Vtáky - Letce

Albatros kráľovský (Diomedea epomophora) je veľký morský vták s priemerným rozpätím krídel cez 3 metre. Dosahuje dĺžku 120 cm. Má biele perie s čiernymi škvrnami na krídlach a chrbte, ružový zobák s čiernym okrajom a svetloružovo sfarbené nohy. Žije na ostrovoch v južnej časti oceánu pri Novom Zélande. Živí sa hlavne kôrovcami, kalmármi a rybami.

Tučniak patagónsky (Aptenodytes patagonicus) patrí medzi najväčšie druhy tučniakov, ktoré hniezdia na ostrovoch pri pobreží Južnej Ameriky. Dosahuje výšku 85–95 cm. Charakteristický je spôsob hniezdenia tučniakov. Samica znesie jedno vajce, ktoré si nakotúľa na nohy a zvrchu ho prikryje kožným záhybom na bruchu. Tučniaky sa živia rybami, ktoré obratne lovia v mori.

Tučniak cisársky (Aptenodytes forsteri) je najväčší a najťažší žijúci tučniak, endemický pre Antarktídu. Dorastá do výšky 100 cm a váži 22 až 45 kg. Jeho operenie je čierne na hlave a chrbte, biele na bruchu a svetložlté na hrudi s jasne žltými ušnými škvrnami. Živí sa prevažne rybami, ale aj kôrovcami a hlavonožcami. Tučniaky cisárske sú známe tým, že sa rozmnožujú počas antarktickej zimy, kedy samce inkubujú vajcia pri extrémnych teplotách, zatiaľ čo samice lovia potravu v mori. Dĺžka ich života dosahuje približne 20 rokov.

Pelikán ružový (Pelecanus onocrotalus) dosahuje dĺžku 140–180 cm, rozpätie krídel je až 3,6 m. Dospelí jedinci majú biele perie s ružovým nádychom, výrazné žlté a ružové zobáky a ružové nohy. Pelikány majú charakteristický zobák. Pod spodnou čeľusťou majú roztiahnuteľný kožovitý vak, ktorým naberajú ryby. Tento pelikán sa vyskytuje v juhovýchodnej Európe, Ázii a Afrike, najmä v močariskách a plytkých jazerách. Pelikány žijú v kolóniách a hniezdia na zemi alebo na stromoch.

Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) zastupuje druhy, ktoré občas hniezdia aj u nás. Dosahuje veľkosť 70–100 cm a rozpätie krídel do 160 cm. Dospelé jedince sú prevažne čierne, s bielymi škvrnami na stehnách a krku v období hniezdenia. Majú silný, zo strán sploštený zobák. Nosové otvory majú takmer úplne uzavreté, takže dýchajú len ústnou dutinou. Za potravou, ktorú tvoria najmä ryby, ponárajú sa pod vodu. Hniezdi v kolóniách pri vodných plochách a svoje hniezda stavia z konárov v stromoch, na útesoch alebo na zemi.

Volavka biela (Ardea alba) dosahuje výšku 100 cm a rozpätie krídel až 170 cm. Má biele operenie, žltý zobák a čierne nohy. Volavky lietajú so zasunutým krkom, pričom ho majú esovito zahnutý. Vyskytuje sa v Ázii, Afrike, Amerike a južnej Európe, a postupne sa rozširuje aj do severnejších oblastí Európy. Hniezdi v kolóniách blízko vody a stavia hniezda na stromoch. Živí sa rybami, obojživelníkmi, malými cicavcami, plazmi a hmyzom.

Volavka popolavá (Ardea cinerea) je vysoká asi 90 cm. Zafarbenie má bledosivé, na hlave, krku a spodku tela belavé. Konce krídel, pozdĺžny pás na hrdle a predĺžené perá za okom má čierne. Žije v Európe, Ázii a v Afrike. Zdržuje sa v blízkosti väčších vôd, ktoré sú zdrojom potravy. Hniezdi zvyčajne v kolóniách na stromoch. Mláďatá volavky kŕmia vyvrhnutými rybami.

Bocian biely (Ciconia ciconia) je vysoký as 100 cm. Zafarbenie má biele, na koncoch krídel čierne. Nohy a zobák dospelých vtákov sú červené. Bociany lietajú s natiahnutým krkom. Žijú v Európe, v západnej, strednej a východnej Ázii, v severozápadnej Afrike. Živia sa obojživelníkmi, rybami, malými cicavcami, plazmi a hmyzom. Bociany sú medzi ľuďmi veľmi obľúbené, lebo si robia hniezda zväčša na strechách domov, na továrenských komínoch, na stohoch ale i na stromoch.

Bocian čierny (Ciconia nigra) je podobný bocianovi bielemu ale je o pár cm menší, čierny, s bielym bruchom, červeným zobákom a nohami. Žije v Európe a v Ázii. Hniezdo si bociany čierne stavajú na stromoch, príp. na skalách. Obývajú lesy rozličného typu s potôčikmi. Ich potravu tvoria väčšinou ryby. Na rozdiel od bocianov bielych sú samotárske, plaché a u nás relatívne vzácne.

Plameniak ružový (Phoenicopterus ruber) dosahuje výšku 120–145 cm. Charakterizuje ho ružové sfarbenie, ktoré však nie je prirodzené, ale získava ho z potravy bohatej na karotenoidy, ako sú krevety. Žije v tropických a subtropických oblastiach Ameriky a západnej Afriky, pričom jeho prirodzené prostredie zahŕňa slané lagúny, bahniská a plytké pobrežné či vnútrozemské jazerá. Plameniaky si stavajú bahnité hniezda a kladú jedno vajce. Sú známe svojím unipedálnym postojom (na jednej nohe), ktorý pomáha udržiavať telesnú teplotu. Tieto vtáky môžu žiť až 40 rokov.

Labuť veľká (Cygnus olor) patrí medzi najväčšie druhy tohto radu, dosahujúce veľkosť 140–160 cm. Dospelé vtáky sú čistobiele, nedospelé špinavo sivohnedasté. Zobák majú pri koreni čierny, inde červený alebo ružovosivý. Vyznačujú sa dlhým, esovite prehnutým krkom a klinovitým chvostom. Žijú na jazerách mierneho pásma Európy a Ázie, polodivé vtáky aj v jazierkach priamo v mestách. Hniezda bývajú umiestnené na zemi pri brehoch. Labute sa živia vodnými rastlinami, ktoré odštipujú zo dna.

Labuť spevavá (Cygnus cygnus) je podobnej veľkosti a od labuti veľkej sa odlišuje vzpriameným krkom a žltočiernym zobákom. Hniezdi v subarktickej Sibíri a zimuje v južnej Európe a východnej Ázii. Jej hlboký trúbivý hlas pripomína trúbenie husí.

Hus divá (Anser anser) je dosahuje veľkosť 75–90 cm. Celkové zafarbenie má hnedosivé, v podchvostovej oblasti belavé. Nohy má ružové, zobák ružový alebo pomarančový. Koniec čeľuste je biely. Hus divá žije v stredných šírkach Európy a Ázie. Obýva vnútrozemné stojaté vody. Hniezdo z rastlinného materiálu vystlané páperím stavia samica na zemi. Potravu husí tvoria suchozemské aj vodné rastliny. Tento druh je jedným z predchodcov domestikovanej husi, hoci do jej genofondu prispeli aj iné druhy husí.

Kačica divá (Anas platyrhynchos) dosahuje veľkosť 60 cm. Samec v svadobnom šate má lesklú tmavozelenú hlavu, biely obojok, sivý chrbát a krídla, hnedé prsia a belavé brucho. Kačice obývajú vody v Európe, v miernom pásme Ázie a na západe Severnej Ameriky. Stavba a umiestnenie hniezda je podobné ako pri husi divej. Kačice sa živia rastlinnou alebo živočíšnou potravou, ktorú získavajú z vody. Domáce kačky pochádzajú práve z tohto divého druhu.

Jastrab veľký (Accipiter gentilis) je stredne veľký dravec (50–60 cm) s relatívne dlhým chvostom a krátkymi krídlami. Vrch tela má tmavo sivohnedý, spodok tela, krídel a chvosta belavý s tmavými priečnymi pásmi. Líca má tmavé, nad okom je belavý pás. Jastrab žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva lesy. Hniezdo z konárov stavajú obaja rodičia na stromoch. Základ potravy tvoria vtáky.

Haja červená (Milvus milvus) je to stredne veľký dravec (60 cm) červenohnedého zafarbenia. Jej charakteristickým znakom je hlbšie vidlicovite vykrojený chvost. Žije v Európe, najmä v jej južných a stredných častiach. Obýva najradšej staré listnaté lesy. Hniezdo z konárov stavajú obaja rodičia na stromoch. Základ potravy tvoria menšie stavovce.

Myšiak lesný (syn. m. hôrny, Buteo buteo) je dravec strednej veľkosti (50–55 cm). Zafarbenie má hnedé, na spodnej strane tela belavé s hnedými škvrnami. Chvost je belavo-hnedo priečne pásavý. Obýva hory rozličného typu v Európe a v miernom pásme Ázie. Stavba a umiestnenie hniezda je podobné ako pri predchádzajúcich druhoch. Základom potravy myšiakov sú malé hlodavce.

Kaňa sivá (Circus cyaneus) patrí medzi stredne veľké dravce (45–50 cm). Samec je bledšie modrosivý s čiernymi koncami krídel, bielymi prsami, bruchom a bielou škvrnou na trtáči. Samica je na vrchnej strane tela tmavšie hnedá, na spodnej hrdzavookrová s hnedými pozdĺžnymi čiarkami. Nedospelé vtáky sa podobajú samici. Kaňa sivá žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva otvorené priestranstvá. Hniezdo zo stebiel stavajú rodičia na zemi. Kane sa živia prevažne drobnými hlodavcami, menej vtákmi, plazmi a hmyzom.

Orol skalný (Aquila chrysaetos) patrí medzi veľké dravce (75–90 cm). Celkové zafarbenie oboch pohlaví je tmavohnedé so zlatistým nádychom na záhlaví a krku. Mladé orly majú belavú škvrnu na spodnej strane krídel a belavý chvost s tmavým koncom. Orol skalný žije v Európe, v miernom pásme Ázie, v severozápadnej Afrike a v Severnej Amerike. Obýva skalné končiare a bralá, menej ihličnaté lesy. Hniezdo z konárov orly umiestňujú do štrbín brál alebo na stromy. Živia sa prevažne cicavcami do veľkosti srnčiat.

Orliak morský (Haliaetus albicilla) je veľký dravec (70–90 cm) s typickým chvostom klinovitého tvaru. Obe pohlavia sú tmavohnedé, chvost majú biely (nedospelé mláďatá ho majú hnedý). Orliak morský žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Grónsku. Obýva lesy susediace s rozsiahlejšími vodami. Hniezdo z konárov stavajú rodičia na strome. Základnou zložkou potravy sú ryby.

Sup bielohlavý (Gyps fulvus) má rozpätie krídel 2,5 m. Má nápadný dlhý, holý, biely krk, ktorý je na báze obalený do bieleho pierkového goliera. Zvyšok tela je hrdzavohnedý. Mladé vtáky majú hnedý aj golier. Supy majú veľmi dobrý zrak a veľmi dobre plachtia. Obývajú časť južnej Európy, Áziu a východnú Afriku. Len zriedka lovia žijú korisť, lebo ich pazúre nie sú dosť dlhé a ostré. Živia sa teda zdochlinami a organickými odpadkami.

Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) je stredne veľký dravec (40–50 cm). Zafarbenie vtákov je na vrchnej strane čiernosivé, na spodnej belavé, čiernosivo priečne pásikavé. Nedospelé vtáky sú na vrchnej strane hnedosivé, na spodnej s krátkymi hnedými čiarkami. Hniezdi na skalách a v starých hniezdach. Sokoly sa živia vtákmi, ktoré chytajú za letu.

Sokol myšiar (Falco tinnunculus) je menší dravec (35 cm). Obe pohlavia majú hrdzavý chrbát a hornú časť krídel, čierne konce krídel, bleookrový spodok tela s tmavými pozdĺžnymi čiarkami. Obýva otvorené priestranstvá. Hlavnú zložku potravy tvoria malé hlodavce.

Kondor veľký (Vultur gryphus) je najväčším žijúcim lietajúcim vtákom s rozpätím krídel 3–3,5 m. Kondory majú podobne ako supy holú hlavu a skoro lysý krk. Väčšia časť tela je čierna, horná časť krídiel je striebornošedá a holý krk má hustý golier z mäkkého bieleho peria. Na hlave je silný červeno sfarbený hrebeň, po stranách hlavy a na krku sú kožovité záhyby. Majú dobre vyvinutý čuch, čo je pri vtákoch zriedkavosťou. Dobre plachtia. Kondory žijú v tropických a subtropických pásmach Severnej a Južnej Ameriky. Hniezdo jednoduchej stavby budujú obaja rodičia na skalných výstupkoch. Živia sa podobne ako supy zdochlinami.

Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) je mohutný vták (60–85 cm). Samce majú celkové zafarbenie sivočierne s jemnými belavými a tmavohnedými škvrnami a kovovým leskom. Krídla a perie na nohách majú gaštanovohnedé, obočnice červené. Samice sú škvrnité, hnedé. Chvost oboch pohlaví je vejárovitý. Hlucháň žije v severnej Európe a na Sibíri. Obýva zmiešané, menej ihličnaté a listnaté lesy s krovinnou etážou. Hniezdo je na zemi. Potrava sa sezónne mení - drobné bezstavovce, listy, ihličie, pupene, semená a plody.

Tetrov hoľniak (Lyrurus tetrix) je pomerne mohutný vták (40–55 cm). Samec má lýrovitý chvost a čierne perie s modrastým koncovým leskom. Krídla má v koncovej časti hnedasté, podchvostové krovky, pás na krídlach a škvrnu pri zápästiach biele. Bradavičnatá obočnica má červenú farbu. Samica má plytko vykrojený chvost a škvrnité hnedé zafarbenie. Tetrov žije v severnej Európe a v Ázii. Obýva vlhké, zmiešané a listnaté lesy, rúbane, hole i krovinaté pasienky. Hniezdi na zemi. Potrava sa sezónne mení, v lete prevláda hmyz, inokedy bobule a semená drevín.

Bažant poľovný (Phasianus colchicus) je charakteristický dlhým stupňovitým chvostom a celkovou veľkosťou 60–90 cm. Samec má zlatistohrdzavé, tmavo škvrnité zafarbenie. Konce a okraje krídel má bledokávové, podobne aj chvostové perá, na ktorých sú priečne čiernohnedé pásy. Horná časť krídel a trtáč sú sivé, hlava fialovočierna, lesklá, obočnica červená. Samica je svetlokáková, škvrnitá. Domovinou bažanta je Ázia, odkiaľ bol privezený do Európy, Severnej a Južnej Ameriky. Obýva najmä poľné hôrky. Hniezdo je na zemi. Potravu tvorí hmyz, semená a bobule.

Prepelica poľná (Coturnix coturnix) je malý vták (do 18 cm). Celkové zafarbenie má hnedé s belavými a tmavohnedými škvrnami. Brucho a pozdĺžne pásy na hlave sú belavé. Brada samíc je belavá, samcov čiernohnedá. Prepelica je rozšírená na stepiach Európy, Ázie a Afriky. Hniezdo je na zemi. Potrava má zmiešaný charakter.

Jarabica poľná (Perdix perdix) patrí k menším hrabavcom (30 cm). Zafarbenie má na vrchnej strane tela sivohnedé, na spodnej hnedosivé s bledšími a tmavšími škvrnkami rozličného tvaru a veľkosti. Tvár, bradu a vrch hrdla má hrdzavé, rovnako aj kormidlové perá. Na bokoch tela má hrdzavohnedé priečne pásiky a na spodku pŕs škvrnu rovnakej farby. Žije v Európe a v západnej časti Ázie. Hniezdi vo vyhĺbenej jamke na zemi. Jarabice sa živia zmiešanou potravou.

Morka divá (Meleagris gallopavo) je najťažší zástupca radu hrabavcov, pochádzajúci zo Severnej Ameriky. Samce dosahujú dĺžku až 125 cm a hmotnosť okolo 11 kg. Charakteristická je ich bronzovo-hnedá lesklá srsť a červené kožné výrastky na hlave. Morky žijú v lesoch a otvorených priestranstvách, kde sa živia semenami, bobuľami a drobnými bezstavovcami. Tento druh je predchodcom domestikovanej morky, ktorá sa bežne chová pre mäso.

Páv korunkatý (Pavo cristatus) je veľký vták s dĺžkou tela 100–115 cm, no s plne vyvinutým chvostom môže merať až 225 cm. Samce sú výrazne modré s dlhou okrasnou "vlečkou" tvorenou predĺženými hornými krycími perami chvosta, ktoré majú farebné "oči". Samice sú menšie, s hnedým perím a zeleným leskom na krku. Tieto perá samcom pomáhajú pri dvorení, pričom svoje perie rozprestierajú do vejáru a trasú ním.

Kur bankivský (Gallus gallus) je pôvodný druh vtáka, ktorý žije v tropických oblastiach juhovýchodnej Ázie a je priamym predchodcom domestikovanej sliepky. Samce majú pestré perie s odtieňmi červenej, oranžovej a zelenej, zatiaľ čo samice sú menej nápadné a majú ochranné sfarbenie. Dosahujú dĺžku 70 cm a vážia približne 1–1,5 kg.

Žeriav popolavý (Grus grus) je veľký vták podobný bocianovi (115 cm) s dlhými nohami, dlhým krkom a pomerne dlhým, klinovitým zobákom. Celkové zafarbenie oboch pohlaví je sivé (mladých vtákov hnedosivé), s čiernym čelom, záhlavím, bradou, hrdlom, krajmi a koncami krídel a chvostom. Líca, boky hrdla a väzy sú biele, temenná škvrna červená. Žeriavy žijú hlavne v severovýchodnej Európe a na Sibíri. Obývajú mokrade aj vlhké, riedke lesy.

Chriašteľ vodný (Rallus aquaticus) má štíhle, z bokov sploštené telo, dlhé do 30 cm, dlhý rovný zobák, dlhé prsty a pomerne krátky chvost. Vrchnú stranu tela má zelenkastohnedú, tmavo škvrnitú, konce a okraje krídel hnedé, boky tela čierno-biele jarabé, tvár a predok tela sivé. Žije v Európe, v Ázii a v severnej Afrike. Obýva močiare a mokré lúky. Hniezdo stavia v záraste rastlín. Základ potravy tvoria drobné bezstavovce.

Lyska čierna (Fulica atra) je čierny vták veľkosti 40 cm s bielym zobákom, s bielou rohovinovou doštičkou na čele a s pomerne dlhými prstami obrúbenými plávacou blanou. Žije v Európe, v Ázii, v Afrike aj v Austrálii. Obýva jazerá, rybníky a močiare. Živí sa rastlinnou i živočíšnou potravou.

Drop fúzatý (syn. d. veľký, Otis tarda) je najväčší stredoeurópsky vták. Samec meria asi 100 cm, samica je oveľa menšia. Vzhľadom dropy pripomínajú veľké morky. Sú to mohutné vtáky so silnými nohami a s pomerne krátkymi prstami. Hlavu a krk majú svetlosivé, vrch tela, základ krídel biele, koniec krídel čierny. Dropy sú rozšírené nerovnomerne v Európe a v Ázii. Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou.

Sluka hôrna (Scolopax rusticola) je asi 34 cm veľký bahniak s pomerne krátkymi nohami, veľkou hlavou, vysoko posadenými očami a rovným, dlhým zobákom. V zafarbení sa kombinuje hnedá, pieskovosivá a čierna farba, pričom spodok tela je jarabý, vrch hlavy priečne pásikavý, ostatok nepravidelne škvrnitý. Sluka žije vo vlhkých ihličnatých, zmiešaných aj listnatých lesoch Európy a miernych oblastiach Ázie. Hniezdi na zemi. Potravu tvorí hmyz a červy.

Čajka smejivá (Larus ridibundus) je stredne veľký (38 cm) vták žijúci na morskom pobreží. Vrch krídel, lopatky a vrchná časť chrbta je sivá, ostatok tela, vrátane hlavy, je biely. Vonkajšie okraje krídel sú biele, konce čierne. Zobák a nohy majú červené. Existujú však sezónne rozdiely vo farbe peria, kde zimné operenie je charakteristické tmavým sfarbením hlavy, pričom v lete ostáva tmavé len okolie oka a škvrna pri uchu. Čajky žijú pri vnútrozemných vodách v miernom pásme Európy a Ázie. Hniezdia najradšej v kolóniách. Živia sa drobnými rybkami a vodnými bezstavovcami.

Rybár obyčajný (Sterna hirundo) je dlhokrídly vták s vidlicovitým chvostom (35 cm). Vrchnú časť krídel, chrbát a krajné kormidlové perá má striebrosivé, vrch hlavy čierny, zobák červený s čiernym koncom, nohy červené. Žije pri väčších stojatých a tečúcich vodách v Európe, v miernom pásme Ázie, v Severnej Amerike. Hniezdi v kolóniách na zemi v plytkej jamke. Rybáre sa živia malými rybkami a vodnými bezstavovcami.

Alka bielobradá (Fratercula arctica) je morský vták žijúci v severnom Atlantiku. S dĺžkou tela 28–30 cm má čiernu korunu a chrbát, biele telo a podbruško. Jeho charakteristickým znakom je výrazný červeno-čierny zobák a oranžové nohy. Hniezdi na útesoch, kde v norách kladie jedno biele vajce. V lete sa živia hlavne malými rybami. Napriek veľkej populácii je ohrozený poklesom počtu v niektorých oblastiach, preto je zaradený ako zraniteľný druh.

Holub hrivnák (Columba palumbus) meria asi 40 cm. Celkové zafarbenie má sivé s kovovým leskom, najmä na krku a hrvoli. Má výraznú bielu škvrnu na bokoch hrdla, na krídlach a na spodnej strane chvosta, kde biela farba tvorí priečny pás pred čiernou koncovou obrubou. Žije v Európe, v priľahlej časti Sibíri, v juhozápadnej a v strednej Ázii. Obýva lesy rozličného typu. Hniezdo je na strome. Holuby sa živia zrnom.

Hrdlička poľná (Streptopelia turtur) je menšia ako holub (28 cm). Celkové zafarbenie má pieskové, na prsiach s červenkastým nádychom, na bruchu biele. Chrbát a krídla sú hrdzavo-čierno škvrnité, ručné letky pri okraji krídla sú pieskové. Konce krídel sú čierne, chvost čierny s bielym zakončením. Na bokoch krku je priečny čierno-bielo škvrnitý pásik. Hrdlička poľná žije v strednom a v južnom pásme Európy, v západnej Ázii a v severnej Afrike. Obýva lesy rozličného typu. Potravu tvoria semená divo rastúcich aj kultúrnych rastlín.

Hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) je jednofarebná, pieskovobronzová, s čiernym, vpredu otvoreným "obojkom", hnedými koncami krídel a bielym koncom chvosta na spodnej strane. Je typickým hniezdičom záhrad, parkov a cintorínov.

Ara modrožltá (Ara ararauna) s dlhým chvostom meria až 90 cm. Jej domovom sú pralesy od Panamy až po južnú Brazíliu. Živí sa rôznymi tvrdými semenami a orechmi, ktoré rozbíja mohutným zobákom. Nepohrdne však ani rôznymi plodmi, ovocím, bobuľami, výhonkami stromov, nektárom, stromovými šťavami či hmyzom. Hniezdi v stromových dutinách.

Žako kongo (syn. papagáj sivý - žako, Psittacus erithacus) žije v pralesoch tropickej Afriky. Dorastá do veľkosti 33 cm. Pre takmer dokonalé napodobňovanie ľudskej reči, ktoré ovláda pravdepodobne najlepšie zo všetkých papagájov, si ho chovatelia veľmi obľúbili. Žako dokáže vysloviť celé vety. Najlepšie sa udomácni mladý papagáj, ktorého spoznáme podľa tmavého oka, kým staré vtáky majú dúhovku svetlú. V zajatí sa dožíva až 70 rokov.

Papagájovec vlnkovaný (Melopsittacus undulatus) je známy skôr pod menom andulka. Je to malý papagáj (18 cm) pôvodom z Austrálie. V divočine majú zeleno-žlté sfarbenie s čiernymi vlnkami na chrbte a krídlach. V zajatí sú chované v rôznych farbách, vrátane modrej, bielej a žltej. Andulky sú obľúbené domáce zvieratá vďaka svojej malej veľkosti, nízkym nákladom na chov a schopnosti napodobňovať ľudskú reč. Sú spoločenské a žijú v kŕdľoch, pričom v zajatí často vytvárajú pevné páry.

Sova obyčajná (Strix aluco) je sova strednej veľkosti (38 cm). V zafarbení oboch pohlaví sa kombinuje sivá a hnedá, alebo hrdzavá a hnedá farba. Vrch tela je tmavší s bledšími škvrnkami, spodok bledší s tmavšími škvrnkami. Žije v Európe, v Ázii a v severzápadnej Afrike. Obýva lesy všetkých typov, parky, cintoríny a pod. Hniezdi v bútľavých stromoch. Živí sa drobnými cicavcami.

Plamienka driemavá (Tyto alba) je sova strednej veľkosti (34 cm) s dlhšími nohami, so srdcovite upraveným perím na tvári a dlhším, tenkým zobákom. Zafarbenie má na vrchnej strane tela sivé, na spodnej hrdzavožlté s jemnými škvrnkami. Žije v Európe, v teplom pásme Ázie, v Afrike, v Južnej Amerike, v miernom pásme Severnej Ameriky a v Austrálii. Obýva povalové priestory starých budov. Živí sa myšami a hrabošmi.

Myšiarka ušatá (Asio otus) je sova strednej veľkosti (36 cm) s perovými uškami na hlave. Celkové zafarbenie oboch pohlaví je hnedé s pozdĺžnymi škvrnkami po celom tele. Myšiarka žije v Európe, v Ázii a v severozápadnej Afrike. Obýva lesy rozličného typu. Hniezdi v starých hniezdach dravcov. Základom ich potravy sú drobné hlodavce.

Výr skalný (Bubo bubo) je veľká sova (cca 70 cm) so vztýčenými pierkami na vrchu hlavy vytvárajúcimi perové ušká. Zafarbenie oboch pohlaví je škvrnité, čierno-hnedo-hrdzavo-žlté. Švrnky vytvárajú na perí pozdĺžne pásiky. Výr skalný žije v Európe, v Ázii a v severnej Afrike. Obýva skalné steny aj kameňolomy. Potravu tvoria cicavce do veľkosti zajaca a vtáky.

Kuvik obyčajný (Athene noctua) je malá sova (22 cm). V zafarbení sa kombinuje hnedá farba s belavou. Vrch tela má tmavší, bledšie škvrnitý, spodok bledší, tmavšie škvrnitý. Žije v Európe, v Ázii a v severnej Afrike. Obýva menšie stromové zárasty, vinice, aj opustené staviská. Hniezdi v dutinách stromov. Kuviky sa živa drobnými cicavcami.

Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) je naša najmenšia sova. Meria okolo 17 cm. Celkové zafarbenie oboch pohlaví je hnedé. Obýva ihličnaté aj zmiešané lesy. Živí sa prevažne hmyzom.

Kukučka jarabá (Cuculus canorus) je asi taká veľká ako holub (33 cm), sivá, so sivo-bielo jarabým bruchom. Niektoré samice sú hnedé, tmavšie jarabé. Charakteristickým znakom druhu je dlhší chvost a končité krídla. Kukučka žije v Európe, v Ázii a v Afrike. Obýva lesy najrozličnejšieho typu. Pre kukučku je typický hniezdny parazitizmus. V potrave uprednostňuje chlpaté húsenice.

Krakľa belasá (Coracias garrulus) je pestrý vták svietivomodrej farby, s gaštanovohnedým chrbtom a s tmavšími koncami krídel. Dĺžka tela je asi 30 cm. Žije v Európe, v západnej Ázii a v severozápadnej Afrike. Obýva najradšej riedke lesíky parkovitého typu. Krakle sa živia hmyzom.

Rybárik riečny (Alcedo atthis) je asi 16 cm dlhý, pestrý vták s pomerne veľkou hlavou, mocným klinovitým zobákom, krátkymi krídlami a chvostom. Žije v teplom a miernom pásme Európy a v severnej Afrike blízko vôd. Hniezdo je umiestnené v hlinenom brehu. Rybáriky sa živia prevažne menšími rybkami.

Dudok chochlatý (Upupa epops) je o niečo väčší ako drozd (28 cm). Obe pohlavia sú rovnako bledo hrdzavohnedo zafarbené, krídla a chvost majú čierne s priečnymi bielymi pásmi. Charakteristickým znakom druhu je chochlík z vejárovite postavených pier a dlhší, tenký, nadol ohnutý zobák. Let majú motýľovitý. Žijú v strednej a južnej Európe, v Ázii a v Afrike. Obývajú otvorené priestranstvá. Hniezdia v dutinách stromov. Mláďatá vylučujú páchnucu látku, ktorá ich chráni pred nebezpečenstvom. Dudky sa živia hmyzom.

Ďateľ veľký (Dendrocopus major) je veľký asi ako drozd čierny (23 cm). V zafarbení oboch pohlaví sa kombinuje čierna farba s bielou, spodok brucha a podchvostové krovky sú červené. Samce majú na zátylí červenú škvrnu. Charakteristickým znakom druhu je priečny čierny pás, ktorý oddeľuje bielu farbu líc od bielych bokov krku.

Ďateľ stredný (Dendrocopus medius) je menší ako drozd (22 cm) a od ďatľa veľkého sa líši "čiapočkou", ktorá siaha od bieleho čela po zátylie.

Ďateľ malý (Dendrocopus minor) sa od ostatných ďatľov odlišuje veľkosťou (15 cm) a tým, že na spodku tela mu chýba červeň. Všetky ďatle sa živia hmyzom.

Tesár čierny (Dryocopus martius) je o trochu menší ako vrana (46 cm). Operenie oboch pohlaví je čierne. Červená "čiapočka" siaha samcom od koreňa zobáka na záhlavie, samice majú červenú škvrnu len na záhlaví. Tesár čierny je eurázijský druh. Živí sa hmyzom.

Žlna zelená (Picus viridis) je veľká asi ako hrdlička (32 cm). Zafarbenie oboch pohlaví je sivastozelené, koreň chvosta žltý. Na vrchu hlavy majú červenú "čiapočku" siahajúcu od koreňa zobáka po zátylie, na tvári čiernu kresbu. Mláďatá sú škvrnité. Žijú v Európe a v priľahlých oblastiach Ázie. Obývajú redšie lesy nižších polôh. Živia sa prevažne mravcami.

Tukan žltohrdlý (Ramphastos sulfuratus) je predstaviteľom cudzokrajných ďatľovcov. Dosahuje veľkosť 42–55 cm. Má obrovský, často pestrofarebný charakteristický zobák. Tukan sa zdržiava zväčša na stromoch, kde sa pohybuje veľmi obratne. Tukany žijú v Južnej Amerike. Živia sa ovocím ale aj živočíšnou potravou, ako sú malé vtáčiky, jašterice či stromové žaby.

Ďážďovník tmavý (Apus apus) je menší vták s dĺžkou tela 16–17 cm, vzhľadom podobným lastovičke. Má čierne-hnedé perie s malou bielou škvrnou na brade. Tieto vtáky trávia väčšinu života vo vzduchu, kde pijú, jedia a často aj spia. Hniezdia v štrbinách budov a stromov, pričom sú známe hniezdnym parazitizmom. Dážďovníky sú migranti, zimujú v Afrike a na jar sa vracajú do Európy.

Kolibrík rubínovokrký (Archilochus colubris) je jedným z najznámejších zástupcov kolibríkov, ktorých je asi 300 druhov. Tento malý vták dosahuje dĺžku tela približne len 7–9 cm a váži 3–4 g. Samci sa vyznačujú výrazným rubínovo červeným hrdlom, zeleným chrbtom a bielou spodnou časťou tela, zatiaľ čo samice sú menej farebné, s bielym hrdlom a svetlozeleným chrbtom. Kolibrík rubínovokrký je rozšírený vo východných Spojených štátoch a južnej Kanade počas obdobia rozmnožovania, pričom na zimu migruje až do Strednej Ameriky a Mexika. Živí sa prevažne nektárom z kvetov, ale aj malým hmyzom a pavúkmi.