Hubky

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2023. Biopedia.sk: Hubky. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/hubky>.

Hubky (Porifera) sú primitívne mnohobunkové vodné živočíchy. Existuje približne 5 000 popísaných druhov obývajúcich prevažne moria, kde sa vyskytujú pripevnené na povrchy až do hĺbok 8 500 m. Iba 2% druhov je sladkovodných. Dospelé hubky nemajú vyvinutý nervový systém ani svalovinu a neprejavujú výrazné pohyby častí tela, preto sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny.

Systematicky tvoria osobitný vývojový stupeň v rámci mnohobunkových živočíchov: (1)

Hubky sú vývojovo veľmi starobylou skupinou živočíchov, ktorých izolované postavenie v systéme podporuje niekoľko argumentov. Ich telo tvoria dve zárodočné vrstvy – ektoderm a endoderm, ale genéza týchto vrstiev je odlišná od ostatných živočíchov. V procese gastrulácie dochádza ku gastrulárnej inverzii, kde z buniek, ktoré sa u Eumetazoa stávajú ektodermom, sa u hubiek stávajú endodermom a naopak. Medzi týmito vrstvami sa nachádza rôsolovitá mezoglea, ktorá obsahuje pseudoskelet z ihlicovitých spikúl (tvoria ich bunky skleroblasty), ktoré môžu byť inkrustované rôznymi materiálmi, ako je napríklad CaCO3, kremičitany alebo organická látka spongín. Spikuly poskytujú hubke podporu a ochranu a pomáhajú udržiavať jej tvar.

Hubky nemajú žiadne orgány ani tkanivá a pozorujeme u nich len dve súvislejšie vrstvy buniek – povrchovú vrstvu pinakocytov a vrstvu ektodermálnych choanocytov, ktoré v najjednoduchšom prípade vystielajú centrálnu dutinu hubky (askónový typ), kanáliky (sykónový typ) alebo dutinky v zhrubnutej stene hubky (leukónový typ). Choanocyty sú golierikaté bunky s bičíkmi, ktoré pohybom bičíkov vháňajú vodu do hubky cez sústavu kanálikov (ostií), a zabezpečujú aj trávenie drobných častíc. Trávenie hubiek je vnútrobunkové (intracelulárne), pričom voda so živinami prúdi cez ostie dovnútra hubky, kde ju fagocytujú a trávia choanocyty a zvyšky potravy potom opúšťajú hubku centrálnym otvorom, ktorý sa nazýva oskulum. Za prenos potravy a vynášanie metabolitov zodpovedajú bunky amébocyty.

Väčšina hubiek, ktoré sa rozmnožujú sexuálnym spôsobom, sú hermafroditné a produkujú vajíčka a spermie v rôznych časoch. Pohlavné bunky sa tvoria v mezoglei premenou rôznych typov buniek. Splývanie spermií a vajíčok prebieha voľne vo vode. Larvy voľne plávajú a majú rôzne formy v závislosti od druhu. Niektoré bežné typy lariev na nazývajú coeloblastula (tiež známa ako blastula alebo amfiblastula), parenchymula (tiež známa ako parenchymella alebo stereogastrula) a rhagon.

Nepohlavné rozmnožovanie prebieha pučaním alebo fragmentáciou. Púčiky môžu zostať pripojené k rodičovi alebo od neho oddelené a z každého púčika sa vyvinie nový jedinec. Pučaním vznikajú kolónie hubiek. K nepohlavnému rozmnožovaniu zaraďujeme aj tzv. gemule, čo sú zhluky buniek odolné voči nepriaznivým podmienkam (vyschnutie, mráz, nedostatok kyslíka). Tvoria ich zväčša sladkovodné druhy hubiek a sú schopné prečkať aj dlhé obdobie bez aktivity. Vo vhodných podmienkach opäť vypučia v nového jedinca.

Na základe tvaru a zloženia ihlíc sa hubky rozdeľujú do troch tried: vápnice (Calcarea), košovky (Hexactinellida), kremenice (Demospongiae), pričom niekedy sa ešte z kremeníc odčleňujú bezkostrovky (Homoscleromorpha) ako štvrtá trieda.

Najznámejšou hubkou je morská hubka mycia (Spongia officinalis), ktorej mäkká a pružná kostra sa používa ako špongia na umývanie. V sladkých vodách tvorí tuhé, pórovité a na povrchu slizovité povlaky na kameňoch a dreve hubka riečna (Ephydatia fluviatilis). Hubka jazerná (Spongilla lacustris) žije v stojatých a pomaly tečúcich vodách v symbióze s riasami.

VlastnosťRadiataPorifera
symetriaradiálnabez symetrie
tkanivá a orgánypravé tkanivábez pravých tkanív a orgánov
zárodočné vrstvyektoderm a endodermbez pravých vrstiev
nervová sústavajednoduchá, lúčovitá (u niektorých)bez nervovej sústavy
tráviaca sústavagastrovaskulárna dutina (u niektorých)príjem potravy cez póry
pohyblivosťväčšinou prisadnuté, niektoré pohyblivé (medúzy)prisadnuté
zástupcoviamedúzy, polypy, koralyhubky
Tab. Radiata vs Porifera
  1. Tirjaková E., Vďačný P., Kocian Ľ.: Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. (2015). Katedra zoológie PriF UK, Bratislava (1. vydanie).

Zopakuj si

Ďalšie články

Naučené správanie živočíchov

Naučené správanie živočíchov

Určité formy učenia sa prejavujú aj u živočíchov. Niektoré druhy majú schopnosť naučiť sa nové správanie povinným učením, zatiaľ čo iné majú schopnosť fakultatívneho učenia, pri ktorom si môžu vybrať, čo sa majú naučiť. Medzi dokonalejšie formy učenia patrí generalizácia - vhľad, ktorá umožňuje niektorým druhom rozlišovať počet predmetov a riešiť situácie pochopením súvislostí.

Jednobunkovce

Jednobunkovce

Článok popisuje prvoky, čo sú spravidla heterotrofne vyživujúce sa jednobunkové organizmy, historicky známe aj ako živočíšne jednobunkovce. Ich bunky majú často komplikovanú štruktúru a zložitý životný cyklus so striedaným pohlavnej a nepohlavnej fázy. Fylogeneticky tvoria rôznorodú skupinu, ktorej klasifikácia je predmetom častých zmien. Patria sem bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a riasničkavce.

Mnohobunkovce

Mnohobunkovce

V evolúcii od jednobunkových k mnohobunkovým organizmom boli kľúčové procesy ako blastulácia a gastrulácia, počas ktorých dochádza k diferenciácii zárodočných listov a vzniku špecializovaných tkanív a orgánov. V rámci tohto procesu je dôležité rozlišovať asymetrické, radiálne symetrické a bilaterálne symetrické živočíchy.

Radiata - lúčovito súmerné živočíchy

Radiata - lúčovito súmerné živočíchy

Radiata, alebo mechúrniky, sú vakovité, lúčovito symetrické živočíchy s jednoduchými nervovými a svalovými systémami. Majú extracelulárne trávenie a ich dýchanie prebieha difúziou. Rozmnožujú sa striedavo pohlavne a nepohlavne, často formujú kolónie. Sú rozšírené vo vodných prostrediach a zahŕňajú polypovce, medúzovce, koraly a nepŕhlivce.

Bilateralia - dvojstranne súmerné živočíchy

Bilateralia - dvojstranne súmerné živočíchy

Prvoústovce predstavujú dôležitú skupinu živočíchov s tromi záročnými listami. Ich charakteristiky zahŕňajú bilaterálnu symetriu, vznik úst na mieste blastoporu a rozmanitú telovú organizáciu. Kľúčové kmeňe zahŕňajú ploskavce, okrúhlovce, mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce.

Štetinatoústky a atrochozoy

Štetinatoústky a atrochozoy

Atrochozoy sú rôznorodou skupinou prvoústovcov, ktoré boli pôvodne zaradené do skupiny Pseudocoelomata. Zistilo sa však, že rozdelenie prvoústovcov podľa charakteru ich telovej dutiny na živočíchy bez telovej dutiny (acélomáty) a nepravou telovou dutinou (pseudocelomáty) nesprávne odzrkadľuje príbuzenské vzťahy v skupine. Štetinatoústky, taktiež pôvodne zaradené medzi pseudocelomáty, odčlenili sa ako samostatný nadkmeň.

forward