Neúplná premena (nedokonalá premena), odborne Hemimetabolia, zahŕňa hmyz, ktorý prechádza procesom, v ktorom vývojové štádiá zahŕňajú vajíčko, larvu (alebo nymfu) a dospelého jedinca bez štádia kukly. Larvy sa postupne vyvíjajú do podoby dospelého jedinca, čo umožňuje plynulý prechod medzi štádiami.
Kľúčové charakteristiky:
- Vývojové štádiá: Vajíčko → Larva/Nymfa → Dospelý jedinec
- Pokojové štádium: Chýba, larvy sa postupne vyvíjajú priamo na dospelé jedince.
- Postupná premena: Larvy sa vzhľadom a funkciami postupne približujú k dospelým jedincom.
V rámci neúplnej premeny rozlišujeme jej 4 hlavné typy:
- prometabolia – larvy, nazývané najády, žijú vo vode a prechádzajú štádiom subimága s neúplne vyvinutými krídlami pred dosiahnutím dospelosti (napr. podenky).
- archimetabolia – larvy, nazývané najády, sú vodné a dýchajú žiabrami, ale priamo sa menia na dospelé jedince bez štádia subimága (napr. pošvatky, vážky).
- paurometabolia – larvy, nazývané nymfy, žijú a živia sa podobne ako dospelé jedince, ale bez krídel (napr. šváby, termity, rovnokrídlovce, ucholaky).
- neometabolia – obsahuje prvky neúplnej aj úplnej premeny, s niektorými larválnymi štádiami podobnými dospelým jedincom a možným kľudovým štádiom (napr. strapky).
Rad: Podenky link
Podenky, známe aj ako dňovky alebo efeméry (Ephemeroptera), sú štíhly hmyz so slabo chitinizovaným (jemným) telom, ktorý sa vyznačuje dvoma pármi blanitých krídel s hustou žilnatinou, pričom druhý pár môže byť menší alebo chýbať. Krídla nevedia zložiť plocho nad bruškom ako modernejší hmyz. Majú 10 článkov na brušku s charakteristickými kopulačnými orgánmi u samcov a na konci bruška majú nitkovité článkované výbežky (cerkusy a stredový terminálny filament).
Vývin podeniek je neúplná premena (prometabolia) s mnohými larválnymi štádiami. Dospelé jedince majú úplne zakrpatené ústne orgány aj tráviacu sústavu, neprijímajú potravu a žijú veľmi krátko (často len 1 až 2 dni), zatiaľ čo ich vodné larvy (najády) môžu žiť vo vode viac ako pol roka, pri veľkých druhoch aj niekoľko rokov.
Medzi významné slovenské druhy patrí podenka obyčajná (Ephemera vulgata), ktorej larvy sú bežné v tečúcich vodách.
Rad: Vážky link
Vážky (Odonata) sú stredne veľký až veľký, extrémne dravý hmyz s nápadne veľkými zloženými očami (môžu mať až niekoľko desiatok tisíc očiek) a dvojicou rovnocenných blanitých krídel s hustou žilnatinou. Podobne ako podenky, krídla nevedia skladať plocho nad bruškom. Sú to vynikajúce letce s asynchrónnym letom a ich silné, otŕnené nohy slúžia na chytanie koristi priamo za letu. Bruško má 10 článkov a končí výbežkami, ktoré slúžia samcom na uchopenie samice pri kopulácii.
Vývin vážok prebieha ako archimetabolia (neúplná premena) prostredníctvom viacerých larválnych štádií. Larvy (najády) žijú dravo na dne vôd a na chytanie koristi používajú špeciálny vymrštiteľný orgán – tzv. masku, ktorá vznikla premenou spodnej pery. Vážky sú prevažne denným hmyzom, majú obrovský význam pre udržiavanie biologickej rovnováhy. Na Slovensku sa vyskytujú 2 podrady:
- Šidielka (Zygoptera): Sú štíhlejšie, s dlhým jemným bruškom. Oči majú ďaleko od seba a krídla držia v kľude zložené pri sebe nad telom. Ich larvy dýchajú lístkovitými tracheálnymi žiabrami na konci bruška. U nás sa hojne vyskytuje šidielko obyčajné (Agrion puella).
- Šidlá (Anisoptera): Sú väčšie, robustnejšie, oči sa im na temene často dotýkajú a krídla majú v kľude vystreté do strán. Ich larvy plávajú raketovým (reaktívnym) spôsobom tak, že prudko vystrekujú vodu z konečníka. Túto rektálnu dutinu majú vystlanú vzdušnicami a slúži im zároveň na dýchanie. Šidlo obrovské (Anax imperator) je najväčšia európska vážka s telom dlhým až 80 mm.
Rad: Pošvatky link
Pošvatky (Plecoptera) sú malý až stredne veľký hmyz s mnohými primitívnymi znakmi, ako sú málo chitinizované telo, nitkovité mnohočlánkové tykadlá a hryzavé ústne ústroje (ktoré však u dospelcov môžu byť zakrpatené). Majú 10 článkov na brušku s dlhými cerkusmi a blanité krídla s hustou žilnatinou, pričom zadné krídla sa už dokážu vejárovite skladať.
Vývoj pošvatiek je archimetabolia s veľkým počtom larválnych štádií (často 20 až 30). Ich vodné larvy (najády) dýchajú ešte primitívnym spôsobom pomocou tracheálnych žiaber a môžu byť rastlinožravé alebo dravé.
K našim hojnejším druhom patrí napr. pošvatka hnedopása (Perla marginata).
Rad: Šváby link
Šváby (Blattodea) sú stredne veľký až veľký hmyz s vajcovitým a splošteným telom, vybavený silne hypognátnymi (smerujúcimi nadol) hryzavými ústnymi orgánmi a dlhými tykadlami. Na chrbtovej strane predohrude majú vyvinutý silný štít (tzv. pronotum), ktorý zvyčajne úplne prekrýva hlavu. Majú otŕnené rýchle nohy umožňujúce beh. Ich predné krídla sú chitinizované do podoby polokroviek, zadné sú blanité. Európske druhy len výnimočne lietajú. Šváby majú vývin typu paurometabolia (postupná premena) a sú známe svojou nočnou aktivitou.
K synantropným druhom (viazaným na človeka) patrí šváb obyčajný (Blatta orientalis), ktorý meria 19–30 mm. Vyskytuje sa po celý rok, často hromadne, v teplých domácnostiach, v pekárňach a skladoch potravín. Vo dne je ukrytý, je všežravý a má celosvetové rozšírenie.
Do tohto radu patrí aj rus domový (Blatella germanica).
Medzi voľne žijúce druhy na Slovensku patrí napr. švábik hôrny (Ectobius silvestris).
Rad: Termity link
Termity (Isoptera) sú sociálny hmyz, žijúci v obrovských, dokonale organizovaných spoločenstvách (kolóniách). Laici si ich pre ich spôsob života často mýlia s mravcami, no vývojovo s nimi nemajú nič spoločné a skôr sa jedná o príbuzných švábov, ktorí prešli na sociálny spôsob života.
Termity sú mäkký a málo pigmentovaný (belavý) hmyz. V kolónii sa nachádzajú morfologicky a funkčne odlíšené kasty:
- Pohlavné jedince (kráľ a kráľovná): Ako jediné majú vyvinuté zložené oči a pôvodne aj blanité krídla, ktoré si však po rojení a párení odlamujú.
- Robotníci: Sú to pohlavne nedovyvinuté (neotenické) jedince oboch pohlaví. Sú slepé a bezkrídle. Zabezpečujú chod celej kolónie.
- Vojaci: Sú taktiež slepé a bezkrídle. U niektorých druhov majú zväčšenú hlavu so silnými hryzadlami, iné druhy majú tzv. „nosatých“ vojakov s dutým výbežkom na čele, z ktorého dokážu na nepriateľa vystreknúť paralyzujúci sekrét.
Termity sú silne svetloplaché. Živia sa tlejúcimi rastlinnými látkami a drevom, pričom na trávenie celulózy využívajú symbiotické mikroorganizmy (riasničkavce a baktérie), ktoré žijú v ich tráviacej sústave. Vývin je paurometabolia (postupná premena). Kolónie si budujú v dreve, v podzemí, alebo stavajú obrovské nadzemné termitiská. Tie tvoria z jemne rozžutého dreva a pôdy stmelených slinami – tento materiál po zaschnutí stvrdne na extrémne pevný tzv. „drevobetón“.
Po založení kolónie sa bruško samice enormne zväčší (fyzogastria). Je to spôsobené obrovským rozšírením vaječníkov a tukového telesa. Kráľovná sa mení na imobilný „valček“, ktorý je úplne závislý na kŕmení od robotníkov a funguje len ako gigantická továreň na vajíčka. U afrického druhu Macrotermes bellicosus dosahuje takáto kráľovná dĺžku až 10 cm!
U nás sa termity nevyskytujú, ojedinele do južnej Európy zasahuje napríklad druh Kalotermes flavicollis.
Rad: Modlivky link
Modlivky (Mantodea) predstavujú stredne veľký až veľký hmyz, dokonale adaptovaný na dravý spôsob života (predáciu). Majú veľmi pohyblivú hlavu vybavenú silnými hryzadlami a veľkými zloženými očami. Nápadne predĺžená predohruď nesie prvý pár nôh, ktorý je premenený na dokonalé uchopovacie (loviace) zariadenie. Majú predĺžené panvičky a ozubené stehná, do ktorých pri love bleskovo zapadnú ozubené holene na princípe zatváracieho noža.
Predné krídla modliviek sú viac chitinizované a pigmentované, zadné krídla sú jemné, blanité a pod prednými sú poskladané vejárovite. Majú veľmi hustú sieťovitú žilnatinu. Tvarom tela a farbou často dokonale splývajú s prostredím (kryptické sfarbenie), vďaka čomu sú v trávnatých a krovinatých porastoch pre svoju korisť prakticky neviditeľné.
O modlivkách je známe, že väčšia samička po párení (a niekedy už počas neho) často zožerie samčeka. Fascinujúce na tomto správaní je to, že svaly zabezpečujúce kopulačné pohyby samca nie sú riadené z mozgu, ale sú inervované nervovým gangliom priamo v brušku. Preto kopulácia úspešne pokračuje aj po tom, čo samička samcovi odhryzne hlavu!
Modlivky sú známe predovšetkým z tropických oblastí, no zástupcovia sa vyskytujú aj u nás. Modlivka zelená (Mantis religiosa) dosahuje dĺžku 5 až 7,5 cm a obľubuje teplé, slnečné stráne a stepné biotopy.
Rad: Rovnokrídlovce link
Rovnokrídlovce (Orthoptera, syn. Saltatoria) zahŕňajú početný rad hmyzu s rôznorodou veľkosťou a tvarom tela, typicky s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom a silnými, skákavými zadnými nohami. Silné hryzavé ústne ústroje, vrátane mandibúl, smerujú nadol (tzv. hypognátna hlava). Typické sú nitkovité alebo štíhle vretenovité tykadlá. Krídla, ak sú prítomné, majú primitívnu sieťovitú žilnatinu a sú obvykle chitinizované a pigmentované. Prevažná väčšina druhov má stridulačný aparát a sluchové (tympanálne) orgány, umožňujúce produkciu a vnímanie hlasného zvuku. Vývin je paurometabolia (postupná premena).
V najmodernejších fylogenetických systémoch je rad rovnokrídlovce rozdelený na dva úplne samostatné rady: kobylky (Ensifera) a koníky (Caelifera). Z didaktických dôvodov a pre potreby stredoškolského učiva však často zachovávame ich tradičné rozdelenie ako dvoch podradov v rámci jedného veľkého radu.
| Charakteristika | Kobylky (Ensifera) | Koníky (Caelifera) |
|---|---|---|
| dĺžka tykadiel | dlhé (tenké, až vlasovité) | krátke (zložené z max. 30 článkov) |
| umiestnenie sluchového (tympanálneho) orgánu | na holeniach predných nôh | na bokoch prvého bruškového článku |
| stravovacie návyky | môžu byť fytofágy, ale veľmi často sú dravé | prevažne fytofágy (živia sa rastlinami) |
| znášadlo samíc | nápadné, dlhé (často mečovité) | nenápadné, nevyčnieva z bruška |
| reprodukčné zvuky (stridulácia) | produkujú zvuky trením predných krídel o seba | produkujú zvuky trením zadnej nohy o krídlo |
Kobylka zelená (Tettigonia viridissima) je jedna z najväčších stredoeurópskych kobyliek, dosahuje dĺžku 28–42 mm. Zdržuje sa najčastejšie na kroch a stromoch a v teplých dňoch usilovne cvrliká. Je dravá (mäsožravá) a živí sa najmä rastlinnými voškami a iným hmyzom. Rozšírená je po celej Európe i mimo nej.
Ďalším predstaviteľom s trochu odlišnou stavbou tela je svrček poľný (Gryllus campestris). Veľkosť je 20–26 mm. Žije na poľných medziach a suchších lúkach v dierach v zemi, ktoré si sám vyhrabáva. Na jar intenzívne cvrliká. Je rozšírený po celom území strednej Európy a u nás je veľmi hojný.
Ekologicky mimoriadne špecializovaným druhom je krtonôžka obyčajná (Gryllotalpa gryllotalpa). Predné nohy má extrémne silné, prispôsobené na hrabanie (čím nápadne pripomínajú nohy krtka). Žije v podzemných chodbách, kde loví hmyz a larvy, no obhrýza aj korienky rastlín.
Na južnom Slovensku sa zriedkavo vyskytuje sága stepná (Saga pedo). Môže dosahovať dĺžku až 12 cm, čo ju radí medzi najväčšie európske rovnokrídlovce. Má extrémne dlhé telo s mečovitým znášadlom u samíc, ktoré používa pri kladení vajíčok do pôdy. Samce sú v populáciách extrémne vzácne alebo úplne chýbajú, pričom reprodukcia prebieha takmer výhradne partenogeneticky (thelytókia).
Kalamity sú spojené najmä s druhmi schopnými formovať tzv. sarančie roje (typicky napríklad saranča sťahovavá − Locusta migratoria). Tieto roje môžu za určitých podmienok (zmeny v počasí, dostupnosti potravy a demografického tlaku) migrovať na veľké vzdialenosti a spôsobiť rozsiahle hospodárske škody, keďže skonzumujú prakticky všetku vegetáciu na svojej ceste.
Termín „kalamity kobyliek“ je v laickej terminológii veľmi častý (napríklad z historických alebo biblických prekladov), ale vo vedeckom kontexte ide v skutočnosti vždy o bylinožravé koníky (saranče).
Rad: Pakobylky link
Pakobylky (Phasmida, syn. Phasmatodea) sú veľký a anatomicky pozoruhodný hmyz žijúci prevažne v trópoch a subtrópoch. Patria sem niektoré z najväčších druhov hmyzu na svete vôbec, s dĺžkou až 35 cm. Tento rad sa vyznačuje extrémnym stupňom kryptického sfarbenia a mimikry, umožňujúcim dokonale splynúť s ich okolím. Majú krátke tykadlá a hryzavé ústne orgány, sú výlučne fytofágy (bylinožravce). Len výnimočne lietajú, mnohé druhy majú úplne redukované krídla. Zaujímavosťou je, že mnohé druhy tvoria takmer výhradne samičie (thelytókne) populácie s výnimočným výskytom samcov, takže sa rozmnožujú partenogenézou. Sú polyfágne a často sa chovajú v teráriách alebo ako laboratórne živočíchy.
Rozlišujeme dva hlavné typy mimetizmu (maskovania):
- Štíhle druhy („konárikovité“): Majú tvar podobný suchým konárikom s rôznymi tŕňmi a lištami na tele. V spleti vetvičiek sú prakticky neviditeľné. U nás sa v teráriách bežne chová pakobylka indická (Carausius morosus).
- Ploché druhy („listovité“): Mimetizujú živé alebo usychajúce listy s výraznou dokonalosťou (napodobňujú dokonca aj žilnatinu listu). Známa je napríklad listovka zelená (Phyllium siccifolium).
Rad: Ucholaky link
Ucholaky (Dermaptera) sú podlhovastý hmyz s charakteristickými klieštikovitými cerkusmi na konci bruška. Majú malé až stredne veľké telo, nitkovité mnohočlánkové tykadlá a hryzavé ústne ústroje. Zaujímavosťou je stavba ich hrude a krídel, ktorou nápadne pripomínajú chrobáky (ide o ukážku tzv. konvergencie): ich predné krídla sú premenené na skrátené krovky, pod ktorými sa skrývajú zložito vejárovito skladané blanité krídla. Tieto krídla sú používané na let len zriedka, pričom práve klieštikovité cerkusy pomáhajú ucholakom pri ich rozkladaní a opätovnom skladaní.
Vývin ucholakov je postupná premena (paurometabolia) s 5 až 6 instarmi. Sú to prevažne saprofágne alebo polyfágne živočíchy s nočnou aktivitou; len niekoľko druhov je aktívnych cez deň. Väčšina z celkového počtu druhov obýva trópy a subtrópy.
Ucholak obyčajný (Forficula auricularia) dosahuje dĺžku 12 až 20 mm. Tento druh má charakteristické tmavohnedé až čierne sfarbenie s jemne svetlejšími okrajmi krídel a nôh. Jeho najvýraznejším morfologickým znakom sú spomínané klieštikovité cerkusy, ktoré sú u samcov zakrivené viac než u samíc. Najčastejšie sa vyskytuje v záhradách, parkoch, na poliach a v lesných okrajoch. Živí sa tlejúcimi rastlinami aj drobným hmyzom a len v niektorých prípadoch premnoženia môže spôsobovať škody na kvetoch, ovocných stromoch a zelenine.
Nie, ucholaky v skutočnosti nelezú ľuďom do uší a neprekuskávajú im bubienky! Ide o veľmi rozšírený ľudový mýtus prameniaci z neznalosti, od ktorého je však odvodený nielen ich slovenský, ale dokonca aj vedecký názov (auricularius v preklade doslova znamená ušný).
Rad: Vši link
Vši (Anoplura) predstavujú malý bezkrídly hmyz, ktorý je extrémne prispôsobený ektoparazitickému spôsobu života na cicavcoch (vrátane človeka), kde sa živia výhradne cicaním krvi. Ich hlava je vždy užšia ako hruď. Majú vysoko špecializované bodavo-cicavé ústrojenstvo, ktoré pozostáva zo štyroch bodcov, a klieštikovité chodidlá, dokonale prispôsobené na pevné uchytenie sa v srsti alebo vo vlasoch. Ich vývin (paurometabolia) je zrýchlený a prebieha len cez tri instary.
Samičky pevne lepia svoje vajíčka, ktoré sa nazývajú hnidy, výlučkami na srsť alebo vlasy hostiteľa, prípadne na vlákna odevov ľudí. Bodaním a cicaním krvi spôsobujú silné svrbenie a dráždenie kože. Hoci množstvo vysatej krvi je nepatrné, vši sú nebezpečné tým, že môžu prenášať zárodky ťažkých chorôb (borelióza, škvrnitý týfus, rickettsiózy a mor).
Voš detská (Pediculus capitis) dosahuje veľkosť 2–4 mm. Parazituje väčšinou na deťoch, zdržuje sa vo vlasoch na hlave, najčastejšie na spánkoch a v zátylí.
Voš šatová (Pediculus humanus, syn. corporis) sa zdržuje obyčajne v odeve, v posteľnej bielizni a podobne.
Parazitom človeka je aj drobnejšia voš lonová (Phthirus pubis).
Rad: Bzdochy link
Rad bzdochy (Heteroptera) je početná a rozmanitá skupina hmyzu, ktorá zahŕňa suchozemské aj vodné druhy. Zaujímavosťou je, že bzdochy sú jediným radom hmyzu, ktorý dokázal v dosť veľkom počte druhov kolonizovať aj litorálne pásmo morských ekosystémov. Predné krídla sa im vyvinuli ako polokrovky (hemelytrae) s bazálnou časťou tvrdou (chitinizovanou) a distálnou (koncovou) časťou blanitou. Bzdochy majú dlhé bodavo-cicavé ústne orgány premenené na bodec (rostrum), ktorým sa živia rastlinnými šťavami, iným hmyzom alebo krvou. Sú známe svojimi repelentnými žľazami, ktoré produkujú obranný sekrét s intenzívnym zápachom, no zároveň aj s antibakteriálnymi a fungicídnymi účinkami. Pre samotné bzdochy tento sekrét pôsobí zrejme aj ako afrodiziakum pri rozmnožovaní. Väčšina druhov sa živí rastlinnou potravou (fytofágy). Niektoré druhy môžu byť škodcami poľnohospodárskych plodín alebo prenášačmi chorôb.
Bzdochy sa delia na dve skupiny (podrady) líšiace sa hlavne prostredím, v ktorom žijú, a štrukturálnymi adaptáciami na tento životný štýl: skrytotykadlové a voľnotykadlové bzdochy.
Skrytotykadlové bzdochy link
Skrytotykadlové bzdochy (Cryptocerata) majú veľmi krátke, redukované tykadlá a sú prispôsobené výhradne na život vo vode. U niektorých druhov slúžia predné nohy na uchopenie koristi a ostatné nohy sú husto obrvené a prispôsobené na kráčanie alebo veslovanie (plávanie). V niektorých prípadoch majú vyvinuté dýchacie sifóny na konci bruška.
Chrbtoplavka žltkastá (Notonecta glauca) je menší vodný hmyz (10–15 mm), ktorý sa vyznačuje unikátnym spôsobom plávania chrbtom nadol. Vyznačuje sa žltkastým až sivým sfarbením. Má výrazne vyvinuté zadné nohy. Živí larvami vodného hmyzu a inými malými vodnými organizmami. Chrbtoplavky sú známe svojou agresivitou a schopnosťou napadnúť dokonca aj menšie ryby.
Kliešťovka obyčajná (Cymatia coleoptrata) je drobný vodný hmyz (5–7 mm) s tmavým zafarbením, ktoré pomáha pri kamufláži v podvodnom prostredí. Je adaptovaná na život vo vode, kde využíva svoje zadné nohy, ktoré sú prispôsobené na plávanie chrbtom nahor. Živí sa predovšetkým detritom a mikroorganizmami, čím prispieva k čistote vodných ekosystémov. Vyskytuje sa v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, ako sú rybníky, jazerá a potoky po celej Európe.
Splošťuľa bahenná (Nepa cinerea) je veľká vodná bzdocha s výrazným kryptickým (ochranným) sfarbením. Číha na korisť vo vegetácii blízko brehu, pričom na dýchanie atmosférického kyslíka využíva dva dlhé dýchacie sifóny na konci bruška.
Voľnotykadlové bzdochy link
Voľnotykadlové bzdochy (Gymnocerata) zahŕňajú druhy s väčšou flexibilitou vo voľbe prostredia, od vodných povrchov až po úplne suchozemské biotopy. Tykadlá týchto druhov sú vždy dobre viditeľné a vyvinuté, často 4- až 5-článkové.
Bzdocha zelená (Palomena viridissima) je všeobecne veľmi rozšírená. Jej veľkosť je 9–13 mm. Dospelé jedince sa zdržujú najmä na kvetoch a kroch. Spôsobuje typický odpudivý zápach, ktorý je produktom jej pachových žliaz vyvinutých už aj larvám.
Cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus) je výrazný suchozemský hmyz (9–11 mm), ľahko rozpoznateľný vďaka jasne červeno-čiernemu kontrastnému sfarbeniu (výstražné sfarbenie). Obýva suchšie prostredia, najmä pod kmeňmi stromov, v lístí a okolo koreňov, predovšetkým pod lipami a pagaštanmi, na ktorých sa živí opadanými semienkami a odumretými rastlinnými časťami.
Aj keď je primárne bezkrídla, čo naznačuje jej latinské meno „apterus“, výnimočne sa v populácii môžu vyskytnúť aj jedince s vyvinutými krídlami. Tento jav, kedy jedince vykazujú rôzne fenotypové charakteristiky v závislosti od prostredia, sa nazýva polyfenizmus.
Korčuliarka obyčajná (Gerris lacustris) je dobre prispôsobená životu na povrchu sladkovodných nádrží. Má štíhle, podlhovasté telo (10–12 mm) a charakteristické dlhé a štíhle nohy, ktoré sú rozmiestnené tak, aby maximalizovali jej schopnosť kĺzať sa po vodnej hladine a využívať povrchové napätie vody na svoj pohyb. Živí sa drobným hmyzom a inými malými živočíchmi.
Ploštica posteľná (Cimex lectularius) je malá, zhora silne sploštená a druhotne bezkrídla bzdocha. Je to známy dočasný ektoparazit teplokrvných stavovcov, vrátane človeka, ktorý sa živí výlučne cicaním krvi. Z hľadiska prenosu chorôb sa však uplatňuje iba zriedka.
Rad: Cikády link
Cikády (Auchenorrhyncha) sú hmyz s oválnym až podlhovastým telom, ktoré sa zužuje smerom dozadu. Krídla sa v kľude skladajú strechovito nad bruško. Sú to často pestrofarebné živočíchy, u ktorých niekedy býva farebne odlíšená len žilnatina krídel. Niektoré druhy majú na báze predných krídel takzvané krytky (malé sklerity) a výrazne skákavé zadné nohy. Majú bodavo-cicavé ústne orgány a sú výhradne fytofágy (živia sa rastlinnými šťavami). Ich vývin je paurometabolia.
Cikády sú známe svojím mimoriadne silným spevom (striduláciou), ktorý vydávajú samce na prilákanie samičiek. U niektorých veľkých tropických druhov počuť túto striduláciu až na vzdialenosť 2 – 3 kilometrov! Ďalšou kuriozitou je ich vývin. Nymfy cikád žijú v pôde, kde majú predné nohy prispôsobené na hrabanie. Vývin u našich druhov trvá v zemi aj 4 – 5 rokov, no u amerického druhu Magicicada septendecim je to neuveriteľných 13 až 17 rokov!
Cikáda lužná (Cicadetta montana) je zriedkavejší teplomilný druh, vyskytujúci sa aj u nás. Dosahuje dĺžku 22–29 mm. Má výrazné tmavohnedé až čierne sfarbenie s kontrastnými svetlými vzormi, ktoré jej pomáhajú splynúť s kôrou stromov. Jej prenikavý spev je charakteristickým zvukom lužných lesov a teplomilných stanovíšť.
Veľmi známou skupinou menších cikád sú peniarky (napr. peniarka obyčajná – Philaenus spumarius). Ich nymfy vylučujú na steblách rastlín penovitý obal (vytvorený z výlučkov a vháňaného vzduchu), v ktorom sa chránia pred predátormi i vyschnutím. Ľudovo sa táto pena často nazýva „kukučie sliny“.
Rad: Voškovce link
Voškovce (Sternorrhyncha) zahŕňajú malý až veľmi malý hmyz s bodavo-cicavým ústrojenstvom a telom dokonale prispôsobeným na cicanie rastlinných štiav. Sú charakteristické slabšie chitinizovaným telom a silnou tendenciou k aptérii (strate krídel). Zaujímavosťou, podľa ktorej dostal tento rad svoje odborné meno (sternon = hruď, rhynchos = rypák, bodec), je extrémne posunutie ústnych orgánov smerom dozadu – bodec pri pohľade zospodu akoby vyrastal až spomedzi predných panvičiek nôh na hrudi. Hmyz tohto radu je mimoriadne významný v poľnohospodárstve a lesníctve ako závažní škodcovia, ktorí vysilujú rastliny a prenášajú nebezpečné vírusy. Ich vývin je paurometabolia alebo neometabolia.
Rozdeľujú sa na 4 hlavné podrady:
- Méry (Psyllinea): Majú oválne telo a skákavé zadné nohy. Pripomínajú drobné cikádky s nitkovitými tykadlami, ale ich krídla sú zväčša nezafarbené a priehľadné.
- Molice (Aleyrodinea): Sú charakteristické bielym voskovým popraškom, ktorý pokrýva ich celé telo a krídla. Vývin je neometabolia – po štyroch pohyblivých larválnych štádiách nasleduje nepohyblivé štádium obalené voskom (tzv. pupárium), čo už pripomína skutočnú kuklu.
- Vošky (Aphidinea): Majú zavalité telo a často pár rúrkovitých príveskov (sifunkuly) na zadnej časti bruška. Vošky majú ohromný reprodukčný potenciál. Počas roka prekonávajú nesmierne zložité životné cykly, v ktorých sa striedajú okrídlené formy s bezkrídlymi a pohlavné rozmnožovanie so sériou nepohlavných (partenogenetických) generácií.
- Červce (Coccinea): Prezentujú extrémny pohlavný dimorfizmus. Samce pripomínajú drobné štíhle vošky, sú zväčša okrídlené (majú len 1. pár krídel), no majú zakrpatené ústne orgány, neprijímajú potravu a po spárení hynú. Samice sú vždy bezkrídle a často prirastajú k rastline ako úplne nepohyblivé „puklice“ chránené voskovým štítom. Fascinujúce je, že aj ich vývin je odlišný: samice sa vyvíjajú postupnou premenou (paurometabolia), kým samce neometaboliou!
Jedným z najznámejších zástupcov vošiek je voška kapustová (Brevicoryne brassicae), ktorá je významným škodcom najmä na rastlinách z čeľade kapustovité. Má veľkosť 2–3 mm a typické zelenošedé až modrošedé sfarbenie s belavým voskovitým povlakom. Vošky sa hromadne živia cicaním štiav na spodnej strane listov, čo môže viesť k ich deformácii, zavinovaniu, spomalenému rastu a úhynu.
Veľmi nebezpečná je aj voška broskyňová (Myzus persicae). Je to polyfágny druh a významný prenášač obrovského množstva vírusových ochorení rôznych hospodárskych plodín vrátane zemiakov, tabaku a uhoriek (napríklad vírus mozaiky tabaku či vírus Y zemiakov).
