Naučené správanie živočíchov

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2023. Biopedia.sk: Naučené správanie živočíchov. [cit. 2024-04-13]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/naucene-spravanie-zivocichov>.

Správanie živočíchov je zložitý proces, ktorý zahŕňa vrodené správanie, inštinktívne správanie a učenie sa zo skúseností. Vrodené správanie sa prejavuje v reflexoch a pohyboch, ktoré živočíchy vykonávajú už od narodenia. Inštinktívne správanie je zasa prejavom geneticky daných programov, ktoré živočíchy vedú k získaniu potravy, ochrane pred nebezpečenstvom a iným podobným aktivitám. Napriek tomu sa mnohé prejavy správania musia živočíchy naučiť zo skúseností a postupne zdokonaľovať svoju činnosť.

Príkladom môže byť lev púšťový, ktorý sa po skúsenostiach naučí, že najlepšie šance na úspešný lov má pri zdroji vody, kde si jeho korisť pravidelne chodí uhasiť smäd. Kuna hôrna má vrodené lovecké správanie, ktoré zahŕňa dolapenie koristi a smrtelné zahryznutie. Avšak, presné lokalizovanie citlivých miest na tele koristi sa musí kuna naučiť až po skúsenostiach pri love. Aj vtáky, ako napríklad spevavce, majú vrodené inštinkty pre hniezdenie v období rozmnožovania, no musia sa najprv naučiť spoznávať kvalitu vhodného materiálu na stavbu hniezda a vybrať si vhodné miesto pre jeho umiestnenie.

Takéto správanie živočíchov môže byť riadené kľúčovými podnetmi v prostredí, ako napríklad zdrojom vody alebo materiálom na stavbu hniezda. Okrem toho sa správanie živočíchov môže meniť aj v závislosti na ich biologických rytmoch, ako napríklad spánok a pocit hladu.

Obligatórne učenie link

Obligatórne učenie sa týka učenia v ranom veku mláďat a predstavuje určitú prechodnú formu medzi vrodeným a naučeným správaním. V tejto dobe je organizmus citlivý na určité situácie a signály, ktoré sa mu dostávajú a dokáže si ich na celý život zapamätať. Týka sa to napr. vzhľadu rodiča, hlasových prejavov a dotykovej komunikácie, ktoré si je schopné zapamätať na celý život.

Imprinting (vpečatenie) sa týka procesu, kedy sa mláďa po narodení alebo vyliahnutí prvýkrát stretne s prvým živým alebo neživým objektom, ktorý má určité znaky podobné rodičom. Tento prvý objekt sa tzv. "vpečatí" do pamäte mláďaťa a tvorí s ním veľmi pevný vzťah. Experimenty Lorenza ukázali, že ak chýba prirodzený objekt imprintingu – rodič, môže ho nahradiť iný náhradný rodič toho istého alebo iného druhu, prípadne úplne neadekvátny predmet, ktorý má len základné znaky prirodzeného objektu.

Fakultatívne učenie link

Fakultatívne učenie je proces učenia, ktorý nie je obmedzený na určité vekové obdobie a môže prebiehať po celý život zvieraťa. Tento typ učenia môže vyplynúť z hravého správania, z prirodzenej činnosti, zo zvedavosti a snahy zvládnuť určité špecifické aktivity.

Jedným z príkladov fakultatívneho učenia je orientačno-pátracie správanie, ktorého prejavom je skúmanie neznámych predmetov. Havran čierny (Corvus corax) je dobrým príkladom zvierat, ktoré skúmajú neznáme predmety, ktoré pre neho nemusia mať na prvý pohľad žiadny význam. V období rozmnožovania sa mnohé z týchto predmetov použijú na stavbu hniezda. Havran sa v takejto činnosti zdokonaľuje z roka na rok.

Individuálne naučené činnosti sú ďalším príkladom fakultatívneho učenia. Šimpanzi môžu pod dlhodobým vedením bádateľa v uzavretých laboratórnych podmienkach zdokonaľovať svoje prejavy učením, ako napríklad spoznávať tvary, farby a jednoduché abstraktné pojmy. Tento proces učenia môže zahŕňať napríklad rozpoznávanie slov alebo symbolov a ich významu. Tieto zvieratá sú schopné zvládnuť zložitejšie úlohy a naučiť sa nové veci, aj keď ich prirodzené správanie sa zväčša nezmení.

Generalizácia link

Vhľad (generalizácia), teda schopnosť nájsť spoločné znaky a riešiť problémy pochopením súvislostí, a nie spôsobom pokus-omyl, je považovaný za jednu z najdokonalejších foriem schopnosti učenia v ríši zvierat. Niektoré druhy zvierat, ako napríklad papagáje, havranovité vtáky, delfíny, kone a slony, dokážu využiť túto schopnosť pri rozlišovaní počtu predmetov a ich usporiadania. Taktiež niektoré vyššie cicavce, ako sú delfíny, šimpanzy a gorily, dokážu týmto spôsobom riešiť situácie, ak vychádzajú z ich prirodzeného vrodeného spôsobu správania.

Ďalšie články

Typy vrodeného správania

Vrodené správanie zohráva kľúčovú úlohu v prežití a adaptácii živočíchov na ich prostredie. Medzi najdôležitejšie kategórie patria orientačné, potravové, obranné, teritoriálne, komunikačné, sociálne, komfortné, hravé a rozmnožovacie správanie. Každá z týchto kategórií je dôležitá pre úspešné prežitie a rozmnožovanie daného druhu v prírode.

Jednobunkovce

Článok popisuje prvoky, čo sú spravidla heterotrofne vyživujúce sa jednobunkové organizmy, historicky známe aj ako živočíšne jednobunkovce. Ich bunky majú často komplikovanú štruktúru a zložitý životný cyklus so striedaným pohlavnej a nepohlavnej fázy. Fylogeneticky tvoria rôznorodú skupinu, ktorej klasifikácia je predmetom častých zmien. Patria sem bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a riasničkavce.

Mnohobunkovce

V evolúcii od jednobunkových k mnohobunkovým organizmom boli kľúčové procesy ako blastulácia a gastrulácia, počas ktorých dochádza k diferenciácii zárodočných listov a vzniku špecializovaných tkanív a orgánov. V rámci tohto procesu je dôležité rozlišovať asymetrické, radiálne symetrické a bilaterálne symetrické živočíchy.

forward