Hubky

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2023. Biopedia.sk: Hubky. [cit. 2023-11-28]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/hubky>.

Kmeň: Hubky link

Hubky (Porifera) sú primitívne mnohobunkové vodné živočíchy. Existuje približne 5000 popísaných druhov obývajúcich prevažne moria, kde sa vyskytujú pripevnené na povrchy až do hĺbok 8500 metrov. Iba 2% druhov je sladkovodných. Dospelé hubky nemajú vyvinutý nervový systém ani svalovinu a neprejavujú výrazné pohyby častí tela, preto sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny.

Hubky sú vývojovo veľmi starobylou skupinou živočíchov, ktorých izolované postavenie v systéme podporuje niekoľko argumentov. Ich telo tvoria dve zárodočné vrstvy - ektoderm a endoderm, ale genéza týchto vrstiev je odlišná od ostatných živočíchov. V procese gastrulácie dochádza ku gastrulárnej inverzii, kde z buniek, ktoré sa u Eumetazoa stávajú ektodermom, sa u hubiek stávajú endodermom a naopak. Medzi týmito vrstvami sa nachádza rôsolovitá mezoglea, ktorá obsahuje pseudoskelet z ihlicovitých spikúl (tvoria ich bunky skleroblasty), ktoré môžu byť inkrustované rôznymi materiálmi, ako je napríklad CaCO3, kremičitany alebo organická látka spongín. Spikuly poskytujú hubke podporu a ochranu a pomáhajú udržiavať jej tvar. Na základe tvaru a zloženia sa hubky rozdeľujú do tried: Calcarea, Hexactinellida, Demospongiae a Homoscleromorpha.

Hubky nemajú žiadne orgány ani tkanivá a pozorujeme u nich len dve súvislejšie vrstvy buniek - povrchovú vrstvu pinakocytov a vrstvu ektodermálnych choanocytov, ktoré v najjednoduchšom prípade vystielajú centrálnu dutinu hubky (askónový typ), kanáliky (sykónový typ) alebo dutinky v zhrubnutej stene hubky (leukónový typ). Choanocyty sú golierikaté bunky s bičíkmi, ktoré pohybom bičíkov vháňajú vodu do hubky cez sústavu kanálikov (ostií), a zabezpečujú aj trávenie drobných častíc. Trávenie hubiek je vnútrobunkové (intracelulárne), pričom voda so živinami prúdi cez ostie dovnútra hubky, kde ju fagocytujú a trávia choanocyty a zvyšky potravy potom opúšťajú hubku centrálnym otvorom, ktorý sa nazýva oskulum. Za prenos potravy a vynášanie metabolitov zodpovedajú bunky amébocyty.

Väčšina hubiek, ktoré sa rozmnožujú sexuálnym spôsobom, sú hermafroditné a produkujú vajíčka a spermie v rôznych časoch. Pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei premenou rôznych typov buniek. Splývanie spermií a vajíčok prebieha voľne vo vode. Larvy voľne plávajú a majú rôzne formy v závislosti od druhu. Niektoré bežné typy lariev na nazývajú coeloblastula (tiež známa ako blastula alebo amfiblastula), parenchymula (tiež známa ako parenchymella alebo stereogastrula) a rhagon.

Nepohlavné rozmnožovanie prebieha pučaním alebo fragmentáciou. Púčiky môžu zostať pripojené k rodičovi alebo od neho oddelené a z každého púčika sa vyvinie nový jedinec. Pučaním vznikajú kolónie hubiek. K nepohlavnému rozmnožovaniu zaraďujeme aj tzv. gemule, čo sú zhluky buniek odolné voči nepriaznivým podmienkam (vyschnutie, mráz, nedostatok kyslíka). Tvoria ich zväčša sladkovodné druhy hubiek a sú schopné prečkať aj dlhé obdobie bez aktivity. Vo vhodných podmienkach opäť vypučia v nového jedinca.

Systematické rozdelenie hubiek je založené na chemickej stavbe ihlíc (vápenaté, kremičité, spongínové). Najznámejšou hubkou je morská hubka mycia (Spongia officinalis), ktorej mäkká a pružná kostra sa používa ako špongia na umývanie. V sladkých vodách tvorí tuhé, pórovité a na povrchu slizovité povlaky na kameňoch a dreve hubka riečna (Ephydatia fluviatilis). Hubka jazerná (Spongilla lacustris) žije v stojatých a pomaly tečúcich vodách v symbióze s riasami.

VlastnosťRadiataPorifera
symetriaradiálnabez symetrie
tkanivá a orgánypravé tkanivábez pravých tkanív a orgánov
zárodočné vrstvyektoderm a endodermbez pravých vrstiev
nervová sústavajednoduchá, lúčovitá (u niektorých)bez nervovej sústavy
tráviaca sústavagastrovaskulárna dutina (u niektorých)príjem potravy cez póry
pohyblivosťväčšinou prisadnuté, niektoré pohyblivé (medúzy)prisadnuté
zástupcoviamedúzy, polypy, koralyhubky
Tab. Radiata vs Porifera

Ďalšie články

Jednobunkovce

Článok popisuje prvoky, čo sú spravidla heterotrofne vyživujúce sa jednobunkové organizmy, historicky známe aj ako živočíšne jednobunkovce. Ich bunky majú často komplikovanú štruktúru a zložitý životný cyklus so striedaným pohlavnej a nepohlavnej fázy. Fylogeneticky tvoria rôznorodú skupinu, ktorej klasifikácia je predmetom častých zmien. Patria sem bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a riasničkavce.

Mnohobunkovce

V evolúcii od jednobunkových k mnohobunkovým organizmom boli kľúčové procesy ako blastulácia a gastrulácia, počas ktorých dochádza k diferenciácii zárodočných listov a vzniku špecializovaných tkanív a orgánov. V rámci tohto procesu je dôležité rozlišovať asymetrické, radiálne symetrické a bilaterálne symetrické živočíchy.

Radiata - lúčovito súmerné živočíchy

Radiata, alebo mechúrniky, sú vakovité, lúčovito symetrické živočíchy s jednoduchými nervovými a svalovými systémami. Majú extracelulárne trávenie a ich dýchanie prebieha difúziou. Rozmnožujú sa striedavo pohlavne a nepohlavne, často formujú kolónie. Sú rozšírené vo vodných prostrediach a zahŕňajú polypovce, medúzovce, koraly a nepŕhlivce.

forward