© Biopedia.sk 2025

Systém jednobunkovcov podľa Adl et al. (2012)

Autor:
Publikované dňa:
Upravené dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Biopedia.sk: Systém jednobunkovcov podľa Adl et al. (2012). [cit. 2025-04-02]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-jednobunkovcov-adl-2012>.

Od 90. rokov 20. storočia sa molekulárna analýza DNA stala základným nástrojom na štúdium evolučných vzťahov medzi eukaryotmi. Tieto analýzy priniesli množstvo objavov a viedli k potrebe prehodnotiť zaužívané klasifikácie. Identifikácia tzv. superskupín, ako sú SAR (zahŕňajúce Stramenopiles, Alveolata a Rhizaria) alebo Archaeplastida (zelené a červené riasy, vyššie rastliny), poskytla pevnejší rámec pre pochopenie diverzity eukaryotov. Superskupiny predstavujú hlavné evolučné línie, ktoré reflektujú hlboké evolučné vzťahy.

Nový systém zároveň odstránil mnohé polyfyletické skupiny, ktoré zahŕňali nepodobné organizmy s odlišným evolučným pôvodom. Tým sa podarilo zjednodušiť systematiku a súčasne ju priblížiť realite biologickej diverzity.

Jednobunkovce a výzvy ich klasifikácie link

Historicky sa jednobunkové organizmy zaraďovali na základe jednoduchých kritérií, ako bola prítomnosť alebo absencia chloroplastov. Tento prístup viedol k nejasnostiam a konfliktom, vrátane dvojitých pomenovaní taxónov. Napríklad rozsievky boli známe ako Bacillariophyta v rastlinnej systematike a Diatomea v živočíšnej.

Nový systém zohľadňuje evolučné vzťahy a zaraďuje jednobunkovce do širších skupín, ako sú Opisthokonta (zahŕňajúce huby a mnohobunkové živočíchy) alebo Excavata. Tento prístup eliminuje nejasnosti a podporuje presnejšie pochopenie ich biologického významu.

Taxonomické zmeny a význam mikrobiálnych eukaryotov link

Reorganizácia taxonomických jednotiek v systéme Adl et al.(1) priniesla nové kategórie, ako sú nadríše a subdomény, ktoré lepšie reflektujú evolučnú históriu organizmov. Napríklad skupina Stramenopiles teraz zahŕňa široké spektrum organizmov od rozsievok až po chaluhy. Tieto zmeny nielenže zlepšili systematiku, ale aj uľahčili vedeckú komunikáciu.

Mikrobiálne eukaryoty, ktoré tvoria väčšinu diverzity eukaryotov, zostávajú nedostatočne preskúmané. Nachádzajú sa v rôznych prostrediach, ako sú pôda, sladká voda alebo oceány, a často majú obmedzený geografický výskyt. Ich štúdium je kľúčové pre pochopenie evolúcie, ako aj pre objasnenie ich ekologických funkcií.

Hierarchická štruktúra eukaryotov link

Nový systém zároveň nekladie dôraz na často zavádzajúce koncovky taxonomických skupín a nepomenúva každé zoskupenie s taxonomickou hodnotou. Uvedené taxonomické jednotky sú teda len približné a slúžia ako exemplárny prehľad. Táto flexibilita umožňuje reflektovať dynamickú povahu klasifikácie a prispôsobovať ju novým vedeckým objavom.

Na najvyššom hierarchickom stupni domény eukaryotov je situácia nasledovná(1):

  1. Adl, S. M., Bass, D., Lane, C. E., Lukeš, J., Schoch, C. L., Smirnov, A., ... & Zhang, Q.: Revisions to the classification, nomenclature, and diversity of eukaryotes. (2019). Journal of Eukaryotic Microbiology, 66(1), 4-119.

Ďalšie články

Prehľad historických taxonomických systémov

Prehľad historických taxonomických systémov

Zväčšovaním poznatkov a rozvojom nových technológií sa v priebehu histórie mnohokrát fylogenetické stromy menili, a to dokonca aj na tej najvyššej úrovni hierarchie (nadríše, ríše, podríše a pod.). Za zmienku stoja systémy podľa Linného (r. 1735), Haeckela (r. 1866), Whittakera (r. 1969) a Woeseho (r. 1990).

Systém podľa Biopedia.sk (r. 2000)

Systém podľa Biopedia.sk (r. 2000)

Tento systém sa používal vo výučbe na gymnáziách okolo roku 2000 a dlhú dobu boli podľa neho koncipované aj články na Biopedii. Hoci sa jedná o pomerne starý systém, na samotnej charakteristike skupín sa až toľko veľa faktov nezmenilo. Systémy sa vplyvom nových poznatkov menia relatívne často, dokonca aj na najvyšších úrovniach hierarchie. Nové články sa už snažím písať podľa aktuálneho systému.

Systém bezchordátov (podľa Franc, 2005)

Systém bezchordátov (podľa Franc, 2005)

I napriek tomu, že Whittakerov systém má mnohé prednosti a didaktické výhody, v ostatných rokoch niektoré vyššie taxóny (najmä z ríše prvokov, ale i spomedzi tzv. nižších živočíchov), zmenili dosť podstatne svoje postavenie v systéme alebo i vnútorné triedenie.

Systém živej prírody (kompletný) (r. 2008)

Pre zaujímavosť uvádzam aj novší a podrobnejší systém celej živej prírody prebraný z učebníc pre Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a z rôznych internetových stránok.

Systém mnohobunkových bezchordátov (Tirjaková a kol., 2015)

Zjednodušený systém mnohobunkovcov (okrem chordátov) prebraný z publikácie "Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov": Tirjaková a kol. (2015). Ako už názov napovedá, v samotnej publikácii je aj systém jednobunkovcov a chordátov, no tomu sa tu nevenujem.

Systém chordátov

Tento článok poskytuje prehľad taxonomického systému chordátov s dôrazom na ich klasifikáciu až po úroveň nadčeľadí, pričom čerpá z kľúčových zdrojov Tirjaková a kol. (2015) a Trnka (2018). Zohľadňuje súčasné vedecké debaty o zaradení niektorých skupín, ako sú korytnačkotvaré a vtáky, a zároveň ponúka stručný, ale komplexný pohľad na hlavnú vetvu chordátov, od primitívnych až po moderné formy.

forward