Klasifikácia vírusov

Prvé snahy zatriediť vírusy boli založené na ich patogenetických vlastnostiach, orgánovom tropizme, ekologických vlastnostiach a spôsobe prenosu. Na základe týchto vlastností sa vírusy delili na:

  • enterálne vírusy - vírusy prenášané fekálno-orálnou cestou
  • respiračné vírusy - vírusy prenášané kvapôčkovou infekciou
  • arbovírusy - vírusy prenášané hmyzom

Podľa typu napadnutej bunky poznáme dve základné skupiny vírusov:

  • prokaryotické vírusy - vírusy prokaryotických buniek = bakteriofágy
  • eukaryotické vírusy - vírusy eukaryotických buniek

Klasické rozdelenie vírusov podľa typu hostiteľa:

  • živočíšne vírusy - hostiteľ: živočíšna bunka
  • rastlinné vírusy - hostiteľ: rastlinná bunka
  • cyanovírusy - hostiteľ: bunka sinice
  • mykovírusy - hostiteľ: bunka huby

Potreba jednotného klasifikačného systému vírusov vyústila v roku 1966 do založenia Medzinárodnej komisie pre taxonómiu vírusov (International Comittee on Taxonomy of Viruses, ICTV). Tento systém je v mnohom podobný klasifikácii vyšších organizmov, pretože obsahuje štandardné taxóny:

  • rad (ordo): napr. Herpesvirales
  • čeľaď (familia): napr. Herpesviridae
  • podčeľaď (subfamilia): napr. Gammaherpesvirinae
  • rod (genus): napr. Rhadinovirus
  • druh (species): napr. MuHV-4 (myšací herpesvírus 4)
Názov druhu sa u vírusov bežne nepoužíva, ale nahradzuje sa typovým zástupcom druhu (používa sa označenie prototypový vírus), určitým konkrétnym vírusom, s ktorým majú všetci ostatní členovia druhu spoločné vlastnosti. ICTV formálne nerozlišuje medzi konkrétnymi poddruhmi, kmeňmi a izolátmi.

Prehľad živočíšnych vírusov

Hostiteľskými bunkami živočíšnych vírusov sú bunky živočíchov ale aj človeka. Cesty prenosu nákazy sú rôzne:

  • vzduchom - kvapôčková infekcia
  • orálno-fekálny - špinavými rukami
  • priamym kontaktom - so sliznicou; nepoškodená pokožka tvorí zväčša bariéru pre prienik vírusov
  • pohlavným stykom - pohlavne prenosné ochorenia
  • krvou - a inými telesnými tekutinami
  • artropódami (článkonožcami) - bodnutím alebo ich infikovanými výlučkami

DNA-vírusy

Papilomaviridae

Ľudské papilomavírusy (HPV - Human Papilloma Virus) spôsobujú rôzne typy bradavíc s rôznou lokalizáciou (na koži ruky, na vonkajšom genitále, v hrtane). Niektoré papilomavírusy sa dávajú do súvisu s rakovinou krčka maternice.

Herpesviridae

Po akútnej fáze ochorenia nasleduje dlhé obdobie latencie s neskoršími návratmi klinických príznakov v období, keď má pacient zníženú imunitu. Sú to vírusy, ktoré ak prijmeme do organizmu, prežijú s nami celý náš život.

Cytomegalovírus (CMV) je extrémne rozšírený organizmus. Odhaduje sa, že až 70% dospelej populácie USA a Európy ním bolo nainfikovaných počas svojho života. Infekcia sa prenáša blízkym kontaktom medzi ľuďmi, ktorí sú často nosičmi tohto vírusu. U zdravého jedinca sa počiatočná infekcia CMV buď vôbec neprejaví, alebo má len slabé prejavy. U citlivejších sa ochorenie môže prejaviť ako zápal pľúc, očných spojiviek, pečene alebo gastrointestinálneho traktu (GIT). U tehotných žien môže pri infekcii vírus preniknúť cez placentu do plodu a vyvolať u neho vrodené chyby sluchu alebo oneskorený mentálny vývoj.

Varicella zoster (VZV) spôsobuje u detí ovčie kiahne, ktoré sa prenášajú ako kvapôčková nákaza. Môže prežívať v nervových gangliách. V dospelosti sa za určitých okolností môže reaktivovať, čoho prejavom je tzv. pásový opar. Ovčie kiahne a pásový opar sú teda prejavmi toho istého vírusu.

Herpes simplex (HSV-1, HSV-2) spôsobuje opar. Vírus sa prenáša z človeka na človeka priamym kontaktom a infekcia je často asymptomatická. HSV-1 postihuje najčastejšie pery a okolie úst, HSV-2 postihuje najčastejšie genitálie a konečník. Môže prežívať v nervových gangliách. Častá je jeho reaktivácia pri oslabení organizmu stresom, menštruáciou, infekciou alebo opaľovaním. Veľmi nebezpečná je vírusová meningitída, ktorá ojedinele môže nastať, ak sa vírus pomnoží priamo v mozgu.

Vírus Epsteina a Barrovej (EBV) sa do organizmu dostáva dýchacími cestami a špecificky infikuje B-lymfocyty. U mladých ľudí spôsobuje ochorenie infekčnú mononukleózu, ktorá spôsobuje rôzne ťažké stavy - od asymptomatického priebehu až po bolestivú angínu s typickými povlakmi na tonzilách (mandliach), zväčšenie lymfatických uzlín, horúčku a únavu. EBV môže spôsobiť nádorové ochorenie (lymfóm, nosohltanový karcinóm). EBV sa považuje za jeden z potenciálnych biologických teratogénov, tzn. že vnútromaternicová nákaza môže poškodiť vývoj zárodku.

RNA-vírusy

Paramyxoviridae

Morbillivirus je pôvodcom osýpok, ktoré sa šíria ako respiračná nákaza u detí. Prvé príznaky sú viditeľné na sliznici ústnej dutiny, neskôr sa na koži objavuje typická vyrážka. Vďaka očkovaniu toto ochorenie už u nás nepoznáme.

Vírus mumpsu spôsobuje respiračnú nákazu u detí - mumps, ktoré sa prejavuje ako zápal slinných žliaz. Môže sa podieľať na vzniku meningitíd. V dospelosti môže nákaza spôsobiť zápal semenníkov a neplodnosť u mužov. Vďaka očkovaniu sa ochorenie u nás nevyskytuje.

Togaviridae

Rubeolavirus je pôvodcom detského respiračného ochorenia ružienky. Má typické príznaky na koži aj na mäkkom podnebí a regionálne bývajú zväčšené lymfatické uzliny. U gravidných žien môže poškodiť embryo, ak došlo k infekcii v I. trimestri.

Flaviviridae

Flavivírusy sa vyskytujú na celom svete. Tieto vírusové nákazy sa z teplokrvných stavovcov prenášajú na človeka článkonožcami. Prenos sa deje z divo žijúcich zvierat v určitých lokalitách, preto ich nazývame "nákazy s prírodnou ohniskovosťou". Prenos je aktívny a samičky prenášačov odovzdávajú vírus transovariálne (cez infikované vajíčka) svojmu potomstvu. Prenášačmi (vektormi) bývajú najčastejšie komáre a kliešte.

Vírusy kliešťovej encefalitídy predstavujú komplex flavivírusov, ktorý sa v Európe objavuje na jar a je príčinou encefalitídy spôsobenej kliešťami, ktoré sa infikujú z drobných hlodavcov. Na prenose sa môže podieľať aj mlieko a z neho mliečne výrobky, a to od kráv, oviec, kôz, pretože aj tieto zvieratá môžu byť vírusom nakazené.

Vírus žltej zimnice sa prenáša komárom a spôsobuje okrem encefalitídy aj poškodenie pečene so žltačkou.

Coronaviridae

Coronavirus spôsobuje u ľudí ochorenie nosovej sliznice - akútnu rinitídu. V rokoch 2002-2003 sa ale objavili závažné ochorenia so syndrómom akútneho respiračného zlyhania, tzv. SARS (Severe Acute Respiratory Syndrome). Ochorenia boli spôsobené odlišnými typmi koronavírusov, ktoré sa do ľudskej populácie dostali od zvierat, cibetiek, ktorých mäso sa v určitých krajinách s obľubou konzumuje (napr. Čína, Thajsko a pod.).

Picornaviridae

Poliovírusy sú vírusy, ktoré sa prenášajú iba medzi ľuďmi fekálno-orálnou cestou a spôsobujú detskú obrnu (poliomyelitídu). Ide o neurotropný vírus (viazaný na nervový systém), ktorý môže spôsobiť ochrnutie svalov končatín alebo meningitídu. Vďaka očkovaniu živou Sabinovou vakcínou je výskyt tohto ochorenia na ústupe.

Rhinovírusy sú pôvodcom známeho ochorenia z nachladnutia - nádchy. Šíria sa ako kvapôčková infekcia a postihujú nosohltan.

Rhabdoviridae

Vírus besnoty (rabies) je ochorenie spôsobené neurotropným vírusom, ktorý je primárne zoopatogénny. Ochorenie môže spôsobovať u domácich (pes) aj divo žijúcich zvierat (líška). Vírus sa vylučuje slinami a pri pohryznutí sa dostane do tkaniva pacienta a cestou nervových vláken do mozgu. V dôsledku toho sa objavia prvé príznaky. Dĺžka inkubačnej doby závisí výrazne od miesta, kde došlo k pohryzeniu (vzdialenosť od mozgu).

Ortomyxoviridae

Vírus chrípky má tri antigénne typy A, B a C. Najzávažnejší z hľadiska ochorení je typ A, ktorý môže značne zmeniť svoju antigénnu štruktúru. Každoročná epidémia chrípky je spojená s menšími zmenami genómu vírusu, ktoré označujeme ako antigénny drift. Vzniká ako dôsledok mutácií. Ak dochádza k veľkej zmene, tzv. antigénny shift, vzniká pandémia, opakujúca sa po 10-40 rokoch. K veľkým zmenám vírusového antigénu dochádza v dôsledku rekombinácie genetickej informácie medzi vtáčími a ľudskými typmi vírusov chrípky u človeka alebo v tele ošípaných a potom sa šíri ďalej.

Chrípka sa šíri ako kvapôčková infekcia a spôsobuje upchatie nosa, bolesti pri prehĺtaní, zimnicu, bolesti svalov a kĺbov, bolesti hlavy, malátnosť, zvýšenú teplotu. Liečba je len podporná a zameriava sa na redukciu symptómov a druhotných bakteriálnych infekcií. Istou prevenciou pred chrípkou je očkovanie, prípadne zvýšený príjem vitamínu C a zinku a pohyb na čerstvom vzduchu.

Retroviridae

HIV (Human Immunodeficiency Virus) spôsobuje u ľudí syndróm získanej nedostatočnej imunity (Acquired ImmunoDeficiency Syndrome - AIDS). Bránou vstupu pre vírus HIV je sliznica genitálií a rekta. Ochorenie sa môže prenášať aj krvnou cestou, pri kojení, nesterilnými striekačkami medzi drogovo závislými, pri kontakte so sekrétmi a krvou na slizniciach. Pacient zomiera predovšetkým pre komplikácie súvisiace so zlyhajúcou imunitou, ako sú rôzne druhy rakoviny alebo inak neškodné infekcie mikroskopickými hubami, parazitmi alebo reaktiváciou CMV.

Vírus HIV je patogénny výlučne pre človeka a vyvoláva ochorenie s dlhodobým latentným obdobím a chronickým priebehom. Po vniknutí do organizmu tu vírus pretrváva po celý život. Keď HIV vnikne do ľudského organizmu, napadá predovšetkým biele krvinky nazývané T-lymfocyty, ktoré majú zásadný význam pre obranyschopnosť človeka proti infekciám.

Vírus HIV je mimo ľudské telo rýchle zneškodliteľný vyschnutím a je značne citlivý aj na vysoké teploty - var ho ničí behom niekoľko minút. Voči UV žiareniu je však pomerne odolný. Bežné dezinfekčné prípravky vírus spoľahlivo zneškodnia, podobne ako sterilizácia. V súčasnosti poznáme dva typy vírusu: HIV-1 a HIV-2. Sú príbuzné opičiemu vírusu vyvolávajúceho podobné ochorenie u opíc, SIV a predpokladá sa, že cez sériu mutácií sa vyvinul cez HIV-2 až na "agresívny" typ HIV-1.

Vírusy hepatitídy

Vírusy hepatitídy sú viacerých typov a zaraďujú sa do odlišných čeľadí. Patria do rôznych skupín DNA a RNA vírusov a majú rôzne cesty prenosu. Všeobecne je to skupina ochorení, ktorých dôsledkom je zápal pečene. Tento môže nastať aj po nadmernej konzumácii liekov, alkoholu, jedovatých húb, lenže v takomto prípade to nie je infekčné vírusové ochorenie.

Tab. Charakteristika rôznych typov infekčných vírusových hepatitíd
ozn.typ NKspôsob prenosuzávažnosťchronicita
ARNAfekálno-orálnyzväčša bez následkovnie
BDNApohlavný styk, krv, telesné tekutinymôže vyvolať rakovinu pečeneáno
CRNAhlavne infikovaná krvmôže spôsobiť cirhózu alebo rakovinuáno
DRNAkrvoudefektný vírus; v kombinácii s typom B: ťažká hepatitída, rakovinaáno
ERNAfekálno-orálnyvzácny výskytnie