Oporná sústava živočíchov

Kostra živočíchov tvorí ochranu dôležitých orgánov pred poškodením a je pevnou a pohyblivou oporou tela a závesným aparátom pre pohybové orgány – svaly. Kostra môže byť:

1. vonkajšia kostra – typická hlavne pre bezstavovce
2. vnútorná kostra – typická hlavne pre stavovce

Vonkajšia kostra link

Vonkajšia kostra je ektodermálneho pôvodu a má ochrannú funkciu. Tvoria ju schránky, chitínová kutikula a rôzne panciere. Vonkajšia kostra je pevná a zväčša bráni rastu živočícha (živočích sa musí zvliekať).

Schránky sú vytvorené výlučkami pokožky, ktorých základom je uhličitan vápenatý, oxid kremičitý, chitín. Geologický význam majú tvarovo pestré mohutné schránky pŕhlivcov (napr. koraly), ktoré tvoria koralové útesy.

Ulity sú špirálovito zatočené vápenaté schránky, ktoré sú typické pre väčšinu suchozemských a sladkovodných mäkkýšov, ako sú ulitníky. Ulita rastie spolu s telom mäkkýša a poskytuje mu ochranu pred mechanickým poškodením, predátormi a nepriaznivými vonkajšími podmienkami. Zložená je prevažne z uhličitanu vápenatého, ktorý sa postupne ukladá do vrstiev, čím ulita spevňuje svoju štruktúru.

Lastúry sú schránky tvorené dvoma spojenými časťami (tzv. viečka), ktoré obklopujú telo lastúrnikov. Tvoria sa výlučkami plášťa živočícha a sú často spevnené vnútornými svalmi, ktoré umožňujú rýchle zatváranie a otváranie schránky. Lastúry tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri filtrácii vody, keďže tieto živočíchy sa živia filtrovaním potravy z vody, pričom cez otvory v lastúrach prechádza prúdenie vody.

Chitínová kostra článkonožcov, známa aj ako exoskelet, je pravou vonkajšou kostrou, ktorá im poskytuje mechanickú oporu, ochranu pred predátormi, fyzikálnymi vplyvmi prostredia a pomáha udržiavať tvar tela. Exoskelet sa skladá z niekoľkých vrstiev, pričom jeho vonkajšia časť je tvorená chitínovou kutikulou. Kutikula je pevná, ale zároveň pružná štruktúra, ktorá je zložená z chitínu a proteínov a je spevnená ďalšími minerálnymi látkami, ako je napríklad uhličitan vápenatý u kôrovcov. Exoskelet je rozdelený na segmenty, čo umožňuje pohyblivosť jednotlivých častí tela, pričom na ňu sa priamo upínajú svaly. Článkonožce pravidelne prechádzajú procesom zvliekania, počas ktorého sa zbavujú starého exoskeletu a tvoria si nový, väčší.

Vnútorná kostra link

Vnútorná kostra je produktom mezodermy alebo mezogley (hubky, mechúrniky). Poskytuje oporu pre pohybovú sústavu živočícha a neobmedzuje jeho rast.

U bezstavovcov vnútorná kostra predstavuje napr. ihlice hubiek alebo ostnatý pancier ostnatokožcov, kutikulárne vychlípeniny – lišty, na ktoré sa viažu svaly článkonožcov, chrupkovitá lebka hlavonožcov. Vnútorná kostra ostnatokožcov je zložená z vápenatých plátkov, ktoré sú spojené kĺbmi, čo im umožňuje flexibilný pohyb​.

Základom vnútornej kostry stavovcov je chrbtová struna (chorda dorsalis) endodermálneho pôvodu, ktorá je osou tela nižších stavovcov. Chorda sa pokladá za typ hydroskeletu. Hydroskelet je štruktúra, ktorá využíva tekutiny na udržanie tvaru a poskytnutie mechanického odporu. V prípade chordy sú to práve bunky s veľkými vakuolami, ktoré sú pod vysokým turgorovým tlakom. Tento tlak dodáva chorde jej charakteristickú pevnosť a pružnosť. Chordu majú všetky chordáty, aspoň v embryonálnom štádiu, no u niektorých skupín aj po celý život (kopijovce, kruhoústnice). Plášťovce majú chordu v larválnom štádiu.

Vo fylogenéze je postupne chorda zatláčaná chrbticou (columna vertebralis), ktorá je mezodermálneho pôvodu. U kruhoústnic je chorda dorsalis podporovaná čiastočnými chrupavkovitými stavcami. U drsnokožcov je chrbtica celá chrupavkovitá, čo poskytuje flexibilitu potrebnú pre pohyb vo vode. U chrupkokostnatých rýb je chrbtica kombináciou chrupavkovitých a kostených štruktúr. U kostnatných rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov je chrbtica kostená, pevná a odolná a v mnohých prípadoch prispôsobená špecifickým spôsobom pohybu, ako je plávanie, let alebo beh.

Kostru stavovcov tvoria tri druhy spojivových tkanív – väzivo, chrupka a kosť. Kosti sú medzi sebou pohyblivo spojené kĺbmi, čím sa zabezpečuje pohyb nielen jednotlivých častí tela, ale aj celého organizmu.

Kostru stavovcov tvoria tri funkčné celky:

1. kostra hlavy – má pri živočíchoch rôzny tvar, špecifické časti (napr. zobák vtákov) a tvorí ju tvárová a mozgová časť
2. kostra trupu – tvorí ju chrbtica a kostra hrudníka
3. kostra končatín – končatiny sú dobre vyvinuté pri suchozemských stavovcoch – ich vývojové transformácie sú napr. plutvy alebo krídla

Oporná sústava jednobunkovcov link

Jednobunkovce nemajú klasickú kostru, no napriek tomu si udržiavajú stabilný tvar a pružnosť vďaka rôznym štruktúram na bunkovej úrovni. Schránky dierkavcov a mrežovcov sú zložené z minerálnych látok (najčastejšie sú zložené z uhličitanu vápenatého alebo oxidu kremičitého), ktoré tvoria tuhú ochrannú bariéru.