Vtáky - Letce

Albatros kráľovský (Diomedea epomophora) dosahuje dĺžku tela 120 cm a rozpätie krídel viac ako 3 m. Operenie je biele s čiernymi škvrnami na krídlach. Žije v južnej časti Tichého oceánu. Pri lete využíva morské vetry na plachtenie, pri úplnom bezvetrí pre dlhé krídla nedokáže vzlietnuť. Hniezdny cyklus trvá dlhšie ako rok, preto hniezdi len raz za dva roky.

Tučniak patagónsky (Aptenodytes patagonicus) hniezdi na ostrovoch v blízkosti Južnej Ameriky. Dorastá do výšky 85–95 cm. Samica znáša jedno vajce. Rodičia si ho postojačky presunú na nohy a prekrývajú ho kožným záhybom na bruchu, ktorý zabezpečuje teplo. Živí sa prevažne rybami.

Tučniak obrovský (syn. tučniak cisársky, Aptenodytes forsteri), je najväčší druh radu, s hmotnosťou do 46 kg. Je endemickým druhom Antarktídy. Zväčšovanie telesných rozmerov v chladnejších oblastiach je u tučniakov ukážkou Bergmannovho pravidla. Rozmnožovanie prebieha počas antarktickej zimy. Samce inkubujú vajce na nohách nepretržite viac ako dva mesiace, zatiaľ čo samice lovia v mori. Staršie mláďatá sa z hľadiska lepšej termoregulácie zhlukujú do skupín (tzv. jaslí).

Pelikán ružový (Pelecanus onocrotalus) dorastá do dĺžky 180 cm s rozpätím krídel do 3,6 m. Dospelé jedince majú biele perie s ružovým nádychom. Pod spodnou čeľusťou zobáka majú roztiahnuteľný kožovitý vak, ktorý slúži na naberanie rýb. Pri love často spolupracujú v skupinách a údermi krídel naháňajú ryby na plytčinu. Hniezdia v kolóniách v juhovýchodnej Európe, Ázii a Afrike.

Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo) dosahuje dĺžku 70–100 cm. Operenie je čierne, v čase hniezdenia s bielymi škvrnami na krku a stehnách. Majú zo strán sploštený zobák a zrastené nosové otvory, kvôli čomu dýchajú ústnou dutinou. Potravu lovia potápaním. Počas letu majú natiahnutý krk, čím ich silueta pripomína kríž. Hniezdia v kolóniách na stromoch alebo útesoch.

Beluša veľká (syn. volavka biela, Ardea alba) dosahuje výšku 100 cm. Má biele operenie, žltý zobák a čierne nohy. Volavky lietajú so zasunutým esovito zahnutým krkom. Toto stiahnutie krku uľahčuje špecificky predĺžený 6. krčný stavec. Vďaka tejto anatómii dokážu krk pri love rýchlo vymrštiť dopredu. Hniezdi v kolóniách a loví ryby, obojživelníky a hmyz. Vyskytuje sa v Ázii, Afrike, Amerike a južnej Európe.

Volavka popolavá (Ardea cinerea) dorastá do výšky 90 cm. Chrbtová časť je bledosivá, spodok tela belavý a konce krídel čierne. Obýva okolie vôd v Európe, Ázii a Afrike. Hniezdi v kolóniách na stromoch. Rodičia kŕmia mláďatá natrávenými rybami, ktoré im vyvrhujú do hniezda.

Bocian biely (Ciconia ciconia) dosahuje výšku 100 cm. Operenie je biele s čiernymi letkami, zobák a nohy sú červené. V plachtivom lete, na rozdiel od volaviek, lietajú s natiahnutým krkom. Je to synantropný druh, hniezdi v blízkosti ľudských sídel na komínoch, strechách či stĺpoch. Počas horúcich dní rodičia robia mláďatám na hniezde tieň roztiahnutými krídlami a prinášajú im vodu.

Bocian čierny (Ciconia nigra) je menší ako bocian biely. Operenie je čierne, brucho biele, zobák a nohy sú červené. Ide o plachý a samotársky druh, ktorý vyhľadáva rozsiahle staré lesy s vodnými tokmi. Hniezdo stavia vysoko v korunách stromov. Živí sa prevažne rybami.

Plameniak ružový (Phoenicopterus ruber) dorastá do výšky 145 cm. Ružové sfarbenie peria nie je podmienené geneticky, ale je získané z potravy bohatej na karotenoidy. Obýva slané lagúny a plytké jazerá Ameriky a Afriky. Kužeľovité hniezda stavia z bahna, piesku a vegetácie. Mláďatá prijímajú tekutú potravu, ktorá sa obom rodičom tvorí priamo v hrvoli. V stoji často využívajú unipedálny postoj (státie na jednej nohe) pre lepšiu termoreguláciu.

Labuť veľká (Cygnus olor) dosahuje dĺžku do 160 cm. Dospelé jedince sú biele s červeným zobákom a čiernym hrboľom pri koreni, mláďatá sú sivohnedé. Vyznačujú sa esovite prehnutým krkom. Majú dutý hrebeň prsnej kosti, v ktorom je priedušnica stočená do kľučky, čo zosilňuje ich hlasový prejav. Obývajú jazerá mierneho pásma. Vytvárajú trvalé páry, hniezdia na zemi a živia sa vodnými rastlinami.

Labuť spevavá (Cygnus cygnus) sa od labute veľkej odlišuje vzpriameným krkom a žlto-čiernym zobákom bez hrboľa. Hniezdi v oblastiach subarktickej Sibíri a na zimu migruje do Európy a Ázie. Vydáva hlboký trúbivý hlas.

Hus divá (Anser anser) dorastá do 80 cm. Operenie je hnedosivé, nohy a zobák oranžové. Ide o pasúce sa vtáky; zúbkované okraje zobáka im umožňujú odcvikávať suchozemské rastliny. Žijú v trvalých pároch a hniezdo stavajú na zemi v blízkosti mokradí. Pri migrácii letia vo formácii v tvare klina. Tento druh je jedným z predchodcov domestikovanej husi.

Kačica divá (Anas platyrhynchos) dorastá do dĺžky 60 cm. Vyznačuje sa pohlavným dimorfizmom – samec v svadobnom šate má zelenú hlavu a sivohnedý chrbát, zatiaľ čo samica je hnedá. O hniezdenie a výchovu mláďat sa stará výlučne samica, nakoľko káčer ju po párení opúšťa. Obývajú všetky typy vôd severnej pologule a živia sa zmiešanou potravou. Ide o fylogenetického predka domácich kačiek.

Jastrab veľký (Accipiter gentilis) je stredne veľký dravec s dĺžkou do 60 cm. Krátke krídla a dlhší chvost mu umožňujú manévrovať v lese. Chrbtová časť je sivohnedá, spodok tela belavý s tmavými pásmi. Obýva lesy na severnej pologuli. Hniezdo stavajú na stromoch obaja rodičia. Pri hniezdení platí deľba práce: samec loví (prevažne vtáky), ale potravu mláďatám trhá výlučne samica.

Haja červená (Milvus milvus) meria 60 cm a má typické červenohnedé sfarbenie. V letovej siluete je jej rozlišovacím znakom hlbšie vidlicovite vykrojený chvost. Obýva staršie listnaté lesy Európy. Hniezdi na stromoch a živí sa menšími stavovcami a zdochlinami.

Myšiak hôrny (syn. myšiak lesný, Buteo buteo) dorastá do 56 cm a je najpočetnejším dravcom na našom území. Sfarbenie je variabilné, zvyčajne hnedé s bledšou spodnou časťou tela. Obýva rôzne lesné a poľnohospodárske oblasti. Živí sa takmer výlučne malými hlodavcami. V zime sa zhlukujú na poliach bez snehovej pokrývky. Pôsobí ako kľúčový prírodný regulátor hlodavcov.

Kaňa močiarna (Circus aeruginosus) hniezdi na rozdiel od iných dravcov na zemi, pôvodne v trstinových porastoch. S ubúdaním mokradí preniká do obilných lánov. Loví vodné vtáky a cicavce.

Orol skalný (Aquila chrysaetos) má rozpätie krídel nad 2 m. Operenie je tmavohnedé so zlatistým nádychom na záhlaví. Obýva ihličnaté lesy a skalné územia severnej pologule. Hniezdi na stromoch alebo v skalách. Samica znáša dve vajcia. Medzi mláďatami v hniezde sa prejavuje kainizmus, kedy staršie mláďa spravidla usmrtí a skonzumuje mladšie jedince. Loví potravu do veľkosti srnčiat. Na Slovensku je zriedkavým hniezdičom.

Orliak morský (Haliaeetus albicilla) dosahuje rozpätie krídel 2,5 m. Identifikačným znakom dospelých jedincov je klinovitý biely chvost a masívny žltý zobák. Obýva lesy v blízkosti veľkých vodných plôch. Loví ryby a vodné vtáky, pričom pôsobí aj ako kleptoparazit (kradne korisť iným druhom). Na Slovensku patrí k vzácnym hniezdičom, častejšie sa u nás zimujú jedince zo severu.

Sup bielohlavý (Gyps fulvus) patrí s rozpätím krídel 2,5 m medzi najväčšie európske dravce. Charakteristický je holý biely krk obkolesený pierkovým golierom. Pri vyhľadávaní potravy nad planinami južnej Európy, Ázie a Afriky využíva zrak. Živú korisť neloví, anatomicky na to nemá prispôsobené pazúre. Živí sa výlučne zdochlinami a plní tak v ekosystémoch sanitačnú funkciu.

Sokol sťahovavý (Falco peregrinus) dorastá do dĺžky 50 cm. Chrbát je čiernosivý, spodná časť tela belavá s tmavými priečnymi pásmi. Hniezdi na skalných stenách alebo vo výklenkoch budov. Pri strmhlavom zlietnutí na letiacu korisť dosahuje rýchlosť viac ako 260 km/h, čím drží absolútny rýchlostný rekord v ríši živočíchov.

Sokol myšiar, známy aj ako pustovka (Falco tinnunculus), je najpočetnejší zástupca radu u nás. Meria približne 35 cm. Obe pohlavia majú hrdzavý chrbát a belavú hruď s tmavými fľakmi. Pri vyhľadávaní koristi sa vo vzduchu stabilizuje trepotavým letom na mieste. Živí sa drobnými hlodavcami. V súčasnosti ide o synantropný druh, ktorý bežne hniezdi na budovách v mestách, kde do svojho jedálnička zaraďuje aj malé spevavce.

Kondor golierikatý (syn. kondor veľký, Vultur gryphus) je najväčší lietajúci vták na Zemi, dosahuje hmotnosť 10–13 kg a rozpätie krídel až 3 m. Hlavu a krk majú holú, v spodnej časti krku je typický biely golier peria. Samec má na hlave červenkastý hrboľ. Žijú v horských oblastiach Severnej a Južnej Ameriky. Na vyhľadávanie zdochlín používajú okrem zraku aj na vtáky netypicky dobre vyvinutý čuch. Mláďatá nekŕmia čerstvou potravou, ale ju vyvrhujú z vlastného žalúdka.

Hlucháň hôrny (syn. tetrov hlucháň, Tetrao urogallus) patrí medzi väčšie vtáky (60–85 cm). Obýva zmiešané a ihličnaté lesy severnej Európy a Sibíri. Vyznačuje sa výrazným pohlavným dimorfizmom – kým samice sú hnedo škvrnité, samce majú sivočierne operenie s kovovým leskom, gaštanové krídla, červené obočnice a vejárovitý chvost. Hniezdia na zemi. Pre úzku väzbu na staré lesné porasty patria dnes k veľmi ohrozeným druhom. Potrava sa sezónne mení od drobných bezstavovcov po lístie, ihličie a semená.

Tetrov hoľniak (Lyrurus tetrix, syn. Tetrao tetrix) meria 40–55 cm. Obýva vlhké zmiešané lesy, rúbane a krovinaté pasienky severnej Európy a Ázie. Samec má čierne perie s modrastým leskom, biele prvky na krídlach a charakteristický lýrovitý chvost. Samica má hnedé škvrnité ochranné sfarbenie a plytko vykrojený chvost. V lete sa živia hmyzom, v zime prechádzajú na bobule a semená.

Bažant obyčajný (syn. bažant poľovný, Phasianus colchicus) dorastá do veľkosti 60–90 cm, z čoho významnú časť tvorí stupňovitý chvost. Samec je zlatistohrdzavý s fialovočiernou lesklou hlavou a červenou kožou okolo očí. Samica má svetlokakové ochranné sfarbenie. Pôvodne ázijský druh bol introdukovaný do Európy i Ameriky. Obýva poľnohospodársku krajinu a remízky. Kohút si pri jarnom toku zhromaždí skupinu sliepok, ktoré znášajú vajcia do pozemných hniezd. Živí sa hmyzom, semenami a bobuľami.

Prepelica poľná (Coturnix coturnix) je malý hrabavec (do 18 cm), prispôsobený životu v stepiach a na poľnohospodárskych plochách Európy, Ázie a Afriky. Jej hnedé operenie s belavými a tmavohnedými škvrnami jej na zemi poskytuje dokonalé maskovanie. Rozdiel medzi pohlaviami spočíva len v sfarbení brady. V rámci našich kurotvarých vtákov ide o jediný sťahovavý druh.

Jarabica poľná (Perdix perdix) meria okolo 30 cm. Jej sivohnedé telo dopĺňa výrazná hrdzavá tvár a kormidlové perá. Obýva Európu a západnú Áziu, kde hniezdi v plytkej jamke na zemi. Hoci ide o stáleho vtáka poľnohospodárskej krajiny, v dôsledku intenzifikácie a nadmernej chemizácie jej stavy rapídne poklesli a z mnohých oblastí úplne vymizla. Živí sa zmiešanou potravou.

Morka divá (Meleagris gallopavo) pochádza zo Severnej Ameriky. Je našim najťažším zástupcom kurotvarých; samce dosahujú hmotnosť do 11 kg a dĺžku 125 cm. Vyznačujú sa bronzovo-hnedým lesklým perím a červenými kožnými výrastkami na hlave a krku. Tento všežravý vták je priamym predchodcom domestikovanej morky.

Páv korunkatý (Pavo cristatus) meria 100–115 cm, no vďaka vlečke z predĺžených chvostových kroviek s farebnými „okami“ môže samec presiahnuť dĺžku 2 m. Samice sú menšie a hnedo sfarbené so zeleným leskom na krku. Okrasné perie slúži samcom pri vizuálnej komunikácii a dvorení. Pôvodne pochádzajú z Indie a Srí Lanky, do Európy ich priviezol Alexander Veľký.

Kur bankivský (Gallus gallus) pochádza z pralesov juhovýchodnej Ázie a je priamym divým predkom všetkých plemien domácich sliepok. Meria okolo 70 cm a váži do 1,5 kg. Samce majú pestré červeno-oranžové perie, samice si zachovávajú ochranné sfarbenie. Jeho domestikácia začala už v 5. tisícročí pred n. l.

Žeriav popolavý (Grus grus) je vták dorastajúci do výšky 115 cm s dlhým krkom, ktorý je tvorený 19–20 krčnými stavcami. Sivé operenie dopĺňa čierne čelo a hrdlo, biele líca a červená temenná škvrna. Obýva mokrade a vlhké lesy severovýchodnej Európy a Sibíri; cez územie Slovenska pravidelne preletuje počas ťahu na zimoviská.

Chriašteľ vodný (Rallus aquaticus) je menší druh (30 cm) z tohto radu. Má zo strán sploštené telo, čo mu uľahčuje pohyb v hustom tŕstí. Má zelenkastohnedý chrbát, čierno-bielo pruhované boky a jeho najvýraznejším znakom je červený rovný zobák, zreteľne dlhší ako hlava. Hniezdi v močiaroch a na vlhkých lúkach. Loví drobné bezstavovce.

Lyska čierna (Fulica atra) je 40 cm veľký vodný vták. Čierne perie kontrastuje s bielym zobákom a bielou rohovinovou doštičkou na čele. Špecifickou adaptáciou na plávanie sú prsty po bokoch obrúbené plávacím lemom (nemá celistvú plávaciu blanu). Vyskytuje sa na jazerách a rybníkoch naprieč Európou, Áziou, Afrikou i Austráliou.

Drop veľký (syn. drop fúzatý, Otis tarda), je najťažším európskym lietajúcim vtákom – dospelé samce dosahujú hmotnosť až 20 kg. Má mohutnú stavbu tela s hnedo-čiernou kresbou a svetlosivou hlavou a krkom. Žije v otvorených stepných a poľnohospodárskych oblastiach. Ako adaptácia na rýchly beh sa mu na silných nohách zachovali len 3 prsty.

Sluka hôrna (Scolopax rusticola) je 34 cm veľký bahniak prispôsobený životu vo vlhkých lesoch Európy a Ázie. Má veľkú hlavu s vysoko posadenými očami a dlhý rovný zobák na vyhľadávanie hmyzu v pôde. Pieskovo-hnedo-čierne sfarbenie jej na zemi poskytuje dokonalé maskovanie.

Čajka smejivá (Chroicocephalus ridibundus, syn. Larus ridibundus) patrí k našim najbežnejším čajkám. Meria 38 cm. Hniezdi v kolóniách pri vnútrozemských i morských vodách. Biele telo dopĺňa červený zobák, červené nohy a sivý chrbát. Je pre ňu typická sezónna zmena peria: v lete (svadobný šat) má celú hlavu tmavohnedú, v zime z nej zostáva len čierna škvrna pred okom. Živí sa malými rybami a bezstavovcami.

Rybár riečny (Sterna hirundo) je 35 cm dlhý letún so striebrosivým chrbtom, čiernym temenom a vidlicovite vykrojeným chvostom. Je špecializovaný na lov drobných rybiek, na čo má prispôsobený ostrý červeno-čierny zobák. Vo vzduchu sa nad korisťou zastaví v trepotavom lete a následne sa za ňou strmhlav spustí pod hladinu. Hniezdi v kolóniách na zemi. Na zimu sa sťahuje do rovníkových oblastí.

Mníšik bielobradý (syn. alka bielobradá, Fratercula arctica) je morský vták severného Atlantiku s dĺžkou tela do 30 cm. Jeho čierny chrbát a korunu dopĺňa biele podbruško. Výrazným znakom je vysoký červeno-čierny zobák a oranžové nohy. Tieto obratné plavce sa živia malými rybami a hniezdia v hlbokých norách na prímorských útesoch.

Holub hrivnák (Columba palumbus) je náš najväčší holub dorastajúci do 40 cm. Obýva lesy a vetrolamy Európy a Ázie. Na sivom operení s kovovým leskom vynikajú biele škvrny na bokoch hrdla a na krídlach, a priečny biely pás na spodnej strane chvosta. Hniezda z halúzok si stavia vysoko na stromoch. Na rozdiel od mestských holubov je sťahovavý.

Hrdlička poľná (Streptopelia turtur) meria 28 cm a obýva európske, ázijské i africké lesné porasty. Je charakteristická pieskovým sfarbením s hrdzavo-čiernymi škvrnami na chrbte. Na bokoch ružovošedého krku má čierno-bielo pruhovaný pásik. Pri lete odhaľuje čierny chvost s bielym lemom.

Hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto) je synantropným druhom, bežným hniezdičom parkov a záhrad. Má jednotné pieskovobronzové sfarbenie a čierny, vpredu otvorený „obojok“ na krku. Tento pôvodne ázijský druh z Indie sa v Európe začal šíriť v 20. storočí. Na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1936 v Komárne.

Ara modrožltá (Ara ararauna) meria vďaka dlhému chvostu až 90 cm. Vyskytuje sa v pralesoch od Panamy po Brazíliu, kde hniezdi v dutinách stromov. Silným zobákom rozbíja najtvrdšie orechy a semená, ktoré dopĺňa ovocím a nektárom.

Žako kongo (syn. papagáj sivý, Psittacus erithacus) dorastá do dĺžky 33 cm. Obýva tropickú Afriku. Vďaka inteligencii a schopnosti zmysluplne spájať slová ľudskej reči patrí k obľúbeným chovateľským druhom. Vek vtáka sa odhaduje podľa očí – mláďatá majú tmavú dúhovku, staršie jedince svetlú. Dožíva sa až 70 rokov.

Papagájec vlnkovaný (Melopsittacus undulatus), známy ako andulka, patrí medzi menšie druhy (18 cm). Je to austrálsky endemit. Kým v prírode žije v kŕdľoch a má zeleno-žlté operenie s čiernymi vlnkami, chovatelia z neho vyšľachtili desiatky farebných mutácií. Je u nich pozorovateľný pohlavný dimorfizmus vo farbe ozobia – samce ho majú modré, samice belavé alebo hnedé.

Sova obyčajná (Strix aluco) je 38 cm veľká sova s variabilným sfarbením operenia od sivých po hnedo-hrdzavé odtiene. Obýva listnaté lesy a parky Európy a Ázie. Hniezdi v bútľavinách starých stromov a loví drobné cicavce.

Plamienka driemavá (Tyto alba) meria 34 cm. Od iných sôv sa líši dlhšími nohami a výrazným srdcovitým závojom na tvári. Jej hrdzavožlté brucho a sivý chrbát nesú jemnú kresbu. Ako synantropný druh hniezdi v poľnohospodárskych budovách či kostolných vežiach, kde loví myši a hraboše.

Myšiarka ušatá (Asio otus) je stredne veľká sova (36 cm) s predĺženými pierkami na hlave pripomínajúcimi uši, ktoré však nemajú žiadnu akustickú funkciu. Hniezdi v korunách stromov, kde obsadzuje opustené hniezda dravcov. V zime sa zoskupuje do kŕdľov, ktoré spoločne trávia dni na ihličnatých stromoch v mestských parkoch.

Výr skalný (Bubo bubo) je najväčšou európskou sovou (do 70 cm, 3 kg). Telo s perovými uškami je sfarbené do čierno-hnedo-hrdzavých odtieňov. Obýva skalné steny. Je to silný lovec, ktorý dokáže uloviť korisť veľkosti líšky či menších dravcov. V minulosti bol zneužívaný na tzv. výrovku (ako živá návnada na odstrel iných vtákov).

Kuvik obyčajný (Athene noctua) patrí k malým sovám (22 cm). Jeho hnedo-belavé perie je na vrchnej časti výrazne škvrnité. Obýva okraje lesov, sady i opustené ľudské sídla. Pri vyrušení sa typicky naťahuje do výšky a vzápätí sa pritláča k podkladu, akoby robil drepy. V minulosti bol pre svoj prenikavý piskľavý spev v poverách označovaný za vtáka smrti.

Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) je naša najmenšia sova (do 17 cm). Má husté hnedé operenie s belavými škvrnami. Zvykne loviť aj menšie druhy spevavcov. V zime si prebytky ulovenej potravy systematicky ukladá do dutín ako zásoby. Žije najmä v ihličnatých horských lesoch.

Kukučka obyčajná (syn. kukučka jarabá, Cuculus canorus) dorastá do 33 cm. Sivé telo dopĺňa jarabé brucho. Obýva lesy Eurázie a Afriky. Je ukážkovým príkladom hniezdneho parazitizmu, pričom vajíčka so silnejšou škrupinou znáša do hniezd vyše 100 druhov spevavcov. V potrave preferuje chlpaté húsenice, ktorým sa iné vtáky vyhýbajú.

Krakľa belasá (Coracias garrulus) meria 30 cm. Zaujme najmä svietivomodrým operením, ktoré ostro kontrastuje s gaštanovohnedým chrbtom. Obýva riedke lesíky Európy, západnej Ázie a Afriky. Hniezdi v starých dutinách po ďatľoch. Živí sa väčším hmyzom. Na Slovensku je dnes extrémne vzácna.

Rybárik riečny (Alcedo atthis) je menší vták (16 cm), anatomicky prispôsobený na strmhlavý lov rýb pod hladinou. Má veľkú hlavu, mocný klinovitý zobák a krátke krídla. Hniezdi najmä v blízkosti čistých vôd, kde si do hlinitých brehov vyhrabáva nory pre 6–8 vajíčok. V závislosti od zamŕzania vôd je u nás čiastočne sťahovavý.

Dudok chochlatý (Upupa epops) dorastá do 28 cm. Bledo-hrdzavohnedé zafarbenie dopĺňajú čierno-biele pásy na krídlach. Jeho najvýraznejším znakom je vztyčiteľný chochlík z vejárovite postavených pier. Obýva otvorené priestranstvá, nad ktorými lieta typickým kolísavým, motýľovitým letom. Potravu si hľadá prevažne na zemi, odkiaľ hmyz a červy vyťahuje dlhým tenkým zobákom priamo z pôdy. Mláďatá pri ohrození vylučujú z trtáčovej žľazy páchnucu obrannú látku.

Ďateľ veľký (Dendrocopos major) dosahuje 23 cm. V čierno-bielom sfarbení s červeným podbruškom vyniká neprerušený priečny čierny pás oddeľujúci biele líca od bielych bokov krku. Živí sa hmyzom a v zime semenami šišiek, ktoré si na spracovanie zakliesňuje do štrbín kôry (tzv. kováčňa).

Ďateľ prostredný (Dendrocoptes medius) meria 22 cm a od ďatľa veľkého sa bezpečne odlišuje súvislou červenou čiapočkou, ktorá mu na hlave siaha od bieleho čela až po zátylie.

Ďateľ malý (Dryobates minor, syn. Dendrocopos minor) je naším najmenším zástupcom radu (15 cm). Okrem veľkosti sa od iných ďatľov odlišuje najmä úplnou absenciou červeného sfarbenia na spodku tela. Potravu zbiera na tenkých konárikoch v korunách stromov.

Tesár čierny (syn. ďateľ čierny, Dryocopus martius) je s dĺžkou 45 cm najväčším európskym zástupcom ďatľovcov. Operenie je čierne, samce majú červené celé temeno, samice len záhlavie. Špecializuje sa na lov drevokazných mravcov rodu Camponotus. Vytesanie dutiny s oválnym otvorom mu trvá až 28 dní.

Žlna zelená (Picus viridis) dorastá do 32 cm. Zafarbenie je sivastozelené so žltým koreňom chvosta a červenou čiapočkou. Obýva redšie listnaté lesy. Potravu (prevažne mravce) aktívne vyhľadáva a loví lepkavým jazykom priamo na zemi, z dreva ju vytesáva len zriedka.

Tukan žltohrdlý (Ramphastos sulfuratus) dorastá do dĺžky 42–55 cm a obýva pralesy Strednej a Južnej Ameriky. Pozornosť púta obrovským pestrofarebným zobákom, ktorý je vďaka dutému vnútru a tenkým kosteným priehradkám extrémne ľahký. Živí sa prevažne ovocím, no jedálniček si dopĺňa aj drobnými živočíchmi.

Dážďovník obyčajný (syn. dážďovník tmavý, Apus apus) meria 16–18 cm a vzhľadom i letom pripomína lastovičku. Jeho operenie je čiernohnedé. Je tak dokonale adaptovaný na vzdušný priestor, že počas letu nielen loví hmyz a pije, ale vďaka mikrospánkom dokonca aj spí. Hniezdi v štrbinách budov. Pri nedostatku potravy upadajú mláďatá do stavu letargie.

Kolibrík rubínovokrký (Archilochus colubris) je jedným z asi 300 druhov kolibríkov, ktoré patria medzi najmenšie vtáky na svete. Tento severoamerický druh meria 7–9 cm a váži len 3–4 g. Typický je výrazným pohlavným dimorfizmom – samec má nápadné rubínovo-červené hrdlo. Živí sa nektárom, pričom pri kvetoch dokáže vďaka trepotavému letu nehybne stáť na mieste.