Hlístovce

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Hlístovce. [cit. 2024-03-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/hlistovce>.

Hlístovce (Nematoda) sú skupinou živočíchov s dlhým, valcovitým telom, v minulosti spolu s vírnikmi zaraďované ako triedy (vírniky - Rotifera, hlístovce - Nematoda) do kmeňa okrúhlovce (Nemathelminthes). Spoločných znakov vírnikov a hlístovcov je niekoľko:

  • konštantný počet buniek (eutélia), z ktorých sa telo jedincov obidvoch skupín skladá
  • medzi ektodermou a endodermou je dutina pseudocél vyplnená tekutinou
  • vylučovacej sústavy (protonefrídie)
  • nervovej sústavy (pásová s okolohltanovou obrúčkou)
  • tráviacu sústavu majú rúrovú, zakončenú análnym otvorom
  • obe skupiny živočíchov sú oddeleného pohlavia (gonochorizmus)

Neskôr boli obidve triedy okrúhlovcov taxonomicky povýšené na kmene. Ďalej sa však prisudzovali obidvom kmeňom isté fylogenetické príbuznosti, lebo boli zaradené bok po boku do skupiny Pseudocoelomata (syn. Nonspiralia) spolu s ďalšími menej významnými kmeňmi.

Neskôr sa podrobným štúdiom hlístovcov prišlo na to, že v stavbe ich tela došlo k zjednodušeniu, čo bol dôsledok prechodu k parazitickému spôsobu života (hlístovce sú väčšinou vnútrotelové parazity). Predpokladá sa, že fylogeneticky sú až za obrúčkavcami (Annelida). Kmeň hlístovcov sa tak zaradil do línie zvliekavcov (Ecdysozoa), kam patria aj článkonožce (Arthropoda). Vírniky ostali zaradené na fylogeneticky "nižšom" stupni, pretože sú ich morfologické a anatomické znaky považované za primárne.

Fenomén, kedy u parazitických organizmov dochádza k sekundárnemu zjednodušeniu štruktúry tela, ktoré neodráža ich fylogeneticky vyššiu pozíciu, sa nazýva regresívna (degeneratívna) evolúcia. Regresívna evolúcia je proces, pri ktorom organizmy v priebehu času strácajú niektoré zo svojich komplexných anatomických štruktúr, funkcií alebo behaviorálnych vlastností. Tento fenomén je často pozorovaný u parazitických druhov, kde niektoré časti tela alebo orgány, ktoré nie sú nevyhnutné pre parazitický spôsob života, podliehajú redukcii alebo úplnej strate.

Okrem toho, že sú hlístovce predovšetkým parazitmi živočíchov (niektoré aj rastlín), žijú aj vo vode a v pôde bohatej na organické látky. Parazitické druhy žijú v koži, pľúcach, krvnom obehu, v obličkách a pod. Niektoré prenikajú aktívne cez pokožku. V človeku parazituje viacero druhov hlíst.

Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) je u nás najrozšírenejším druhom. Dosahuje dĺžky 100-300 mm. Dozrieva v čreve človeka, kam sa dostane v podobe vajíčok najčastejšie z neumytej zeleniny, ovocia a znečistenej vody. Z vajíčok sa liahnu larvičky, ktoré sa zavŕtavajú do sliznice čreva. Krv ich prináša do pľúc a vykašliavaním sa dostávajú opäť do tráviacej rúry, kde sa uchytávajú v sliznici a dospievajú. Silnejšie nákazy sa prejavujú únavou, kašľom a horúčkou. Hlísty ochudobňujú človeka o živiny a poškodzujú črevnú sliznicu. Sú rozšírené po celom svete.

Háďatko repné (Heterodera schachtii) parazituje na cukrovej repe, zemiakoch a ovse tak, že vyciciava bunky korienkov a ochudobňuje tak rastlinu o živiny. Je dlhé asi 2 mm. Vytvára cysty, ktoré na jar uvoľňujú dalšie vajíčka. Okrem tohto háďatka poškodzujú kultúrne rastliny aj háďatko pšeničné a háďatko zhubné, ktoré poškodzuje aj iné rastliny ako obilniny.

Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) je dlhá 3-12 mm. Žije v čreve detí i dospelých. Nákaza vzniká pri prehltnutí vajíčok napr. potravinami. Samičky vyliezajú v noci z konečníka a znášajú vajíčka. Ich činnosť vyvoláva silné svrbenie.

Svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis) je dlhý 1,5-4 mm. Parazituje na ošípaných, líškach, vzácnejšie u človeka. Nákaza vzniká pri jedení polosurového bravčového mäsa, v ktorom sú zapuzdrené larvy - trichíny. Cudzopasník vyvoláva nebezpečné ochorenie - trichinelózu, ktorej priebeh závisí od množstva lariev usadených vo svaloch. Silné nákazy sa končia smrťou.

Životný cyklus svalovca je prinajmenšom zaujímavý. Larvy sa dostávajú do ciev, roznášajú sa po tele, usadzujú sa v dobre prekrvených orgánoch (bránica, jazyk, rebrové svaly) a medzi svalovými vláknami vytvárajú púzdra, ktorých obal obrannými reakciami organizmu vápenatie (pseudocysta). Pseudocysty sa dostávajú mäsom do tráviacej rúry nového hostiteľa, z ktorých larvy vnikajú do sliznice čreva a rýchlo dospievajú. Larválne štádiá prežívajú niekedy aj 40 rokov.

Hlística Caenorhabditis elegans sa stala jedným z najdôležitejších modelových organizmov v genetickom a biomedicínskom výskume. Tento živočích má dĺžku približne 1 mm a žije v pôde, kde sa živí baktériami. Jeho popularita vo vedeckom výskume je podmienená niekoľkými kľúčovými vlastnosťami:

  • má plne sekvenovaný a relatívne jednoduchý genom, čo umožňuje detailné genetické a molekulárne štúdie
  • transparentné telo tohto organizmu zjednodušuje pozorovanie bunkových procesov a vývoja pod mikroskopom
  • má krátky životný cyklus

V dôsledku týchto vlastností C. elegans významne prispel k porozumeniu základných biologických procesov vrátane vývoja, bunkovej smrti, fungovania nervového systému a mechanizmov starnutia, čo má priame dôsledky aj pre ľudské zdravie a choroby.

Ďalšie články

Ploskavce

Ploskavce sú dorzoventrálne sploštené, dvojstranne symetrické živočíchy s dvoma zárodočnými vrstvami a parenchýmom. Nemajú cievnu ani dýchaciu sústavu, dýchajú celým povrchom tela, niektoré anaeróbne. Majú jednoduchú tráviacu a vylučovaciu sústavu, nervový systém s hlavovým gangliom a sú hermafrodity. Vývin je priamy alebo cez larvy so striedaním hostiteľov. Rozlišujeme triedy ploskulice, motolice a pásomnice.

Mäkkýše

Mäkkýše sú rozmanitá skupina živočíchov s bohatou morfologickou a ekologickou diverzitou, obývajúca rôzne prostredia. Vyznačujú sa typicky dvojstranne symetrickým telom, plášťom tvoriacim schránky a rozmanitými dýchacími a tráviacimi systémami. Medzi najvýznamnejšie patria ulitníky, lastúrniky a hlavonožce, ktoré sú dôležité pre ekosystémy aj hospodárstvo.

Obrúčkavce

Obrúčkavce sú článkované živočíchy s rozvinutou telovou dutinou, célomom. Mnohoštetinavce sú rozmanitá skupina obrúčkavcov, prispôsobená na život v moriach s charakteristickými parapódiami a bohatým osadením štetiniek na každom segmente. Opaskovce, zahŕňajúce dážďovky a pijavice, sa vyznačujú prítomnosťou opasku (clitellum) pre reprodukciu a sú adaptované na rôznorodé vodné a suchozemské biotopy.

forward