Eukaryotická bunka (gr. eu- = pravý, karyon = jadro) je v porovnaní s prokaryotickou bunkou podstatne zložitejšia a evolučne mladšia. S výnimkou baktérií (vrátane siníc) a archeónov buduje telá všetkých ostatných živých organizmov na Zemi − od mikroskopických jednobunkovcov až po zložité telá rastlín, húb a živočíchov.
Pre eukaryotickú bunku je typická zreteľná vnútrobunková kompartmentácia – vnútorný priestor je rozdelený biologickými membránami na samostatné oddelenia (kompartmenty), v ktorých môžu nezávisle a vysoko efektívne prebiehať rôzne biochemické reakcie.
Tvar a veľkosť buniek link
Priemerná veľkosť typickej eukaryotickej bunky sa pohybuje v rozmedzí 10–100 µm. Jej maximálna veľkosť je prísne limitovaná pomerom medzi vonkajším povrchom a vnútorným objemom, keďže membrána musí stíhať pokrývať všetky metabolické požiadavky bunky.
Najväčšími bunkami sú napríklad pštrosie vajce alebo u človeka ženské vajíčko. Naopak, za najmenšie bunky ľudského tela sa považujú malé nervové bunky v mozočku.
Pôvodným tvarom nešpecializovanej bunky je guľovitý tvar (ktorý si zachovávajú napríklad voľné leukocyty v krvi). V tkanivách a pletivách sú však bunky mimoriadne tvarovo variabilné a ich tvar priamo závisí od špecializovanej funkcie. Živočíšna bunka sa vyznačuje oveľa väčšou tvarovou rozmanitosťou, pretože neobsahuje pevnú bunkovú stenu.
Medzi najčastejšie tvary eukaryotických buniek patria:
- okrúhle terčíky – cicavčie červené krvinky (erytrocyty)
- oválne terčíky – vtáčie červené krvinky
- kubické – epitel na povrchu vaječníka
- cylindrické – epitel v čreve
- dlaždicové – epitel na koži
- mnohouholníkové (polygonálne) – bunky pečeňových trámcov
- mnohostenné (polyedrické)
- pretiahnuté – bunky väziva (fibroblasty)
- vretenovité – bunky hladkého svalstva
- nepravidelné – voľné makrofágy alebo nervové bunky (neuróny), ktoré sú extrémne tenké, no ich výbežky môžu dosahovať dĺžku až 1 m
Štruktúra eukaryotickej bunky link
Nasledujúca tabuľka prináša komplexný prehľad základných štruktúr a organel, ktoré sa podieľajú na stavbe eukaryotickej bunky, spolu s porovnaním ich prítomnosti v hlavných ríšach organizmov.
| štruktúra | hlavná funkcia | rast. bunka | živ. bunka | bunka huby |
| základná cytoplazma - cytosol | tvorí vhodné prostredie pre bunkový metabolizmus | áno | áno | áno |
| cytoplazmatická membrána | oddeľuje dve prostredia s odlišným chemickým zložením | áno | áno | áno |
| bunková stena | udáva tvar bunky a má mechanickú funkciu | áno | nie | áno |
| cytoskelet | má opornú a pohybovú funkciu | áno | áno | áno |
| jadro | koordinačné centrum bunky | áno | áno | áno |
| mitochondrie | dýchanie, výroba energie | áno | áno | áno |
| endoplazmatické retikulum | syntetické centrum bunky | áno | áno | áno |
| Golgiho aparát | postsyntetická úprava biomolekúl | áno | áno | áno |
| vakuoly | lyzozóm rastlinnej bunky, zásobáreň dôležitých látok a farbív | áno | nie | áno |
| plastidy | fotosyntetický aparát rastlinnej bunky | áno | nie | nie |
| lyzozómy | degradácia bunkových a mimobunkových štruktúr | nie | áno | áno |
| peroxizómy | katabolizmus látok | áno | áno | áno |
| glyoxyzómy | katabolizmus látok rastlinnej bunky | áno | nie | áno |
| ribozómy | drobné nukleoproteínové častice syntetizujúce bielkoviny | áno | áno | áno |
| centrioly | centrá organizácie mikrotubulov | nie | áno | nie |
| inklúzie | mikroskopicky viditeľné zhluky produktov bunkového metabolizmu | áno | áno | áno |
Delenie eukaryotickej bunky link
Delenie eukaryotickej bunky je v porovnaní s prokaryotickou oveľa zložitejšie. Musí zabezpečiť presné rozdelenie podstatne väčšieho množstva DNA, ktoré je zložito zbalené v chromozómoch. Celý proces prebieha v rámci bunkového cyklu, pričom pred samotným delením si bunka musí najprv v pokojovej fáze (interfáze) zdvojiť svoj genetický materiál.
Eukaryotické bunky sa následne delia dvoma základnými spôsobmi:
- mitóza (nepriame delenie) – slúži na delenie bežných telových (somatických) buniek, čím zabezpečuje rast organizmu alebo hojenie tkanív. Výsledkom sú dve dcérske bunky, ktoré sú presnými genetickými kópiami a majú rovnaký počet chromozómov ako materská bunka.
- meióza (redukčné delenie) – slúži výhradne na vznik pohlavných buniek (gamét) potrebných na pohlavné rozmnožovanie. Výsledkom sú štyri geneticky unikátne dcérske bunky, z ktorých každá má v porovnaní s materskou bunkou len polovičný (haploidný) počet chromozómov.
