Oporná sústava živočíchov

Kostra živočíchov tvorí ochranu dôležitých orgánov pred poškodením a je pevnou a pohyblivou oporou tela a závesným aparátom pre pohybové orgány - svaly. Kostra môže byť:

vonkajšia kostra - typická hlavne pre bezstavovce
vnútorná kostra - typická hlavne pre stavovce

Vonkajšia kostra

Vonkajšia kostra je ektodermálneho pôvodu a má ochrannú funkciu. Tvoria ju schránky, chitínová kutikula článkonožcov a panciere niektorých stavovcov. Vonkajšia kostra je pevná a zväčša bráni rastu živočícha (živočích sa musí zvliekať).

Schránky sú vytvorené výlučkami pokožky, ktorých základom je uhličitan vápenatý, oxid kremičitý, chitín. Rôzne kremičitanové alebo vápenaté schránky sa vyskytujú pri prvokoch, napr. morských koreňonožcoch (dierkavce a mrežovce). Geologický význam majú tvarovo pestré mohutné schránky pŕhlivcov (napr. koraly), ktoré tvoria koralové útesy. Telo väčšiny mäkkýšov chránia schránky - ulity a lastúry.

Chitínový pancier článkonožcov prestúpený uhličitanom vápenatým na rozdiel od schránky mäkkýšov predstavuje skutočnú vonkajšiu kostru, pretože sa na ňu upínajú svaly. Môže byť chitínová alebo ju tvorí kutikula (napr. pri hmyze) spevnená chitínom.

Vnútorná kostra

Vnútorná kostra je produktom mezodermy alebo mezogley (hubky, mechúrniky). Poskytuje oporu pre pohybovú sústavu živočícha a neobmedzuje jeho rast.

U bezstavovcov vnútorná kostra predstavuje napr. ihlice hubiek alebo ostnatý pancier ostnatokožcov, kutikulárne vychlípeniny - lišty, na ktoré sa viažu svaly článkonožcov, chrupkovitá lebka hlavonožcov.

Základom vnútornej kostry stavovcov je chrbtová struna (chorda dorsalis) endodermálneho pôvodu, ktorá je osou tela nižších stavovcov. Je to povrazec vakuolizovaných buniek prechádzajúci chrbtovou časťou tela. Vo fylogenéze je postupne chorda zatláčaná chrbticou (columna vertebralis), ktorá je mezodermálneho pôvodu a postupne sa mení na kostenú. Kostra nižších stavovcov je ešte chrupavkovitá (kruhoústnice, drsnokožce, jesetery), ostatné ju majú väčšinou kostenú.

Kostru stavovcov tvoria tri druhy spojivových tkanív - väzivo, chrupka a kosť.

Kosti sú medzi sebou pohyblivo spojené kĺbmi, čím sa zabezpečuje pohyb nielen jednotlivých častí tela, ale aj celého organizmu.

Kostru stavovcov tvoria tri funkčné celky:

kostra hlavy - má pri živočíchoch rôzny tvar, špecifické časti (napr. zobák vtákov) a tvorí ju tvárová a mozgová časť
kostra trupu - tvorí ju chrbtica a kostra hrudníka
kostra končatín - končatiny sú dobre vyvinuté pri suchozemských stavovcoch - ich vývojové transformácie sú napr. plutvy alebo krídla

Ďalšie články

Pohybová sústava živočíchov

Pohyb je základný prejav existencie živočíchov. Z hľadiska schopnosti pohybu rozlišujeme u živočíchov pasívny a aktívny pohyb. Pohyb jednobunkovcou je príkladom aktívneho nesvalového pohybu. Svalový pohyb sa vyvinul mnohobunkovcom počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie organizmov na podmienky vonkajšieho prostredia. Svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú rozlične organizované a usporiadané vzhľadom na spôsob života.

Dýchacia sústava živočíchov

Funkciou dýchacej sústavy je zabezpečiť výmenu dýchacích plynov medzi organizmom a prostredím. Dýchacie orgány môžu zásobovať živočíchy kyslíkom priamo (dýchanie vzdušnicami) alebo nepriamo prostredníctvom dýchacích farbív (dýchanie pľúcnymi vačkami alebo pľúcami). Pľúcna alveola je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou pre výmenu plynov medzi organizmom a prostredím u cicavcov.

Obehová sústava živočíchov

Obehové sústavy zabezpečujú pohyb a rozvoz telových tekutín. U najjednoduchších mnohobunkovcov nie je vytvorená špecializovaná sústava na rozvoz telových tekutín, telová tekutina sa prelieva pri pohyboch tela. V ďalšom vývoji sa vytvárajú rôzne typy obehových sústav. Princípe rozlišujeme otvorený a uzavretý cievny systém. Pri uzavretom systéme prúdi krv systémom ciev. Všetky chordáty majú uzavretý cievny systém, ktorého centrálnou časťou je srdce.