Obehová sústava živočíchov

Obehové sústavy zabezpečujú pohyb a rozvoz telových tekutín (hydrolymfa, hemolymfa, krv, tkanivový mok, lymfa). Hydrolymfa je telovou tekutinou medúzovcov. Jej zloženie je podobné zloženiu morskej vody, v ktorej živočích žije. Obsahuje prevažne vodu, soli a len veľmi málo organických látok. Ostnatokožcom prúdi hydrolymfa vo vodných cievach, ktoré spoločne tvoria tzv. ambulakrálny systém, oddelený od vonkajšieho prostredia prederavenou madreporovou doštičkou. Tlakom vody v týchto cievach dokážu ovládať pohyb panôžok.

U najjednoduchších mnohobunkovcov (ploskavce) nie je vytvorená špecializovaná sústava na rozvoz telových tekutín, telová tekutina sa prelieva pri pohyboch tela. Hlístovce taktiež nemajú vyvinutú samostatnú obehovú sústavu, ale jej funkciu plní priamo schizocelová dutina. V ďalšom vývoji sa vytvárajú rôzne typy obehových sústav. Obehová sústava je mezodermálneho pôvodu.

Bezstavovce majú v princípe dva typy obehovej sústavy:

  1. otvorený cievny systém - telová tekutina hemolymfa sa zo srdca vylieva cievami do telesnej dutiny a pulzujúce cievy ju vytváčajú z priestoru medzi telesnými orgánmi do dýchacieho orgánu (žiabre, pľúcne vaky), okysličená hemolymfa sa cievou vracia do srdca (mäkkýše, článkonožce)
  2. uzavretý cievny systém - krv prúdi v uzavretom systéme ciev, k hlave smeruje chrbtovou cievou a späť do srdca sa vracia brušnou cievou

Lymfatická sústava slúži osobitne na cirkuláciu miazgy (lymfy) a ako uzavretý systém lymfatických ciev je vyvinutá až u stavovcov (u bezstavovcov sa miazga voľne vylieva v telesnej dutine - obrúčkavce, hlavonožce). Nemajú ju iba kruhoústnice a drsnokožce. Dobre vyvinutá je u obojživelníkov, kde lymfatické uzliny tvoria výrazné podkožné vačky.

telová tekutinacievny systémživočíšna skupina
hydrolymfanie jeploskavce, okrúhlovce
hemolymfaotvorenýmäkkýše, článkonožce
krv a lymfauzavretýobrúčkavce, hlavonožce, stavovce
Tab. Typy telovej tekutiny

Srdcovo-cievny systém stavovcov link

Všetky chordáty majú uzavretý cievny systém, ktorého centrálnou časťou je srdce. Výnimku tvoria bezčrepovce, kde funkciu srdca plní pulzujúca časť brušnej cievy a pohyb krvi v žiabrach zabezpečuje viac žiabrových sŕdc.

Ryby a larvy obojživelníkov majú srdce tvorené jednou predsieňou a jednou komorou (larvy obojživelníkov majú v predsieni neúplnú priehradku). U rýb sa neokysličená krv zbiera do žilového splavu, preteká cez predsieň do komory a odtiaľ do žiaber. Zo žiaber prechádza okysličená krv do chrbtovej cievy. Tá sa rozvetvuje v sieť vlásočníc v jednotlivých orgánoch, kde nastáva výmena dýchacích plynov. Z nich sa odkysličená krv zbiera do žilového splavu.

Obojživelníky majú srdce s dvoma predsieňami a jednou komorou. Zo srdca sa krv vytláča do tepny. Tepna sa vetví na dva kmene, z ktorých jeden ide do tela a druhý do pľúc. Po návrate krvi z pľúc sa v komore mieša okysličená (arteriálna) krv s krvou neokysličenou (venóznou).

U plazov dochádza k rozdeleniu komory, ale priehradka rozdeľujúca komoru je neúplná, a preto dochádza k čiastočnému miešaniu arteriálnej a venóznej krvi.

K úplnému rozdeleniu obehu krvi okysličenej a neokysličenej a ku vzniku pľúcneho a telového obehu dochádza u vtákov a cicavcov. Z pravej srdcovej komory sa neokysličená krv dostáva pľúcnicou do pľúc, kde sa nasýti O2 a zbaví CO2. Okysličená krv sa vracia pľúcnymi žilami do ľavej predsiene, čím sa uzatvára pľúcny krvný obeh. V ľavej komore začína telový krvný obeh. Srdcovnicou (aortou) okysličená krv opúšťa srdce, systémom tepien je rozvádzaná do jednotlivých orgánov. Odkysličenú krv zbiera systém žíl a vracia ju do pravej predsiene.

Ďalšie články

Pohybová sústava živočíchov

Pohyb je základný prejav existencie živočíchov. Z hľadiska schopnosti pohybu rozlišujeme u živočíchov pasívny a aktívny pohyb. Pohyb jednobunkovcou je príkladom aktívneho nesvalového pohybu. Svalový pohyb sa vyvinul mnohobunkovcom počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie organizmov na podmienky vonkajšieho prostredia. Svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú rozlične organizované a usporiadané vzhľadom na spôsob života.

Dýchacia sústava živočíchov

Funkciou dýchacej sústavy je zabezpečiť výmenu dýchacích plynov medzi organizmom a prostredím. Dýchacie orgány môžu zásobovať živočíchy kyslíkom priamo (dýchanie vzdušnicami) alebo nepriamo prostredníctvom dýchacích farbív (dýchanie pľúcnymi vačkami alebo pľúcami). Pľúcna alveola je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou pre výmenu plynov medzi organizmom a prostredím u cicavcov.

Tráviaca sústava živočíchov

Funkciou tráviacej sústavy je umožniť živočíchovi je príjem potravy z prostredia a následne túto potravu mechanicky a chemicky spracovať na využiteľnú formu. V závislosti od stupňa dosiahnutého fylogenetického vývoja organizmov a typu potravy môžu byť rôznym spôsobom modifikované aj orgány, ktoré tieto procesy zabezpečujú. Tieto rozdiely úzko súvisia aj so spôsobom výživy, podľa ktorého rozdeľujeme živočíchy na bylinožravé, mäsožravé a všežravé.

forward