Hlístovce (Nematoda) predstavujú mimoriadne početnú a úspešnú skupinu živočíchov s dlhým, valcovitým telom. V stavbe ich tela došlo k druhotnému zjednodušeniu (tzv. regresívna evolúcia) v dôsledku prevládajúceho parazitického spôsobu života. Pre dospelé jedince je typická eutélia – ich telo sa skladá z presne stanoveného konštantného počtu buniek a dorastajú len ich zväčšovaním.
Povrch tela chráni pevná a hrubá kutikula, ktorú živočích počas rastu periodicky zvlieka. Pod ňou sa nachádza jednovrstvová pokožka (hypoderma).
Aktívny pohyb zabezpečuje vrstva pozdĺžnych svalov, ktorá spolu s pokožkou tvorí kožno-svalový vak. Opornú funkciu plní nepravá telová dutina pseudocél, ktorá je vyplnená tekutinou pod tlakom a pôsobí tak ako hydrostatická kostra (hydroskelet).
Špecializované orgány na výmenu plynov úplne chýbajú. Voľne žijúce druhy prijímajú kyslík difúziou celým povrchom tela. Vnútrotelové parazitické formy (endoparazity) žijú v prostredí bez prístupu kyslíka, a preto dýchajú anaeróbne rozkladom glykogénu.
Transport živín v tele zabezpečuje tekutina prúdiaca v pseudocéle. Pravé cievy ani srdce nie sú vyvinuté.
Spracovanie potravy zabezpečuje funkčne diferencovaná, priechodná tráviaca trubica. Začína sa na prednom konci tela ústnym otvorom a svalnatým hltanom (často s prispôsobeniami na cicanie), pokračuje rovným črevom a končí sa na zadnom konci tela análnym otvorom.
Odpadové látky z tela odstraňujú modifikované protonefrídie, ktoré tu majú podobu unikátnej exkrečnej bunky v tvare písmena H (alebo U).
Riadenie tela je zabezpečené pásovou štruktúrou. Jej základom je typická okolohltanová nervová obrúčka, z ktorej vybiehajú nervové pásy smerom dopredu a dozadu pozdĺž celého tela.
Informácie z prostredia vnímajú pomocou zmyslov, ktoré sú však v dôsledku parazitizmu často výrazne redukované. Prítomné môžu byť len jednoduché hmatové papily alebo špecifické chemoreceptory (tzv. amfidy) v okolí ústneho otvoru.
Rozmnožujú sa výlučne pohlavne a sú to živočíchy s oddeleným pohlavím (gonochoristy). Často je u nich prítomný pohlavný dimorfizmus, pričom samičky bývajú viditeľne väčšie ako samčeky. Vývin je priamy a parazitické druhy produkujú obrovské množstvo vajíčok, aby zabezpečili úspešný prenos na nového hostiteľa.
Obrovské množstvo mikroskopických druhov žije voľne vo vlhkej pôde a vode, kde fungujú ako dôležité rozkladače. Mnoho zástupcov však predstavuje mimoriadne úspešné a nebezpečné parazity rastlín, živočíchov aj človeka. Niektoré druhy dokážu do hostiteľa prenikať aktívne cez pokožku.
Systém hlístovcov link
V starších zoologických systémoch sa spolu s vírnikmi (Rotifera) zaraďovali do dnes už neplatného spoločného kmeňa okrúhlovce (Nemathelminthes). Moderné fylogenetické štúdie ich však zaraďujú do nadkmeňa zvliekavce (Ecdysozoa), keďže počas rastu periodicky zvliekajú pevnú ochrannú kutikulu (patria do užšieho zoskupenia Cycloneuralia).
Z hľadiska systematického členenia sa kmeň hlístovce (Nematoda) vo vysokoškolských systémoch rozdeľuje na dve veľké triedy: Adenophorea a Secernentea. Pre didaktické účely je však najprehľadnejšie rozdeliť si ich priamo na najvýznamnejšie rady, do ktorých patria najznámejšie voľne žijúce druhy, fytoparazity aj parazity človeka:
Rad: Háďatká link
Háďatká (Tylenchida) sú drobné hlístovce s bodavým orgánom v ústach, ktorým nabodávajú telá rastlín a živia sa ich obsahom. Patria sem významné fytoparazity (parazity rastlín a poľnohospodárskych plodín).
Háďatko repné (Heterodera schachtii) je mikroskopický druh (cca 2 mm) parazitujúci na cukrovej repe. Vyciciava bunky korienkov, čím rastlinu ochudobňuje o živiny, čo vedie k žltnutiu listov a vädnutiu. Vytvára odolné cysty, ktoré v pôde pretrvávajú do ďalšej jari.
Háďatko pšeničné (Anguina tritici) sa špecializuje na obilniny, kde spôsobuje tvorbu hálok v klasoch namiesto zdravých zŕn.
Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci) patrí medzi mimoriadne polyfágne druhy, čo znamená, že dokáže napadnúť až 250 druhov rastlín vrátane cibule, cesnaku či cukrovej repy, pričom rozrušuje pletivá a spôsobuje hnilobu.
Háďatko obyčajné (Caenorhabditis elegans) je voľne žijúca hlística, ktorá sa stala jedným z najdôležitejších modelových organizmov v genetike. Má transparentné telo, krátky životný cyklus a plne sekvenovaný genom. Výskum na tomto druhu priniesol kľúčové poznatky o apoptóze (programovanej bunkovej smrti), starnutí a fungovaní nervovej sústavy.
Rad: Mrle link
Zástupcovia radu mrle (Oxyurida) patria k častým parazitom tráviaceho traktu.
Mrľa ľudská (Enterobius vermicularis) je drobný parazit (3–12 mm) žijúci v hrubom čreve. Samičky v noci vyliezajú z konečníka a znášajú v jeho okolí vajíčka, čo vyvoláva silné svrbenie. Pri škrabaní sa vajíčka dostávajú pod nechty a pri nedostatočnej hygiene dochádza k opätovnej samonákaze (autoinfekcia).
Rad: Hlísty link
Hlísty (Ascaridida) sú nebezpečné črevné parazity stavovcov.
Hlísta detská (Ascaris lumbricoides) je u nás najrozšírenejším druhom, pričom samice dosahujú dĺžku 100–300 mm. K nákaze dochádza prehltnutím vajíčok z neumytej zeleniny či vody. Pre tento druh je typická zložitá migrácia v tele hostiteľa: larvy sa v čreve zavŕtavajú do sliznice, krvou putujú do pľúc, kde aktívne preliezajú do dýchacích ciest. Dráždením na kašeľ sa dostávajú do hltana, sú opäť prehltnuté a vracajú sa do tráviacej rúry, kde dospievajú. Nákaza (askarióza) sa prejavuje únavou, kašľom, horúčkou až kolikami.
Rad: Nitkovce link
Špecifickú anatómiu majú nitkovce (Trichurida). Od ostatných hlístovcov sa odlišujú tým, že majú hltan tenký ako kapilára (úplne bez svaloviny) a zadnú tretinu tela majú, naopak, výrazne zhrubnutú.
Známa je napríklad nitkovka črevná (Trichiuris trichiura), ktorá je bežným parazitom človeka. Dorastá do dĺžky asi 5 cm.
Medzi nitkovce patrí aj známy svalovec špirálovitý (Trichinella spiralis). Dorastá len do dĺžky 1,5–4 mm, no u človeka vyvoláva nebezpečné ochorenie – trichinelózu. Nákaza vzniká konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa (bravčovina, divina), ktoré obsahuje zapuzdrené larvy – trichíny.
Dospelé jedince žijú v čreve, kde samičky rodia živé larvy. Tie krvou putujú do dobre prekrvených svalov (bránica, jazyk, medzirebrové svaly), kde sa stáčajú do špirály a vytvárajú vápenaté puzdro – pseudocystu. Takto zapuzdrené larvy dokážu vo svale prežiť až 40 rokov a cyklus pokračuje, až keď mäso zožerie nový hostiteľ.
Rad: Vlasovce link
Vlasovce (Filariida) sú parazity často prenášané krv cicajúcim hmyzom, obývajúce zväčša lymfatický systém, krv alebo podkožné väzivo.
Vlasovec miazgový (Wuchereria bancrofti) spôsobuje v trópoch mohutné opuchy končatín, tzv. elefantiázu.
Známy je aj podkožný vlasovec medinský (Dracunculus medinensis, známy aj ako nitkovka medicínska). Býva zobrazovaný na Aeskulapovej palici ako symbol lekárstva, keďže starovekí liečitelia ho z vredov odstraňovali opatrným namotávaním na paličku.
