Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Kruhoústnice

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Kruhoústnice. [cit. 2024-12-05]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/kruhoustnice>.

Kruhoústnice (Cyclostomata) sú morské stavovce, ktoré tvarom tela pripomínajú úhora. Ich spôsob výživy kombinuje prvky predátorstva a parazitizmu, s výrazne prispôsobenou anatómiou ústnej dutiny. V prednej časti tela majú kruhovitý ústny otvor vybavený množstvom drobných ostrých zúbkov a mohutnou svalovinou. Zuby zasahujú až do pažeráka, čeľuste nemajú vytvorené, čím sa líšia od všetkých stavovcov, ktoré majú v ústach hornú a dolnú čeľusť. Z toho dôvodu sa v niektorých systémoch zaraďujú do nadtriedy bezčeľustnatce (Agnatha).

Koža kruhoústnic je holá, bez šupín. Vnútorná kostra je po celý život chrupavkovitá. Chrbtovou stranou tela prechádza chorda a nad ňou miecha. Oba orgány sú v spoločnom púzdre, ale stavce ešte nie sú vytvorené.

Miecha v hlavovej časti sa rozširuje na mozog. Ten sa líši od mozgu ostatných stavovcov tým, že je len štvordielny, lebo zadný mozog nie je odlíšený od predĺženej miechy (ostatné stavovce majú mozog päťdielny). Ďalšia odlišnosť je v tom, že jednotlivé oddiely mozgu ležia uložené za sebou v jednej rovine. Mozog je chránený chrupavkovitou lebkou, ktorá ho obklopuje zdola a zo strán, ale zhora len čiastočne. Majú vyvinuté oči a sluchový orgán tvorí len vnútorné ucho.

Keďže kruhoústnice sú jediné stavovce, ktoré nemajú vyvinuté stavce, vhodnejšie je na pomenovanie podkmeňa, kam sa zaraďujú všetky stavovce, vrátane kruhoústnic, používať pojem črepovce.

Vylučovacím ústrojenstvom kruhoústnic sú párové obličky v ich najpôvodnejšom type, nazývanom holonefros. Tento typ obličiek je typický výraznou segmentáciou a vonkajšími glomerulami. Kruhoústnice nemajú kloaku.

Reprodukčný systém je tiež nezvyčajný s nepárovanými pohlavnými žľazami bez vývodov. Niektoré kruhoústnice sa vyvíjajú cez larvu minohu.

V starších systémoch teda kruhoústnice tvoria triedu v rámci nadtriedy bezčeľustnatcov:

Systematicky sa kruhoústnice delia na 2 morfologicky aj ekologicky odlišné skupiny, ktoré majú v niektorých systémoch taxonomickú hodnotu nadtried. Podľa toho sa črepovce rozdeľujú na 3 recentné nadtriedy:

Trieda: Sliznatky link

Sliznatky (Myxini) sú výlučne morské kruhoústnice, ktoré dostali meno podľa kožných žliaz produkujúcich veľké množstvo slizu, ktorý ich chráni pred účinkom tráviacich štiav svojich hostiteľov. Ústny otvor sliznatiek je hviezdicovitého tvaru, s veľkým počtom malých fúzov alebo tykadiel. Žiabrové štrbiny sliznatiek splývajú a ústia von len jedným párom otvorov. Vývoj sliznatiek je priamy, bez larvy.

Sliznatky sa živia ako parazity rýb, ktoré napádajú najčastejšie v oblasti žiaber, cez ktoré sa prehryzávajú dovnútra tela, kde potom parazitujú medzi vnútornými orgánmi. Niektoré druhy sa živia uhynutými živočíchmi.

Medzi najznámejšie druhy patrí sliznatka cudzopasná (Myxine glutinosa), ktorá dorastá až do veľkosti 50 cm. Vyskytuje sa v Atlantickom oceáne.

Sliznatka cudzopasná
Sliznatka cudzopasná

Trieda: Mihule link

Mihule (Petromyzontida) majú kruhovité ústa s prísavným terčom a špeciálnou anatómiou tráviacej a dýchacej sústavy. Zo zadného konca ústnej dutiny vychádzajú dve trubice. Vrchná je tráviaca rúra, ktorá pokračuje ako črevo a končí na konci tela análnym otvorom. Spodná trubica je dýchacia a je slepo zakončená žiabrovým košom. Základ žiabrového koša tvorí 7 párov žiabrových oblúkov. Voda zo žiabrového koša vyteká siedmimi pármi žiabrových štrbín, ktoré ústia na povrch tela hneď za hlavou.

Larvy mihúľ sa nazývajú minohy a výrazne sa líšia od dospelých jedincov (majú redukované oči, ústa podkovitého tvaru bez jazyka a zubov) a živia sa filtrovaním potravy z bahenného alebo piesčitého dna. Vývin zahŕňa metamorfózu, počas ktorej sa vyvinú oči, ústa, a jazyk, no niektoré druhy v dospelosti vôbec neprijímajú potravu. Na dospelé mihule metamorfujú asi po 4–5 rokoch. Niektoré druhy po metamorfóze migrujú do mora, kde môžu parazitovať na rybách.

Mihuľa morská (Petromyzon marinus) dorastá do dĺžky 1 m. Žije v mori, ale rozmnožuje sa v riekach. Po neresení hynie. Dospelé mihule sú parazitmi rýb. Výlučky lícnych žliaz mihúľ zabraňujú zrážaniu krvi, vyvolávajú rozpad červených krviniek a tkanív. Tento druh je rozšírený v severnej časti Atlantického oceánu a nájdeme ju aj v Stredozemnom mori.

Mihuľa morská
Mihuľa morská

Mihuľa riečna (Lampetra fluviatilis) dorastá do dĺžky asi 40 cm. Žije v mori pri pobreží, na neres tiahne do riek. Neneresí sa hneď, ale zostáva v rieke až rok, pričom neprijíma potravu. Dejú sa s ňou pozoruhodné zmeny: črevo jej degeneruje, pôvodne ostré zuby sa otupujú, slinné žľazy prestávajú fungovať, chrbtové plutvy sa zväčšujú, gonády dozrievajú, a nielenže stráca na hmotnosti, ale sa aj skracuje. Rozšírená je pri pobreží západnej Európy a v niektorých jazerách tvorí stálu sladkovodnú formu. Pre chutné mäso je cenným hospodárskym druhom.

Mihuľa riečna
Mihuľa riečna

Mihuľa potočná (Lampetra planeri) sa podobá na mihuľu riečnu ale je menšia (100–160 mm) a má tupé zuby. Žije v sladkej vode a nie je parazitická. Vyskytuje sa tam kde mihuľa riečna, ale ďalej od mora v menších prítokoch.

Mihuľa potočná
Mihuľa potočná

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Hmyz s úplnou premenou

Hmyz s úplnou premenou

Úplná premena je charakteristická pre hmyz, ktorý prechádza štyrmi vývojovými štádiami: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. Je to druhovo najbohatšia skupina živočíchov vôbec, s počtom asi 1 milióna opísaných druhov. Patria sem najväčšie skupiny ako dvojkrídlovce (komáre a muchy), blanokrídlovce, chrobáky a motýle, ako aj menej početné dlhokrčky, vodnárky, sieťokrídlovce a blchy.

Druhoústovce - xenoturbely, ostnatokožce a polochordáty

Druhoústovce - xenoturbely, ostnatokožce a polochordáty

Druhoústovce charakterizuje špecifický typ embryonálneho vývoja, ktorý sa líši od prvoústovcov, ako aj unikátnym usporiadaním tela a orgánových sústav. Tradične sa systematicky delia na xenoturbely, ostnatokožce, polochordáty a chordáty. Najznámejšími zástupcami ostnatokožcov sú ľaliovky, hviezdovky, hadovice, ježovky a holotúrie. Medzi polochordáty patria krídložiabrovce a vnútrožiabrovce.

Chordáty - plášťovce, kopijovce a črepovce

Chordáty - plášťovce, kopijovce a črepovce

Chordáty sú rozmanitá skupina živočíchov charakterizovaná prítomnosťou chrbtovej struny, CNS vo forme nervovej trubice na chrbtovej strane, srdcom umiestneným na brušnej strane a žiabrovými štrbinami v rôznom štádiu vývoja. Tento kmeň zahŕňa tri hlavné podkmene: plášťovce - morské organizmy s typickým plášťom a špecializovaným žiabrovým košom; kopijovce - vyznačujúce sa podlhovastým, priesvitným telom a zachovanou notochordou po celý život; a črepovce, ktoré zahŕňajú všetky stavovce s vyvinutou lebkou a často s chrbticou nahrádzajúcou embryonálnu notochordu.

Drsnokožce

Drsnokožce

Drsnokožce majú chordu po celý život, chrupavkovitú vnútornú kostru a drsnú kožu s plakoidnými šupinami, ktoré majú rovnaké zloženie ako zuby. Napriek tomu, že sa jedná o starobylú skupinu chordátov, sú stále obávanými morskými predátormi s dobre vyvinutým zrakom a čuchom, a špeciálnymi elektroreceptormi pre detekciu elektrických polí koristi. Zaraďujeme sem žraloky, raje, a pomerne neznáme chiméry.

Lúčoplutvovce

Lúčoplutvovce

Lúčoplutvovce predstavujú najrozsiahlejšiu skupinu vodných čeľustnatcov, vrátane väčšiny moderných rýb. Ich tela sú väčšinou pokryté slizovitou kožou s plochými šupinami rôznych typov. Väčšina druhov má už kostenú kostru. Dýchajú žiabrami, ktoré sú prekryté pohyblivým viečkom (skrelou). Mnohé druhy využívajú aj plynový mechúr na reguláciu plávania. Delia sa do troch hlavných podtried.

Mäsitoplutvovce

Mäsitoplutvovce

Mäsitoplutvovce sú evolučne významnou skupinou rýb, z ktorej sa vyvinuli všetky štvornohé stavovce. Charakterizujú ich veľké kozmoidné šupiny a mäsité plutvy s kosťami uloženými vo svalovine. Sú rozdelené na dve podtriedy: lalokoplutvovce boli považované za vyhynuté až do objavu latimérie podivnej, a dvojdyšníkovce, ktoré dokážu dýchať vzduch pomocou pľúcnych vakov, čo im umožňuje prežiť v prostredí s nízkym obsahom kyslíka.

forward