Spevavce

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Spevavce. [cit. 2024-07-20]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/spevavce>.

Spevavce sú iným pomenovaním pre rad vrabcotvarých (Passeriformes) – najpočetnejší rad vtákov, s takmer 2/3 všetkých druhov, rozšírených po celej Zemi. Spevavce zastupujú malé až stredne veľké druhy vtákov. Väčšina spevavcov sú dobrí letci. Majú podobnú anatomickú stavbu tela a hlavne podobné usporiadané hlasové ústroje, takže dokážu spievať. Rozdeľujeme ich do mnohých čeľadí.

Nasledujúci text popisuje len vybrané čeľade a druhy vtákov, ktoré môžete nájsť vo svojom okolí. Je skvelé poznať aspoň časť nášho vtáctva a uvedomiť si tak rozmanitosť prírody, ktorá nás obklopuje.
Čeľaď: Drozdovité link

Drozd plavý (Turdus philomelos) je zástupcom čeľade drozdovitých (Turdidae). Meria 23 cm. Vrchná časť tela oboch pohlaví je hnedá, spodná belavá, tmavo škvrnitá. Na spodku krídla, v pazušnej oblasti, majú žltú škvrnu. Drozd plavý žije v Európe, v západnej Sibíri a v Malej Ázii v lesoch rozličného typu a v parkoch. Hniezdi na stromoch alebo kroch. Živí sa hmyzom, červami, slimákmi.

Drozd čierny (Turdus merula) dorastá do dĺžky 23–29 cm. Dospelý samec je celý čierny s výrazným žltým okom a zobákom, zatiaľ čo samice a mláďatá majú tmavohnedé perie. Žije v lesoch, záhradách a parkoch Európy, západnej Ázie a severnej Afriky, kde hniezdi v stromových dutinách alebo na zemi. Drozd čierny je všežravý, konzumuje hmyz, dážďovky, bobule a ovocie. Je známy svojím melodickým spevom a teritoriálnym správaním počas obdobia hniezdenia, pričom je sociálnejší počas migrácie a v zime.

Drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) hniezdi v severnej Európe a Palearktíde, zimuje v južnej Európe, severnej Afrike a na Blízkom východe. Má dĺžku 25 cm, s typickým šedým temenom, hnedým chrbtom a škvrnitou hruďou. Je to sťahovavý vták, ktorý často hniezdi v kolóniách a živí sa hmyzom, plodmi a semenami.

Slávik obyčajný (Luscinia megarhynchos) je o niečo väčší ako vrabec (16 cm). Obe pohlavia sú rovnakej hnedej farby s bledším spodkom tela a s hrdzavohnedým chvostom. Slávik žije v Európe, v časti mierneho pásma Ázie a v severozápadnej Afrike. Samec sa v čase hniezdenia ozýva silným a komplikovaným spevom. Sláviky sa živia hmyzom.

Čeľaď: Sýkorkovité link

Sýkorka veľká (Parus major) patrí medzi sýkorkovité (Paridae). Je najväčšia zo stredoeurópskych sýkoriek (14 cm). V zafarbení oboch pohlaví sa kombinuje čierna, biela, zelenkastosivá a citrónovožltá farba. Charakteristickým znakom druhu je čierny vrch hlavy a citrónovožltý spodok tela s centrálnym pozdĺžnym čiernym pásom. Sýkorky žijú v Európe, v miernom pásme Ázie a v severnej Afrike v lesoch rozličného typu a na záhradách. Živia sa hmyzom.

Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus, syn. Parus caeruleus) je malý spevavec s dĺžkou 12 cm. Má modré a žlté perie, s modrou korunou a tmavomodrou čiarou cez oko. Žije v listnatých a zmiešaných lesoch Európy a západnej Palearktídy. Živí sa hmyzom a pavúkmi, mimo obdobia hniezdenia aj semenami. Je známa svojimi akrobatickými schopnosťami, často visí dolu hlavou pri hľadaní potravy.

Sýkorka uhliarka (Periparus ater, syn. Parus ater) je malý spevavec, rozšírený v lesoch mierneho a subtropického pásma Palearktídy vrátane severnej Afriky. Je veľká 10–11,5 cm, s čiernou hlavou a veľkou bielou škvrnou na šiji. Hniezdi v dutinách stromov, starých hniezdach veľkých vtákov alebo v norách. Kladie 7–11 bielych vajec s červenými škvrnami. Sýkorka uhliarka je stálym obyvateľom a v zime sa často pridáva k zmiešaným kŕdľom iných sýkoriek. Živí sa semienkami a hmyzom, často navštevuje záhrady kvôli potrave.

Čeľaď: Vrchárkovité link

Vrchárka okrová (Prunella montanella) z čeľade vrchárkovité (Prunellidae) je malý spevavec, žijúci v Palearktíde, najmä v Ázii, a hniezdiaci na západe pohoria Ural. Dosahuje veľkosť 13–14,5 cm a má charakteristické žlté pásiky nad okom, čiernu hlavu a líca, okrové hrdlo a hruď bez škvŕn, hrdzavohnedý chrbát a žltkasté boky. Hniezdi v brezových a vŕbových lesoch pri vodách, kde znáša 4–6 vajec. Počas zimy migruje do Kórei a východnej Číny. Na Slovensku bola prvýkrát zaznamenaná v roku 1994.

Vrchárka červenkavá (Prunella collaris) je malý spevavec, dosahujúci veľkosť 15–17,5 cm. Má hnedý pruhovaný chrbát, šedú hlavu a červenohnedé škvrny na spodnej strane tela. Živí sa hmyzom a hniezdi v krovinách alebo skalných štrbinách, kde znáša 3–5 bledomodrých vajec. Na Slovensku patrí medzi vzácne, ale pravidelné hniezdiče vo vysokých pohoriach. Má sociálne polygynandrózny systém párenia, kde samci a samice vytvárajú skupiny a samci sa starajú o mláďatá, ak majú vysokú pravdepodobnosť, že sú ich otcami.

Čeľaď: Lastovičkovité link

Lastovička domová (Hirundo rustica) z čeľade lastovičkovitých (Hirundinidae) meria 18 cm. V zafarbení oboch pohlaví sa kombinuje čierna farba s kovovým leskom, biela a hrdzavá. Charakteristickým znakom druhu je hlboko vykrojený vidlicovitý chvost. Lastovička žije v Európe, v Ázii, v severovýchodnej a v severozápadnej Afrike a v Severnej Amerike. Hniezdo stavia z blata a konárikov. Živí sa hmyzom.

Podobná lastovičke je belorítka domová (Delichon urbicum). Meria 13 cm. Vrchnú stranu tela má čiernu, kovovo lesklú, spodok a trtáč biely. Chvost je plytšie vidlicovito vykrojený. Hniezdi podobne ako lastovičky. Živí sa hmyzom.

Čeľaď: Pinkovité link

Pinka lesná (Fringilla coelebs) z čeľade pinkovitých (Fringillidae) je veľká asi ako vrabec (15 cm). Samica je zelenkastohnedá, samec má sivomodrú hlavu, hrdzavohnedasté líca a spodok tela. Na krídlach majú dvojitý biely pás, na okrajoch chvosta bielu obrubu. Pinky žijú v Európe, v západnej Ázii a v severnej Afrike. Živia sa semenami, čiastočne hmyzom.

Stehlík obyčajný (syn. s. pestrý, Carduelis carduelis) je 12 cm dlhý, pestro (béžovo, čierno, bielo, červeno, žlto) zafarbený. Žije v Európe, v západnej Ázii a v severnej Afrike. Živí sa semenami bodliakov, lopúchov, konopí, šalátu, na jar aj bahniatkami a hmyzom.

Zelienka obyčajná (syn. stehlík zelený, Chloris chloris) je malý spevavec, hniezdiaci v Európe, severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. Dosahuje veľkosť 15 cm a má zelené sfarbenie s jasne žltými krídlami a chvostom. Samice a mladé jedince sú matnejšie a hnedé. Hniezdi v stromoch a kríkoch, znáša 4–6 vajec, ktoré samica inkubuje 13–14 dní. Živí sa semenami, plodmi a niekedy aj hmyzom.

Hýľ lesný (Pyrrhula pyrrhula) je 15 cm vták, s čiernym kužeľovitým zobákom. Samec je pestrý, sivo-červeno-čierno-biely. Samica má karmínovočervenú farbu nahradenú pieskovou. Žije v chladnejších pásmach Eurázie v ihličnatých lesoch. Živí sa semenami, bobuľami a pupeňmi stromov a kriačin.

Čeľaď: Vrabcovité link

Vrabec domový (Passer domesticus) z čeľade vrabcovitých (Passeridae) dosahuje veľkosť 15 cm. Je to náš najbežnejší spevavec, hoci jeho populácia v ostatných rokoch výrazne klesla. Zafarbenie má sivohnedé, na vrchnej strane tela škvrnité. Samec má sivú "čiapočku" a čierny "podbradník". Žije v Európe, Ázii a severnej Afrike, pričom obýva dvory a záhrady. Živí sa rastlinnými časťami, menej hmyzom.

Vrabec poľný (Passer montanus) je malý spevavec s dĺžkou 12,5–14 cm a rozpätím krídel okolo 21 cm. Má hnedú "čiapočku", čierne škvrny na bielych lícach a čierny podbradník. Žije v miernych oblastiach Eurázie a juhovýchodnej Ázie. Hniezdi v dutinách stromov, budov alebo opustených hniezdach iných vtákov. V potrave prevládajú semená, ale počas hniezdenia konzumuje aj bezstavovce.

Pokles populácie vrabcov na Slovensku je spôsobený viacerými faktormi. Medzi hlavné patria zmeny v poľnohospodárstve, intenzívne používanie pesticídov, strata prirodzených hniezdnych miest v mestskom prostredí a zníženie dostupnosti potravy. Tento trend je pozorovaný aj v iných častiach Európy, kde sa podobné environmentálne a antropogénne faktory podieľajú na úbytku populácií vrabcov.
Čeľaď: Škovránkovité link

Škovránok poľný (Alauda arvensis) z čeľade škovránkovitých (Alaudidae) je o niečo väčší ako vrabec (18 cm). Obe pohlavia sú rovnako hnedobelavo škvrnité a majú dlhší chvost. Žijú v Európe, v miernom pásme Ázie a v severozápadnej Afrike. Sú to typickí obyvatelia kultúrnych stepí. Živia sa hmyzom ale aj rastlinnou potravou.

Pipíška chochlatá (Galerida cristata) meria si 17 cm. Je hnedo-belavo škvrnitá a má nápadný končitý chochlík a kratší chvost. Žije v strednej a južnej Európe a Ázii a v severozápadnej Afrike na neobrábaných poliach, kde chytá hmyz a červy.

Čeľaď: Strnádkovité link

Strnádka malá (Emberiza pusilla) je malý spevavec z čeľade strnádkovité (Emberizidae), dosahujúci dĺžku 12–14 cm. Má biele spodné časti s tmavým pruhovaním na hrudi a bokoch, gaštanovú tvár s bielym fúzikom, čierne pruhy na temene a biely očný krúžok. Hniezdi v tajge severovýchodnej Európy a severnej Eurosibírie až po Ďaleký východ Ruska, zimuje v subtropickej južnej Ázii. Hniezdi v otvorených ihličnatých lesoch, často s brezami alebo vŕbami, kde kladie 4–6 vajec. Jeho potrava pozostáva zo semien a hmyzu. Na Slovensku bola prvýkrát zaznamenaná v roku 2016.

Strnádka záhradná (Emberiza hortulana) hniezdi v západnej Palearktíde a na Slovensku je veľmi vzácnym hniezdičom. Dorastá do dĺžky 16–17 cm, so zelenošedou hlavou a hnedými pruhmi na chrbte. Živí sa semenami a hmyzom. Tradične bola považovaná za delikatesu vo francúzskej kuchyni, čo viedlo k drastickému poklesu populácie v tejto krajine. V roku 1999 boli prijaté zákony na jej ochranu, ktoré sa začali striktnejšie vymáhať v roku 2007. Podľa IUCN patrí medzi najmenej ohrozené druhy, ale trend populácie je klesajúci kvôli deštrukcii biotopov a nadmernému lovu.

Čeľaď: Penicovité link

Penica hnedokrídla (Sylvia communis) je bežný a rozšírený spevavec z čeľade penicovité (Sylviidae), hniezdiaci v Európe a západnej Ázii. Zimuje v tropickej Afrike, Arábii a Pakistane. Dosahuje dĺžku 14 cm. Samec má sivú hlavu a biely hrvoľ, samička je hnedšia s menej výrazným sfarbením. Obaja majú hrdzavohnedé krovky na krídlach a biely krúžok okolo očí. Hniezdi v kríkoch, kde kladie 3–7 vajec. Živí sa hmyzom, ale aj plodmi a mäkkým ovocím.

Penica jarabá (Sylvia nisoria) je stredne veľký spevavec, hniezdiaci v strednej a východnej Európe a západnej a strednej Ázii. Zimuje v tropickej východnej Afrike. Dosahuje dĺžku 15,5–17 cm. Samec je tmavošedý s bielymi lemami na krídlach a chvoste a výrazným tmavosivým pruhovaním na spodnej strane tela. Samica je bledšia s menej výrazným pruhovaním. Hniezdi v kríkoch a brale a kladie 3–7 vajec. Živí sa hlavne hmyzom, ale aj plodmi.

Čeľaď: Brhlíkovité link

Brhlík lesný (Sitta europaea) z čeľade brhlíkovitých (Sittidae) je malý spevavec s dĺžkou 14 cm. Má krátky chvost, dlhý zobák, modrošedé horné časti tela a čierny pás cez oči. Uprednostňuje staré listnaté alebo zmiešané lesy, často s dubmi. Hniezdi v dutinách stromov, často v starých hniezdach ďatľov, pričom vstup do dutiny zmenšuje blatom. Hlavnú časť potravy tvoria hmyz a larvy, na jeseň a v zime aj semená a orechy. Brhlík má špeciálne prispôsobenú stavbu beháku, ktorá mu umožňuje chodiť po kmeni stromu dolu hlavou. Potravu často ukladá do zásob. Jeho hlavný predátor je jastrab.

Čeľaď: Muchárovité link

Muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) je spevavec z čeľade muchárovité (syn. muchárikovité, Muscicapidae), hniezdiaci v Európe od Francúzska po juhozápadné Rusko, pričom Slovensko má druhú najväčšiu populáciu. Je veľký asi 13 cm, samček má biely pásik na krku, samička je sivšia. Hniezdi v listnatých lesoch s dostatkom dutín, znáša 4–7 vajec a živí sa lietajúcim hmyzom. Prilieta v apríli, odlieta v auguste a septembri.

Čeľaď: Strakošovité link

Strakoš obyčajný (Lanius collurio) patrí do čeľade strakošovitých (Laniidae). Je veľký 17 cm. V zafarbení samcov sa kombinuje sivá, belavá, čierna a hrdzavohnedá farba, samice a mláďatá sú sivohnedé, na spodku belavé, sivohnedo priečne pásikavé. Žijú v Európe a v Ázii. Obývajú pasienky s kriačinami, okraje lesov, rúbane a pod. Živia sa hmyzom a malými cicavcami.

Strakoš veľký (syn s. sivý, Lanius excubitor) je stredne veľký spevavec dosahujúci dĺžku 22–26 cm. Má perleťovo sivé sfarbenie vrchu tela, biele spodné časti a čiernu masku okolo očí. Vyskytuje sa v severnej Európe a Ázii, kde hniezdi najmä severne od 50° severnej šírky, a počas zimy migruje do miernych oblastí. Strakoš veľký je mäsožravý, pričom hlodavce tvoria viac ako polovicu jeho potravy.

Čeľaď: Škorcovité link

Škorec lesklý (Sturnus vulgaris) z čeľade škorcovité (Sturnidae) je menší ako drozd (22 cm). Obe pohlavia majú čierne zafarbenie so silným kovovým leskom a s malými žltobielymi škvrnami, výraznejšími v zimnom operení. Škorce žijú v Európe, v miernom pásme Ázie a v severnej Afrike v okrajových lesoch. Žerú hmyz, príležitostne čerešne, hrozno a kukuricu.

Čeľaď: Trsteniarikovité link

Trsteniarik spevavý (Acrocephalus palustris) je spevavec z čeľade trsteniarikovité (Acrocephalidae), hniezdiaci v miernom pásme Európy a západnej Palearktídy a zimujúci v juhovýchodnej Afrike. Je známy napodobňovaním spevu iných vtákov. Na Slovensku je to najbežnejší trsteniarik, hniezdi od nížin až do 800 m n. m..

Trsteniarik vodný (Acrocephalus paludicola) hniezdi v mokrých lúkach východnej Európy a západnej Ázie. Zimuje v západnej Afrike, hlavne v národnom parku Djoudj v Senegale. Meria 12,5–13 cm. Má tmavo pruhovaný chrbát a svetlejšie spodné časti. Hniezdi v nízkej vegetácii, kladie 5–6 vajec. Živí sa hmyzom, larvami, pavúkmi a slimákmi.

Čeľaď: Trasochvostovité link

Trasochvost biely (Motacilla alba) z čeľade trasochvostovitých (Motacillidae) je 18 cm vták s dlhým chvostom. V zafarbení oboch rodičov sa kombinuje biela, čierna a sivá farba. Trasochvosty žijú v Európe, v Ázii a v severozápadnej Afrike na brehoch vôd, na poliach, v dedinách a mestách. Živia sa hmyzom.

Trasochvost žltý (Motacilla flava) je malý spevavec dosahujúci dĺžku 15–16 cm. Má štíhle telo a charakteristický neustále sa kývajúci chvost. Dospelý samec je počas hniezdenia olivový hore a žltý dole, s variabilnými farbami hlavy podľa poddruhu. Hniezdi v miernej Európe a Ázii, pričom severné a východné populácie migrujú do Afriky a južnej Ázie. Tento hmyzožravý vták obýva otvorené oblasti pri vode a hniezdi v trsoch trávy, kde kladie 4–8 škvrnitých vajec.

Čeľaď: Krkavcovité link

Krkavcovité (Corvidae) sú stredne veľké vtáky a u nás zastúpené pomerne veľkým počtom druhov.

Krkavec čierny (Corvus corax) pripomína vzhľadom prerastenú vranu (64 cm). Zafarbenie oboch pohlaví je čistočierne. Zobák je nápadne mohutný, perie na brade predĺžené, chvost má klinovitý tvar. Krkavce žijú v Európe, v Ázii, v severnej oblasti Afriky, v Severnej a Strednej Amerike na tichých čistinkách a rúbaniskách. Živia sa zdochlinami, ale aj hmyzom, menšími cicavcami a rastlinnou potravou.

Vrana popolavá (Corvus cornix) je stredne vták veľký približne 48–52 cm. Má šedé telo s čiernymi krídlami, chvostom, hlavou a hrdlom. Žije v severnej, východnej a juhovýchodnej Európe a v častiach Blízkeho východu. Je všežravá, živí sa hmyzom, malými cicavcami, plodmi a zvyškami potravy.

Vrana čierna (Corvus corone) je stredne veľký vták s dĺžkou tela podobne 48–52 cm. Má čierne perie s lesklým zeleným alebo fialovým nádychom, čierny zobák, nohy a nohy. Hniezdi v lesoch a krovinách západnej Európy a východného Palearktu. Je všežravá, živí sa hmyzom, drobnými cicavcami, plodmi a zvyškami potravy. Vrana čierna je známa svojou inteligenciou a schopnosťou používať nástroje, čo ju robí jedným z najinteligentnejších vtákov.

Obe druhy vrán boli v minulosti zaraďované pod jeden druh vrany obyčajnej (syn. vrana túlavá) s dvoma poddruhmi: vrana túlavá (obyčajná) západoeurópska (Corvus corone corone) a vrana túlavá (obyčajná) východoeurópska (Corvus corone cornix). V roku 2002 však boli tieto poddruhy rozdelené na dva samostatné druhy. Tento omyl vznikol z dôvodu, že na územiach spoločného výskytu dochádza k vytváraniu spoločných kŕdľov a medzidruhovému kríženiu, hybridy sú však menej životaschopné, čo je jasným znakom toho, že sa jedná o dva rozdielne druhy.

Havran čierny (Corvus frugilegus) vzhľadom a veľkosťou pripomína vranu (46 cm). Zafarbenie oboch pohlaví je čistočierne. Havrany žijú v miernom pásme Eurázie na otvorených priestranstvách. Hniezdia obyčajne v kolóniách. Živia sa zmiešanou potravou.

Straka čiernozobá (Pica pica) meria asi toľko čo vrana (46 cm). Zafarbenie oboch pohlaví je rovnaké, čierne a biele, krídla a dlhý stupňovitý chvost majú zelenovofialový lesk. Straky žijú v Európe, v miernom pásme Ázie, v Severnej Amerike a v severnej Afrike. Žerú hmyz, semená aj mladé spevavce.

Sojka škriekavá (Garrulus glandarius) meria asi toľko čo holub (34 cm). Celkové zafarbenie oboch pohlaví je kakaovohnedé. Charakteristickým znakom druhu sú modro-čierno jarabé plôšky na krídlach. Sojky žijú v Európe a v priľahlom pásme Ázie v lesoch rozličného typu. Živia sa zmiešanou potravou. Bukvice a žalude zčasti zahrabávajú do zeme na horšie časy, a tak pomáhajú rozširovaniu lesa.

Ďalšie články

Plazy

Plazy (Reptilia) predstavujú rôznorodú skupinu studenokrvných živočíchov, ktorých telá sú pokryté hrubou kožou s rôznymi šupinami, čo ich chráni pred poškodením. Kostra, dýchacia a cievna sústava je už prispôsobená aktívnemu životu na suchej zemi. Rozmnožujú sa kladením vajec na súši, ktoré však zriedka vápenatejú. Významnými zmyslovými orgánmi sú oči, pričom mnohé druhy majú aj vyvinuté temenné oko na vnímanie svetla a tmy. Patria sem napr. korytnačky, krokodíly, hatérie, chameleóny, leguány, jašterice, hady a ďalšie.

Vtáky - Pravtáky a bežce

Vtáky sú triedou stavovcov, charakteristickou prítomnosťou peria, bezzubého zobáku a vysokou metabolickou aktivitou, pričom mnohé druhy sú vynikajúci letci. Vyvinuli sa koncom druhohôr z plazov, čo potvrdzujú spoločné znaky ako diapsidná lebka, kloaka a vylučovanie dusíkatých látok cez kyselinu močovú. Najstarším známym pravtákom je Archaeopteryx, ktorý kombinuje znaky plazov a vtákov. Medzi špecifické skupiny vtákov patria bežce, ktoré stratili schopnosť letu, zato majú silné nohy prispôsobené na behanie.

Vtáky - Letce

Letce sú vtáky s neognátnym typom lebky, ktorých väčšina má schopnosť letu. Patria medzi ne najznámejšie rady, napr.: víchrovníkotvaré, tučniakotvaré (nelietavé druhy), pelikánotvaré, bocianotvaré, plameniakotvaré, husotvaré, jastrabotvaré, sokolotvaré, kondorotvaré, kurotvaré, žeriavotvaré, kulíkotvaré, holubotvaré, papagájotvaré, sovotvaré, kukučkotvaré, krakľotvaré, ďatľotvaré, dážďovníkotvaré a vrabcotvaré.

forward