Drsnokožce (Chondrichthyes) predstavujú fascinujúcu evolučnú líniu morských predátorov. V českej alebo staršej literatúre sa s nimi môžeme stretnúť pod názvom paryby, ide však o samostatnú vetvu stavovcov, a preto je slovenské pomenovanie drsnokožce oveľa presnejšie.
Povrch tela je husto pokrytý ostrými plakoidnými šupinami, ktoré smerujú dozadu a výrazne znižujú hydrodynamické trenie počas plávania. Na dotyk pripomínajú brúsny papier. Zaujímavosťou je, že tieto šupiny majú úplne rovnakú stavbu ako zuby (na povrchu tvrdá sklovina, pod ňou zubovina).
Vnútornú oporu tela tvorí výlučne chrupavkovitá kostra, pričom skutočné kostné tkanivo u nich zastupuje výhradne iba dentín v spomínaných šupinách a zuboch. Chrbtová struna (chorda) zostáva zachovaná po celý život, je však už výrazne zaškrcovaná dobre vyvinutými chrupavkovitými stavcami. Z hľadiska fylogenézy sú drsnokožce prvou skupinou, u ktorej sa stretávame s plne vyvinutými čeľusťami. Tie vznikli evolučnou premenou prvého páru žiabrových oblúkov, pričom druhý pár prevzal funkciu pohyblivého kĺbového závesu spájajúceho čeľuste s tvárovou časťou lebky. Zostávajúce oblúky si ponechali svoju opornú funkciu.
Dokonalý hydrodynamický pohyb zabezpečujú plne vyvinuté párové prsné a brušné plutvy, a výrazná, nesúmerná (heterocerkná) chvostová plutva.
Výmenu plynov zabezpečujú žiabre, ktoré ústia na povrch tela zväčša piatimi samostatnými štrbinami. Oporu im poskytujú žiabrové oblúky, ktoré sú navyše vybavené chrupkovitými žiabrovými paličkami. Tie nielenže chránia citlivý dýchací epitel pred mechanickým poškodením, ale u mnohých planktónožravých druhov fungujú ako dokonalý filter na zachytávanie drobnej potravy.
Spracovanie potravy je dokonale prispôsobené dravému spôsobu života. Priamo v ústnej dutine sa zo šupín evolučne vyvinul skutočný, neustále sa obnovujúci viacradový chrup. Keďže ich črevo je relatívne krátke a v podstate tvorí len priamu trubicu, vstrebávaciu plochu pre živiny v ňom obrovsky zväčšuje vnútorný špirálovitý záhyb, takzvaná špirálna riasa (typhlosolis). V útrobách dominuje extrémne veľká pečeň, ktorá môže tvoriť až desatinu celkovej hmotnosti zvieraťa. Ukladá sa v nej obrovské množstvo tukových látok, vďaka čomu preberá funkciu hydrostatického orgánu a nadľahčuje telo, pretože drsnokožcom úplne chýba plynový mechúr.
Spôsob hospodárenia s vodou a soľami je veľmi pozoruhodný. S osmotickým tlakom morského prostredia sa vyrovnávajú tak, že si v krvi a tkanivách udržiavajú extrémne vysokú hladinu močoviny (sú to tzv. ureotelné živočíchy). Vylučovanie zabezpečujú obličky typu opistonefros a prebytočnej soli z morskej vody sa zbavujú aj prostredníctvom špeciálnej rektálnej žľazy, ktorá ústi do konečníka. Tráviaca, vylučovacia aj rozmnožovacia sústava nakoniec vyúsťujú z tela von jedným spoločným otvorom – kloakou.
Informácie z okolia prijímajú vynikajúce zmysly špičkových predátorov. Okrem výborného čuchu a zraku dokážu vnímať zmeny tlaku a prúdenie vody pomocou zmyslových buniek v bočnej čiare. Ich absolútnou zbraňou sú však elektroreceptory na hlave, známe ako Lorenziniho ampuly. Dokážu nimi zachytiť aj tie najslabšie elektrické polia, ktoré vznikajú pri svalovej činnosti iných živočíchov, čo im umožňuje presne lokalizovať korisť skrytú pod pieskom alebo v úplnej tme.
Rozmnožovanie je striktne vnútrotelové, na čo samce využívajú páriace orgány (pterygopody) vzniknuté premenou časti brušných plutiev. Samice najčastejšie rodia živé mláďatá vyvíjajúce sa vnútri tela (ovoviviparia), prípadne kladú veľké kožovité vajcia (oviparia).
Systém drsnokožcov link
Recentné (dnes žijúce) drsnokožce delíme na dve hlavné podtriedy v rámci nadtriedy čeľustnatcov:
Podtrieda: Chimérovce link
Z evolučného hľadiska predstavujú chimérovce (Holocephali) starobylú a dožívajúcu vetvu morských drsnokožcov. Od pásožiabrovcov sa v mnohých anatomických znakoch výrazne odlišujú, čo naznačuje, že išli vlastnou evolučnou cestou a mali iných predkov. Oporu ich pretiahnutého tela s charakteristickým bičovitým chvostom a nápadne veľkými prsnými plutvami tvorí na rozdiel od žralokov úplne zachovaná chorda (chrbtová struna) a aspondylné stavce.
Od svojich známejších príbuzných sa líšia najmä usporiadaním dýchacej sústavy. Ich žiabre sú uložené v dvoch komorách a prekryté kožou a chrupavkovitým viečkom (takzvanou nepravou skrelou), takže voda z tela odteká len jedným párom otvorov na bokoch hlavy. Zaujímavá je aj redukcia typických plakoidných šupín, ktoré sa im zachovali výlučne na hlave, chrbte a na samčích kopulačných orgánoch. Vo vnútorných orgánoch im navyše chýbajú rebrá, kloaka aj špirálna riasa v čreve. V ústach nemajú klasické zuby, ale rohovinovú dosku, ktorou drvia potravu. Ich chrup je preto monofiodontný, čo znamená, že majú len jednu generáciu zubov, ktorá sa počas života neobnovuje.
Pre celú podtriedu platí výrazný pohlavný dimorfizmus. Samice sú badateľne väčšie, kým samce nesú na hlave zvláštny červíkovitý výrastok. Dodnes sa zachovalo len približne 50 druhov, ktoré žijú prevažne vo veľkých morských hĺbkach a živia sa bezstavovcami.
Chiméra hlavatá (Chimaera monstrosa) je naším najznámejším zástupcom dorastajúcim do 150 cm, ktorý obýva dno Atlantického oceánu a Stredozemného mora až do hĺbky 1 km. Ako typický obyvateľ hlbín má mäkké telo takmer bez šupín a živí sa drvením schránok drobných bezstavovcov.
Podtrieda: Pásožiabrovce link
Zástupcovia tejto podtriedy, pásožiabrovce (Elasmobranchii), sa vyznačujú zhora splošteným alebo naopak štíhlym torpédovitým tvarom tela. Majú päť (vzácne viac) žiabrových štrbín a spodné štrbinovité ústa. Ich veľkosť sa pohybuje od 1 metra až do úctyhodných 18 metrov v prípade gigantických planktónožravých druhov. Celú skupinu formálne rozdeľujeme na dve dobre známe línie: žraloky a raje.
Pododdelenie: Žraloky link
Žraloky (Selachii) sa zo všetkých drsnokožcov tvarom tela najviac podobajú klasickým rybám – majú typický torpédovitý alebo hadovito pretiahnutý tvar. Od rají sa dajú ľahko odlíšiť tým, že ich žiabrové štrbiny ústia na povrch tela vždy na bočnej strane hlavy a ich prsné plutvy majú úzku bázu (ich predná strana nikdy nesplýva s trupom). Oplodnenie žralokov je vnútorné, pričom samce majú na prenos spermií špeciálne páriace orgány (takzvané pterygopody), ktoré vznikli evolučnou premenou časti brušných plutiev. Sú to výborní lovci, ktorí si však potravu vyberajú, a niektoré obrovské druhy sa dokonca živia výlučne filtráciou planktónu.
Mnohé druhy žralokov sa dožívajú vysokého veku (až 70 rokov), pričom pohlavnú zrelosť taktiež dosahujú pomerne neskoro (niekedy až okolo 28. roku života).
Rad: Lamnotvaré link
Lamnotvaré (Lamniformes) majú 5 párov žiabrových oblúkov, dvojdielnu chrbtovú plutvu a čeľuste končiace sa až za úrovňou očí.
Žralok biely (syn. lamna ľudožravá, Carcharodon carcharias) je známy mohutný predátor pobrežných vôd, pátrajúci predovšetkým po väčších morských cicavcoch (tulene, delfíny), ktorý nezriedka napáda i človeka. Bežne dorastá do dĺžky okolo 4 až 5 m (hoci niektoré staršie pramene udávajú extrémnu dĺžku až 13 m).
Žralok obrovský (syn. lamna ozrutná, Cetorhinus maximus) patrí s dĺžkou okolo 8 m k najväčším druhom vôbec, no potravu prijíma len pomalým plávaním s roztvorenými čeľusťami, ktorými filtruje planktón.
Rad: Žralokotvaré link
Žralokotvaré (Carcharhiniformes) sa od lamnotvarých líšia najmä tým, že ich oko prekrýva špeciálne viečko (membrána), ktoré ho chráni počas agresívneho lovu.
Žralok modrý (Prionace glauca) je štíhly pelagický žralok dorastajúci do 2,75 m, typický modrastou farbou a dlhším zašpicateným rypákom. Zdržiava sa vo vodách celého sveta pri kŕdľoch rýb a hlavonožcov, ktorými sa primárne živí.
Žralok kladivohlavý (Sphyrna zygaena) je mimoriadne bizarný druh s dĺžkou do 3,5 m a hlavou v tvare písmena T, ktorá pripomína kladivo. Táto adaptácia mu slúži na lepšie manévrovanie a ďaleko efektívnejšie zachytávanie elektrických signálov koristi z morského dna.
Žralok škvrnitý (syn. žralok bodkovaný, Scyliorhinus canicula) je drobný a veľmi bežný žralok európskych pobreží dorastajúci zhruba do 1 metra. Žije pri dne, loví v noci a samice kladú veľké vajíčka v pevných obdĺžnikových rohovinových puzdrách, ktoré sa dlhými úponkami zachytávajú o morské riasy.
Pododdelenie: Raje link
Raje (Batoidea) sa dokonale prispôsobili životu pri morskom dne, čomu zodpovedá ich charakteristické, dorzoventrálne sploštené telo. Na rozdiel od žralokov majú žiabrové štrbiny presunuté výlučne na brušnú stranu. Chvostová plutva u nich stratila svoju pohybovú funkciu a často je zredukovaná len na bičovitý výbežok, na ktorom sa môže nachádzať jedový bodec. Úlohu hlavného pohybového orgánu prevzali mohutné prsné plutvy so širokou bázou, ktoré splývajú s bokmi tela od hlavy až po koniec trupu – ich mávaním tvoria typický vlnivý pohyb.
Raje sa živia predovšetkým bentickými organizmami (kôrovcami a mäkkýšmi), ktoré drvia na dne. Zaujímavosťou je, že niektoré druhy majú z časti premenenej svaloviny vyvinuté elektrické orgány, ktorými dokážu omráčiť korisť. Podobne ako žraloky, aj raje využívajú rôzne reprodukčné stratégie – od kladenia vajec (oviparia) až po živorodosť (viviparia).
Rad: Rajotvaré link
Rajotvaré (Rajiformes) predstavujú klasických zástupcov so zrastenými párovými plutvami v podobe širokého bočného lemu (často v tvare kosoštvorca alebo disku).
Raja ostnatá (Raja clavata) je známy druh s kosoštvorcovým telom obývajúci európske pobrežia (do 1 m). Počas sezóny párenia sa jedince organizujú do skupín rovnakého pohlavia, pričom samice tiahnu do plytších vôd skôr ako samce.
Piliar veľký (Pristis pectinata) je netypická raja (do 5 m) s telom, ktoré je len málo sploštené. Hornú čeľusť má pretiahnutú do dlhého pílovitého násadca (rostra), ktorým neútočí, ale prehrabáva bahno pri hľadaní potravy.
Torpédo mramorované (Torpedo marmorata) je raja s typicky diskovitým telom. Kontrakciou elektrických orgánov z premenenej svaloviny dokáže vygenerovať výboj s napätím až 70 V, ktorý jej slúži na lov potravy aj na sebaobranu.
Rad: Šibotvaré link
Šibotvaré (Myliobatiformes) sa tvarom veľmi podobajú rajotvarým, fylogenetické štúdie však ukazujú, že tento tvar tela sa u nich vyvinul úplne nezávisle a tvoria samostatný vývojový rad.
Manta dvojrohá (syn. manta obrovská, Manta birostris) je oceánsky gigant obývajúci otvorené moria. Dosahuje rozpätie plutiev až 7 metrov a hmotnosť okolo 1 tony. Na rozdiel od väčšiny rají sa živí filtrovaním drobného planktónu z vody.
