Šesťnožce

Šesťnožce (Hexapoda) zahŕňajú všetky formy hmyzu. Telo hmyzu je dvojstranne súmerné, nerovnomerne článkované – tvorí ho hlava, hruď a bruško.

Hlava je vybavená zloženými očami, ktoré chýbajú len u niektorých primitívnych skupín a sekundárne u druhov žijúcich v extrémnych podmienkach, ako sú hlboké vrstvy pôdy alebo jaskyne. Hlavové končatiny sú podobné tým, ktoré nájdeme u viacnôžok, avšak druhý pár maxíl sa transformuje na spodnú peru (labium). V súvistlosti s ústnym aparátom sú však značné rozdiely. Hmatadlá na maxilách sa nepodieľajú na manipulácii s potravou. Tykadlá predstavujú dôležitý orgán čuchu a hmatu.

Hruď je tvorená 3 segmentami: predohruď (protothorax), stredohruď (mesothorax) a zadohruď (metathorax). Každá z týchto častí nesie jeden pár jednovetvových končatín. U väčšiny skupín hmyzu (s výnimkou primitívneho hmyzu a švehiel) sú na stredohrudi a zadohrudi vyvinuté krídla. Redukcia u niektorých skupín je výsledkom až sekundárnej evolúcie (napr. vši a blchy).

Bruško sa pôvodne skladalo z 12 článkov, ale ich počet sa môže líšiť. Spravidla sa na ňom nenachádzajú končatiny.

Hmyz je oddeleného pohlavia. Rozmnožuje sa zväčša pohlavne oplodnenými vajíčkami, niekedy však i neoplodnenými vajíčkami (partenogenéza). Vývin väčšiny druhov je nepriamy.

Hmyz sa vyskytuje takmer na celej Zemi, okrem morí. Jeho význam v prírode je veľký. Pre človeka má význam v poľnohospodárstve, zdravotníctve, veterinárstve a v skladovníctve. Výskumom hmyzu sa zaoberá entomológia.

Systematici delia hmyz na Entognatha a Ectognatha na základe usporiadania ústnych orgánov⁽¹⁾. V slovenčine špecifické termíny pre tieto skupiny nie sú:

• Entognatha – majú ústne orgány skryté vnútri hlavovej kapsuly (entognátne), primitívnejší hmyz
• Ectognatha – majú ústne orgány externe (ektognátne), "pravý hmyz" alebo hmyz v užšom zmysle slova

V súčasných taxonomických systémoch dochádza k zmenám v klasifikácii hmyzu, kde tradičné rozdelenie na Entognatha a Ectognatha už nie je používané. Namiesto toho, niektoré rady, ktoré boli predtým zaradené do triedy Entognatha, sú teraz považované za samostatné triedy.⁽²⁾

Trieda: Entognatha link

Trieda Entognatha zahŕňa primitívny hmyz s charakteristickými entognátnymi ústnymi orgánmi, ktoré sú v pokoji vtiahnuté do hlavovej kapsuly. Vyznačujú sa absenciou vyvinutých krídel, majú jednoduché oči namiesto zložených, a u niektorých zástupcov, ako sú chvostoskoky, náznaky končatín na brušku.

Často majú redukovanú dýchaciu aj obehovú sústavu.

Nemajú Malpighiho trubice, ale vylučovanie zabezpečujú špeciálne bunky čreva, príp. sa odpadových látok zbavujú pri zvliekaní, a vtedy sa zvliekajú aj v dospelosti (pravý hmyz sa v dospelosti nezvlieka, s výnimkou švehly).

Táto skupina sa odlišuje od ostatného hmyzu aj špecifickými reprodukčnými stratégiami. Nemajú kopulačné orgány a prenášajú spermie nepriamo pomocou spermatofórov.

Rad: Hmyzovky, šutky link

Hmyzovky, alebo šutky (Protura), predstavuje veľmi drobný (0,5–2 mm), depigmentovaný hmyz bez očí a tykadiel, kde funkciu tykadiel preberá prvý pár nôh. Príkladom je hmyzovka prechodná (Eosentomon transitorium), ktorá žije skryte v lesnej opadanke alebo machu a živí sa pravdepodobne vyciciavaním prvých instarov iného hmyzu.

Rad: Vidličiarky link

Vidličiarky (Diplura) charakterizuje štíhle, jemné a málo chitinizované telo s nitkovitými tykadlami, bez očí. Na konci ich tela sú dlhé prívesky (cerkusy), ktoré môžu mať rôzne formy. Ako zástupca môže slúžiť vidličiarka krehká (Campodea fragilis), ktorá sa živí drobnými pôdnymi živočíchmi alebo rozkladajúcimi sa organickými látkami a hubami. Meria 2–5 mm.

Rad: Chvostokoky link

Chvostoskoky (Collembola) je skupina známa svojím skákacím aparátom na spodnej strane bruška, ktorý umožňuje rýchly únik pred predátormi. Majú kratšie až dlhšie tykadlá s najviac šiestimi článkami. Príkladom je chvostoskok pestrý (Sminthurus viridis), ktorý sa vyznačuje guľovitým telom a živí sa mladými listami alebo rastlinnými šťavami.

Trieda: Ectognatha link

Ectognatha, známe ako pravý hmyz, predstavujú vrchol v evolúcii prvoústovcov, s odhadom viac ako 1 milióna druhov. Táto trieda, zahŕňajúca všetok hmyz s externými (ektognátnymi) ústnymi orgánmi, sa odlišuje od Entognathahlavne prítomnosťou zložených očí, dikondylnými mandibulami (spojenými s hlavou 2 kĺbmi) a maxilami, ktoré nie sú vtiahnuteľné, a rozvinutými krídlami u väčšiny skupín.

Hmyz má komplexne vyvinutú hrudnú časť s tromi somitmi nesúcimi kráčavé nohy a dva páry krídel, bruško bez končatinových príveskov. Obidva páry krídel sú zriedka rovnaké. Krídla môžu u niektorých skupín sekundárne chýbať.

Základný typ ústneho orgánu hmyzu je hryzavý, pri mnohých skupinách sa však vyvinuli špecializované ústroje – hryzavo-lízavé (včely), bodavo-cicavé (komáre, bzdochy), lízavo-cicavé (motýle).

Obehová sústava je veľmi jednoduchá. Dýchanie zabezpečujú vzdušnice (trachey). Vylučovacím ústrojom sú Malpighigo trubice.

Nervovú sústavu tvorí veľký nadhltanový uzol, ktorý inervuje tykadlá a oči a pohltanový uzol inervujúci ústne ústroje. Z pohltanového uzla vychádzajú dva nervové pásy. Tie v hrudi tvoria veľký uzol a v brušku množstvo menších uzlov.

Hmyz sa vyznačuje pomerne rýchlym a hromadným rozmnožovaním, čo má niekedy za následok ich premnoženie (komárie kalamity, koníky, motýle).

Reprodukcia zahŕňa priamu insemináciu prostredníctvom penisu, s vývinom zahŕňajúcim úplnú (holometabolous) alebo neúplnú (hemimetabolous) premenu. Vývin väčšiny druhov je nepriamy. Z vajíčok sa liahnu larvy. Podľa spôsobu individuálneho vývinu rozdeľumeje hmyz:

1. hmyz s neúplnou premenou (Hemimetabolia)
2. hmyz s úplnou premenou (Holometabolia)

Pri úplnej premene hmyz prechádza štádiom larvy a kukly (chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, motýle), pri neúplnej premene len larválnym štádiom (vážky, šváby, vši, rovnokrídlovce, bzdochy), ktoré sa napokon premení na dospelý hmyz – imago.

Vzhľadom na to, že systematika hmyzu je na stredoškolské pomery veľmi komplikovaná, ďalej sa budem venovať opisu najdôležitejších radov hmyzu, ktoré rozdelím do skupín podľa toho, či sa jedná o vývin s neúplnou alebo úplnou premenou. Z pedagogického hľadiska mi to príde ako najlepší spôsob ako k vám doručiť zmysluplné informácie.

No zároveň táto komplexná hierarchická štruktúra dáva celému systému logiku, tak by som si neodpustil, ak by som pred vami tieto veci zamlčal. Preto sa v tejto kapitole budem snažiť vysvetliť, prečo sú určité skupiny klasifikované práve tak ako sú, a ako sa ich klasifikácia historicky vyvíjala.

Systém Ectognatha link

Z hľadiska systematiky robia problémy upínavky a švehly, ktoré majú niektoré z uvedených primitívnych znakov:

Systém krídlatcov link

Ďalšia tabuľka poskytuje jasný prehľad o tom, aké je historické a súčasné postavenie podeniek a vážok v systéme. Poukazuje na ich morfologické, vývinové a ekologické rozdiely:

Systém novokrídlatcov link

Ďalším významným členením systému hmyzu je rozdelenie novokrídlatcov (Neoptera) do určitých skupín radov, ktoré sa niekedy nazývajú kohorty:

• Perlodea – táto kohorta predstavuje prechod medzi vodným a suchozemským životom, kde vodné larvy dýchajú pomocou tracheálnych žiaber (napr. pošvatky)

• Polyneoptera – zahŕňa primitívny suchozemský hmyz s charakteristickými nitkovitými tykadlami a veľmi hustou žilnatinou krídel, larvy a dospelé jedince dýchajú vzdušný kyslík (napr. šváby, termity, modlivky, pakobylky, ucholaky)

• Paraneoptera – skupina s určitými primitívnymi a niektorými pokročilými znakmi, ako je zjednodušená žilnatina krídel a u niektorých skupín vývoj bodavocicavých ústnych orgánov, vývin môže prebiehať na súši alebo vo vode (napr. pavši, švoly, vši, bzdochy, cikády)

• Oligoneoptera (Holometabola) – táto skupina predstavuje hmyz s úplnou premenou, kde larválne štádium, kukla a dospelé štádium sú morfologicky veľmi odlišné, ústne orgány sú veľmi rôznorodé a prispôsobené širokej škále ekologických ník (napr. chrobáky, blanokrídlovce, motýle, dvojkrídlovce, blchy)

Táto tabuľka sumarizuje základné rozdiely medzi vybranými kohortami hmyzu, ktoré vypovedajú o ich adaptáciách, ekológii a evolučnom postavení: