsiene srdca.

Tráviaca sústava je jednoduchá. Za ústnou dutinou nasleduje hltan a pažerák. V ústnej dutine sa môžu nachádzať zuby. Niektorým druhom rýb sa z posledného páru (7. páru) žiabrového oblúku vytvárajú pažerákové zuby (kapry). Pažerák sa rozširuje v žalúdok. Črevo je málo diferencované. Tráviaca sústava končí análnym otvorom.

Vyliačením prednej časti hltana vzniká u mnohých rýb zvláštny orgán – plynový mechúr, ktorý je vyplnený vzduchom. Jeho najčastejšia úloha je umožniť zmeniť hustotu tela relatívne k hustote vody, čo uľahčuje plávanie v rôznych hĺbkach bez nadmerného vynaloženia energie. Ryby môžu meniť množstvo vzduchu v plynovom mechúre, aby sa prispôsobili zmenám tlaku vody pri rôznych hĺbkach. U niektorých druhov, plynový mechúr môže slúžiť aj ako doplnkový dýchací orgán.

Ryby nemajú kloaku a majú samostatné pohlavné vývody. Vylučovacím orgánom zárodkov rýb sú predobličky (pronefros), u dospelých rýb sú to väčšinou zadoobličky (opistonefros). Ryby vylučujú dusík v podobe amoniaku (NH3), resp. hydroxidu amónneho (NH4OH) – amonotelné živočíchy.

Mozog rýb je päťdielny. Významným zmyslovým orgánom rýb je bočná čiara. Je to kanálik na boku tela ryby, v ktorom sú nervové zakončenia. Tie sa dráždia pohybom vody. Bočná čiara umožňuje rybám orientáciu v tme alebo zakalenej vode. K zmyslovým orgánom rýb patria aj oči, vnútorné ucho, vrátane statokinetického orgánu, čuchové jamky uložené na hlave a hmatové fúzy po bokoch ústneho otvoru.

Oplodnenie väčšiny rýb je, na rozdiel od drsnokožcov, mimotelové. Vzácne sa môžu rozmnožovať partenogeneticky. Väčšina druhov je vajcorodých.

Štúdiom rýb sa zaoberá vedný odbor ichtyológia.

Lúčoplutvovce sa delia do 3 hlavných podtried:

Podtrieda: Cladistia link

Cladistia nemajú slovenský ekvivalent. Zastupuje ich jediný dnes žijúci rad plutváňotvarých, ktorý bol v minulosti zaraďovaný medzi chrupkokostnaté ryby, no odčlenil sa do samostatnej podtriedy.

Rad: Plutváňotvaré link

Plutváňotvaré (Polypteriformes) majú predĺžené, úhorovité telo veľkosti 40–120 cm. Je pokryté ganoidnými šupinami, ktoré sú tvrdé a lesklé. Na chrbte majú rad malých plutvičiek. Prsné plutvy sú mäsité a viac pripomínajú plutvy mäsitoplutvovcov. Chordu majú zachovanú po celý život, no postupne je zatláčaná stavcami. Dýchať môžu nielen cez žiabre, ale majú aj pľúcne vaky, ktoré im pomáhajú dýchať vzduch – to je užitočné v prostrediach, kde je málo kyslíka.

Žijú v afrických riekach, najmä v tých s hustou vegetáciou a nízkym obsahom kyslíka. Sú schopné na krátke vzdialenosti sa pohybovať aj po súši a dokážu dýchať vzduch, čo im umožňuje prežiť aj v suchších obdobiach. Živia sa hlavne rybami.

Z ikier sa vyvíjajú larvy, ktoré majú na začiatku svojho života vonkajšie žiabre a veľké prsné plutvy, pomocou ktorých sa môžu ľahšie pohybovať vo vode.

Bichir nílsky (Polypterus bichir) sa vyskytuje hlavne v oblastiach strednej a západnej Afriky, vrátane povodia rieky Níl a Čadského jazera. Môže dosiahnuť maximálnu dĺžku až 74 cm a hmotnosť približne 2,7 kg. Dolnú čeľusť má mierne dlhšiu ako hornú. Obľubuje plytké vody.

Podtrieda: Chrupkokostnaté link

Chrupkokostnaté (Chondrostei) v súčasnosti zastupuje len jeden rad jeseterotvarých.

Rad: Jeseterotvaré link

Jeseterotvaré (Acipenseriformes) sú charakteristické chrupavkovitou vnútornou kostrou a chordou prítomnou po celý život. Telo im pokrývajú ganoidné šupiny. Majú nesúmernú (heterocerknú) chvostovú plutvu. Ústa majú umiestnené na spodnej strane hlavy a v dospelosti nemajú zuby. Patria sem väčšinou morské druhy, ktoré často migrujú na miesta rozmnožovania do sladkých vôd.

Vyza veľká (Huso huso) patrí všeobecne medzi najväčšie druhy lúčoplutvých rýb. Dosahuje hmotnosti až 1 tony a najväčšie exempláre merajú až 8 m. Má krátky trojuholníkový rypáčik, ploché fúzy a chrbtové štíty, ktoré sú zvýšené len v strede. Žije v Čiernom, Kaspickom a Azovskom mori. V minulosti sa vyskytovala aj u nás v povodí rieky Váh. Dnes sa už vyza chodí neresiť len do ruských riek Ural a Volga a na deltu Dunaja.

Jeseter malý (Acipenser ruthenus) dosahuje dĺžky 100–120 cm a hmotnosti až 16 kg. U nás sa vyskytuje v Dunaji, Váhu a rieke Morave, pričom je to jediný druh jesetera, ktorý celý život žije v sladkých vodách.

Jeseter ruský (Acipenser gueldenstaedti) dosahuje dĺžky až 2 m (max 4 m) a hmotnosti 115 kg (max 600 kg). Neresí sa v sladkých vodách. Rozlišujeme sťahovavú a nesťahovavú formu. Výnimočne sa vyskytuje aj v Dunaji. Je to cenná, hospodársky významná ryba. Patrí medzi najčastejšie lovené jesetery. Ikry jesetera sa spracúvajú na čierny kaviár.

Kaviár označuje spracované, solené neoplodnené ikry určitých druhov jeseterov. Najcennejšie typy kaviáru pochádzajú práve od jesetera ruského a ďalších jeseterovitých rýb. Kaviár je vysoko cenený pre svoju chuť, textúru a gastronomickú hodnotu a je považovaný za delikatesu vo svetovej kuchyni.

Podtrieda: Pravé ryby link

Pravé ryby (Neopterygii) sú zväčša malé až stredne veľké sladkovodné i morské ryby, ktoré sú charakteristické kostenou vnútornou kostrou a chordou silne zatlačenou stavcami. Telo im pokrývajú leptoidné (syn. elasmoidné) šupiny rôznych subtypov (okrem prvokostnatých).

Rozlišujeme 2 nadrady:

Nadrad: Prvokostnaté link

Prvokostnaté (Holostei) majú ešte ganoidné šupiny a plynový mechúr s dýchacou funkciou. Patria sem 2 druhovo málo početné rady.

Rad: Šťukovcotvaré link

Šťukovcotvaré (Lepisosteiformes) sú dravé druhy, ktoré tvarom a veľkosťou pripomínajú šťuky. Majú nesúmernú (heterocerknú) chvostovú plutvu. V čreve majú špirálnu riasu, čo je ďalším pôvodným znakom. Žijú v sladkých a zmiešaných (brakických) vodách strednej a severnej Ameriky.

Šťukovec americký (Lepisosteus osseus) dosahuje dĺžku 70–120 cm. Žije v povodí Mississippi. Živí sa drobnými rybami, hmyzom a kôrovcami. Loví prevažne v noci.

Rad: Amiotvaré link

Amiotvaré (Amiiformes) majú malé ganoidné šupiny, ktoré pripomínajú cykloidné šupiny.

Bahniakovec obyčajný (Amia calva) je jediným zástupcom radu. Dosahuje dĺžky 50 cm. Žije v zarastených jazerách a riekach východu USA. Živí sa hlavne rybami, bezstavovcami a obojživelníkmi. 

Nadrad: Kostnaté link

Kostnaté (Teleostei) sú charakteristické telom pokrytým elasmoidnými (leptoidnými) šupinami (výnimočne sú bez šupín). Plynový mechúr stráca dýchaciu schopnosť a slúži výhradne ako hydrostatický orgán. Majú výborne vyvinuté časti mozgu zodpovedné za inštinktívne správanie. Je to najpočetnejšia skupina rýb s viac ako 20 000 charakterizovanými druhmi.

V nasledovnom prehľade sa budem venovať predovšetkým našim druhom rýb, hospodársky významným alebo inak zaujímavým druhom.

Čo som si pri písaní tohto článku všimol, že mnoho tu spomenutých druhov menilo slovenské druhové názvy z prívlastku "obyčajný" na niečo popisnejšie (napr. ostriež obyčajný → o. riečny, hlavátka obyčajná → h. podunajská, losos obyčajný → l. atlantický, a pod.). Tento trend je možné pozorovať v taxonómii a nomenklatúre po celom svete. Slovo "obyčajný" je veľmi vágne a nešpecifikuje jedinečné alebo charakteristické vlastnosti druhu.

Rad: Úhorotvaré link

Úhorotvaré (Anguilliformes) sú ryby s typickým pretiahnutým až hadovitým telom bez brušných plutiev. Chvostová plutva splynula s chrbtovou a análnou plutvou do súvislého plutvového lemu. Väčšina úhorotvarých nemá šupiny a má bohato prekrvenú pokožku, takže sa u nich aj vo väčšej miere uplatňuje doplnkové kožné dýchanie. Úhory sú charakteristické dlhými migračnými cestami.

Úhor sťahovavý (Anguilla anguilla) je jedným z druhov vyskyjúcim sa aj v našich riekach. Samce dorastajú maximálne do 0,5 m, samice do 1,5–2 m. V dospelosti žije úhor v riekach Európy, vo vodách európskych ostrovov a tiež v afrických riekach. Na rozmnožovanie tiahne do Atlantického oceánu, kde sa v hĺbkach Sargasového mora neresí a potom hynie. Larvy potom Golfský prúd unáša k európskym a severoafrickým brehom. Cestou metamorfujú. Úhor je dravá ryba. V zime upadá do spánku.

Muréna obyčajná (Muraena helena) má hadovité telo bez šupín. Dorastá do dĺžky 1,5 m a hmotnosti 15 kg. Nemá párové plutvy. Vyskytuje sa v tropických moriach, no aj Stredozemnom mori. Je to dravá ryba s ostrými zubami, ktorá striehne na korisť z úkrytu.

Rad: Sleďotvaré link

Sleďotvaré (Clupeiformes) zastupujú morské aj sladkovodné druhy so štíhlym, vretenovitým telom, ktoré sa často zhlukujú do húfov. Ich telo je pokryté cykloidnými šupinami a ich plutvové lúče sú mäkké. Väčšinou nemajú bočnú čiaru.

Sleď obyčajný (Clupea harengus) je jedným z najrozšírenejších druhov rýb, ktoré sa vyskytujú v severnom Atlantiku. Meria zhruba 45 cm a váži do 1 kg. Jeho prirodzenou potravou sú drobné kôrovce a malé ryby, zatiaľ čo jeho predátormi sú morské vtáky, veľké ryby a morské cicavce ako tulene a veľryby, pre ktoré zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme. Rovnako patrí medzi hospodársky významné druhy.

Sardinka obyčajná (Sardina pilchardus) je menším druhom, dosahuje dĺžku len 25 cm. Vyskytuje v severovýchodnom Atlantiku, Stredozemnom a Čiernom mori. Živí sa drobnými kôrovcami. Sardinka je známa pre svoje široké hospodárske využitie, predáva sa čerstvá, mrazená, konzervovaná alebo solená a časť úlovku sa používa ako návnada alebo na výrobu rybej múčky.

Rad: Kaprotvaré link

Kaprotvaré (Cypriniformes) sú prevažne sladkovodné ryby s cykloidnými šupinami a malým počtom tvrdých plutvových lúčov. Majú modifikované prvé stavce chrbtice na sústavu kostičiek (tzv. Weberov aparát), ktoré prepájajú vnútorné ucho s ich plynovým mechúrom. Plynový mechúr slúži ako rezonátor a rozširuje tým rozsah prijímaných zvukov.

Kaprotvaré rozdelím na konkrétne čeľade, pretože sú medzi nimi pomerne veľké odlišnosti.

Čeľaď: Kaprovité link

Kaprovité (Cyprinidae) sú najväčšou čeľaďou sladkovodných rýb s počtom charakterizovaných druhov asi 2 000. 7. žiabrový oblúk sa u nich premenil na tzv. pažerákové zuby, no obvykle majú bezzubé predné čeľuste.

Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) dosahuje veľkosť až vyše 1 m. V dospelosti sa kapor živí faunou dna. Obýva jazerá a mierne tečúce rieky. Pri ústí riek zostupuje i do mora. Rozoznávame niekoľko foriem domáceho kapra, predovšetkým však šupinatú, zrkadlovú a lysú formu. Kapor je hospodársky najvýznamnejšou európskou rybou.

Karas obyčajný (Carassius carassius) je menší ako kapor, dosahuje veľkosť asi 40 cm. V závislosti od podmienok prostredia mení sa jeho vonkajší vzhľad. V zabahnených vodách so zlými podmienkami vytvára veľkohlavú formu s nízkym telom, v dobrých podmienkach má vysoké telo a rýchlo rastie. Je všežravý. Je rozšírený hlavne v strednej a východnej Európe, ale jeho areál výskytu je pomerne široký.

Boleň dravý (Aspius aspius) je ďalšou kaprovitou rybou, ktorá dosahuje veľkosť až 1 m. Dospelé bolene sa živia drobnými rybami. Lovia veľmi hlučne. Vrážajú prudko do húfov rýb, vyskakujú z vody a ohlušujú ich úderom širokého chvosta. Boleň obýva rovinné rieky a nádrže, zriedkavejšie jazerá. Je rozšírený v strednej a východnej Európe, žije tiež v Čiernom a Kaspickom mori, neresí sa v skladkých vodách.

Jalec hlavatý (Leuciscus cephalus) dosahuje veľkosť až 80 cm, bežne však jeho dĺžka nepresahuje 25 cm. Chrbát má sivý až sivozelený, boky striebristé, chrbtovú a chvostovú plutvu tmavú, brušnú a análnu plutvu červenú alebo oranžovú. Od ostatných druhov jalcov sa dá ľahko odlíšiť podľa vypuklého okraja análnej plutvy. Žije od horských vôd až po nížinné, v Európe a Ázie až po Ural a Eufrat.

Mrena severná (Barbus barbus) niekedy dosahuje i vyše 1 m a hmotnosť 25 kg. Pri ústach z mäkkými pyskami má 2 páry fúzikov. Valcovité telo je na chrbte tmavé, olivovozelené. Chrbtová a chvostová plutva sú sivé, ostatné plutvy sú červenkasté. Mladé mreny majú na chrbte a bokoch tela nepravidelné tmavé škvrny. Mrena je typickým druhom podhorských riek, zdržiava sa pri dne prúdiacej vody. V čase neresenia podniká až 200 km ťahy proti prúdu riek. Vyskytuje sa na veľkej ploche Európy.

Lieň sliznatý (Tinca tinca) je druh sladkovodnej a brakickej ryby žijúcej od západnej Európy až po Áziu. Má malé, červeno-oranžové oči a úzke ústa s malými bradavičkami v rohoch. Môže dosiahnuť dĺžky až 70 cm, ale väčšina jedincov je menšia. Obľubuje stojaté vody s ílovitým alebo bahnitým dnom a bohatou vegetáciou a nižším obsahom kyslíka. Na dne loví larvy komárov a ďalšie malé živočíchy. Zlatá vyšľachtená varianta je populárna v okrasných jazierkach.

Belička európska (Alburnus alburnus) je malá sladkovodná ryba s podlhovastým, plochým telom s dĺžkou až 25 cm. Telo je strieborne lesklé, hlava špicatá a ústa smerujú nahor. Belička žije v riekach a jazerách celej Európy a západnej Ázie. Živí sa malými mäkkýšmi, hmyzom, larvami, drobnými kôrovcami a rastlinnými zvyškami. Belička má ekonomický význam najmä ako návnada pri športovom rybolove. V minulosti sa jej šupiny používali na výrobu umelých perál, pretože na svetle vytvárajú výrazný perleťový efekt.

Lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) je malá ryba (7,5–10 cm), rozšírená najmä na Sibíri. Lopatky sú známe svojím jedinečným reprodukčným správaním; svoje vajíčka kladú dovnútra schránok lastúrnikov pomocou predĺženého kladielka. Tento spôsob rozmnožovania bol dlho považovaný za symbiotický vzťah, no novšie výskumy ukázali, že ide skôr o parazitický vzťah. Potrava dospelých rýb sa skladá z rastlinného materiálu a malých lariev hmyzu.

Čeľaď: Slížovité link

Slížovité (Balitoridae) sú malé ryby so spodnými ústami, okolo ktorých sú tri a viac párov fúzov. Väčšinou obývajú tropické a subtropické vody Ázie.

Slíž obyčajný (Barbatula barbatula) výnimočne patrí medzi druhy prispôsobené životu vo vodných tokoch celej Európy. Typicky dosahuje dĺžku okolo 12 cm. Má žltohnedú farbu s tmavšími škvrnami a pruhmi. Žije na dne riek a potokov s piesočnatým alebo štrkovým dnom, kde sa živí drobnými bezstavovcami. Slíže sú citlivé na chemické znečistenie a nízke hladiny kyslíka, preto sú významným indikátorom čistoty vodného prostredia.

Čeľaď: Pĺžovité link

Pĺžovité (Cobifidae) sú, podobne ako slížovité, malé ryby so spodnými ústami a 3–6 pármi fúzov. Rozšírené sú v Eurázii a severnej Afrike.

Čík európsky (Misgurnus fossilis) je európska sladkovodná ryba, dorastajúca do dĺžky 30 cm. Má dlhé, štíhle, pozdĺžne pruhované telo. Preferuje vodné prostredie s vyšším obsahom organických zvyškov na dne. Živí sa malými vodnými bezstavovcami, ktoré nachádza v substráte pomocou bradavičiek umiestnených okolo svojej dolnej čeluste. Čík je známy svojou schopnosťou prežiť v podmienkach s nízkym obsahom kyslíka, čo dosahuje tým, že prijíma vzduch priamo z atmosféry, ktorý sa potom vstrebáva z časti tráviaceho traktu.

Rad: Sumcotvaré link

Sumcotvaré (Siluriformes) majú telo bez šupín. Kostené tŕne niektorých druhov môžu obsahovať jed. Majú Weberov aparát, čeľuste môžu byť ozubené. V závislosti od čeľade sem patria druhy veľké niekoľko cm až niekoľko m. Dospelé jedince zväčša aktívne chránia znášku (samec alebo obaja rodičia).

Sumec západný (Silurus glanis) dosahuje priemernú hmotnosť až 450 kg a dĺžku do 5 m, a dožíva sa až 80 rokov. Telo má modrosivé alebo olivovozelené s mramorovými bokmi a bielym bruchom. Pod bradou má 2 páry fúzov, nad kútikmi úst ďalší pár. Obýva prevažne stojaté alebo mierne tečúce vody. V dospelosti sa živí predovšetkým rybami. Žije v Európe na východ od Rýna.

Sumček americký (Ameiurus nebulosus, syn. Ictalurus nebulosus) dosahuje dĺžky len 50 cm a hmotnosti 3,6 kg a dožíva sa 8 rokov. Okolo úst má 4 páry fúzov. Má tmavohnedú až zelenú farbu s jemnými škvrnami a žltým podbruškom. Žije predovšetkým v jazerách, rybníkoch a pomalých tokoch s nízkou hladinou kyslíka a bahenným dnom, kde sa živí hmyzom, červami, malými rybami a riasami. Je široko rozšírený v Severnej Amerike a na územie Slovenska bol introdukovaný začiatkom 20. storočia.

Rad: Paúhorotvaré link

Paúhorotvaré (Gymnotiformes) zahŕňajú sladkovodné, zväčša tropické druhy, s holým telom, ktorým chýba chrbtová plutva a aj brušné plutvy aj s panvovým pletencom.

Paúhor elektrický (Electrophorus electricus) sa vyskytuje v Južnej Amerike v rieke Amazonka a Orinoko. Známy je najmä vďaka svojej schopnosti generovať výrazné elektrické výboje, ktoré môže použiť na ochromenie koristi alebo na obranu. Tieto elektrické výboje sa generujú pomocou špeciálnych elektrických orgánov, ktoré obsahujú veľké množstvo buniek zvaných elektrocyty. Zároveň časť kyslíka môže v prípade potreby získavať aj zo vzduchu.

Rad: Lososotvaré link

Lososotvaré (Salmoniformes) sú sladkovodné a morské druhy s vretenovitým telom, cykloidnými šupinami a tukovou plutvičkou.

Hlavátka podunajská (Hucho hucho) je jedným z našich stálych sladkovodných zástupcov. Dosahuje dĺžky až 1,5 m a hmotnosti cca 45 kg. Telo má štíhle, hnedé alebo medenočervené až fialovočierne, posiate čiernymi škvrnami. Pred neresením prekonáva krátke ťahy proti prúdu, no v dôsledku znečistenia a úprav vodných tokov jej neresiská zanikajú. V mnohých vodách sa udržiava iba vďaka umelému chovu.

Lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) dosahuje veľkosť najviac 50 cm. Telo má pestrofarebné, s veľkou chrbtovou plutvou, ktorej zadný koniec majú samce pretiahnutý. Mladé lipne majú na bokoch tela modrasté priečne škvrny. Je rozšírený takmer po celej Európe. Uprednostňuje rýchle podhorské čisté vody, na mnohých miestach žije aj v jazerách, neresí sa ale v riekach.

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss) dosahuje dĺžku 1,2 m. Má striebrolesklé boky a nad bočnou čiarou tmavé škvrny. Pozdĺž tela sa mu tiahne purpurový alebo červený pás. Žije v severnej časti Tichého oceánu, neresí sa v sladkých vodách. Tvorí stále sladkovodné formy, jedna z takýchto foriem sa stala predmetom chovu v Európe.

Losos atlantický (Salmo salar) meria až 1,5 m. Obyčajne striebristosivé telo lososa posiate čiernymi škvrnami v čase nerese tmavne a na bokoch sa mu objavujú červené a oranžové škvrny. Samcom sa v tom čase predlžujú a hákovite ohýbajú čeľuste. Losos sa vyskytuje v severnej časti Atlantického oceánu, na neres tiahne do riek Európy. Vodné stavby, znečistenie riek a nadmerný odlov mali za následok zníženie jeho početnosti.

Rad: Šťukotvaré link

Šťukotvaré (Esociformes) sú sladkovodné dravé ryby s torpédovitým telom a nápadne predĺženými čeľusťami. Chrbtová a análna plutva sú výrazne posunuté dozadu.

Šťuka holarktická (Esox lucius) rastie veľmi rýchlo a dosahuje až vyše 1,5 m. Má valcovité, silne pretiahnuté telo a dlhú hlavu. Na spodnej čeľusti má silné zuby. Pri šťukách sa bežne vyskytuje kanibalizmus. Má jeden z najväčších areálov spomedzi sladkovodných rýb – žije v severných vodách Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Má hospodársky význam ako prirodzený regulátor premnožených populácií burinných rýb.

Rad: Treskotvaré link

Treskotvaré (Gadiformes) zastupujú prevažne morské druhy chladnejších morí severej pologule, bez tvrdých plutvových lúčov, pričom brušné plutvy majú pred prsnými plutvami a výrazne predĺženou análnou plutvou. Chrbtová plutva je tiež predĺžená a zvyčajne dvojdielna. Pod čeľusťami mávajú nepárový fúz. Vzdušný mechúr nemá prepojenie s tráviacou sústavou.

Treska obyčajná (Gadus morhua) je hospodársky významná morská ryba, dorastajúca do dĺžky 100–140 cm. Má hnedú alebo zelenú farbu s bodkami na chrbte a strieborné boky. Obýva chladné vody severného Atlantiku a Arktického oceánu. Živí sa rybami. Treska sa rozmnožuje v jarných mesiacoch, kedy samice môžu klásť až milióny vajíčok. Je to sociálna ryba, ktorá sa zhlukuje do veľkých skupín a migruje do oblastí s bohatým výskytom potravy.

Mieň sladkovodný (Lota lota) je jedným z našich druhov, no vyskytuje sa aj v sladkých vodách severnej časti Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Dorastá do dĺžky 1,8 m a váhy 32 kg. Telo má sivohnedé až zelenkasté, nápadne mramorované. Obľubuje chladné a čisté vody. Aktívnejší je v noci, ale najmä v zime. V dospelosti sa živí prevažne rybami.

Rad: Kaprozúbkotvaré link

Kaprozúbkotvaré (Cyprinodontiformes) sú malé ryby s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samce niektorých druhov majú análnu plutvu premenenú na kopulačný orgán, tzv. gonopódium. Mnohé sú významné ako akváriové rybky.

Živorodka dúhová (Poecilia reticulata), známa pod menom gupka, vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom. Samčeky sú dlhé 25 mm a oveľa pestrejšia ako samičky dlhé 50 mm. Samičky sú ovoviviparné a vo vaječníkoch dokážu održať dokoncia viacero vrhov mláďať naraz (tzv. superfetácia). Domovinou gupky sú rieky Venezuely, Britskej Guayany, ostrovné vody Barbadosu a Trinidadu.

Mečovka stredoamerická (Xiphophorus helleri) je jedna z najstarších akváriových rybiek s množstvom variácií. Má predĺženú chvostovú plutvu. Mečovka sa stala cenným modelovým organizmom v biologickom a medicínskom výskume, vrátane onkológie, pretože mnohé kmene mečovky majú vysokú predispozíciu k tvorbe nádorov.

Rad: Pichľavkotvaré link

Pichľavkotvaré (Gasterosteiformes) sú malé ryby, ktoré majú časť plutiev premenené na tŕne. Plynový mechúr nie je spojený s pažerákom.

Koník morský (Hippocampus hippocampus) je známa ryba s charakteristickým tvarom hlavy a celého tela, spôsobom pohybu a rozmnožovania. Dorastá do veľkosti 15 cm. Pláva vždy v kolmej polohe. Z plutiev má vyvinuté len malé prsné plutvičky a chrbtovú plutvu, ktorej vírením sa pohybuje dopredu. Chvostová plutva chýba a chvost sa premenil na chytavý orgán, ktorým sa koník prichytáva o morské rastliny. Očami môže pohybovať nezávisle od seba. Živí sa hlavne kôrovcami a malými rybami. Pri rozmnožovaní samica vkladá vajíčka do brušného vaku samca, kde dochádza k oplodneniu, pričom samce potom nesú a "rodia" mláďatá. Tento druh je verný svojmu partnerovi, s ktorým sa pravidelne pári. Žije najmä v teplých moriach, vrátane Stredozemného mora, no je považovaný za ohrozený druh.

Rad: Ostriežotvaré link

Ostriežotvaré (Perciformes) sú malé až stredne veľké ryby, ktorých telo pokrývajú ktenoidné šupiny. Majú spravidla veľký počet tvrdých plutvových lúčov. Chrbtová plutva je často dvojdielna. Plynový mechúr nie je spojený s pažerákom. Jedná sa o jeden z najpočetnejších radov rýb s mnohými čeľaďami.

Ostriež riečny (Perca fluviatilis) z čeľade ostriežovitých (Percidae) dosahuje zväčša dĺžky 50 cm. Má zelenožltý až zelenosivý chrbát. Na leských bokoch má 5–9 priečnych modrozelených pásov. Análnu a brušnú plutvu má červené (niekedy i chvostovú), prsné plutvy sú žltkasté. Prvá chrbtová plutva je sivá s výraznou čiernou škvrnou na konci, druhá je žltozelená. Žije takmer v celej Európe. Obýva tečúce i stojaté vody.

Zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca) dorastá do dĺžky 1,3 m. Telo má striebristé so zelenosivým chrbtom. Na bokoch má 8–12 priečnych hnedočervených pásov. Je to dravá ryba živiaca sa inými rybami. Vyskytuje sa od Rýna až po Aralské more. Obýva najmä spodné toky riek, čisté ramená a jazerá. Žije tiež v slanej vode Čierneho a Kaspického mora, neresí sa ale v sladkých vodách.

Hrebenačka fŕkaná (Gymnocephalus cernuus) zväčša dorastá do dĺžky 25 cm. Telo má hnedasté alebo sivozelené s množstvom drobných hnedých škvŕn rozličnej veľkosti. Škvrnité sú aj plutvy. Živí sa drobnými vodnými živočíchmi a ikrami iných rýb. Je to bežný druh dolných tokov pomaly tečúcich a stojatých vôd. V Európe zasahuje až po povodie Dunaja.

Kolok veľký (Zingel zingel) dorastá do dĺžky 15 až 30 cm. Má dve oddelené chrbtové plutvy, pričom na lícach nemá žiadne šupiny. Vyskytuje sa v rýchlo tečúcich potokoch a je endemický pre povodie riek Dunaj a Dnester, kde sa rozmnožuje na piesočnatých dňoch počas marca a apríla. Samice sa pária s viacerými samcami a kladú asi 5 000 lepkavých vajíčok, ktoré priľnú k podkladu.

Býčko Kesslerov (Neogobius kessleri) z čeľade býčkovitých (Gobiidae) dosahuje dĺžky 20 cm. Má predĺženú hlavu, ktorá môže tvoriť až 1/3 dĺžky tela. Dolná čeľusť mierne presahuje hornú. Žije v sladkých aj slabo slaných vodách. Tento druh je tiež významný ako invázny v riekach ako Dunaj a Rýn.

Tilápia nílska (Oreochromis niloticus) je sladkovodná tropická ryba z čeľade cichlidovitých (Cichlididae), ktoré sú charakteristické dlhou nerozdelenou chrtovou plutvou. Tento druh dosahuje dĺžky až 55 cm a hmotnosť 5 kg. Typický je spôsob ich rozmnožovania, kedy samica ochraňuje oplodnené ikry v ústach. Tilápia je aj celosvetovo významná akvarijná ryba.

Barakuda šťukovitá (Sphyraena barracuda) z čeľade barakudovitých (Sphyraenidae) je veľká dravá ryba, ktorá žije v subtropických oceánoch po celom svete. Dosahuje dĺžky 60–100 cm. Telo má typicky modrosivú farbu na chrbtovej a striebornú na brušnej strane, s prípadnými tmavými priečnymi pruhmi. Barakudy sú známe svojím jedinečným vzhľadom s výraznými, nerovnými zubami a vystúpenou spodnou čeľusťou. Majú dve široko oddelené chrbtové plutvy. Živia sa morskými rybami a hlavonožcami.

Tuniak obyčajný (Thunnus thynnus) dosahuje dĺžku až 3 m a hmotnosť 500 kg. Jeho súčasné zaradenie v rade ostriežotvarých je nejasné. Vyskytuje sa na mnohých miestach morí, najviac však v tropickej alebo subtropickej oblasti. Žije v kŕdľoch, ktoré pravidelne tiahnu pozdĺž pobrežia za korisťou a na neresiská. Tuniaky sa všade hojne lovia.

Rad: Platesotvaré link

Platesotvaré (Pleuronectiformes) sú charakteristické asymetrickým telom v dospelosti, ktoré je extrémne sploštené. V závislosti od toho, či ležia na pravej alebo ľavej strane, dochádza u nich k premene kostí hlavy, nervovej aj svalovej sústavy, posunutím oboch očí na "vrchnú" stranu. Dochádza aj k zmene zafarbenia, aby vrchná strana splývala s podkladom, kde sa ako dospelé bentické živočíchy živia. Obývajú väčšinou tropické a subtropické moria, menej druhov žije v miernom pásme a len niektoré druhy zasahujú do polárnych vôd. Patria sem aj známe lovené druhy.

Platesa obyčajná (Pleuronectes platessa) dorastá do dĺžky 50 cm. Má hladké telo pokryté malými okrúhlymi šupinami. Za očami má 4–7 kostených hrboľov. Živí sa zväčša kôrovcami a mäkkýšmi. Vyskytuje sa pri brehoch Európy od Čierneho mora až po Biele more a zasahuje až po Grónsko.

Halibut veľký (Psetta maxima) dosahuje veľkosti až 1 m a váhy 25 kg. Vyskytuje sa v Atlantickom oceáne, Čiernom a Stredozemnom mori. Patrí medzi najviac lovené druhy.

Rad: Štvorzubcotvaré link

Štvorzubcotvaré (Tetraodontiformes) majú zvláštne skrátené alebo hranaté telo, často s tŕňmi a veľkými očami. Niektoré druhy majú v žalúdku vakovitý výbežok, ktorý môžu v prípade nebezpečenstva naplniť vodou a vzduchom a nafúknuť sa do tvaru gule.

Tetraodon lineatus je sladkovodná ryba známa pod menom fugu. Dorastá do dĺžky 40 cm a hmotnosti 1 kg. Žije vo veľkých afrických riekach, kde sa živí mäkkýšmi. Fugu obsahuje v niektorých svojich tkanivách veľmi silný neurotoxín – tetrodotoxín, ktorý blokuje nervové kanály zodpovedné za prenos sodíka, čo vedie k svalovej paralýze až smrti. Aj keď je jedovatý, vďaka starostlivému spracovaniu a príprave ho miestni obyvatelia v niektorých častiach Afriky bežne konzumujú.

Mola mola je jedna z najväčších rýb zo skupiny lúčoplutvovcov. Dorastá do dĺžky 330 cm a hmotnosti až 2 tony. Je to zvláštna ryba s vysokým a krátkym telom, dlhou chrbtovou a análnou plutvou, a chvostovou plutvou v tvare úzkeho lemu. Žije prevažne v Tichom a Atlantickom oceáne.

Ďalšie články

Drsnokožce

Drsnokožce majú chordu po celý život, chrupavkovitú vnútornú kostru a drsnú kožu s plakoidnými šupinami, ktoré majú rovnaké zloženie ako zuby. Napriek tomu, že sa jedná o starobylú skupinu chordátov, sú stále obávanými morskými predátormi s dobre vyvinutým zrakom a čuchom, a špeciálnymi elektroreceptormi pre detekciu elektrických polí koristi. Zaraďujeme sem žraloky, raje, a pomerne neznáme chiméry.

Mäsitoplutvovce

Mäsitoplutvovce sú evolučne významnou skupinou rýb, z ktorej sa vyvinuli všetky štvornohé stavovce. Charakterizujú ich veľké kozmoidné šupiny a mäsité plutvy s kosťami uloženými vo svalovine. Sú rozdelené na dve podtriedy: lalokoplutvovce boli považované za vyhynuté až do objavu latimérie podivnej, a dvojdyšníkovce, ktoré dokážu dýchať vzduch pomocou pľúcnych vakov, čo im umožňuje prežiť v prostredí s nízkym obsahom kyslíka.

Obojživelníky

Obojživelníky predstavujú prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami. Ich larvy dýchajú žiabrami vo vode, zatiaľ čo dospelé jedince využívajú pľúca na dýchanie vzduchu. Telo dnešných obojživelníkov má hladkú kožu s množstvom slizových a jedových žliaz. Existujú tri hlavné rady obojživelníkov: bezchvosté obojživelníky, ktoré zahŕňajú žaby, chvostnaté obojživelníky, kam patria mloky, a beznohé obojživelníky, tiež známe ako červone.

forward