Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Upravené dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Biopedia.sk: Systém jednobunkovcov podľa Adl et al. (2012). [cit. 2025-03-27]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-jednobunkovcov-adl-2012>.
Od 90. rokov 20. storočia sa molekulárna analýza DNA stala základným nástrojom na štúdium evolučných vzťahov medzi eukaryotmi. Tieto analýzy priniesli množstvo objavov a viedli k potrebe prehodnotiť zaužívané klasifikácie. Identifikácia tzv. superskupín, ako sú SAR (zahŕňajúce Stramenopiles, Alveolata a Rhizaria) alebo Archaeplastida (zelené a červené riasy, vyššie rastliny), poskytla pevnejší rámec pre pochopenie diverzity eukaryotov. Superskupiny predstavujú hlavné evolučné línie, ktoré reflektujú hlboké evolučné vzťahy.
Nový systém zároveň odstránil mnohé polyfyletické skupiny, ktoré zahŕňali nepodobné organizmy s odlišným evolučným pôvodom. Tým sa podarilo zjednodušiť systematiku a súčasne ju priblížiť realite biologickej diverzity.
Jednobunkovce a výzvy ich klasifikácie link
Historicky sa jednobunkové organizmy zaraďovali na základe jednoduchých kritérií, ako bola prítomnosť alebo absencia chloroplastov. Tento prístup viedol k nejasnostiam a konfliktom, vrátane dvojitých pomenovaní taxónov. Napríklad rozsievky boli známe ako Bacillariophyta v rastlinnej systematike a Diatomea v živočíšnej.
Nový systém zohľadňuje evolučné vzťahy a zaraďuje jednobunkovce do širších skupín, ako sú Opisthokonta (zahŕňajúce huby a mnohobunkové živočíchy) alebo Excavata. Tento prístup eliminuje nejasnosti a podporuje presnejšie pochopenie ich biologického významu.
Taxonomické zmeny a význam mikrobiálnych eukaryotov link
Reorganizácia taxonomických jednotiek v systéme Adl et al.(1) priniesla nové kategórie, ako sú nadríše a subdomény, ktoré lepšie reflektujú evolučnú históriu organizmov. Napríklad skupina Stramenopiles teraz zahŕňa široké spektrum organizmov od rozsievok až po chaluhy. Tieto zmeny nielenže zlepšili systematiku, ale aj uľahčili vedeckú komunikáciu.
Mikrobiálne eukaryoty, ktoré tvoria väčšinu diverzity eukaryotov, zostávajú nedostatočne preskúmané. Nachádzajú sa v rôznych prostrediach, ako sú pôda, sladká voda alebo oceány, a často majú obmedzený geografický výskyt. Ich štúdium je kľúčové pre pochopenie evolúcie, ako aj pre objasnenie ich ekologických funkcií.
Hierarchická štruktúra eukaryotov link
Nový systém zároveň nekladie dôraz na často zavádzajúce koncovky taxonomických skupín a nepomenúva každé zoskupenie s taxonomickou hodnotou. Uvedené taxonomické jednotky sú teda len približné a slúžia ako exemplárny prehľad. Táto flexibilita umožňuje reflektovať dynamickú povahu klasifikácie a prispôsobovať ju novým vedeckým objavom.
Na najvyššom hierarchickom stupni domény eukaryotov je situácia nasledovná(1):
- Adl, S. M., Bass, D., Lane, C. E., Lukeš, J., Schoch, C. L., Smirnov, A., ... & Zhang, Q.: Revisions to the classification, nomenclature, and diversity of eukaryotes. (2019). Journal of Eukaryotic Microbiology, 66(1), 4-119.
