Naučené správanie živočíchov

Naučené správanie (alebo získané správanie) je forma správania, ktorá nie je vrodená, ale vzniká a neustále sa zdokonaľuje počas života jedinca výhradne na základe jeho vlastných skúseností. Predstavuje kľúčovú schopnosť organizmu flexibilne sa adaptovať na meniace sa podmienky prostredia.

Celkové správanie živočíchov vo voľnej prírode je zložitý proces, ktorý predstavuje dokonalú súhru vrodených inštinktov a práve učenia. Kým vrodené (inštinktívne) správanie tvorí hrubý genetický základ slúžiaci na okamžité prežitie, mnohé z týchto prejavov si musia živočíchy postupne trénovať a zdokonaľovať. Skvelým príkladom tejto súhry sú dravce a vtáky:

• lev púšťový – inštinktívne loví, no až po viacerých skúsenostiach a omyloch sa naučí, že najlepšie šance na úspešný lov má vtedy, keď na svoju korisť trpezlivo číha priamo pri zdroji vody
• kuna hôrna – má v sebe hlboko zakorenený vrodený inštinkt pre dolapenie koristi a smrteľné zahryznutie, avšak presné lokalizovanie citlivých miest na tele obete sa musí naučiť až postupne, praxou pri skutočnom love
• spevavce – v období rozmnožovania ich riadia vrodené hormonálne pudy pre hniezdenie, no najprv sa musia zo skúseností naučiť spoznávať kvalitu a pevnosť vhodného stavebného materiálu, ako aj výber bezpečného miesta

Tento proces modifikácie správania je často riadený vonkajšími kľúčovými podnetmi a môže sa meniť aj v závislosti od biologických rytmov (napríklad únavy a pocitu hladu).

Obligatórne učenie link

Obligatórne učenie je viazané výlučne na raný vek mláďat a predstavuje dôležitú prechodnú formu medzi čisto vrodeným a naučeným správaním. V tomto kritickom okne (tzv. senzitívnej fáze) je nervová sústava mláďaťa mimoriadne citlivá na určité podnety z okolia, ktoré si dokáže bleskovo a natrvalo zapamätať.

Najznámejšou formou tohto učenia je vpečatenie (imprinting). Ide o proces, pri ktorom sa mláďa tesne po narodení alebo vyliahnutí prvýkrát stretne so živým či neživým objektom a tento objekt si navždy „vpečatí“ do pamäte ako svojho rodiča, čím si k nemu vytvorí pevnú sociálnu väzbu. Týka sa to predovšetkým fixácie vzhľadu, hlasových prejavov a dotykovej komunikácie.

Slávne experimenty, ktoré viedol KONRAD LORENZ s mláďatami divých husí, jasne ukázali, že ak v tomto kritickom momente chýba prirodzený objekt (biologická matka), mláďa si dokáže vpečatiť aj náhradného rodiča úplne iného druhu (napríklad samotného vedca), alebo dokonca aj neadekvátny neživý predmet, ak sa pohybuje a vydáva aspoň základné zvuky.

Okrem fixácie podoby rodiča prebieha v senzitívnej fáze obligatórneho učenia u niektorých spevavcov aj učenie sa druhovo špecifického teritoriálneho spevu. Mláďatá ho musia počuť od dospelých samcov výlučne v tomto krátkom okne, inak už nebudú v dospelosti schopné si ho správne zreprodukovať.

Fakultatívne učenie link

Na rozdiel od obligatórneho učenia, fakultatívne učenie nie je vôbec obmedzené na krátke vekové obdobie a môže aktívne prebiehať po celý život živočícha. Tento typ učenia zvyčajne prirodzene vyplynie z hrového správania, orientačno-pátracích aktivít alebo z čistej zvedavosti.

Typickými príkladmi fakultatívneho učenia v prírode aj v zajatí sú:

• Zvedavosť krkavcovitých vtákov: havran čierny (Corvus corax) inštinktívne a veľmi dôkladne skúma všetky neznáme predmety vo svojom okolí, aj keď pre neho nemusia mať na prvý pohľad žiadny potravinový význam. Túto činnosť z roka na rok zdokonaľuje, pričom v období rozmnožovania mnohé z týchto preskúmaných predmetov (odpadky, drôty, plasty) cielene a inovatívne využije na spevnenie stavby hniezda.
• Individuálne zručnosti primátov: Vyššie primáty, ako sú šimpanzy, dokážu v uzavretých laboratórnych podmienkach a pod dlhodobým vedením vedcov enormne zdokonaľovať svoje poznávacie schopnosti. Sú schopné naučiť sa spoznávať tvary, farby a dokonca chápať jednoduché abstraktné pojmy (napríklad rozpoznávať posunkové symboly a chápať ich význam). Hoci sa ich prirodzené správanie prežitia v pralese nezmení, ukazuje to na ich obrovskú plasticitu mozgu.

Učenie pokusom a omylom link

Pri tejto forme učenia sa živočích učí na základe vlastných chýb a omylov. Zisťuje, aké správanie mu prináša odmenu a aké, naopak, nepríjemné následky alebo bolesť. Vďaka tomu sa učí vyhýbať nebezpečenstvu (napríklad mláďa líšky veľmi rýchlo zistí, že hrýzť do chrbtovej strany ježa nie je dobrý spôsob, ako sa nakŕmiť).

Sociálne učenie link

Ide o mimoriadne dôležitú formu získavania skúseností u druhov žijúcich v skupinách. Mladý jedinec získava poznatky pozorovaním a napodobňovaním svojej matky alebo iných, skúsenejších dospelých jedincov v societe. Klasickým učebnicovým príkladom sú vlky alebo levy, ktoré sa takýmto spôsobom učia zložitému kooperatívnemu lovu v rámci svorky.

Generalizácia a vhľad link

Vhľad (alebo generalizácia) sa považuje za jednu z najdokonalejších a evolučne najvyšších foriem schopnosti učenia v ríši živočíchov. Predstavuje schopnosť nájsť spoločné znaky a vyriešiť úplne nový problém pochopením jeho vnútorných súvislostí. Generalizácia pritom znamená aj schopnosť prenášať svoje doterajšie vedomosti a uplatňovať ich v úplne odlišných (nových) situáciách, a to bez toho, aby musel živočích použiť zdĺhavú a neefektívnu metódu „pokus-omyl“.

Živočích vďaka vhľadu dokáže situáciu najprv vizuálne a mentálne zhodnotiť, a následne rovno aplikovať správne riešenie. Touto výnimočnou kognitívnou schopnosťou, najmä pri rozoznávaní počtu predmetov a ich priestorového usporiadania, disponujú najmä:

• papagáje a krkavcovité vtáky
• slony a kone
• inteligentnejšie šelmy, najmä psy (ak sa pes napríklad naučí otvoriť dvere na jednej voliére stlačením kľučky, dokáže na základe vhľadu tento princíp pochopiť a otvoriť aj inú voliéru s podobným typom uzáveru)
• z vyšších cicavcov predovšetkým delfíny, šimpanzy a gorily (najmä v prípadoch, ak riešený problém vychádza z ich prirodzeného spôsobu správania a lovu potravy)