Hmyz s neúplnou premenou

Hemimetabolia, alebo neúplná (nedokonalá) premena, zahŕňa hmyz, ktorý prechádza procesom, v ktorom vývojové štádiá zahŕňajú vajíčko, larvu (alebo nymfu) a dospelého jedinca bez štádia kukly. Larvy sa postupne vyvíjajú do podoby dospelého jedinca, čo umožňuje plynulý prechod medzi štádiami.

Klúčové charakteristiky:

• Vývojové štádiá: Vajíčko → Larva/Nymfa → Dospelý jedinec
• Kľudové štádium: Chýba, larvy sa postupne vyvíjajú priamo na dospelé jedince
• Postupná premena: Larvy sa vzhľadom a funkciami postupne približujú k dospelým jedincom

V rámci neúplnej premeny rozlišujeme 4 jej hlavné typy:

1. prometabolia – larvy, nazývané najády, žijú vo vode a prechádzajú štádiom subimága s neúplne vyvinutými krídlami pred dosiahnutím dospelosti (napr. podenky)

2. archimetabolia – larvy, nazývané najády, sú vodné a dýchajú žiabrami, ale priamo sa menia na dospelé jedince bez štádia subimága (napr. pošvatky, vážky)

3. paurometabolia – larvy, nazývané nymfy, žijú a živia sa podobne ako dospelé jedince, ale bez krídel (napr. šváby, termity, rovnokrídlovce, ucholaky)

4. neometabolia – obsahuje prvky neúplnej aj úplnej premeny, s niektorými larválnymi štádiami podobnými dospelým jedincom a možným kľudovým štádiom (napr. strapky)

Rad: Švehly link

Švehly (Thysanura) sú malý až stredne veľký prastarý hmyz so štíhlym vretenovitým telom v tvare kvapky. Telo je pokryté čiastočne sa prekrývajúcimi šupinkami, na hlave nesú nitkovité tykadlá a zložené oči, ktoré môžu byť zjednodušené alebo úplne redukované. Spodná pera (labium) je zrastená. Bruško, zložené z 12 článkov, je zakončené dhým vidlicovitým výbežkom a stredovým nepárovým výbežkom.

Zdieľa však aj veľa primitívnych znakov s podtriedou Entognatha, napr. absencia krídel, nepriamy prenos spermií pomocou spermatofórov, rudimentárne končatiny na bruškových článkoch a zvliekanie jedincov aj v dospelosti.

Živia sa rastlinnými zvyškami, lišajníkmi, riasami a mycéliom húb. Vývin je epiméria.

Švehla obyčajná (Lepisma saccharina) sa často vyskytuje v domácnostiach. Dosahuje dĺžku 7–10 mm. Je to nočný hmyz, podobne ako ostatní zástupcovia tohto radu. Rozšírená je takmer po celom svete. V teplých krajinách žije vo voľnej prírode.

Rad: Podenky link

Podenky (Ephemeroptera) sú štíhly hmyz so slabo chitinizovaným telom, ktorý sa vyznačuje dvoma pármi blanitých krídel s hustou žilnatinou, pričom druhý pár môže byť menší alebo chýbať. Krídla nevedia zložiť nad bruškom ako ostatný hmyz (ani vážky). Majú 10 somitov na brušku s charakteristickými kopulačnými orgánmi u samcov a na konci bruška nitkovité článkované výbežky.

Vývin podeniek je prometabolia s mnohými larválnymi štádiami. Dospelé jedince neprijímajú potravu a žijú veľmi krátko, zatiaľ čo larvy môžu žiť viac ako pol roka.

Medzi významné slovenské druhy patrí podenka obyčajná (Ephemera vulgata), ktorej larvy sú bežné v tečúcich vodách.

Rad: Vážky link

Vážky (Odonata) sú stredne veľký až veľký dravý hmyz s nápadne veľkými zloženými očami (môžu mať až 30 000 očiek) a dvojicou blanitých krídel s hustou žilnatinou, umožňujúcimi im asynchrónny let. Krídla nevedia skladať nad bruškom, ako ostatný hmyz (ani podenky). Sú to vynikajúce letce. Ich silné nohy slúžia na chytanie koristi za letu. Bruško má 10 somitov a končí výbežkami, ktoré slúžia na uchopenie samice pri kopulácii.

Vývin vážok prebieha ako archimetabolia prostredníctvom viacerých larválnych štádií. Larvy dýchajú zväčša tracheálnymi žiabrami a na chytanie koristi používajú špeciálny vymrštiteľný orgán.

Vážky sú denným hmyzom, len niektoré tropické druhy lovia v noci komáre. Majú význam pre udržiavanie biologickej rovnováhy medzi hmyzom.

Na Slovensku sa vyskytujú 2 podrady vážok:

1. šidielka (Zygoptera) sú štíhlejšie s dlhým bruškom, oči majú ďaleko od seba a krídla držia v kľude zložené nad telom. U nás sa hojne vyskytuje šidielko obyčajné (Agrion puella).

2. šidlá (Anisoptera) sú väčšie, robustnejšie, oči sa na temene dotýkajú a krídla majú v kľude vystreté do strán. Šidlo obrovské (Anax imperator) je najväčšia európska vážka s telom dlhým 80 mm a krídlom 50 mm.

Rad: Pošvatky link

Pošvatky (Plecoptera) sú malý až stredne veľký hmyz s primitívnymi znakmi, ako sú málo chitinizované telo, nitkovité mnohočlánkové tykadlá a hryzavé ústne ústroje. Majú 10 somitov na brušku a blanité krídla s hustou žilnatinou, pričom zadné krídla môžu byť čiastočne skladané.

Vývoj pošvatiek je archimetabolia s veľkým počtom larválnych štádií. Ich vodné larvy (najády) dýchajú ešte tracheálnymi žiabrami. Larvy môžu byť rastlinožravé alebo dravé.

K našim hojnejším druhom patrí napr. pošvatka hnedopása (Perla marginata).

Rad: Šváby link

Šváby (Blattodea) sú stredne veľký až veľký hmyz s vajcovitým a splošteným telom, vybavený silnými hryzavými ústnymi orgánmi a dlhými tykadlami. Na chrbtovej strane predohrude majú vyvinutý silný štít (tzv. pronotum), ktorý prekrýva hlavu. Majú rýchle nohy umožňujúce beh. Ich predné krídla sú chitinizované, zadné blanité. Európske druhy len výnimočne lietajú. Šváby majú vývin typu paurometabolia. Sú známe svojou nočnou aktivitou.

K synantropným druhom patrí šváb obyčajný (Blatta orientalis), ktorý meria 19–30 mm. Vyskytuje sa po celý rok, často hromadne, v teplách domácnostiach, v pekárňach a skladoch potravín. Vo dne je ukrytý. Je všežravý a často obžiera potraviny. Má celosvetové rozšírenie. Do tohto radu patrí aj rus domový (Blatella germanica). Medzi voľne žijúce druhy na Slovensku patrí napr. švábik hôrny (Ectobius silvestris).

Rad: Termity link

Termity (Isoptera), ktoré sú známe vytváraním rozsiahlych kolónií, často môžu byť zamieňané s mravcami kvôli ich komplexnej sociálnej organizácii zahŕňajúcej kráľovnú, kráľa, vojakov, a pracujúce jedince. Pracovné termity sú pohlavne nevyspelé jedince oboch pohlaví. Vojaci sú u niektorých druhov morfologicky odlíšení na jedincov s veľkými hryzadlami a jedincov s nosatým výbežkom na čele obsahujúcim paralyzujúcu sekrét. U nás sa terminy nevyskytujú, pretože sa jedná o teplomilný subtropický a tropický hmyz.

Termity sa živia tlejúcimi rastlinnými látkami, pričom využívajú symbiotické mikroorganizmy na trávenie celulózy. Vývoj je paurometabolia s kolóniami vytvorenými v dreve, pôde alebo špecializovaných "drevobetónových" štruktúrach. Medzi známe druhy patrí Termes bellicosus, s fyzogastrickou kráľovnou dlhou až 10 cm.

Rad: Modlivky link

Modlivky (Mantodea) predstavujú rad hmyzu adaptovaný na dravý spôsob obživy. Majú charakteristický predný pár nôh premenený na loviace zariadenie. Ich hlava je vybavená silnými hryzadlami a veľkými zloženými očami, čo umožňuje efektívne vnímanie okolia a koristi. Krídla s hustou žilnatinou sú rozdelené na predné, chitinizované a pigmentované, a zadné, blanité.

Modlivky sú známe predovšetkým z tropických oblastí, no vyskytujú sa aj na Slovensku. Modlivka zelená (Mantis religiosa) dosahuje veľkosť približne od 5 do 7,5 cm v dĺžke. Preferuje svetlé biotopy mimo súvislých lesov. Je to druh, ktorý sa vyznačuje typickými znakmi radu, vrátane predátorských adaptácií a je zastúpený vo väčšine krajín Európy.

Rad: Rovnokrídlovce link

Rovnokrídlovce (Orthoptera, Saltatoria) zahŕňa početný rad hmyzu s rôznorodou veľkosťou a tvarom tela, typicky s valcovitým až mierne laterálne splošteným telom a silnými, skákavými zadnými nohami. Silné ústne ústroje, vrátane mandibúl, smerujú nadol (tzv. hypognátna hlava). Typické sú nitkovité alebo štíhle vretenovité tykadlá. Krídla, ak sú prítomné, majú primitívnu sieťovitú žilnatinu a sú obvykle chitinizované a pigmentované. Väčšina druhov má stridulačný aparát a tympanálne orgány, umožňujúce produkciu hlasného zvuku. Vývon je paurometabolia.

Rad sa skladá z dvoch podradov - kobylky (Ensifera) a koníky (Caelifera), ktoré sa niekedy uvádzajú ako samostatné rady.

Kobylka zelená (Tettigonia viridissima) je jedna z najväčších stredoeurópskych kobyliek, dosahuje dĺžku 28–42 mm. Zdržuje sa najčastejšie na kroch a stromoch. V teplých dňoch usilovne cvrliká. Je mäsožravá a živí sa najmä rastlinnými voškami. Rozšírená je po celej Európe i mimo nej.

Ďalším predstaviteľom kobyliek je svrček poľný (Gryllus campestris). Veľkosť 20–26 mm. Žije na poľných medziach, trávnatých stráňach a suchších lúkach. Zdržuje sa v dierach v zemi, ktoré si sám vyhrabáva. Na jar intenzívne cvrliká. Je rozšírený po celom území strednej Európy, u nás je veľmi hojný.

Na južnom Slovensku sa zriedkavo vyskytuje sága stepná (Saga pedo). Môže dosahovať dĺžku až 12 cm, čo ich radí medzi najväčšie európske rovnokrídlovce. Sága stepná má extrémne dlhé a štíhle telo, s mečovitým znášadlom u samíc, ktoré používa pri kladení vajíčok do pôdy. Samce sú v populáciách extrémne vzácne alebo úplne chýbajú, pričom reprodukcia prebieha partenogeneticky.

Kalamity koníkov sú spojené najmä s druhmi schopnými formovať tzv. sarančie roje, typicky napr. saranča sťahovavá (Locusta migratoria), ktoré môžu za určitých podmienok (ako sú zmeny v počasí, dostupnosti potravy a demografického tlaku) migrovať na veľké vzdialenosti a spôsobiť rozsiahle škody na poľnohospodárskych a prírodných ekosystémoch. Tieto roje konzumujú prakticky všetku vegetáciu na svojej ceste, čo môže mať za následok stratu úrody, hladomor a ekonomické škody v postihnutých regiónoch.

Rad: Pakobylky link

Pakobylky (Phasmida, Phasmatodea) sú veľký a anatomicky pozoruhodný hmyz trópov a subtrópov. Patria sem niektoré z najväčších druhov hmyzu na svete vôbec, s dĺžkou až 35 cm. Tento rad sa vyznačuje vysokým stupňom kryptického sfarbenia a mimikry, umožňujúcim dokonale splynúť s ich okolím. Majú krátke tykadlá a hryzavé ústne orgány, sú výlučne fytofágy. Len výnimočne lietajú alebo majú dokonca redukované krídla. Mnohé druhy tvoria takmer výhradne samičie populácie s výnimočným výskytom samcov. Sú polyfágne a často sa chovajú v teráriách alebo ako laboratórne živočíchy.

Rozlišujeme dva hlavné typy:

1. štíhle, podobné suchým konárikom s tŕňmi a lištami na tele, napr. pakobylka indická (Carausius morosus)

2. ploché druhy mimetizujúce listy, často s výraznou dokonalosťou, napr. listovka zelená (Phyllium siccifolium)

Rad: Ucholaky link

Ucholaky (Dermaptera) sú podlhovastý hmyz s charakteristickými klieštikovitými cerkusmi na konci bruška. Majú malé až stredne veľké telo, nitkovité mnohočlánkové tykadlá a hryzavé ústne ústroje. Ich predné krídla sú premenené na skrátené krovky, pod ktorými sa skrývajú zložito skladané blanité krídla. Tieto krídla sú používané zriedka na let, pričom cerkusy pomáhajú pri ich rozkladaní a skladaní. Ucholaky sú prevažne saprofágne alebo polyfágne, s nočnou aktivitou; len niekoľko druhov je aktívnych cez deň. Väčšina druhov obýva trópy a subtrópy.

Ucholak obyčajný (Forficula auricularia) dosahuje dĺžku 12 až 20 mm. Tento druh má charakteristické tmavohnedé až čierne sfarbenie s jemne svetlejšími okrajmi krídel a noh. Jeho najvýraznejším morfologickým znakom sú výrazné, klieštikovité cerkusy na konci bruška, ktoré sú u samcov zakrivené viac než u samíc. Najčastejšie sa vyskytuje v záhradách, parkoch, na poliach a v lesných okrajoch. Živí sa rastlinami aj drobným hmyzom a v niektorých prípadoch môže spôsobovať škody na kvetoch, ovocných stromoch a zelenine.

Rad: Vši link

Vši (Anoplura) sú prispôsobené parazitickému spôsobu života. Je to malý bezkrídly hmyz s bodavocicavým ústrojenstvom a klieštikovitými chodidlami prispôsobenými na uchytenie sa v srsti alebo vlasoch. Ich vajíčka sa nazývajú hnidy a dospelé jedince ich prilepujú výlučkami na srsť svojho hostiteľa i na tkaniny ľudí. Bodaním a cicaním krvi spôsobujú svrbenie a dráždenie kože. Niektoré druhy prenášajú rôzne choroby (borelióza, škvrnitý týfus, rickettsiózy a mor).

Voš detská (Pediculus capitis) dosahuje veľkosť 2–4 mm. Parazituje väčšinou na deťoch, zdržuje sa vo vlasoch na hlave, najčastejšie na spánkoch a v zátylí. Voš šatová (Pediculus corposis) sa zdržuje obyčajne v odeve, v posteľnej bielizni a pod. Parazitom človeka je aj voš lonová (Phthirus pubis).

Rad: Bzdochy link

Rad bzdochy (Heteroptera) je početná a rozmanitá skupina hmyzu, ktorá zahŕňa suchozemské aj vodné. Predné krídla sa vyvinuli ako polokrovky s bazálnou časťou tvrdou a distálnou časťou blanitou. Bzdochy majú dlhé bodavocicavé ústne orgány premenené na bodec, ktorým sa živia krvou, rastlinnými šťavami alebo iným hmyzom. Sú známe svojimi repelentnými žľazami, ktoré produkujú sekrét s intenzívnym zápachom slúžiacim ako obrana, ale aj s antibakteriálnymi a fungicídnymi účinkami. Väčšina druhov sa živí rastlinnou potravou. Niektoré druhy môžu byť škodcami alebo prenášačmi chorôb.

Bzdochy sa delia na dve skupiny (podrady) líšiace sa hlavne prostredím, v ktorom žijú, a štrukturálnymi adaptáciami na tento životný štýl: skrytotykadlové a voľnotykadlové bzdochy.

Podrad: Skrytotykadlové link

Skrytotykadlové bzdochy (Cryptocerata) majú redukované tykadlá a sú prispôsobené výhradne na život vo vode. U niektorých druhov predné nohy slúžiace na uchopenie a ostatné nohy sú prispôsobené na kráčanie alebo plávanie. V niektorých prípadoch majú dýchacie sifóny na konci bruška.

Chrbtoplavka žltkastá (Notonecta glauca) je menší vodný hmyz (10–15 mm), ktorý sa vyznačuje unikátnym spôsobom plávania chrbtom nadol. Vyznačuje sa žltkastým až sivým sfarbením. Má výrazne vyvinuté zadné nohy. Živí larvami vodného hmyzu a inými malými vodnými organizmami. Chrbtoplavky sú známe svojou agresivitou a schopnosťou napadnúť dokonca aj menšie ryby.

Kliešťovka obyčajná (Cymatia coleoptrata) je drobný vodný hmyz (5–7 mm) s tmavým zafarbením, ktoré pomáha pri kamufláži v podvodnom prostredí. Je adaptovaná na život vo vode, kde využíva svoje zadné nohy, ktoré sú prispôsobené na plávanie chrbtom nahor. Živí sa predovšetkým detritom a mikroorganizmami, čím prispieva k čistote vodných ekosystémov. Vyskytuje sa v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách, ako sú rybníky, jazerá a potoky po celej Európe.

Podrad: Voľnotykadlové link

Voľnotykadlové bzdochy (Gymnocerata) zahŕňajú druhy s väčšou flexibilitou vo voľbe prostredia, od vodných povrchov až po suchozemské biotopy. Tykadlá týchto druhov sú vždy vyvinuté, často 4- až 5-článkové.

Bzdocha zelená (Palomena viridissima) je všeobecne rozšírená. Jej veľkosť je 9–13 mm. Dospelé jedince sa zdržujú na kvetoch. Spôsobuje odpudivý zápach, ktorý je produktom pachových žliaz vyvinutých už aj larvám.

Cifruša bezkrídla (Pyrrhocoris apterus) je výrazný suchozemský hmyz (9–11 mm), ľahko rozpoznateľný vďaka jeho jasne červeno-čiernemu sfarbeniu. Obýva suchšie prostredia, najmä pod kmeňmi stromov, v lístí a okolo koreňov, predovšetkým pod lipami a pagaštanmi, na ktorých sa živí semienkami a odumretými rastlinnými časťami.

Korčuliarka obyčajná (Gerris lacustris) je dobre prispôsobená životu na povrchu sladkovodných nádrží. Má štíhle, podlhovasté telo (10–12 mm) a charakteristické dlhé a štíhle nohy, ktoré sú rozmiestnené tak, aby maximalizovali jej schopnosť kĺzať sa po vodnej hladine a využívať povrchové napätie vody na svoj pohyb. Živí sa drobným hmyzom a inými malými živočíchmi.

Rad: Cikády link

Cikády (Auchenorrhyncha) sú hmyz s oválnym až podlhovastým telom, ktoré sa zužuje smerom dozadu. Charakterizujú sa strechovitým skladaním krídel nad bruško a pestrofarebným telom. Niektoré druhy majú a báze predných krídel tzv. krytky (malé sklerity) a skákavé zadné nohy. Majú bodavocicavé ústne orgány a sú výhradne fytofágy. Ich vývin je paurometabolia.

Cikáda lužná (Cicadetta montana) je zriedkavejší druh cikády, vyskytujúci sa na Slovensku, s dĺžkou tela približne 22–29 mm. Má výrazné tmavohnedé až čierne sfarbenie s kontrastnými svetlými vzormi na krídlach a tele, ktoré mu pomáhajú splynúť s okolitým prostredím. Cikáda lužná je známa svojím silným a prenikavým spevom, ktorý samci vydávajú na prilákanie samičiek, a predstavuje jeden z charakteristických zvukov teplých letných dní v lužných lesoch a na teplomilných stanovištiach, kde sa druh najčastejšie vyskytuje.

Rad: Voškovce link

Voškovce (Sternorrhyncha) zahŕňa malý až veľmi malý hmyz s bodavocicavým ústrojenstvom a telom prispôsobeným na cicanie rastlinných štiav. Sú charakteristické slabšie chitinizovaným telom, tendenciou k aptérii (strata krídel) a partenogenéze. Hmyz tohto radu je významný v poľnohospodárstve, sadovníctve i lesníctve ako potenciálni škodcovia. Vývin je paurometabolia alebo neometabolia.

Rozdeľujú sa na 4 podrady:

1. méry (Psyllinea) majú oválne telo a skákavé zadné nohy, pripomínajú cikádky s nitkovitými tykadlami a nezafarbenými krídlami

2. molice (Aleyrodinea) sú charakteristické bielym voskovým popraškom pokrývajúcim telo a krídla

3. vošky (Aphidinea) majú zavalité telo a pár rúrkovitých príveskov na zadnej časti bruška, ich vývin tvoria zložité cykly s viacerými generáciami

4. červce (Coccinea) sú charakteristické výrazným pohlavným dimorfizmom, samce sú okrídlené a samice bezkrídle, často nepohyblivé

Jedným z najznámejších zástupcov vošiek je voška kapustová (Brevicoryne brassicae), ktorá je často významným škodcom v poľnohospodárstve, najmä na kapustovitých rastlinách. Tento druh je malý, s veľkosťou približne 2–3 mm, a má typické zelenošedé až modrošedé sfarbenie, často pokryté voskovitým povlakom. Vošky sa živia cicaním štiav na spodnej strane listov, čo môže viesť k ich deformácii, spomalenému rastu a dokonca aj k úhynu rastlín. Sú tiež nositeľmi viacerých rastlinných vírusov.