Prehľad historických taxonomických systémov

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Prehľad historických taxonomických systémov. [cit. 2024-04-19]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/prehlad-historickych-taxonomickych-systemov>.

Zväčšovaním poznatkov a rozvojom nových technológií sa v priebehu histórie mnohokrát fylogenetické stromy menili, a to dokonca aj na tej najvyššej úrovni hierarchie (nadríše, ríše, podríše a pod.). Z tých viacerých spomeniem niektoré prelomové, resp. dlho zaužívané:

Linné, 1735 link

Odhliadnuc od prvotných snáh o zatrieďovanie živých organizmov do hierarchického systému, počínajúc v staroveku ARISTOTELOM, je prvý "moderný" systém živej prírody dielom švédskeho botanika a taxonomistu CARLA VON LINNÉHO (1707-1778). Ten ho publikoval vo svojej práci Systema naturae (Systém prírody) v roku 1735. Do roku 1768 stihol odpublikovať až 12 reedícií s neustále sa rozširujúcim obsahom.

Linného systém pozostával z 3 ríš, z ktorých jedna zahŕňala dokonca "neživé" minerály. Linné totiž považoval minerály za živé v tom zmysle, že majú schopnosť rastu a agregácie podobne ako živé organizmy. Keďže bol aj vášnivým mineralógom, podujal sa klasifikovať aj túto zložku prírody podobne, ako klasifikoval rastliny a živočíchy. Rastliny rozdelil na 24 tried, najmä podľa morfológie kvetov. Živočíchy zatriedil do 6 tried, z ktorých 4 patrili stavovcom a 2 bezstavovcom.

Hoci už za života Linného bol známy mikroskop, Linné sa štúdiu mikroorganizmov takmer vôbec nevenoval. Stále totiž nebol objasnený význam ani pôvod mikroorganizmov. V jeho práci sú zmienky len o istej rôznorodej skupine morských mikroorganizmov tvoriacich planktón, ktoré nesú spoločné pomenovanie Microcosmus. Na inom mieste sa zas spomína jeden druh veľkej meňavky, ktorá dostala názov Chaos. Pár slovami je popísaná zelená koloniálna riasa váľač (Volvox). Obidva organizmy sú vďaka svojej veľkosti viditeľné aj voľným okom, je však pravdepodobné, že ich Linné videl aj pod primitívnym mikroskopom.

Linného systém 3 ríš je nasledovný:

  1. ríša: Rastliny (regnum Vegetabile)
  2. ríša: Živočíchy (regnum Animale)
  3. ríša: Minerály (regnum Lapideum)

Haeckel, 1866 link

Rozvojom mikroskopie dochádzalo k objavovaniu stále nových mikroorganizmov, a to nielen eukaryotických ale aj prokaryotických (baktérií). Vyústilo to vytvorením nového systému klasifikácie živých organizmov, ktorý bol dielom nemeckého biológa ERNSTA HAECKELA (1834-1919). Haeckel zaviedol pomenovanie Protista pre všetky jednobunkové a kolóniové organizmy, vrátane baktérií. Zvyšné 2 ríše tvorili mnohobunkové organizmy - rastliny a živočíchy.

Táto predstava o klasifikácii živej prírody bola populárna vyše 50 rokov, kým sa nezačalo uvažovať o definitívnom rozdelení prokaryotických a eukaryotických organizmov. Na tejto zmene mali zásluhu najmä nové poznatky z oblasti cytológie (bunkovej biológie).

Haeckelov systém 3 ríš je nasledovný:

  1. ríša: Protista - všetky jednobunkovce a baktérie
  2. ríša: Plantae - mnohobunkové rastliny
  3. ríša: Animalia - mnohobunkové živočíchy

Whittaker, 1969 link

Ide nepochybne o najklasickejší systém živej prírody, ktorý je dielom amerického ekológa ROBERTA WHITTAKERA (1920-1980). Whittaker nielen že definitívne oddelil baktérie (ríša Monera) od jednobunkových eukaryotov (ríša Protista), ale taktiež vyčlenil huby (ríša Fungi), ktoré dovtedy tvorili "nezelenú vetvu" nižších rastlín.

  1. ríša: Monera - všetky prokaryoty
  2. ríša: Protista - všetky jednobunkovce
  3. ríša: Fungi - huby
  4. ríša: Plantae - rastliny
  5. ríša: Animalia - živočíchy

Woese, 1990 link

Na základe výsledkov molekulárnych evolučných analýz sa začína presadzovať systém založený na troch doménach, ktorý predstavil americký mikrobiológ CARL WOESE (1928-2012) v roku 1990. Na základe týchto analýz sa zistilo, že hoci sú archeóny prokaryotického bunkového stupňa, je medzi nimi a baktériami minimálne taký veľký rozdiel, ako medzi baktériami a eukaryotmi:

  1. doména: Bacteria - baktérie
  2. doména: Archaea - archeóny (staršie pomenovanie archebaktérie)
  3. doména: Eucarya - všetky eukaryotické organizmy

Zopakuj si

1. Organizmy s pravým jadrom patria systematicky do ríše
arrow_forward_ios

Ďalšie články

Úvod do systematiky

Živú prírodu nemožno jednoducho a hlavne jednoznačne klasifikovať. V súčasnosti sa používa zaradenie organizmov do systému z hľadiska ich fylogenetickej príbuznosti, čo je niekedy veľmi problematické. Ani v súčasnej modernej dobe nie je zaradenie niektorých skupín organizmov jednoznačné a možno sa stretnúť s viacerými variantami.

Systém podľa Biopedia.sk (r. 2000)

Tento systém sa používal vo výučbe na gymnáziách okolo roku 2000 a dlhú dobu boli podľa neho koncipované aj články na Biopedii. Hoci sa jedná o pomerne starý systém, na samotnej charakteristike skupín sa až toľko veľa faktov nezmenilo. Systémy sa vplyvom nových poznatkov menia relatívne často, dokonca aj na najvyšších úrovniach hierarchie. Nové články sa už snažím písať podľa aktuálneho systému.

Systém bezchordátov (podľa Franc, 2005)

I napriek tomu, že Whittakerov systém má mnohé prednosti a didaktické výhody, v ostatných rokoch niektoré vyššie taxóny (najmä z ríše prvokov, ale i spomedzi tzv. nižších živočíchov), zmenili dosť podstatne svoje postavenie v systéme alebo i vnútorné triedenie.

forward