Hmyz s úplnou premenou

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Hmyz s úplnou premenou. [cit. 2024-04-13]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/hmyz-s-uplnou-premenou>.

Holometabolia, alebo úplná (dokonalá) premena, je charakteristická pre hmyz, ktorý prechádza štyrmi vývojovými štádiami: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. Kľúčovým momentom je štádium kukly, kde dochádza k radikálnej premeny a reorganizácii telesnej štruktúry. Tento typ premeny umožňuje larvám a dospelým jedincom zaujať odlišné ekologické niky, čím sa minimalizuje vnútrodruhová konkurencia o zdroje.

Klúčové charakteristiky:

  • Vývojové štádiá: Vajíčko → Larva → Kukla → Dospelý jedinec
  • Kľudové štádium: Prítomnosť kukly, v ktorej dochádza k radikálnej transformácii
  • Rozdielne ekologické niky: Larvy a dospelé jedince žijú a živia sa odlišne

Hypermetabolia je špeciálnym typom holometabolie, kde larva prechádza viacerými odlišnými larválnymi štádiami, obvykle s jedným alebo viacerými kľudovými štádiami medzi nimi. Tento typ sa vyskytuje u niektorých parazitických alebo symbiotických skupín hmyzu, ako sú niektoré druhy chrobákov.

Rad: Vodnárky link

Vodnárky (Megaloptera) sú prostredne veľký hmyz s dvoma pármi blanitých, "zadymených" krídel usporiadaných strechovito nad bruškom. Majú hryzavé ústne orgány a sú považované za veľmi starobylú skupinu s fosíliami datovanými až do obdobia permu. Vyznačujú sa primitívnymi znakmi, ako sú nitkovité, mnohočlánkové tykadlá, a larvy, ktoré žijú vo vode a dýchajú tracheálnymi žiabrami.

Vodnárka močiarna (Sialis lutaria) dosahuje dĺžku 20 mm s rozpätím krídel 22–34 mm. Má tmavohnedé telo, sivé membránové krídla s tmavou žilnatinou. Larvy majú perovité žiabre, dospelé jedince žijú 2–3 dni bez prijímania potravy.

Rad: Dlhokrčky link

Dlhokrčky (Raphidioptera) sú stredne veľký hmyz s predĺženou predohrďou vytvárajúcou dlhý "krk" a s dvoma pármi blanitých krídel skladaných strechovito nad bruškom. Sú dravé, živia sa najmä xylofágneho hmyzu a voškami.

Dlhokrčka obyčajná (Raphidia notata), dosahuje dĺžku do 15 mm a rozpätie krídel 28 mm. U nás je bežným druhom. Obýva záhrady, parky a lesy, často na kôre dubových stromov. Samice majú znášadlo dlhé ako ich brucho, kladú vajíčka pod voľnú kôru dubov v lete.

Rad: Sieťokrídlovce link

Sieťokrídlovce (Neuroptera) sú starobylý rad hmyzu s hryzavými ústnymi orgánmi, nitkovitými tykadlami a dvoma pármi blanitých krídel s hustou sieťovitou žilnatinou. Ich larvy sú dravé, majú špeciálne adaptácie na trávenie koristi mimotelovým spôsobom. Kukla je pohyblivá.

Zlatoočka obyčajná (Chrysopa vulgaris) patrí medzi hojne sa vyskytujúce druhy. Dospelé jedince majú charakteristické zelené sfarbenie. Priesvitné krídla  pri odpočinku držia skládané nad svojím telom. Majú pomerne veľké oči a dlhé, nitkovité tykadlá. Známe sú tým, že sú priťahované svetlom. Larvy sú predátorské a živia sa najmä voškami a inými malými škodcami.

Ploskoroh škvrnitokrídly (Libelloides macaronius) pripomína svojím vzhľadom vážku. Má čierne telo, oči, dlhé kyjovité tykadlá, jasne žlté krídla s čiernymi škvrnami. Dospelé jedince často odpočívajú s rozprestretými krídlami. Obýva otvorené plochy ako lúky a suché trávnaté či krovinaté oblasti.

Rad: Chrobáky link

Chrobáky (Coleoptera) sú najväčším radom v ríši hmyzu, s odhadovaným počtom popísaných druhov presahujúcim pol milióna. Tento rad je charakterizovaný silne chitinizovaným telom s hryzavými ústnymi orgánmi. Prvý pár krídel je premenený na tzv. krovky, druhý pár je blanitý. Chrobáky vykazujú obrovskú rozmanitosť vo veľkosti, farbe, stavbe tela a ekologických nárokoch.

Chrobáky sa systematicky delia na 2 podrady, niekedy pre jednoduchosť rozlišované ako mäsožravé a všežravé chrobáky.

Mäsožravé chrobáky link

Veľká väčšina chrobákov z podradu Adephaga sú mäsožravé chrobáky, teda dravce. Aj ich larvy majú dobre vyvinuté čeľuste pre dravý spôsob života.

V našich podmienkach je predovšetkým známa čeľaď bystruškovité (Carabidae) s mnohými zástupcami rodu bystruška. Bystrušky zahŕňajú druhy s veľkosťou od najmenších okolo 13 mm až po najväčšie 40 mm. Farba týchto chrobákov sa pohybuje od čiernej, cez rôzne odtiene hnedobronzovej, zlatistobronzovej, až po modrozelené a zlatistozelené varianty, pričom sa objavujú aj špecifické farebné variácie ako modrofialové či zelenkasté lesky na štíte alebo krovkách. Táto rozmanitosť odráža širokú škálu ekologických adaptácií a biotopov, v ktorých bystrušky žijú, od vlhkých lesov až po xerotermné svahy alebo horské lesy. U nás sa miestami hojne vyskytujú bystruška zlatoleská (Carabus auronitens) a bystruška zrnitá (Carabus granulatus).

Potápnik obrúbený (Dytiscus marginalis) je vodný chrobák veľkosti 30–35 mm. Žije v stojatých vodách. Na plávanie je adaptovaný tretím párom nôh, ktoré fungujú ako veslá. Napriek tomu, že je to vodný chrobák, dýcha vzdušný kyslík, ktorý si dokáže pod hladinu zobrať v podobe bublinky a udržať ho pod krovkami.

Všežravé chrobáky link

Väčšina chrobákov patrí do podradu Polyphaga s rôznorodými spôsobmi života vrátane rozkladačov, rastlinožravcov a parazitoidov.

Hrobárik obyčajný (Necrophorus vespillo) dosahuje dĺžku 12–25 mm. Vyznačuje sa dvoma nápadnými oranžovo-žltými pruhmi na krovkách. Hrobárik sa živí zahrabávaním drobných mŕtvych zvierat, ku ktorým kladie vajíčka, zabezpečujúc tak potravu pre svoje larvy. Hrá dôležitú úlohu v ekosystéme ako recyklátora organickej hmoty.

Roháč veľký (Lucanus cervus) patrí medzi našich najkrajších a najväčších chrobákov. Dosahuje dĺžky až 75 mm. Samčekovia majú na rozdiel od samičiek mohutne vyvinuté hryzadlá (až 25 mm). Larvy sa vyvíjajú v práchnivom a hnijúcom dreve starých pňov, najmä dubov, niekoľko rokov.

Lajniak hladký (Geotrupes stercorarius), ľudovo známy ako hnojival, je veľký až 2,5 cm. Krovky sú tmavé s modrým odtieňom. Je koprofágny (živí sa exkrementmi). Žije hojne po celej Európe.

Nosorožteky sú prevažne tropickí zástupcovia. U nás sa vyskytuje nosorožtek hnedý (Oryctes nasicornis), ktorý je veľký 25–40 mm. Charakteristický je výrazným pohlavným dimorfizmom, pričom samce majú na hlave zvláštny roh dlhý 5–7 mm.

Chrúst obyčajný (Melolontha melolontha) meria 20–25 mm. Krovky sú hladké a lesklé, sfarbené do zlatista až zeleno-zlata. Má silné mandibuly a na hlave nápadné, dlhé tykadlá, ktoré sú zakončené lamelami. Larvy žijú v pôde a živia sa korienkami rastlín. Imága lietajú na jar po večeroch vo veľkom množstve počas niekoľkých dní.

Zlatoň obyčajný (Cetonia aurata) je nápadný chrobák známy svojim lesklým zeleným alebo zlatistým zafarbením, ktoré môže mať aj červené alebo modré odtiene. Dospelé jedince sú veľké 14–20 mm. Živia sa peľom, nektárom a šťavami z rôznych kvetov. Je rozšírený v Európe a častiach Ázie.

Kováčik pásikavý (Athous vittatus) meria 8–11 mm. Žije v listnatých lesoch. Dospelé jedince sa vyskytujú na bylinách a stromoch. Je to hojnejší druh kováčikov. Kováčiky sú charakteristické obranným správaním, kedy hrajú mŕtve a na nohy sa z brucha dokážu vymrštiť silným myknutím hlavy.

Svetluška obyčajná (Lamprohiza splendidula), známa ako muška svätojánska, má telo dlhé približne 10–15 mm, ktoré je zvyčajne tmavohnedej alebo čiernej farby. Má schopnosť bioluminiscencie, svieti spodná koncová časť bruška. Rozmnožuje sa počas niekoľkých dní začiatkom leta.

Medzi najobľúbenejšie druhy hmyzu patrí lienka sedembodková (Coccinella [kokcinela] septempunctata). Meria 5–8 mm. Patrí medzi najhojnejšie druhy lienok, vyskytuje sa na rozličných biotopoch od nížin po horské oblasti. Žije na rozličných rastlinách, na ktorých larvy aj imága prenasledujú vošky.

Stavbou tela sa na lienku ponáša pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata). Meria 7–16,5 mm. Pochádza zo Severnej Ameriky. Larvy aj imága sa živia listami zemiakov a spôsobujú tak veľké škody. Larvy prezimujú v pôde a na jar napádajú zemiaky už po ich vysadení.

Fúzač zavalitý (Ergates faber) meria 23–60 mm. Charakteristický druh borovicových lesov s veľmi dlhými tykadlami. Ich vývoj trvá niekoľko rokov a za ten čas môžu narásť až na 90 mm.

Lykožrút smrekový (Ips typographus) meria 4,5–5,5 mm. Hojný je v smrekových lesoch vo vyšších polohách. Pri premnožení spôsobuje kalamity v lesnom hospodárstve. Larvy tohto hmyzu robia v dreve charakteristické mapy.

Rad: Blanokrídlovce link

Blanokrídlovce (Hymenoptera) sú rozsiahla skupina hmyzu, ktorá zahŕňa od najmenších druhov s dĺžkou tela iba 0,2 mm až po stredne veľké a veľké druhy. Ich charakteristickými znakmi sú dva páry blanitých krídel, pričom zadné sú o trochu menšie. Hlava nesie dlhé tykadlá a veľké zložené oči. Ústne orgány sú prevažne hryzavé. Blanokrídlovce prechádzajú holometabolickým vývojom s larvami bez nôh, tzv. beznôžkami, u niektorých skupín však larvy pripomínajú húsenice. Ich hospodársky význam je veľký; mnohé druhy opeľujú rastliny, niektoré požierajú škodlivý hmyz.

Predovšetkým na základe morfológie, ale aj životného cyklu, sa blanokrídlovce rozdeľujú na 2 podrady: hrubopáse a štíhlopáse.

Podrad: Hrubopáse link

Hrubopáse blanokrídlovce (Symphyta) nemajú zúžený "pás" medzi hrudnou časťou a bruškom, čo im dáva robustnejší vzhľad. Taktiež majú dlhé tykadlá a hryzavé ústne orgány, ktoré používajú na konzumáciu rastlinného materiálu. Ich larvy vzhľadom pripomínajú húsenice.

Kyjačka žltkastá (Cimbex lutea) veľkosťou a sfarbením pripomína menšieho sršňa. Dorastá do veľkosti 16 až 25 mm. Larvy sa živia listami vŕb a topoľov. Dospelé jedince sa živia miazgou z listov, ktoré nahryzávajú. Samica klade vajíčka do zárezov v listoch, kde sú chránené pred dravcami.

Pílovka veľká (Urocerus gigas) dosahuje veľkosti 10 až 40 mm. Tento druh je pôvodný v palearktickom regióne a v Severnej Afrike, kde sa jeho larvy živia najmä na mäkkých drevinách (xylofágne larvy), pričom vytvárajú v dreve veľké, kruhové tunely s priemerom medzi 6 a 7 mm.

Piliarka jablčná (Hoplocampa testudinea) je malý hmyz s dĺžkou približne 5 mm. Má hnedočiernu hlavu a hruď a svetlohnedé bruško. Jej larvy sa vyvíjajú v plodoch jabloní. V dôsledku toho poškodené plody často padajú na zem. Larva je podobná húsenici, s hnedou hlavou a bielym telom, dosahujúca dĺžku približne 10 mm. V Severnej Amerike patrí medzi invazívne druhy.

Podrad: Štíhlopáse link

Štíhlopáse blanokrídlovce (Apocrita) zahŕňa hmyz s výrazne zúženým "pásom" medzi hrudnou časťou a bruškom, čo im dáva štíhlejší vzhľad. Tento podrad zahŕňa množstvo parazitických alebo parazitoidných druhov, ktoré majú významné ekologické úlohy, ako opeľovače alebo regulátory populácie škodcov. Rozmanitosť druhov zahŕňa aj sociálny hmyz ako sú osy, mravce a včely, ktoré majú komplexné sociálne štruktúry a významnú úlohu v ekosystémoch.

Mravec drevokaz (Camponotus ligniperda) patrí medzi najväčšie druhy mravca v strednej Európe. Veľkosť robotníčky 6,5–14 mm, samičky 14–17 mm. Žije na výslnných miestach na okrajoch lesov. Hniezda robí v dreve, pod koreňmi stromov a pod kameňmi. Živí sa sladkými výlučkami vošiek. Mravce majú z celej triedy hmyzu najmenej členené zložené oči - skladajú sa zo 6–9 očiek. Najbežnejším druhom u nás je mravec hôrny (Formica rufa).

Veľkosť robotníčky osy útočnej (Vespula germanica) je 12–16 mm, samička meria 16–20 mm. Okraj očí má žltý a na žltom štíte hlavy má jeden alebo aj tri čierne body. Hniezdo si najčastejšie robí v podzemných dutinách, v múroch a pod. Rodiny osy majú asi 3 000–5 000 členov.

Príbuzným osy je sršeň obyčajný (Vespa crabro), ktorý je asi 1,5 až 2–krát väčší a stavia si aj plástové hniezda zavesené o podklad stopkou. Tento spoločenský hmyz vytvára kolónie vedené kráľovnou, ktorá ako najväčší jedinec v hniezde môže dosahovať veľkosť 25 až 50 mm. Hniezda, zvyčajne umiestnené v dutinách stromov alebo podkroviach starých domov, sú jednosezónne a po konci sezóny zanikajú, pričom cez zimu prežívajú len oplodnené kráľovné. Invazívnym druhom je sršeň ázijský (Vespa velutina), ktorý je o niečo menší a má charakteristické čierne sfarbenie hlavy a hrudi so širokým oranžovým pásom na brušku a žlté konce nôh.

Včela medonosná (Apis mellifera) sa rozmermi podobá na osu. Žije však v omnoho väčších spoločenstvách – 40 000–70 000 jedincov. Spoločenstvo tvorí plodná samička (matka), robotnice a v určitom období aj samčeky (trúdy). Včela je nepochybne najužitočnejší hmyz. Človek chová včely v drevených úľoch. Majú veľký význam ako opeľovače kvitnúcich rastlín, poskytujú med, vosk, jed a propolis.

Príbuzným rodom včely je čmeľ, ľudovo čmeliak. Hojným druhom u nás je napr. čmeľ skalný (Bombus lapidarius), ktorý je asi 1,5–krát väčší ako včela. Tento druh má výrazné oranžovo-červený koniec bruška, zatiaľ čo zvyšok jeho tela je čierny. Obvykle si buduje hniezda pod zemou alebo pod kameňmi, resp. využíva opustené diery vytvorené hlodavcami. Vo vybudovanom hniezde môže bývať až 400 jedincov. Príbuzný, taktiež hojne sa u nás vyskytujúci druh, je čmeľ zemný (Bombus terrestris), ktorý má žlto-oranžový pás za hlavou a na začiatku bruška, pričom zakončenie bruška je biele.

Rad: Motýle link

Motýle (Lepidoptera) sú nesporne najkrajším radom hmyzu. Sú rozpoznateľné svojimi širokými blanitými krídlami pokrytými farebnými šupinkami, ktoré vytvárajú ich jedinečný vzhľad. Tieto šupinky môžu mať chemické alebo fyzikálne sfarbenie z interakcie svetla s ich mikroskopickými štruktúrami. Na hlave majú motýle typický cuciak (proboscis), premenený z ústnych orgánov, ktorým prijímajú potravu v tekutej forme, najčastejšie nektár. Larvy, známe ako húsenice, sú fytofágne s hryzavými ústnymi ústrojmi a prechádzajú komplexnou metamorfózou, ktorá často zahŕňa viacero instarov larválneho vývoja, končiac kuklou.

Migrácia u niektorých motýľov je pravidelné a predvídateľné presúvanie populácie z jedného miesta na druhé, ktoré je určené ročnými obdobiami. Tento fenomén umožňuje motýľom vyhnúť sa nepriaznivým podmienkam, ako sú zlé počasie, nedostatok potravy alebo preľudnenie. Niektoré druhy migrujú všetci jedinci, u iných len časť populácie. Najznámejším príkladom migrácie motýľov je migrácia druhu monarch sťahovavý (Danaus plexippus), ktorý putuje z južnej Kanady do zimovísk v strednom Mexiku.

Motýle majú významnú úlohu v ekosystémoch, hlavne ako opeľovače. Sú tiež dôležitou súčasťou potravinového reťazca ako potrava pre vtáky a netopiere. Ich larvy, húsenice, pomáhajú pri kontrole rastlín, pretože konzumujú listy a môžu ovplyvňovať vegetačnú dynamiku. Niektoré sú významné aj v textilnom priemysle.

Všeobecne delíme motýle na denné (Rhopalocera) a nočné (Heterocera), ktoré sa značne líšia farebne aj stavbou tela.

Samozrejme, ani toto členenie nie je ideálne, pretože ako v Rhopalocera, ak aj v Heterocera sa môžu nachádzať druhy s nočnou, resp. dennou aktivitou. Okrem toho, tieto dve skupiny nezahŕňajú všetky motýle. Rhopalocera a Heterocera sú taxonomicky skupinami čeľadí v rámci infraradu Ditrysia, pričom rozlišujeme aj infrarad Monotrysia s asi 130 druhmi motýľov. A do tretice všetko najlepšie, Ditrysia a Monotrysia patria k podradu tzv. uzdokrídlych motýľov (Frenata), pričom existuje podrad tzv. jarmokrídlych motýľov (Jugata), kam patrí asi 10 druhov. Systém motýľov sa však často mení, takže v rôznej literatúre sa môžete stretnúť ešte s ďalšími systémami.
Denné motýle link

Denné resp. kyjotykadlové motýle (Rhopalocera) sú aktívne najmä počas dňa. Majú zvyčajne živé farby a pestrofarebné vzory na krídlach, ktoré slúžia ako komunikácia medzi jedincami alebo varovanie predátorov. Ich krídla sú v pokoji zložené vertikálne nad telom. Majú nitkovité tykadlá s kyjovitým zakončením. Denné motýle sú dôležití opeľovači a prispievajú k rozšíreniu rastlín. Väčšina druhov má vyvinutý cuciak, ktorým prijímajú potravu v podobe nektáru z kvetov.

Babočka admirálska (Vanessa atalanta) patrí medzi najznámejšie druhy a je zároveň jeden z najväčších u nás, s rozpätím krídel okolo 5 až 6 cm. Vyznačuje tmavohnedým základným zafarbením krídel s oranžovými až červenými pruhmi a výraznými bielymi škvrnami na predných krídlach. Obľubuje teplejšie oblasti a v chladných mesiacoch migruje do južných štátov. Húsenice sú čierne s výraznými chĺpkami.

Vidlochvost feniklový (Papilio machaon) je výrazný motýľ s rozpätím krídel 6,5–8,5 cm, charakterizovaný bledými až bledožltými krídlami s čiernymi žilnatými vzormi. Má výrazné „chvosty“ na zadných krídlach, a pod každým chvostom sa nachádza červená škvrna a šesť modrých škvŕn okolo. Húsenice merajú až 4,5 cm. Preferuje horské lúky a svahy, ale navštevuje aj záhrady v nižších nadmorských výškach. Živí sa hlavne rastlinami z čeľade mrkvovité (z toho jeho druhový názov).

Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) je motýľ s rozpätím krídel 5–6,5 cm, rozšírený v Európe, severnej Afrike a Ázii až po Himaláje. Má biele krídla s čiernymi koncami, spodná strana je nažltlá s tmavými škvrnami. Samice sú rozpoznateľné podľa dvoch veľkých čiernych škvŕn na vrchnej strane krídel. Kladie 20 až 100 žltých vajíčok na kapustovité rastliny. Húsenice sú žlto-zelené s tmavou hlavou a ochraňujú sa odporne zapáchajúcou látkou.

Očkáň pýrový (Pararge aegeria) je stredne veľký denný motýľ, s rozpätím krídel 5 cm a hnedým sfarbením s oranžovými a žltavými škvrnami na krídlach, pričom farba a veľkosť krídel môže varírovať. Obľubuje listnaté a zmiešané lesy, vyhýba sa ihličnatým lesom. Jeho potrava zahŕňa sladké tekutiny vylučované listami, a nie nektár.

Perlovec striebristopásavý (Argynnis paphia) je motýľ s rozpätím krídel 6–8 cm, s oranžovo-hnedým základom a čiernymi bodkami. Samice majú odlišný zadný pár krídel so s prevládajúci sivými lesklými škvrnami na zelenom podklade. Jeho biotopom sú okraje lesov, lesné lúky a svetliny, pozdĺž lesných ciest a potokov.

Nočné motýle link

Nočné, resp. rôznotykadlové motýle (Heterocera) sú typicky aktívne v noci alebo za súmraku. Sfarbenie ich krídel býva nenápadné s odtieňmi hnedých, šedých alebo zelených farieb, čo im umožňuje lepšie sa maskovať v nočnom prostredí. Keď sú v pokoji, ich krídla držia horizontálne alebo mierne rozprestreté. Tykadlá môžu byť nitkovité alebo perovité.

Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar) je motýľ s výrazným pohlavným dimorfizmom: samce majú hnedošedé krídla s dĺžkou 18-25 mm a tmavé pruhy, zadné krídla sú žltohnedé. Samice sú väčšie, až 40 mm, s kremovobielymi krídlami. Húsenice sú čierne, neskôr šedožlté s modrými a červenými bradavicami.

Okáň hruškový (Saturnia pyri) je najväčší motýľ v Európe s rozpätím predných krídel 60–72 mm. Má hnedé krídla s výraznými očnými škvrnami, samci s dlho hrebienkovitými, samice s krátko hrebienkovitými tykadlami. Húsenica, dlhá až 12 cm, je najprv čierna, neskôr svetlozelená s modrými bradavicami a červenými detailmi.

Mora štiavová (Noctua pronuba) je motýľ s rozpätím krídel 48–56 mm. Samčie tykadlá sú perovité. Predné krídla sú okrovohnedé, niekedy s červeným nádychom alebo sivobielymi škvrnami. Subterminálna čiara čierno zdôraznená. Zadné krídla okrovo-oranžové s čiernym pásom. Húsenica je od bledo zelenej po matne hnedú.

Lišaj smrtihlav (Acherontia atropos) s rozpätím predných krídel 45–65 mm patrí medzi najväčšie lišaje. Predné krídla sú čiernošedé s hnedými škvrnami, zadné krídla sú hlinito-žlté s tmavohnedými pásmi. Hruď zdobí svetlá kresba pripomínajúca lebku. Bruško má po stranách žltú farbu s tmavohnedým pruhom. Tykadlá sú krátke, tmavé, so svetlými končekmi. Húsenice majú žltú, modrozelenú alebo hnedú farbu s tmavými pruhmi.

Priadka morušová (Bombyx mori) je hospodársky najvýznamnejším motýľom. Vo voľnej prírode už nežije. Odborníci sa domnievajú, že tento druh bol vyšľachtený z druhu Bombyx mandarina z východnej Ázie. Dospelý jedinec žije asi tri dni a vôbec neprijíma potravu. Húsenice sa živia morušovými listami a z 3 mm narastú na 9 cm. Potom sa zakuklia, pričom sa obalia hodvábnym vláknom, až vznikne puzdro zvané kokón. Kokóny sa zbierajú a získava sa z nich hodváb.

Rad: Dvojkrídlovce link

Dvojkrídlovce (Diptera) sú rozmanitý rad hmyzu s jedným pár blanitých krídel a redukovanými zadnými krídlami transformovanými na kyvadielka (haltery), ktoré slúžia k stabilizácii letu. Majú rôzne ústne orgány, od bodavocicavých po lízavé, a ich larvy sú beznohé, niekedy bezhlavé. Sú známe svojou schopnosťou rýchleho vývoja, ktorý prebieha cez 3–4 instary. Dvojkrídlovce sú dôležité ako opeľovači, rozkladači, paraziti a prenášači chorôb.

Na základe tvaru tela, tykadiel a larválneho vývinu sa rozdeľujú na 2 podrady: komáre a muchy.

Podrad: Komáre link

Komáre (Nematocera) majú dlhé, nitkovité tykadlá s mnohými článkami, štíhlejšie telo s dlhými nohami a larvy často s viditeľnou hlavou, niekedy s parapodiálnymi výbežkami.

Tipuľa obrovská (Tipula maxima) je jeden z najväčších zástupcov komárov v Európe, dosahujúci dĺžku až 3 cm. Jej krídla sú jemne hnedo škvrnité. Larvy tohto druhu žijú vo vlhkej pôde alebo hnijúcom dreve.

Komár piskľavý (Culex pipiens) patrí medzi najrozšírenejšie druhy komárov na svete. Charakterizuje ho nočná aktivita a larvy, ktoré žijú vo vodných nádržiach s stojatou vodou. Dospelé samice sú známe svojou schopnosťou prenášať rôzne vírusové a parazitické ochorenia.

Anofeles škvrnitokrídly (Anopheles maculipennis) je známy ako prenášač malárie. Má výrazné čierne škvrny na krídlach, ktoré mu dávajú jeho meno. Jeho larvy preferujú čistú, stojatú alebo pomaly tečúcu vodu a sú unikátne svojím spôsobom dýchania na hladine vody.

Podrad: Muchy link

Muchy (Brachycera) majú kratšie tykadlá so zredukovaným počtom článkov, robustnejšie a často sploštené telo a ich larvy sú väčšinou bez viditeľnej hlavy (acefalné) a bez nožičiek.

Ovad hovädzí (Tabanus bovinus) je stredne veľká až veľká mucha (25–30 mm). Má charakteristické, často dúhovo sfarbené oči. Larvy sa vyvíjajú vo vlhkej pôde alebo vo vode a sú predátorské. Uhryznutie ovadom je bolestivé, pretože, na rozdiel od komárov, nevylučuje v slinách anestetikum.

Mucha domová (Musca domestica) je dedna z najrozšírenejších a najznámejších múch, ktorá žije v blízkosti ľudí a ich obydlí. Má šedé telo s tmavými pruhmi na hrudi a je všadeprítomná v ľudskom prostredí. Jej larvy sú saprofágne a vyvíjajú sa v organickom odpade.

Mäsiarka obyčajná (Sarcophaga carnaria) dosahuje veľkosť 10–16 mm. Dospelé muchy sú šedé, s čiernobielym pruhovaným vzorom na brušku. Samička znáša živé larvy najčastejšie na mäso a na hnijúce látky organického pôvodu.

Strečok ovčí (Oestrus ovis) je mucha parazitujúca hlavne na ovciach, kde jej larvy vyvíjajú v nosných dutinách a nosohltane hostiteľa. Dospelé jedince nemajú funkčné ústne orgány a nekŕmia sa. Strečok ovčí je významný z veterinárneho hľadiska kvôli svojmu parazitickému životnému cyklu a možným zdravotným problémom, ktoré môže spôsobiť ovčiemu dobytku.

Drozofila obyčajná (Drosophila melanogaster) dosahuje veľkosť 3,5–4 mm. Má rôzne pomenovania (vínna muška, banánová muška). Hojne sa vyskytuje v skladoch ovocia. Používa sa ako vhodný objekt pri experimentálnom štúdiu otázok dedičnosti a je to jeden z najviac preštudovaných bezstavovcov.

Rad: Blchy link

Blchy (Siphonaptera, Aphaniptera) sú malý až zriedka stredne veľký hmyz, adaptovaný na ektoparazitický spôsob života, čo spôsobilo výrazné morfologické zmeny. Majú sploštené telo z bokov, sú úplne bezkrídle a majú silné zadné nohy na skákanie. Hlava je vybavená bodavocicavými ústnymi orgánmi a skrátenými tykadlami, oči sú malé alebo chýbajú. Sú známe prenosom závažných chorôb ako mor alebo tularémia. Larvy bĺch sú beznohé.

Blcha ľudská (Pulex irritans) meria 2–3,5 mm. Žije v ľudských príbytkoch, kde cudzopasí na ľuďoch i domácich zvieratách. Larvy sa vyvíjajú v organických odpadkoch na zemi, v posteliach a pod. Blcha psia (Ctenocephalides canis) je približne rovnako veľká. Cudzopasí na psovi domácom. Oba druhy sú všeobecne rozšírené.

Ďalšie články

Hmyz s neúplnou premenou

Neúplná (nedokonalá) premena zahŕňa hmyz, ktorý prechádza procesom, v ktorom vývojové štádiá zahŕňajú vajíčko, larvu (alebo nymfu) a dospelého jedinca bez štádia kukly. Patria sem napr. švehly, podenky, vážky, pošvatky, šváby, termity, modlivky, rovnokrídlovce (kobylky a koníky), pakobylky, ucholaky, vši, bzdochy, cikády a voškovce.

Druhoústovce - xenoturbely, ostnatokožce a polochordáty

Druhoústovce charakterizuje špecifický typ embryonálneho vývoja, ktorý sa líši od prvoústovcov, ako aj unikátnym usporiadaním tela a orgánových sústav. Tradične sa systematicky delia na xenoturbely, ostnatokožce, polochordáty a chordáty. Najznámejšími zástupcami ostnatokožcov sú ľaliovky, hviezdovky, hadovice, ježovky a holotúrie. Medzi polochordáty patria krídložiabrovce a vnútrožiabrovce.

Chordáty - plášťovce, kopijovce a črepovce

Chordáty sú rozmanitá skupina živočíchov charakterizovaná prítomnosťou chrbtovej struny, CNS vo forme nervovej trubice na chrbtovej strane, srdcom umiestneným na brušnej strane a žiabrovými štrbinami v rôznom štádiu vývoja. Tento kmeň zahŕňa tri hlavné podkmene: plášťovce - morské organizmy s typickým plášťom a špecializovaným žiabrovým košom; kopijovce - vyznačujúce sa podlhovastým, priesvitným telom a zachovanou notochordou po celý život; a črepovce, ktoré zahŕňajú všetky stavovce s vyvinutou lebkou a často s chrbticou nahrádzajúcou embryonálnu notochordu.

forward