Typy vrodeného správania

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2023. Biopedia.sk: Typy vrodeného správania. [cit. 2024-03-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/typy-vrodeneho-spravania>.

Najdôležitejšie kategórie vrodeného správania, ktoré majú význam z hľadiska stratégie prežívania živočíchov v prírode, sú:

  • orientačné správanie
  • potravové správanie
  • obranné a útekové správanie
  • teritoriálne správanie
  • komunikácie živočíchov
  • sociálne správanie
  • komfortné správanie
  • hravé správanie
  • rozmnožovacie správanie

Orientačné správanie link

Orientačné (pátracie) správanie je dôležitou súčasťou prežitia živočíchov v prírode. Tento druh správania umožňuje zvieratám preskúmať nové prostredie a získať informácie o možných zdrojoch potravy, vody, útočiskách a potenciálnych nebezpečenstvách. Okrem toho môže pomôcť zvieratám nájsť partnerov na rozmnožovanie a udržať si svoje teritórium. Tento typ správania je schopný dočasne potlačiť inú motiváciu, napr. hladné zviera v novom prostredí začne žrať až vtedy, keď ho dôkladne preskúma.

Živočíchy využívajú rôzne zmysly a nástroje na orientáciu v prostredí. Niektoré druhy vtákov, ako napríklad holuby, bociany, žeriavy a sťahovavé vtáky, využívajú magnetické pole Zeme na navigáciu a orientáciu pri migrácii. Niektoré druhy zvierat, ako napríklad mravce, používajú feromóny na komunikáciu a navigáciu v kolónii.

Okrem toho, orientačné správanie sa môže líšiť v závislosti od druhu a jeho životného prostredia. Napríklad niektoré druhy zvierat, ktoré žijú v tmavých jaskyniach, majú vynikajúci zrak v tme a sú schopné využívať echolokáciu na orientáciu.

Potravové správanie link

Potravové správanie je základnou potrebou a aktivitou pre všetky druhy živočíchov. Získavanie potravy sa však veľmi odlišuje podľa druhu. Vyhľadávanie potravy býva zvyčajne oveľa zložitejšie a rôznorodejšie ako samotné konzumovanie získanej potravy. Toto správanie sa pravidelne opakuje v rôznych intervaloch, môže to byť niekoľko hodín až mesiacov.

S potravovým správaním sú úzko spojené aj formy správania súvisiace s metabolizmom, ako napríklad spôsoby kalenia a močenia. Každý druh má svoje charakteristické prejavy, pričom možno pozorovať aj vnútrodruhové pohlavné a vekové rozdiely.

Okrem získavania potravy má aj vylučovanie exkrementov dôležitú úlohu v potravovom správaní. Tento prejav slúži ako pachové značkovanie teritória a pomáha pri ritualizovanom zatrieďovaní jedincov do hierarchických vzťahov v sociálnych skupinách.

Niektoré druhy sociálneho hmyzu, ako sú mravce, termity, včely a čmele, sa o výskyte potravy informujú rôznymi spôsobmi, ako napríklad pachovými, optickými alebo akustickými signálmi. Aj niektoré vtáky a cicavce využívajú podobné formy komunikácie.

Potravové správanie má dôležitý význam aj v súvislosti s rodičovskou starostlivosťou u tých druhov, ktoré zabezpečujú potravu pre svoje mláďatá v ranom veku.

Obranné a útekové správanie link

Obrana a ochrana sú neoddeliteľnou súčasťou života zvierat. Zvieratá musia byť pripravené na rôzne nebezpečenstvá v ich životnom prostredí.

Existujú 3 stupne obranného správania, ktoré môžu byť vyvolané nebezpečenstvom:

  1. Preventívna obranná aktivita zahŕňa istenie, signalizovanie a ukrývanie sa. Istí zvieratá používajú svoj zmysel pre vôňu a zanechávajú značky na svojom území, aby odháňali iné zvieratá. Niektoré zvieratá sa môžu skrývať v tráve alebo sa zakopávať do zeme, aby sa vyhli nebezpečenstvu.
  2. Aktívna ochrana pred nebezpečenstvom sa prejavuje znehybnením alebo útekom do bezpečia. Zvieratá sa môžu znehybniť a stáť ako socha, aby neupútali pozornosť predátora. Ďalšou možnosťou je útek do bezpečnej oblasti.
  3. Aktívna obrana zahŕňa bojovanie proti predátorovi. Zvieratá môžu použiť zuby, pazúry alebo rohy na boj. Niektoré druhy zvierat sa môžu zoskupiť a bojovať ako tím.

Úteková reakcia je inštinktívna reakcia, ktorá nasleduje po prekročení útekovej vzdialenosti predátorom. To znamená, že keď sa predátor priblíži na určitú vzdialenosť, zviera sa automaticky rozhodne pre útek.

Každé zviera má svoj jedinečný spôsob obrany a ochrany. Niektoré zvieratá sa dokážu dokonale zakryť v okolitom prostredí, zatiaľ čo iné dokážu použiť svoju rýchlosť na útek. Iné zvieratá sa môžu brániť svojou silou alebo obranou v skupine.

Teritoriálne správanie link

Teritórium predstavuje určitú oblasť, ktorú živočíchy obhajujú a ochraňujú pred príslušníkmi vlastného druhu. Teritoriálne správanie je súčasťou správania mnohých živočíchov a umožňuje rozptyl populácií v biotope, čím sa znižuje počet vnútrodruhových konfliktov a súperenie o potravové zdroje.

Pri obrane teritória sa uplatňuje imponovanie a vlastná obrana teritória. Imponovanie zahŕňa rôzne spôsoby ako špecifický pohyb, zvukové prejavy a vizuálne atribúty, ktoré majú ukázať prevahu jedinca nad ostatnými. Toto správanie má tiež úlohu v sociálnom správaní pri vytváraní hierarchických vzťahov medzi živočíchmi.

Vlastná obrana teritória predstavuje prejav vnútrodruhovej agresivity a zvyčajne nevedie k poškodeniu alebo zabitiu protivníka, ale len k vynúteniu jeho podriadenosti. Okrem toho sa môže prejaviť aj prenasledovaním a ústupom. Rozdelenie teritórií a ich využívanie sú pri jednotlivých druhoch rozdielne. V teritóriách sa nachádzajú miesta na úkryt, cesty, miesta na konzumáciu potravy, značkovanie teritória, váľanie sa v bahne a pod. Teritóriá môžu byť trvalé, ale častejšie sa vytvárajú len v období rozmnožovania a starostlivosti o potomstvo.

Teritoriálne správanie zvyšuje pravdepodobnosť prežitia a reprodukcie jedincov a je dôležitou súčasťou ich biologického správania. Prirodzené prostredie a klimatické zmeny môžu mať vplyv na veľkosť a rozlohu teritórií, čo môže mať dopad na vnútrodruhové interakcie a ekosystémy ako celok.

Komunikácie živočíchov link

Komunikácia medzi živočíchmi zahŕňa prenos informácií pomocou rôznych vydávaných a prijímaných signálov. Tieto signály menia správanie iných živočíchov, ktorí môžu byť rovnakého alebo iného druhu.

Signály sa zvyčajne delia do piatich kategórií:

  • optické - tieto signály sú založené na vizuálnych prejavoch ako tvar, sfarbenie alebo pohyb
  • akustické - patria sem rôzne zvuky, spevy vtákov, škriekanie, kvičanie a podobne
  • chemické - využívajú sa na značkovanie teritória, odpudzovanie nepriateľov a prilákanie partnerov pomocou pachov alebo feromónov
  • dotykové - tieto signály majú význam hlavne vo vzťahoch medzi matkou a mláďatami a v sociálnom živote
  • elektrické - niektoré druhy rýb využívajú elektrické signály na komunikáciu

Okrem tradičných signálov sa niekedy ako signál využíva aj ritualizované správanie, pri ktorom sa používajú rôzne prvky správania ako zívanie, vycieranie zubov, pantomimické a mimické výrazy, rôzne postoje a gestá. Tieto prvky sa postupne stali súčasťou signalizácie, ktorá slúži na hrozbu, pozdrav partnera, pozdravné rituály a ďalšie účely.

V rámci komunikácie medzi živočíchmi je dôležitá aj takzvaná multisenzorická signalizácia, kedy sú kombinované viaceré druhy signálov. Takéto komplexné prejavy sú častejšie u vyššie vyvinutých živočíchov, ako napríklad vtákov a cicavcov. Takéto signály majú väčší význam v situáciách, kedy je potrebné preniesť veľké množstvo informácií naraz.

Okrem toho, komunikácia medzi živočíchmi môže byť aj nevedomá, tzn. že živočíchovia si nevšimnú, že komunikujú. Príkladom môže byť vylučovanie chemických látok do prostredia, ktoré slúžia ako feromóny na signalizáciu určitých stavov alebo signálov.

V poslednej dobe sa stále viac pozornosti venuje aj komunikácii medzi rastlinami, ktoré využívajú rozličné spôsoby na signalizáciu v rámci svojho prostredia. Takéto komunikácie môžu mať význam napríklad pri odstraňovaní škodcov alebo pri lákaní opeľovačov.

Ďalšou zaujímavou témou je aj výskum komunikácie medzi človekom a zvieratami. V tejto oblasti sa napríklad skúma, ako pes a človek komunikujú prostredníctvom pohybu tela a zvukov, ale aj to, ako sa zvieratá prispôsobujú našim slovným a neverbálnym signálom.

Sociálne správanie link

Sociálne správanie zahŕňa vzťahy a prejavy medzi skupinami dvoch alebo viacerých živočíchov toho istého druhu, ktoré vytvárajú sociálne vzťahy, a to v určitom čase v roku aj sexuálne. Toto zoskupenie sa nazýva societa. Niektoré vzťahy, ako parazitizmus a symbióza, nemajú charakter sociálnych zväzkov a nepatria sem. Existuje niekoľko typov živočíšnych spoločenstiev, ktoré sa líšia spôsobom zoskupovania a charakterom vnútorných vzťahov.

Párové spoločenstvá sú tvorené materskými a otcovskými rodinami, ako aj rodinami obidvoch rodičov. Niektoré druhy zvierat vytvárajú aj dlhodobé monogamné páry, ktoré sú založené na silných emocionálnych väzbách. Príkladom sú napríklad labute, ktoré zostávajú s jedným partnerom až do konca života. Tento druh sociálneho správania je spojený s vysokou úrovňou starostlivosti o potomstvo, kde obaja rodičia sa podieľajú na inkubácii a kŕmení mláďat.

Náhodné zoskupenie jedincov jedného alebo viacerých druhov, ktoré sa po krátkom čase rozíde, môže vyvolať agregáciu. Príkladom sú motýle, ktorí sa zoskupujú okolo vodného alebo potravinového zdroja.

Anonymné živočíšne spoločenstvá tvoria živočíchy toho istého druhu, ktoré sa navzájom nepoznajú, ako sú vtáky alebo ryby. Tieto skupiny sa môžu spojiť prostredníctvom skupinových pachových stôp, ako u sociálneho hmyzu, vrátane včiel, mravcov a termítov, alebo u potkanov.

neanonymných individualizovaných spoločenstvách sa živočíchy navzájom poznajú a vytvárajú hierarchický systém poradia v sociálnej skupine. Tento systém sociálnej dominancie sa vyskytuje u ľudoopíc, vlkov a iných psovitých alebo mačkovitých šeliem, napríklad levov púšťových a podobne. Vytvorením hierarchických vzťahov a sociálnej dominancie sa vyvinulo aj množstvo foriem správania, ako sú stretávacie ceremoniály, ritualizované zdravenia, prejavy nadradenosti a podradenosti a podobne. Tieto formy správania zoslabujú intenzitu útekových a útočných tendencií členov skupiny a vytvárajú predpoklady pre pozitívne sociálne vzťahy.

Komfortné správanie link

Komfortné správanie sa vyskytuje u väčšiny stavovcov a zahŕňa niekoľko prejavov, súvisia so starostlivosťou o telo. Medzi tieto prejavy patrí čistenie pokožky, kúpanie sa, váľanie sa v piesku alebo bahne a škrabanie sa o kmene stromov a podobne. Okrem toho sa jedná aj o rôzne aktivity súvisiace so zívaním a naťahovaním sa, ako aj o oddych, odpočinkové prejavy, spánok a spánkové polohy.

Komfortné správanie je dôležitou súčasťou sociálneho správania, pretože sa najčastejšie prejavuje u živočíchov, ktoré majú vyriešené hierarchické vzťahy v sociálnych skupinách. Tento typ správania môže pomôcť udržiavať stabilitu v sociálnych skupinách a umožniť jednotlivcom prejaviť svoje postavenie v rámci hierarchie.

Hravé správanie link

Hravé správanie zahŕňa prvky rôznych foriem pohybovej aktivity, lovu koristi a jej konzumáciu, sexuálneho správania, bojových aktivít, imponovania a pod. Tieto aktivity sa často vyskytujú u mladých jedincov a slúžia ako forma učenia a precvičovania činností, ktoré budú v budúcnosti pre zvieratá dôležité. Hra zvierat sa odlišuje od prirodzeného správania tým, že mení poradie aktivít skutočného správania, ktoré napodobňuje.

Hra má pre mláďatá veľký význam z hľadiska upevňovania pozitívnej sociálnej väzby v skupine. Prirodzené správanie, ktoré zvieratá predvádzajú počas hry, je často imitáciou správania dospelých jedincov. Mláďatá sa cez hru učia ako sa správať v rôznych situáciách a zlepšujú si svoje pohybové zručnosti. Hra tiež prispieva k znižovaniu stresu a zlepšuje náladu zvierat.

Hra môže byť aj súčasťou imitácie správania iných druhov, ktoré s nimi žijú v spoločnom prostredí. Jedným z príkladov môže byť správanie sa delfínov, ktoré pri hre často napodobňujú pohyb uškatcov či korytnačiek. Takéto napodobňovanie im umožňuje precvičovať rôzne druhy pohybu a zlepšovať ich koordináciu, čo im v konečnom dôsledku pomáha pri lovení a získavaní potravy.

Rozmnožovacie správanie link

V rozmnožovacom správaní zvierat môžeme rozlišovať dve kategórie správania:

  1. Predsvadobné správanie zahŕňa rôzne prejavy v úvodnej fáze obdobia rozmnožovania. Ruja označuje obdobie sexuálnej aktivity samíc cicavcov, ktoré nastáva zvyčajne raz do roka a zvyčajne trvá len niekoľko dní. Samice v tomto období vylučujú do prostredia pachové látky, ktoré slúžia k prilákaniu samcov (typicky jelenice, diviaky, líšky alebo mačky). Tokanie označuje sériu správania prevažne u vtákov, ktoré slúži na zaujatie druhého pohlavia a následné párenie - od prezentovania sa, cez prejavy sily a súboje s rivalmi, až po rituály zdieľania potravy (typicky pávy alebo sliepky).
  2. Materské - opatrovateľské správanie zahŕňa rôzne aktivity, ktoré v závislosti od živočícha súvisia s inkubáciou, graviditou, pôrodom a neskôr so zabezpečením zdravia a bezpečia mláďat. Inkubácia vajec, kŕmenie a výchova mláďat sú zvyčajne zodpovednosťou samíc, ktoré môžu používať rôzne techniky na ochranu mláďat pred predátormi.

Obdobie rozmnožovania pre jednotlivé druhy zvierat sa môže líšiť, no väčšinou je ovplyvnené zmenou ročných období. Napríklad, u niektorých druhov vtákov a cicavcov dochádza k rozmnožovaniu počas jarnej sezóny, kedy sú k dispozícii potrava a vhodné podmienky na rozmnožovanie. V niektorých prípadoch môže byť obdobie rozmnožovania veľmi krátke, čo zvyčajne vedie k intenzívnejšiemu predsvadobnému správaniu.

Ďalšie články

Vrodené správanie živočíchov

Vrodené správanie živočíchov je súbor inštinktívnych správaní, ktoré majú význam pre ich prežitie v prírode. Tieto správania sú podmienené kľúčovými podnetmi, ktoré vyvolávajú určité správanie, napríklad potravové alebo obranné. Okrem toho, biologické rytmy ovplyvňujú časovanie niektorých správaní, ako napríklad rozmnožovacieho správania. Poznanie týchto oblastí nám umožňuje lepšie porozumieť správaniu živočíchov a ich prispôsobenie sa prostrediu, v ktorom žijú.

Naučené správanie živočíchov

Určité formy učenia sa prejavujú aj u živočíchov. Niektoré druhy majú schopnosť naučiť sa nové správanie povinným učením, zatiaľ čo iné majú schopnosť fakultatívneho učenia, pri ktorom si môžu vybrať, čo sa majú naučiť. Medzi dokonalejšie formy učenia patrí generalizácia - vhľad, ktorá umožňuje niektorým druhom rozlišovať počet predmetov a riešiť situácie pochopením súvislostí.

Jednobunkovce

Článok popisuje prvoky, čo sú spravidla heterotrofne vyživujúce sa jednobunkové organizmy, historicky známe aj ako živočíšne jednobunkovce. Ich bunky majú často komplikovanú štruktúru a zložitý životný cyklus so striedaným pohlavnej a nepohlavnej fázy. Fylogeneticky tvoria rôznorodú skupinu, ktorej klasifikácia je predmetom častých zmien. Patria sem bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a riasničkavce.

forward