Nervová sústava živočíchov

Funkciou nervovej regulácie je reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a spolu s hormonálnou sústavou zabezpečiť rovnovážny stav organizmu. Podstatou nervovej regulácie je pohotovo premeniť podnet - informáciu z okolia na signál, ktorý zmenou elektrického potenciálu bunkovej membrány vyvolá okamžitú odpoveď cieľového orgánu. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Fylogenetický vývoj nervovej sústavy odráža dosiahnutý stupeň dráždivosti, t.j. schopnosti organizmu prijímať podnety a primerane na ne reagovať. Úmerne tomu sa nervová sústava jednotlivých organizmov štruktúrne aj funkčne zdokonaľovala a nervové bunky sa organizovali do príslušného typu nervovej sústavy.

Nervová sústava bezstavovcov link

Nervovú sústavu majú najslabšie vyvinuté hubky, u ktorých pozostáva z niekoľkých typov buniek rozptýlených v mezoglei, schopných viesť vzruchy na krátku vzdialenosť. Najjednoduchším typom nervovej sústavy je rozptýlená (difúzna) nervová sústava pŕhlivcov. Obmedzuje sa len na jednoduché potravové odpovede a obranné reakcie. Nervové bunky sú rozptýlené, nevytvárajú žiadne nervové centrum, preto na podráždenie reaguje celé telo pŕhlivca.

U pohyblivých medúzovcov dochádza k určitej koncentrácii neurónov okolo prstenca na okraji zvona, preto sa ich nervová sústava niekedy označuje ako kruhová (radiálna) nervová sústava. Vedie vzruch len jedným smerom. Analogicky sa ňou nazýva aj nervová sústava iných lúčovito súmerných živočíchov (napr. ostnatokožcov).

Postupným spájaním nervových buniek sa vytvárajú nervové uzly - gangliá, ktoré vytvárajú viacero typov uzlovej (gangliovej) nervovej sústavy. Gangliá sa spravidla koncentrujú tam, kde sa organizmus dostáva bezprostredne do kontaktu s prostredím, v ktorom sa pohybuje.

Ploskavcom sa okrem difúznej nervovej sústavy koncentrujú nervové bunky do ganglií, predovšetkým v hlavovej časti (cerebrálne ganglium). Z ganglií vybiehajú nervové pásy - vzniká pásová nervová sústava. Pásy sa spájajú obrúčkou okolo hltana (okolohltanová nervová obrúčka).

Obrúčkavcom sa páry nervových uzlov opakujú v jednotlivých článkoch. Uzly jednotlivých článkov sú priečne prepojené a tvoria rebríčkovú nervovú sústavu, ktorá sa vyskytuje aj pri niektorých článkonožcoch (stonôžky, mnohonôžky).

Ďalšie zdokonaľovanie nervovej sústavy, ktoré súvisí s rozvojom niektorých zmyslových orgánov v prednej časti tela, možno pozorovať pri niektorých článkonožcoch - cefalizácia. Rozvoj nervovej sústavy hmyzu je obmedzený malým telom, preto sú pre hmyz typické len stereotypné inštinktívne reakcie. Výnimkou je spoločenský hmyz (včely, mravce, osy), ktorému sa vyvinula dokonalejšia nervová sústava, zabezpečujúca zložitejšie spoločenské správanie s dobre vyvinutým zmyslovým vnímaním. Hmyz má okrem centrálnej a obvodovej nervovej sústavy vyvinutú aj sympatickú nervovú sústavu, ktorá inervuje tráviacu, pohlavnú, obehovú a dýchaciu sústavu.

Napriek tomu, že hlavonožce nepatria fylogeneticky medzi najmladších zástupcov bezstavovcov, je u nich najviac viditeľné splynutie hlavových ganglií, ktoré najviac pripomína primitívny mozog stavovcov.

Nervová sústava stavovcov link

Vo fylogenéze nervovej sústavy predstavuje najdokonalejší typ rúrková nervová sústava stavovcov. Vznikla z ektodermu vo forme nervovej rúrky uloženej na chrbtovej strane živočícha nad chordou. Z nervovej rúrky sa vyvinula miecha, z ktorej vychádzajú miechové nervy. V prednej časti tela sa miecha zväčšila a utvoril sa mozog. Mozog sa nevytvoril len u bezlebečného kopijovca, ktorého nervovú sústavu tvorí iba miecha.

Rúrková nervová sústava sa postupne funkčne diferencovala na ústrednú nervovú sústavu a obvodovú (periférnu) nervovú sústavu. Vývoj jednotlivých častí mozgu viacerých stavovcov nebol v priebehu fylogenézy priamočiary. Napr. pre žraloky ako výrazné predátory je potrebný dokonalý čuch, preto sa aj v mozgu prednostne vyvíjali čuchové centrá.

Nižšie stavovce majú mozog diferencovaný na tri časti, ktoré inervujú dôležité zmyslové orgány:

  1. predný mozog - čuch
  2. stredný mozog - zrak
  3. zadný mozog - polohovorovnovážny orgán

Pôvodnú nervovú rúru predstavuje mozgový kmeň. Patrí sem aj predĺžená miecha, časť stredného mozgu a medzimozgu. Práve preto sa tu sústreďujú najstaršie reflexné reakcie živočíchov. Úplný mozog vyšších stavovcov sa postupne diferencoval v smere od zadného mozgu na päť častí:

  1. predĺžená miecha
  2. zadný mozog (most a mozoček)
  3. stredný mozog
  4. medzimozog
  5. predný mozog

Len u najprimitívnejších stavovcov (kruhoústnice) je mozog zložený zo štyroch častí (predĺžená miecha nie je rozlíšená od miechy) a všetky časti sú uložené lineárne za sebou.

Hlavným vývojovým smerom bolo zdokonaľovanie a rast predného mozgu, v ktorom najvyšší stupeň rozvoja predstavuje mozgová kôra (najväčšia u cicavcov). V nej sú sústredené ústredia najzložitejších nervových funkcií.

Ďalšie články

Tráviaca sústava živočíchov

Funkciou tráviacej sústavy je umožniť živočíchovi je príjem potravy z prostredia a následne túto potravu mechanicky a chemicky spracovať na využiteľnú formu. V závislosti od stupňa dosiahnutého fylogenetického vývoja organizmov a typu potravy môžu byť rôznym spôsobom modifikované aj orgány, ktoré tieto procesy zabezpečujú. Tieto rozdiely úzko súvisia aj so spôsobom výživy, podľa ktorého rozdeľujeme živočíchy na bylinožravé, mäsožravé a všežravé.

Vylučovacia sústava živočíchov

Funkciou vylučovacej sústavy je odstraňovať z tela odpadové látky látkovej premeny (metabolity) a udržiavať tak rovnováhu vnútorného prostredia - homeostázu. Najčastejším vylučovacím ústrojom bezstavovcov sú rôzne upravené nefrídie alebo Malpighiho rúrky. Vylučovacím ústrojom stavovcov sú obličky, ktoré tiež prechádzajú postupnou premenou ako v procese fylogenézy tak napr. aj v embryogenéze človeka.

Zmyslové orgány živočíchov

Živočíchy musia neustále reagovať na najrozmanitejšie podnety vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Zachytávajú ich prostredníctvom zmyslových buniek - receptorov, ktoré tvoria základnú funkčnú zložku zmyslových orgánov. Podľa druhu adekvátneho podnetu rozdeľujeme receptory na chemoreceptory, mechanoreceptory a rádioreceptory.

forward