Vzdušnicovce - viacnôžky

Podkmeň vzdušnicovce (Tracheata) predstavuje skupinu primárne suchozemských článkonožcov,. Telo je u nich diferencované dvoma spôsobmi: u fylogeneticky pôvodnejších viacnôžok je rozdelené len na hlavu a trup s relatívne rovnakými článkami (homonómna segmentácia), kým u šesťnožcov (hmyzu) sa trup jasne špecializuje a odlišuje na hruď a bruško (heteronómna segmentácia). Charakteristickým znakom vzdušnicovcov je tiež výrazná cefalizácia, pričom hlava vznikla splynutím šiestich článkov.

Prijímanie podnetov z okolia zabezpečujú zmyslové orgány, pričom z pôvodných končatín sa na hlave sformovali tykadlá (vzdušnicovce majú vždy len 1 pár).

Spracovanie potravy zabezpečuje ústny aparát, na ktorého tvorbe sa podieľajú ďalšie premenené hlavové končatiny – hryzadlá (mandibulae) a dva páry čeľustí (maxillae). Čeľuste druhého páru často zrastajú do štruktúry známej ako spodná pera (labium), prípadne zrastajú oba páry priamo do takzvaného gnathochilária.

Výmenu dýchacích plynov zabezpečujú vzdušnice (trachey), ktoré sú najcharakteristickejším rysom tejto skupiny. Umožňujú veľmi efektívne dýchanie pomocou systému rozkonárených vzdušných kanálikov, ktoré privádzajú kyslík priamo k bunkám,. Dokonca aj vodní zástupcovia (ktorí sa do vody vrátili druhotne) sú zväčša odkázaní na príjem atmosférického kyslíka a len výnimočne sa u nich vytvárajú špecifické tracheálne žiabre, ktorými odoberajú kyslík priamo z vody (ako napríklad najády podeniek či pošvatiek).

Odstraňovanie odpadových látok z tela plnia najčastejšie ektodermálne Malpighiho trubice.

Rozmnožovanie prebieha prostredníctvom jedincov oddeleného pohlavia (gonochoristy), u ktorých je často prítomný výrazný pohlavný dimorfizmus,. Vývin u fylogeneticky nižších skupín má charakter anamérie alebo je priamy, kým u väčšiny hmyzu je nepriamy cez rôzne typy lariev (neúplná a úplná premena).

Systém vzdušnicovcov link

Tradičné systémy dlho spájali viacnôžky a šesťnožce (hmyz) do jedného veľkého podkmeňa vzdušnicovce (Tracheata), pretože zdieľajú rovnaké prispôsobenia na suchozemský život (vzdušnice, Malpighiho trubice).

Moderné molekulárno-biologické analýzy však ukázali, že tieto znaky sú len príkladom konvergentného vývoja a vyvinuli sa u nich úplne nezávisle. Z tohto dôvodu sa v moderných systémoch termín vzdušnicovce často opúšťa a viacnôžky (Myriapoda) aj šesťnožce (Hexapoda) vystupujú ako dva samostatné podkmene. DNA dokonca preukázala, že šesťnožce majú fylogeneticky bližšie ku kôrovcom než k viacnôžkam!

Podkmeň: Viacnôžky link

Viacnôžky (Myriapoda) sú primitívna skupina článkonožcov, ktorá na prvý pohľad pripomína mnohoštetinavce (morské červy) svojím dlhým, niekedy až červovitým telom, ktoré sa skladá z takmer rovnakých článkov (homonómne somity). Nie sú však ich priamymi potomkami, táto podoba je skôr zachovaním starobylej stavby tela.

Charakteristickým znakom viacnôžok je jednoduchá stavba tela, ktoré je členené len na hlavu a trup, pričom trup tvoria často úplne rovnaké somity bez odlíšenia hrude a bruška. Hlava nesie len jeden pár jednovetvových tykadiel, mandibuly a dva páry maxíl, ktoré môžu byť modifikované. Trupové končatiny sú vždy jednovetvové a oči sú obvykle len jednoduché (ocelli), výnimočne zložené.

Vývin viacnôžok je typický tým, že vôbec nemajú larválne štádium. Ich vývin prebieha priamo (epiméria) alebo takzvanou anamériou, čo znamená, že mláďa sa podobá na dospelého jedinca, ale liahne sa s menším počtom článkov, ktoré získava postupným zvliekaním. Význam viacnôžok v ekosystémoch je značný, keďže sa ako saprofytofágy aktívne podieľajú na rozklade organického materiálu.

Trieda: Stonožičky link

Stonožičky (Symphyla) sú drobné článkonožce (dorastajúce najviac do 8 mm), ktoré majú belavé, nepigmentované telo a 12 pravých trupových somitov s kráčavými končatinami. Nemajú oči, majú nitkovité tykadlá, hryzadlá a 2 páry jednoduchších čeľustí bez hmatadiel (pálp). Na zadnej časti tela (pygidiu) majú štíhle lalôčikovité cerkusy, v ktorých sú snovacie žľazy. Ich sekrét, podobný pavučine, slúži na opriadanie vaječných kokónov i hibernačných úkrytov. Unikátom je ich dýchanie – dýchajú prostredníctvom dvoch vzdušníc, ktoré vyúsťujú priamo na hlave (čo u iných vzdušnicovcov nikdy nepozorujeme), a pomocných vyliačiteľných vačkov na panvičkách nôh. Ich vývin je anaméria. Žijú skryto v pôde, kde sa živia rozkladajúcim sa organickým materiálom.

Trieda: Málonôžky link

Málonôžky (Pauropoda) sú miniatúrne, slepé článkonožce s telom dlhým len do 1 mm. Majú jemné bičíkovité tykadlá s typickým trojitým vetvením a ústne hlavové prívesky (mandibuly a maxily) spojené do jedného celku – gnathochilária. Ich trup pozostáva zvyčajne z 11 somitov, pričom tento počet nekorešponduje s chrbtovými štítkami (tých majú naše druhy len 6). Končatín majú zredukovaný počet, obvykle len 9, výnimočne 10 párov. Prirodzenou adaptáciou na ich mikroskopickú veľkosť je fakt, že nemajú vyvinuté obehové ani dýchacie systémy (dýchajú povrchom tela). Mláďatá sa podobajú na dospelé jedince (anaméria). Živia sa rozkladajúcim organickým materiálom a vyskytujú sa len zriedkavo pod kameňmi alebo v humuse.

Trieda: Mnohonôžky link

Mnohonôžky (Diplopoda) sú článkonožce s pevným, pigmentovaným exoskeletom, ktorý je často silne inkrustovaný uhličitanom vápenatým. Ich telo sa skladá z hlavy a dlhého valcovitého trupu. Na hlave majú jeden pár tykadiel, jednoduché oči (ktoré môžu aj chýbať) a ústne ústroje (mandibuly a maxily) zrastené do doštičkovitého útvaru – gnathochilária.

Často sa nesprávne traduje, že majú na každom článku dva páry nôh. V skutočnosti je prvý článok za hlavou (krčný) úplne bez končatín a ďalšie tri články nesú len po jednom páre nôh. Až všetky ostatné články trupu sú evolučne zdvojené (diplosomity), a preto nesú dva páry končatín a dva páry stigiem. Zaujímavosťou je vyústenie pohlavných ústrojov – nachádza sa netypicky v prednej časti tela (medzi 2. a 3. hrudným somitom).

Sú to živočíchy s anamérnym vývinom a oddeleným pohlavím (u samcov sa niektoré páry nôh menia na kopulačné gonopody). Patria k významným saprofytofágom (tvorcom humusu), živia sa najmä tlejúcim rastlinným materiálom. Pri ohrození využívajú účinnú obranu – vylučujú z repelentných žliaz páchnuci sekrét a stočia sa do pevnej špirály, aby si chránili zraniteľnú brušnú stranu. Na svete existuje vyše 7 500 druhov, z ktorých približne 70 žije u nás.

Trieda: Stonôžky link

Stonôžky (Chilopoda) sú dravé článkonožce s dorzoventrálne splošteným telom, ktorého segmenty (v počte 15 až 177) sú takmer identické. Majú mäkkú kutikulu bez vápenatých zložiek, nitkovité tykadlá a väčšinou len jednoduché oči. Ich najtypickejším znakom sú jedovaté čeľustné nôžky (maxilipedy). Tieto orgány nevznikli z ústnych orgánov hlavy, ale sú to premenené končatiny prvého trupového článku, v ktorých sa nachádza jedová žľaza slúžiaca na usmrtenie koristi.

Hrudné somity u nich nie sú zdvojené ako u mnohonôžok, takže všetky ostatné články nesú presne 1 pár kráčavých končatín. Posledný pár nôh (takzvané vlečné nohy) už neslúži na chôdzu, ale na obranu a hmat, preto býva predĺžený, zhrubnutý alebo kliešťovitý. Vzdušnice u nich tvoria rozvetvený a integrovaný systém, ktorý veľmi pripomína vzdušnice hmyzu. Vývoj prebieha ako anaméria alebo priamy vývoj (epiméria).

V slovenskej faune je známych približne 80 druhov stonožiek.