Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Upravené dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Vylučovacia sústava živočíchov. [cit. 2025-02-13]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/vylucovacia-sustava-zivocichov>.
Funkciou vylučovacej sústavy je odstraňovať z tela odpadové látky, ktoré vznikajú ako vedľajší produkt látkovej premeny (metabolizmu), a tým pomáha udržiavať rovnováhu vnútorného prostredia, nazývanú homeostáza. Táto rovnováha je kľúčová pre správne fungovanie organizmu, pretože hromadenie odpadových látok, ako sú dusíkaté zlúčeniny, soli a prebytočná voda, môže byť pre bunky toxické.
U jednobunkovcov slúži na odstraňovanie prebytočnej vody z bunky pulzujúca vakuola. Soli a dusíkaté látky sa z bunky odstraňujú napríklad exocytózou, difúziou cez membránu alebo prostredníctvom iných špecializovaných organel a transportných mechanizmov.
U mnohobunkových živočíchov sa stretávame s rozmanitými formami vylučovacích orgánov v závislosti od fylogenetického vývinu a prostredia, v ktorom žijú. Najväčšie množstvo vody vylučujú sladkovodné živočíchy, naopak morské živočíchy vodu zadržiavajú a prebytočné soli vylučujú prostredníctvom žiaber (ryby) alebo tzv. soľnou žľazou (morské vtáky).
Zjednodušene povedané, uhlík sa z tela odstraňuje predovšetkým dýchaním (v podobe CO2) a dusík pomocou vylučovacej sústavy. V závislosti od formy, akou živočíchy odstraňujú odpadový dusík, ich delíme na:
- amonotelné živočíchy – vylučujú amoniak (NH3) s veľkým množstvom vody (niektoré vodné bezstavovce, ryby, larvy obojživelníkov, vodné korytnačky)
- urikotelné živočíchy – vylučujú ťažko rozpustnú kyselinu močovú s malým množstvom vody (hmyz, plazy, vtáky)
- ureotelné živočíchy – vylučujú dobre rozpustnú močovinu s väčším množstvom vody (kôrovce, mäkkýše, drsnokožce, dospelé obojživelníky, cicavce)
Vylučovanie bezstavovcov link
Najčastejším vylučovacím ústrojom bezstavovcov sú rôzne upravené nefrídie. Ich najjednoduchšou formou sú protonefrídie vyskytujúce sa u ploskavcov a lariev hmyzu. Sú to rozvetvené rúrky ukončené plamienkovou bunkou. V dutine bunky je niekoľko bičíkov, vírením ktorých je zabezpečený pohyb tekutiny. Protonefrídie vyúsťujú na povrch tela. U mnohoštetinavcov sa stretávame s modifikáciou protonefrídií označovanou solenocyty. Iné modifikácie nefrídií sú označované ako Bojanov orgán (lastúrniky).
Vylučovacím ústrojom obrúčkavcov sú metanefrídie. V jednotlivých článkoch (segmentoch) tela je vždy jeden pár. Začínajú v jednom článku lievikom s obrveným ústím a prechádzajú kanálikom do susedného článku, ktorý vyúsťuje z tela von.
Vylučovacím orgánom kôrovcov sú spravidla tykadlové alebo čeľustné žľazy, ktoré vyúsťujú pri základnom článku tykadiel alebo čeľustí.
Iným typom vylučovacieho ústrojenstva sú Malpigiho rúrky (Malpighiho rúrky) (hmyz, pavúky, stonôžky). Tieto vznikajú vychlípením zadnej časti čreva. Ich epitel v hornej časti prepúšťa telové tekutiny s odpadovými látkami a v spodnej časti sa spätne vstrebáva voda. Vyúsťuje do konečníka.
Vylučovanie stavovcov link
Vylučovacím ústrojom stavovcov sú obličky (nephros) mezodermálneho pôvodu. Ich základnou stavebnou a funkčnou jednotkou je nefrón.
Fylogeneticky prechádzajú postupnou premenou, pričom táto premena sa mnohokrát premieta aj do ich ontogenetického vývinu (larválne, resp. embryonálne štádiá vylučujú prostredníctvom fylogeneticky staršieho typu obličiek):
- holonefros – pochádzajú z celého embryonálneho obličkového tkaniva (nefrotómu), výrazne členené obličky, kde sa nefróny vyskytujú v podstate po celej dĺžke tela (larvy mihúl)
- predobličky (pronefros) – pochádzajú z prednej časti nefrotómu, čiastočne segmentované (dospelé mihule, larvy obojživelníkov a mnohé druhy rýb)
- opistonefros – pochádzajú zo zadnej časti nefrotómu, sú nesegmentované, v porovnaní s predošlými majú aj Bowmanove vačky s vnútornými glomerulami (dospelce nižších stavovcov)
- prvoobličky (mesonefros) – pochádzajú zo strednej časti nefrotómu (embryá vyšších stavovcov, dospelé ryby a obojživelníky)
- pravé obličky (metanefros) – najdokonalejší typ vyskytujúci sa ako párový orgán (plazy, vtáky, cicavce)
Povrch obličiek je u cicavcov buď hladký (kôň, ošípaná, pes, mačka, králik, ovca, človek) alebo tvorí zárezové laloky (hovädzí dobytok). U niektorých cicavcov sú zložené z menších samostatných lalôčikov (medveď, vydra, delfín, tuleň).