Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Vzdušnicovce - viacnôžky

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Vzdušnicovce - viacnôžky. [cit. 2024-12-05]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/vzdusnicovce-viacnozky>.

Podkmeň vzdušnicovce (Tracheata) predstavuje skupinu primárne suchozemských článkonožcov. Charakteristickým rysom tejto skupiny je prítomnosť vzdušníc (trachey), ktoré umožňujú veľmi efektívnu výmenu dýchacích plynov pomocou systému rozkonárených vzdušných kanálikov. Dokonca aj vodní zástupcovia sú odkázaní na príjem atmosférického kyslíka a len výnimočne sa vytvárajú tracheálne žiabre, ktorými odoberajú kyslík priamo z vody.

Vzdušnicovce nie sú jediné živočíchy, ktoré dýchajú vzdušnicami. V nejakej miere nimi dýchajú aj niektoré pavúky, roztoče a malé suchozemské kôrovce (napr. žižiavky).

Charakteristickým znakom vzdušnicovcov je výrazná cefalizácia. Hlava vznikla splynutím šiestich článkov. Z pôvodných končatín sa na hlave vytvorili tykadlá, hryzadlá (mandibula) a dva páry čeľustí (maxilla). Čeľuste druhého páru často zrastajú do štruktúry známej ako spodná pera (labium).

segmentumklepietkavcekôrovcevzdušnicovce
1.s. ocularebez príveskov, očibez príveskov, očibez príveskov, oči
2.s. antennalebez príveskovtykadlátykadlá
3.s. intermediumchelicerytykadielkabez príveskov
4.s. mandibularebez príveskovhryzadláhryzadlá
5.s. maxillarepedipalpyčeľustečeľustné hmatadlá
6.s. deuteromaxillare
(s. labiale u Tracheata)
bez príveskov2. čeľustespodná pera
Tab. Charakteristika hlavových segmentov klepietkavcov, kôrovcov a vzdušnicovcov

Vzdušnicovce majú telo väčšinou jasne odlíšené na 3 časti: hlavu, trup a bruško s výraznou morfologickou odlišnosťou – heteronomná segmentácia. Len u niektorých pôvodných skupín je telo rozdelené na hlavu a trup (mnohonôžky) s relatívne rovnakými článkami – homonómna segmentácia.

Vylučovacími orgánmi vzdušnicovcov sú najčastejšie Malphigiho trubice.

Sú oddeleného pohlavia, často s pohlavným dimorfizmom. Vývin je u väčšiny nepriamy cez rôzne typy lariev a najkomplexnejší je u hmyzu s dokonalou premenou.

Systematicky sú vzdušnicovce vnímané buď ako podkmeň s dvomi nadtriedami – viacnôžky (Myriapoda) a šesťnôžky (Hexapoda)(1), alebo majú tieto skupiny priamo kategóriu podkmeňov, pričom samotný termín vzdušnicovce sa nepoužíva.(2)

Podkmeň: Viacnôžky link

Viacnôžky (Myriapoda) sú primitívna skupina článkonožcov, ktorá na prvý pohľad pripomína mnohoštetinavce svojím dlhým, niekedy až "červovitým" telom, ktoré sa skladá z takmer rovnakých článkov (homonómne somity).

Charakteristickým znakom viacnôžok je jednoduchá stavba tela, ktoré je členené len na hlavu a trup, pričom trup tvoria často úplne rovnaké somity "hrudi" a "bruška". Hlava nesie len jeden pár jednovetvových tykadiel, mandibuly a dva páry maxíl, ktoré môžu byť modifikované. Hrudné končatiny sú vždy jednovetvové a oči sú jednoduché, len výnimočne zložené.

Vo vývine viacnôžok býva prítomné larválne štádium, ktoré však často už morfologicky pripomína dospelého jedinca.

Význam viacnôžok v ekosystémoch je značný, keďže sa podieľajú na rozklade organického materiálu a sú dôležitou súčasťou potravového reťazca.

Trieda: Stonožičky link

Stonožičky (Symphyla) sú drobné článkonožce (do 8 mm), ktoré majú belavé, nepigmentované telo a 12 párov kráčavých končatín. Nemajú oči, majú nitkovité tykadlá, hryzadlá a 2 páry jednoduchších čeľustí bez hmatadiel. Na zadnej časti tela majú lalôčikovité výrastky slúžiace na vytváranie pavučinovitých štruktúr na ochranu vajíčok a ako úkryt. Stonožičky dýchajú prostredníctvom dvoch vzdušníc na hlave a pomocných orgánov na končatinách. Ich vývin je anaméria. Žijú v pôde, kde sa živia rozkladajúcim sa organickým materiálom.

V našich podmienkach je známym druhom stonožička biela (Scutigerella immaculata).

Stonožička biela
autor: R6, State & Private Forestry, Forest Health Protection, zdroj, CC0
Stonožička biela

Trieda: Málonôžky link

Málonôžky (Pauropoda) sú miniatúrne, slepé článkonožce s telom dlhým do 1 mm. Majú bičíkovité tykadlá s trojitým vetvením a ústne hlavové prívesky (hryzadlá a čeľuste) spojené do tzv. gnathochilária. Ich telo pozostáva zvyčajne z 11 segmentov, pričom tento počet nekorešponduje so 6 skleritmi na chrbtovej strane. Končatín majú menej než ostatné podobné skupiny (obvykle 9 až 10 párov). Nemajú vyvinuté obehové ani dýchacie systémy, čo je adaptácia na ich mikroskopickú veľkosť a životné prostredie. Mláďatá sa podobajú na dospelé jedince (anaméria). Živia sa rozkladajúcim organickým materiálom a vyskytujú sa zriedkavo pod kameňmi alebo v humuse.

Na Slovensku sa najčastejsie vyskytuje Pauropus huxleyi.

Pauropus huxleyi
Pauropus huxleyi

Trieda: Mnohonôžky link

Mnohonôžky (Diplopoda) sú článkonožce väčších rozmerov s pevným pigmentovaným ektoskeletom často inkrustovaným CaCO3. Ich telo sa skladá z hlavy a dlhého valcovitého trupu. Na hlave majú jeden pár tykadiel, mandibuly a maxily, ktoré sú zvyčajne zrastené do gnathochilária. Väčšina má jednoduché oči alebo sú slepé. Články tvoriace trup sú zdvojené (diplosomit), a preto každý článok nesie dva páry končatín a dva páry stigiem. Vyústenie pohlavných ústrojov je v prednej časti tela.

Sú oddeleného pohlavia, vývoj prebieha ako anaméria.

Mnohonôžky patria k významným tvorcom humusu. Ich potravou sú najmä tlejúce rastlinné materiály. Niektoré druhy sú škodcami kultúrnych rastlín.

Na svete existuje viac ako 7 500 druhov, z ktorých približne 70 žije v našich podmienkach. Medzi najčastejšie patrí zvinavec obyčajný (Glomeris hexasticha), ktorý sa dá ľahko rozpoznať podľa svojej schopnosti zvinúť sa do guličky ako obrana pred predátormi.

Zvinavec obyčajný
Zvinavec obyčajný

V našich lesoch môžeme nájsť viacčlánkovú mnohonôžku chobôtikovec ryšavý (Polyzonium germanicum).

Chobôtikovec ryšavý
Chobôtikovec ryšavý

Trieda: Stonôžky link

Stonôžky (Chilopoda) sú dravé článkonožce so splošteným telom, ktorého segmenty (v počte 15 až 177) sú takmer identické. Majú mäkkú kutikulu bez vápenatých zložiek, nitkovité tykadlá, oči (môžu aj chýbať) a ústne orgány vrátane jedovatých maxillipedov. Hrudné somity nie sú zdvojené ako u mnohonôžok, takže nesú 1 pár končatín. Posledný pár nôh (vlečné nohy) slúži na obranu, preto býva predĺžený, zhrubnutý, pokrytý tŕňmi alebo kliešťovitý. Vzdušnice tvoria majú rozvetvený systém podobný hmyzu. Vývoj je priamy alebo s minimálnymi zmenami (anaméria).

V slovenskej faune je známych približne 80 druhov stonožiek. Stonôžka obyčajná (Lithobius forficatus) má ploché gaštanovohnedé telo s dĺžkou 20–35 mm. Patrí medzi hojne rozšírené druhy strednej Európy vyskytujúce sa od nížin až do horských oblastí. Jej potravu tvorí rozličný hmyz, pavúky a pod. Samičky vláčia vajíčka jednotlivo so sebou (ako pohyblivé dravce ich neodkladajú a neopatrujú).

Stonôžka obyčajná
Stonôžka obyčajná

Nápadne dlhé štíhle nohy má skutigera dlhonohá (Scutigera coleoptrata).

Skutigera dlhonohá
Skutigera dlhonohá
vlastnosťmnohonôžkystonôžky
telovalcovité až mierne sploštenévždy viac-menej sploštené
kutikulapevná, inkrustovaná CaCO3mäkká, bez inkrustácií
segmentácia2 páry nôh na väčšine somitov (diplosomity)1 pár nôh na každom somite
končatinymenej pohyblivé, viac adaptované na pomalý pohybpohyblivé, adaptované na rýchly pohyb
vzdušnicerozvetvené len v rámci somituaj prepojenia medzi somitmi
správaniepomalšie, pasívnejšierýchlejšie, agresívnejšie
výživasaprofytofágne (živia sa tlejúcimi rastlinami)často predátorské (živia sa inými živočíchmi)
obranné mechanizmysekrécia chemikálií, schopnosť zvinúť sa do špirálymaxillipedy s jedovou žlazou
Tab. Rozdiely medzi mnohonôžkami a stonôžkami
  1. Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty: PaedDr. Valerián Franc CSc.. (2005).
  2. Tirjaková E., Vďačný P., Kocian Ľ.: Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. (2015). Katedra zoológie PriF UK, Bratislava (1. vydanie).

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Obrúčkavce

Obrúčkavce

Obrúčkavce sú článkované živočíchy s rozvinutou telovou dutinou, célomom. Mnohoštetinavce sú rozmanitá skupina obrúčkavcov, prispôsobená na život v moriach s charakteristickými parapódiami a bohatým osadením štetiniek na každom segmente. Opaskovce, zahŕňajúce dážďovky a pijavice, sa vyznačujú prítomnosťou opasku (clitellum) pre reprodukciu a sú adaptované na rôznorodé vodné a suchozemské biotopy.

Článkonožce - trilobity, nohatky a klepietkavce

Článkonožce - trilobity, nohatky a klepietkavce

Článkonožce sú najpočetnejším kmeňom živočíchov, ktorých telo sa skladá z hlavy, hrude a bruška a pokrýva ho kutikula. Pre mnohé skupiny sú charakteristické tykadlá, hryzadlá a klepietka. Medzi klepietkavce zaraďujeme malé až stredne veľké, 8 nohé suchozemské článkonožce, ako sú pavúky, šťúry, roztoče a ďalšie menej významné rady. Morské klepietkavce zastupujú fosílne trilobity a recentný málo známy podkmeň nohatky.

Žiabrovce (kôrovce)

Žiabrovce (kôrovce)

Podkmeň žiabrovce je často označovaný aj termínom kôrovce. Kôrovce predstavujú rozmanitú skupinu článkonožcov, ktorých telo pokrýva chitínová kutikula inkrustovaná anorganickým vápnikom. Väčšina kôrovcov má na chrbte pancier podobný lastúre. Časté je splývanie hrudných článkov s hlavou. Okrem kreviet, rakov a krabov sem patria mnohé ďalšie skupiny, ktoré ako súčasť planktónu tvoria dôležitú súčasť ekológie vodného prostredia.

Šesťnožce

Šesťnožce

Šesťnožce predstavujú hmyz v širšom zmysle slova, s charakteristickým dvojstranne súmerným telom rozdeleným na hlavu, hruď a bruško. Hlava je vybavená zloženými očami a tykadlami, zatiaľ čo hruď nesie 3 páry končatín a často aj krídla. Základnou deliacou črtou hmyzu je rozdelenie na Entognatha, s ústnymi orgánmi skrytými vnútri hlavovej kapsuly, a Ectognatha, čiže "pravý hmyz", s ústnymi orgánmi umiestnenými externe.

Hmyz s neúplnou premenou

Hmyz s neúplnou premenou

Neúplná (nedokonalá) premena zahŕňa hmyz, ktorý prechádza procesom, v ktorom vývojové štádiá zahŕňajú vajíčko, larvu (alebo nymfu) a dospelého jedinca bez štádia kukly. Patria sem napr. švehly, podenky, vážky, pošvatky, šváby, termity, modlivky, rovnokrídlovce (kobylky a koníky), pakobylky, ucholaky, vši, bzdochy, cikády a voškovce.

Hmyz s úplnou premenou

Hmyz s úplnou premenou

Úplná premena je charakteristická pre hmyz, ktorý prechádza štyrmi vývojovými štádiami: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. Je to druhovo najbohatšia skupina živočíchov vôbec, s počtom asi 1 milióna opísaných druhov. Patria sem najväčšie skupiny ako dvojkrídlovce (komáre a muchy), blanokrídlovce, chrobáky a motýle, ako aj menej početné dlhokrčky, vodnárky, sieťokrídlovce a blchy.

forward