Mäkkýše

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Mäkkýše. [cit. 2024-03-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/makkyse>.

Mäkkýše (Mollusca) predstavujú jednu z najrozsiahlejších skupín živočíchov, ktorú charakterizuje veľká morfologická a ekologická diverzita. Táto skupina zahŕňa organizmy, ktoré sú adaptované na život v širokej škále prostredí, vrátane morských, sladkovodných a terestrických biotopov.

Telo mäkkýšov je dvojstranne symetrické alebo nesymetrické, nečlánkované. Typicky je rozdelené na tri hlavné časti:

  1. hlava - nesie zmyslové orgány a ústny otvor
  2. vnútornostný (viscerálny) vak - obsahuje väčšinu vnútorných orgánov
  3. noha - často silne vyvinutá, zložená z hladkej svaloviny, slúži primárne pre pohyb

Mäkkýše charakterizuje prítomnosť plášťa (pallium), ktorý je zodpovedný za tvorbu schránok u mnohých mäkkýšov. Plášť postupne prekrýva vnútorné orgány. Do plášťovej dutiny ústi análny komplex orgánov: análny otvor, párne exkrečné a pohlavné žľazy.

Produktom plášťa je vonkajšia schránka (ulita, lastúra) tvorená z uhličitanu vápenatého. U niektorých skupín, ako sú hlavonožce a niektoré slimáky, môže byť schránka sekundárne redukovaná.

Cievna sústava je dobre vyvinutá, otvorená. V tomto systéme cirkuluje krv, resp. hemolymfa (kombinácia krvi a lymfy), cez srdce do rozsiahlej telesnej dutiny, ktorá sa nazýva hemocoel. Hemolymfa sa skladá z vody, anorganických solí a organických zlúčenin, pričom hlavným transportérom kyslíka je hemoglobín alebo hemocyanín (obsahuje meď). Hlavonožce majú takmer uzavretý cievny systém, v ktorom krv cirkuluje vnútri spletitého systému ciev. Srdce tvorí priečne pruhované svalstvo.

Dýchacím ústrojom väčšiny vodných mäkkýšov sú žiabre, suchozemské druhy dýchajú pomocou pľúcneho vaku.

Tráviaca sústava začína ústnym otvorom, prechádza do hltanu a pažeráka. Niektoré druhy majú vysúvateľný hltan s radulou, čo je vápenatý útvar, ktorým mäkkýše strúhajú potravu. Priestranný žalúdok pokračuje črevom. Do žalúdka ústi pár pečeňových žliaz. Hepatopankreas okrem vylučovania tráviacich štiav je aj miestom zhromažďovania zásobných látok. Typickým javom u vyšších mäkkýšov je tzv. dorzálna flexia, kde počas vývinu dochádza k stáčaniu tráviacej sústavy do tvaru U, čím sa análny otvor z terminálnej časti posúva smerom k hlave. U niektorých skupín sa na chrbtovej strane čreva vytvára záves (typhlosolis), ktorým sa zväčšuje vstrebávacia plocha.

Vylučovacími orgánmi väčšiny mäkkýšov sú nefrídie (metanefrídie) podobnej stavby ako u obrúčkavcov.

Nervová sústava je rôzne vyvinutá, väčšinou uzlová (gangliová). Pôvodných 5 párov ganglií (ulitníky) sa zrastením redukuje na 3 páry (lastúrniky). Hlavonožce majú už vyvinutý primitívny "mozog". Nervová sústava mäkkýšov sa považuje za neurohumorálnu, lebo v nej bola dokázaná prítomnosť hormónov. Zo zmyslových orgánov má väčšina mäkkýšov oči (rôzne zložité), statocystu, chemoreceptory a hmatadlá. Len primitívne skupiny majú rebríčkovú nervovú sústavu (chitóny, čiapočkovce).

Mäkkýše sú gonochoristy aj hermafrodity. Vývin prebieha cez larvu (vodné druhy) alebo je priamy (suchozemské druhy).

Mäkkýše obývajú suchú zem a rôzne typy vôd. Sú bylinožravce i dravce. Mnohé druhy sú hospodársky veľmi významné. Tvoria potravu pre ľudí, pestujú sa pre perly, podľa nich sa stanovuje aj vek geologických vrstiev. Navyše, schopnosť niektorých mäkkýšov akumulovať ťažké kovy môže byť využitá v biomonitoringu znečistenia vodných ekosystémov.

Podkmeň: Mäkkýšovce link

Mäkkýšovce (Amphineura), niekedy nazývané prvomäkkýše, sú primitívne mäkkýše s dlhým, pretiahnutým, ploským telom. bez typickej schránky. Hlavu majú slabo diferencovanú, nemajú oči, hmatadlá a statocysty. Tráviaca sústava je bez znakov dorzálnej flexie.

Trieda: Červovce link

Červovce (Aplacophora) Sú to morské, červovité mäkkýše, ktorých telo pokrýva kutikula. Súčasné druhy vykazujú viaceré primitívne znaky: pohybujú sa pomocou obrveného epitelu, nemajú typické metanefrífie, noha je často redukovaná, nemajú žiabre (dýchajú zriaseným okrajom kloakálnej dutiny na konci tela). Z fylogenetického hľadiska sa jedná o slepú vývojovú vetvu s druhotne redukovanou schránkou.

Trieda: Chitóny link

Chitóny (Polyplacophora) sú skupina prevažne morských mäkkýšov charakteristická bilaterálnou symetriou a segmentovanou lastúrou pozostávajúcou z 8 prekrývajúcich sa kalcitných platničiek, ktoré tvoria pevnejšiu súčasť ich tela v porovnaní s ulitami schránkovcov. Tieto organizmy majú ploché telo prispôsobené k prisadlému životu na skalnatom podklade, od pobrežných zón po hlboké moria. Chitóny sa živia spásaním rias, k čomu využívajú radulu. Majú jednoduchý nervový systém (rebríčková NS) a dýchajú pomocou žiaber umiestnených v žiabrovom priestore pod okrajom tela. Vylučovacím ústrojom sú metanefrídie. Rozmnožujú sa väčšinou sexuálne.

Podkmeň: Schránkovce link

Schránkovce (Conchifera) sú charakteristické najmä prítomnosťou jednej alebo viacerých tvrdých lastúr, ktoré sú typicky vytvorené z uhličitanu vápenatého a majú viac vrstiev. So živočíchom sú spojené pomocou svalových úponov. Tieto lastúry slúžia ako ochrana pred predátormi a nepriaznivými environmentálnymi podmienkami.

Trieda: Čiapočkovce link

Čiapočkovce (Monoplacophora) boli dlho považované za vyhynutú skupinu. Patrí sem málo zástupcov (napr. Neopilina galantheae) vyskytujúcich sa v hlbokomorskom prostredí Atlantického oceánu. Tieto živočíchy sú charakteristické 1-dielnou čiapkovitou schránkou, spojenou s telom pomocou 8 párov svalov. Majú malú hlavu, no zreteľne oddelenú od zvyšku tela. V ústnej dutine sa nachádza radula. Dorzoventrálna flexia ešte nie je prítomná. Nervová sústava je primitívna, rebríčková. Vylučovacím ústrojom sú metanefrídie. Dýchajú žiabrami. Čiapočkovce predstavujú slepú vývojovú vetvu.

Trieda: Ulitníky link

Ulitníky (Gastropoda) majú zreteľne vyvinuté všetky tri časti tela. Majú špirálovite zatočenú schránku - ulitu (u niektorých skupín schránka redukuje). Ulita je zložená z niekoľkých vrstiev (organická, vápnitá, perleťová). Noha je svalnatá, modifikovaná často aj na plávanie a vŕtanie.

Na hlave sa nachádza ústny otvor a za ním ústna dutina, v ktorej je na spodnej strane radula. Črevo vychádzajúce zo žalúdka sa obracia späť ku hlave a ústi análnym otvorom. (dorzálna flexia). Niektoré dravé druhy vylučujú kyselinu sírovú na leptanie schránok iných mäkkýšov.

Dýchajú žiabrami alebo pľúcnym vakom.

Nervová sústava sa skladá z 5 párov ganglií (mozgové, pedálne - inervujú nohu, pleurálne - inervujú vnútornostný vak, parietálne - inervujú žiabre a chemoreceptory, viscerálne - inervujú vnútorné orgány). Majú statocysty, na hlave oči a 1-2 páry tykadiel.

Sú väčšinou oddeleného pohlavia, suchozemské slimáky sú hermafrodity.

K našim bežne sa vyskytujúcim ulitníkom patrí slimák záhradný (Helix pomatia). Vnútorná stena plášťa funguje ako pľúcny vak, kde dochádza k výmene dýchacích plynov. Srdce je uložené približne v strede tela. Slimák je hermafrodit. Kratšie tykadlá na hlave sú sídlom hmatu, na dlhších tykadlách sú oči.

U nás sa okrem slimáka vyskytujú vodniaky, kotúľky, vretienky. Ulitu nevytvárajú slizniaky a slizovce.

Vodniak malý (Lymnaea truncatula) je veľmi hojný ulitník dlhý 7-10 mm. Žije v malých vodných nádržiach i potokoch, obyčajne blízko brehu, a rád vylieza z vody na pobrežné rastliny. Je medzihostiteľom motolice pečeňovej. Vyskytuje sa v celej Európe, Severnej Amerike a severnej Ázii.

Vretienka premenlivá (Clausilia dubia) žije v lesoch pri kmeňoch, ale najmä na skalách.

Slizniak pásavý (Limax cinereo-niger) je lesný druh veľký 120-150 mm žijúci pod kôrou a kameňmi. Chrbát môže byť jednofarebný, škvrnitý alebo pásikavý, svetlý alebo tmavý. Je rozšírený v celej Európe okrem nížin. Živí sa najmä hubami a lišajníkmi.

Medzi najznámejšie slizovce patrí slizovec hnedý (Arion subfuscus). Je dlhý 50-70 mm, hnedo sfarbený, všežravý. Vyskytuje sa často na hubách.

Trieda: Lastúrniky link

Lastúrniky (Bivalvia) sú väčšinou morské, menej sladkovodné mäkkýše. Vonkajšiu schránku (má rovnaké zloženie ako ulita) tvorí dvojdielna lastúra, ktorú držia pokope dva zatváracie svaly (adduktory) a pružný väz (ligament) na chrbtovej strane, ktorý lastúru pri ochabnutí svalov otvára. Niektoré druhy majú v prednej časti lastúry zámok (cardo), ktorý je tvorený do seba zapadajúcimi zubami. Umožňuje pevnejšie uzatvorenie lastúry.

Lastúrniky sa od ostatných mäkkýšov líšia tým, že nemajú radulu (zakladá sa len embryonálne, potom vymizne), čeľusť a ani hlava nie sú tvarovo odlíšené od nohy. Noha sa vysúva z plášťovej dutiny. Dôležitým znakom nervovej sústavy je redukcia 5 párov ganglií na 3 páry (cerebropleurálne - mozog + vnútornostný vak, visceroparietálne - vnútorné orgány + žiabre, pedálne - noha). Zaujímavú majú tráviacu sústavu, ktorá prechádza cez srdce (nevie sa presne, na čo to slúži).

Lastúrniky sú bez výnimky vodné druhy, dýchajú žiabrami (iný názov pre lastúrniky je Lamellibranchia, ktorý popisuje usporiadanie žiaber). Otvorom v schránke preháňajú vodu cez žiabre, pričom týmto spôsobom filtrujú zároveň aj potravu. Dýchanie u niektorých druhov preberá dobre prekrvený plášť. Niektoré druhy žijú dravo. Väčšinou sú oddeleného pohlavia, vývin prebieha cez larvu.

Lastúrniky majú vo svojom vývine špeciálny typ parazitickej larvy - glochídium. Tvarom sa podobá na dospelého jedinca (má základ lastúry), len je oveľa menšia a v prednej časti má zúbky, ktorými sa prichytáva na žiabrach rýb, odkiaľ čerpá kyslík a živiny. Po skončení larválneho vývinu sa glochídium od hostiteľa oddelí, dopadne na dno a ďalej dýcha a vyživuje sa samostatne.

Častým obyvateľom sladkých vôd je korýtko maliarske (Unio pictorum) a škľabka veľká (Anodonta cygnea), z morských druhov sú známe ustrica jedlá (Ostrea edulis) a slávka jedlá (Mytilus edulis), ktorá je obľúbená ako potrava. Perlorodka sladkovodná (Margaritifera margaritifera) je známa tým, že ak sa do nej dostane cudzí predmet, napr. zrnko piesku, obalí ho perleťou čím postupne vzniká perla. Morské druhy perlorodiek sa v niektorých prímorských ázijských štátoch na tento účel pestujú v mori.

Trieda: Hlavonožce link

Hlavonožce (Cephalopoda) sú morské mäkkýše s nápadným vnútornostným vakom. Noha je premenená na svalnaté pohyblivé ramená nachádzajúce sa okolo ústného otvoru. Len jediný dnes žijúci rod lodienka (Nautilus) vytvára typickú schránku, inak je schránka redukovaná alebo úplne chýba. Pohybujú sa sťahmi plášťovej dutiny. Majú radulu alebo zvláštny zobák.

Dýchajú žiabrami. Cievna sústava je u hlavonožcov skoro uzavretá.

Nervová sústava je na vysokej úrovni. Koncentruje sa do hlavovej časti a dokonca sa okolo nej vytvára chrupkovité puzdro podobné lebke. Hlavonožce majú vyvinuté komorové oko, ktoré sa od stavby komorového oka stavovcov odlišuje len spôsobom zaostrovania (akomodáciou šošovky). Zatiaľčo stavovce zaostrujú svalmi, ktoré menia hrúbku šošovky, hlavonožce zaostrujú tak, že svaly šošovku približujú a vzďaľujú (nemenia jej tvar), ako pri fotoaparátoch. Majú statocystu, chuťové a čuchové receptory

Sú oddeleného pohlavia, vývin je priamy.

Hlavonožce žijú hlavne v teplých moriach a niektoré druhy v hlbinách oceánu. Sú dravce, živia sa rybami, ale aj inými morskými živočíchmi. Napádajú dokonca aj veľryby.

Medzi hlavonožce patria napr. sépie (Decapoda) a chobotnice (Octopoda).

Osmonoh obyčajný (Octopus vulgaris) je najznámejších druhom osmonohov. Dosahuje veľkosť 80 cm. Obýva tropické, subtropické i mierne pásmo mora. Žije pri dne a upredňostňuje kamenisté pobrežie. Sfarbením sa dokáže prispôsobiť svojmu okoliu. Pri čeľustiach má jedové žľazy, ktoré môžu byť nebezpečné aj pre človeka. Vzhľadom na dobre vyvinutú nervovú sústavu osmonohy majú vysoký intelekt, sú na vyššom stupni ako niektoré stavovce, napr. ryby. Rozoznávajú geometrické obrazce, pri chovoch poznajú chovateľov a ľahko sa učia.

Kalmary (Loligo) sú obyvateľmi voľných vôd oceánu, žijú nielen pri hladine, ale aj vo veľkých hĺbkach. Niektoré hlbokomorské druhy kalmarov dorastajú do obrovských rozmerov, napríklad kalmary čeľade Architeuthidae dosahujú aj vyše 20 m dĺžky, pričom 14 m pripadá na ramená. Najznámejším druhom je kalmar obyčajný (Loligo vulgaris), meria 50 cm. Gordan japonský (Todarodes pacificus) je najlovenejším kalmarom. Z rozmermi 25 cm patrí k menším druhom. Žije v západnej časti Tichého oceánu.

Z vyhynutých zástupcov sú známe amonity, ktoré sa podobali na dnešné lodienky. Najväčší rozvoj zaznamenali v druhohorách.

Ďalšie články

Hlístovce

Hlístovce predstavujú rozmanitú skupinu, ktorá zahŕňa voľne žijúce aj parazitické formy. Tieto živočíchy majú dlhé, valcovité telá a sú charakteristické svojím jednoduchým tráviacim a nervovým systémom, ako aj vylučovacou sústavou. Hlístovce sú dôležité ako modelové organizmy vo výskume a majú významný dopad na zdravie ľudí a rastlín.

Obrúčkavce

Obrúčkavce sú článkované živočíchy s rozvinutou telovou dutinou, célomom. Mnohoštetinavce sú rozmanitá skupina obrúčkavcov, prispôsobená na život v moriach s charakteristickými parapódiami a bohatým osadením štetiniek na každom segmente. Opaskovce, zahŕňajúce dážďovky a pijavice, sa vyznačujú prítomnosťou opasku (clitellum) pre reprodukciu a sú adaptované na rôznorodé vodné a suchozemské biotopy.

Článkonožce - trilobity, nohatky a klepietkavce

Článkonožce sú najpočetnejším kmeňom živočíchov, ktorých telo sa skladá z hlavy, hrude a bruška a pokrýva ho kutikula. Pre mnohé skupiny sú charakteristické tykadlá, hryzadlá a klepietka. Medzi klepietkavce zaraďujeme malé až stredne veľké, 8 nohé suchozemské článkonožce, ako sú pavúky, šťúry, roztoče a ďalšie menej významné rady. Morské klepietkavce zastupujú fosílne trilobity a recentný málo známy podkmeň nohatky.

forward