História skúmania správania zvierat: od filozofov po etológov

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2023. Biopedia.sk: História skúmania správania zvierat: od filozofov po etológov. [cit. 2024-04-13]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/historia-skumania-spravania-zvierat-od-filozofov-po-etologov>.

Štúdium správania zvierat možno rozdeliť do rôznych historických období, z ktorých každé sa vyznačuje odlišnými vedeckými prístupmi a teóriami.

Celkovo sa dejiny etológie vyznačujú progresiou od deskriptívnych, pozorovacích štúdií k viac experimentálnym a teoretickým prístupom. Zatiaľ čo každé obdobie má svoje vlastné jedinečné vlastnosti a prínosy, štúdium správania zvierat bolo vždy poháňané túžbou pochopiť prírodný svet a správanie zvierat, ktoré ho obývajú.

Predmoderné obdobie link

Predmoderné obdobie zahŕňa obdobie pred 19. storočím, keď správanie zvierat väčšinou skúmali filozofi a prírodovedci. Pozorovania sa robili v teréne a v zajatí, ale malý dôraz sa kládol na vedeckú prísnosť alebo experimentovanie.

Darwinovské obdobie link

"Darwinovské obdobie" je pomenované podľa britského prírodovedca CHARLESA DARWINA (1809-1882), ktorého dielo O pôvode druhov (r. 1859) je nielen príspevkom v oblasti evolučnej biológie ale aj správania živočíchov. Darwinova teória prirodzeného výberu poskytla rámec pre pochopenie funkcie a vývoja správania. K rozvoju evolučných teórií správania v tomto období prispeli aj ďalší vedci, napríklad HERBERT SPENCER.

Fyziologický smer link

Významným vedcom tzv. fyziologického smeru bol IVAN PETROVIČ PAVLOV (1849-1936), ktorý uskutočnil sériu experimentov so psami, v ktorých pozoroval, ako sa správanie a fyziologické reakcie psov menia v reakcii na špecifické podnety. V roku 1904 mu bola udelená Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu za prácu v oblasti tráviaceho systému.

Behaviorizmus link

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia došlo k posunu smerom k experimentálnejšiemu a laboratórnemu výskumu správania zvierat. Toto tzv. obdobie porovnávacej (komparatívnej) psychológie bolo charakteristické používaním behaviorizmu, ktorý sa zameriaval na štúdium pozorovateľného správania a faktorov prostredia, ktoré ich ovplyvňujú.

Moderná etológia link

V polovici 20. storočia sa oblasť etológie vyprofilovala ako samostatná disciplína s vlastnými teóriami, metódami a vedeckými prístupmi. Hovoríme aj o období modernej etológie. Vedci ako KONRAD LORENZ, NIKOLAAS TINBERGEN a KARL VON FRISCH boli priekopníkmi v tejto oblasti a ich práca sa zamerala na štúdium správania zvierat v prirodzenom prostredí a skúmanie vrodených, inštinktívnych zložiek správania. Za svoju prácu v tejto oblasti získali všetci traja Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu v roku 1973.

KONRAD LORENZ (1903-1989) bol rakúsky etológ, ktorý je známy štúdiom imprintingu (vpečatenia) u vtákov. Imprinting je proces učenia, ku ktorému dochádza počas kritického obdobia v ranom veku mláďaťa, a ktorému pomáha rozpoznať a spojiť sa so svojimi rodičmi alebo inými vhodnými jedincami. Uskutočnil experimenty, ktoré ukázali, ako mladé vtáky poznajú svoju matku a ako môže tento proces ovplyvniť človek. Lorenz tiež študoval agresiu a teritoriálne správanie u zvierat a jeho práca prispela k nášmu pochopeniu vrodeného správania, ktoré je nevyhnutné na prežitie vo voľnej prírode.

KARL VON FRISCH (1886-1982) bol rakúsky etológ, ktorý sa preslávil najmä výskumom zmyslového vnímania včiel. Zistil, že včely medzi sebou komunikujú vykonávaním špecifických tancov a dokázal tieto tance dekódovať, aby určil polohu zdrojov potravy. Frischova práca nám tiež pomohla pochopiť koncept inštinktívneho správania, čo je vrodené správanie spúšťané špecifickými stimulmi s vopred naprogramovaným procesom správania.

NIKO TINBERGEN (1907-1988) bol holandský etológ, ktorého práca sa zamerala na štúdium správania zvierat v ich prirodzenom prostredí. Tinbergen je najlepšie známy pre svoj výskum úlohy vrodeného správania a inštinktov u zvierat. Vyvinul koncept „štyroch otázok“, ktorý sa pri vedení výskumu správania zvierat používa dodnes: Aká je funkcia správania? Aký je mechanizmus, ktorý spôsobuje správanie? Ako sa správanie vyvinulo? Aká je ontogenéza alebo vývoj správania?

Kognitívna etológia link

Koncom 20. storočia až do súčasnosti vzrástol záujem o kognitívne procesy, ktoré sú základom správania zvierat, preto sa toto obdobie nazýva obdobím kognitívnej etológie. Vedci teraz používajú sofistikované technológie, ako je zobrazovanie mozgu a počítačové modelovanie, na štúdium nervových a kognitívnych mechanizmov, ktoré spôsobujú správanie.

Ďalšie články

Etológia ako vedná disciplína

Etológia je odbor biológie, ktorý skúma správanie zvierat vrátane sociálnych interakcií, komunikácie, párenia, agresivity a učenia. Etológia je interdisciplinárna a zahŕňa rôzne aspekty biológie, ako napríklad genetiku, anatomiu, fyziológiu, ekológiu a evolúciu. Vedci v tejto oblasti sa zaujímajú o určenie funkcie rôznych spôsobov správania a o to, ako prispievajú k prežitiu a reprodukčnému úspechu zvierat. Etológia má tiež praktické aplikácie, ako napríklad ochrana ohrozených druhov a zlepšenie podmienok chovu zvierat.

Vrodené správanie živočíchov

Vrodené správanie živočíchov je súbor inštinktívnych správaní, ktoré majú význam pre ich prežitie v prírode. Tieto správania sú podmienené kľúčovými podnetmi, ktoré vyvolávajú určité správanie, napríklad potravové alebo obranné. Okrem toho, biologické rytmy ovplyvňujú časovanie niektorých správaní, ako napríklad rozmnožovacieho správania. Poznanie týchto oblastí nám umožňuje lepšie porozumieť správaniu živočíchov a ich prispôsobenie sa prostrediu, v ktorom žijú.

Typy vrodeného správania

Vrodené správanie zohráva kľúčovú úlohu v prežití a adaptácii živočíchov na ich prostredie. Medzi najdôležitejšie kategórie patria orientačné, potravové, obranné, teritoriálne, komunikačné, sociálne, komfortné, hravé a rozmnožovacie správanie. Každá z týchto kategórií je dôležitá pre úspešné prežitie a rozmnožovanie daného druhu v prírode.

forward