Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Prehľad historických taxonomických systémov. [cit. 2024-09-10]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-historickych-taxonomickych-systemov>.
Zväčšovaním poznatkov a rozvojom nových technológií sa v priebehu histórie mnohokrát fylogenetické stromy menili, a to dokonca aj na tej najvyššej úrovni hierarchie (nadríše, ríše, podríše a pod.). Z tých viacerých spomeniem niektoré prelomové, resp. dlho zaužívané:
Linné, 1735 link
Odhliadnuc od prvotných snáh o zatrieďovanie živých organizmov do hierarchického systému, počínajúc v staroveku ARISTOTELOM, je prvý "moderný" systém živej prírody dielom švédskeho botanika a taxonomistu CARLA VON LINNÉHO (1707-1778). Ten ho publikoval vo svojej práci Systema naturae (Systém prírody) v roku 1735. Do roku 1768 stihol odpublikovať až 12 reedícií s neustále sa rozširujúcim obsahom.
Linného systém pozostával z 3 ríš, z ktorých jedna zahŕňala dokonca "neživé" minerály. Linné totiž považoval minerály za živé v tom zmysle, že majú schopnosť rastu a agregácie podobne ako živé organizmy. Keďže bol aj vášnivým mineralógom, podujal sa klasifikovať aj túto zložku prírody podobne, ako klasifikoval rastliny a živočíchy. Rastliny rozdelil na 24 tried, najmä podľa morfológie kvetov. Živočíchy zatriedil do 6 tried, z ktorých 4 patrili stavovcom a 2 bezstavovcom.
Linného systém 3 ríš je nasledovný:
- ríša: Rastliny (regnum Vegetabile)
- ríša: Živočíchy (regnum Animale)
- ríša: Minerály (regnum Lapideum)
Haeckel, 1866 link
Rozvojom mikroskopie dochádzalo k objavovaniu stále nových mikroorganizmov, a to nielen eukaryotických ale aj prokaryotických (baktérií). Vyústilo to vytvorením nového systému klasifikácie živých organizmov, ktorý bol dielom nemeckého biológa ERNSTA HAECKELA (1834-1919). Haeckel zaviedol pomenovanie Protista pre všetky jednobunkové a kolóniové organizmy, vrátane baktérií. Zvyšné 2 ríše tvorili mnohobunkové organizmy - rastliny a živočíchy.
Táto predstava o klasifikácii živej prírody bola populárna vyše 50 rokov, kým sa nezačalo uvažovať o definitívnom rozdelení prokaryotických a eukaryotických organizmov. Na tejto zmene mali zásluhu najmä nové poznatky z oblasti cytológie (bunkovej biológie).
Haeckelov systém 3 ríš je nasledovný:
- ríša: Protista - všetky jednobunkovce a baktérie
- ríša: Plantae - mnohobunkové rastliny
- ríša: Animalia - mnohobunkové živočíchy
Whittaker, 1969 link
Ide nepochybne o najklasickejší systém živej prírody, ktorý je dielom amerického ekológa ROBERTA WHITTAKERA (1920-1980). Whittaker nielen že definitívne oddelil baktérie (ríša Monera) od jednobunkových eukaryotov (ríša Protista), ale taktiež vyčlenil huby (ríša Fungi), ktoré dovtedy tvorili "nezelenú vetvu" nižších rastlín.
- ríša: Monera - všetky prokaryoty
- ríša: Protista - všetky jednobunkovce
- ríša: Fungi - huby
- ríša: Plantae - rastliny
- ríša: Animalia - živočíchy
Woese, 1990 link
Na základe výsledkov molekulárnych evolučných analýz sa začína presadzovať systém založený na troch doménach, ktorý predstavil americký mikrobiológ CARL WOESE (1928-2012) v roku 1990. Na základe týchto analýz sa zistilo, že hoci sú archeóny prokaryotického bunkového stupňa, je medzi nimi a baktériami minimálne taký veľký rozdiel, ako medzi baktériami a eukaryotmi:
- doména: Bacteria - baktérie
- doména: Archaea - archeóny (staršie pomenovanie archebaktérie)
- doména: Eucarya - všetky eukaryotické organizmy