Eukaryotická bunka

Eukaryotická bunka je na rozdiel od prokaryotickej bunky oveľa zložitejšia. Všetky jej zložky sa diferencovali v priebehu dlhého fylogenetického vývoja, vyznačujú sa vysokým stupňom morfologickej diferenciácie a funkčnej špecializácie. Eukaryotická bunka je typická svojou zreteľnou vnútrobunkovou kompartmentáciou, ktorú zabezpečujú biologické membrány.

Tvar a veľkosť buniek link

Bunky, ktoré tvoria v organizme tkanivá (v rastlinách pletivá), možu byť rôznotvárne. V prípade, že sú uložené veľmi husto vedľa seba (napr. v epiteloch) je ich tvar stálejší, ako tam, kde sú vzájomné vzťahy voľnejšie, resp. tam, kde sa nachádzajú v tekutom prostredí.

Pôvodným tvarom bunky je tvar guľovitý (sférický). Vychádza to zo samotnej fyzikálno-chemickej podstaty interakcie lipidovej dvojvrstvy biomembrány s vodným prostredím, ktorá je v stave najnižšej energie vtedy, ak je táto štruktúra guľovitá a rovnomerne obklopená vodou. Aj voľné bunky majú guľovitý tvar (napr. leukocyty v krvi; keď však vystúpia do väziva vysielajú výbežky - pseudopódie, a takto získajú nepravidelný tvar). Ide teda o úsporu energie. Živočíšna bunka sa vyznačuje väčšou tvarovou rozmanitosťou kvôli tomu, že neobsahuje pevnú bunkovú stenu, ktorá u rastlinných buniek a buniek húb udáva ich tvar.

Bunky sa počas fylogenetického vývoja ale i ontogenetického vývinu neustále prispôsobujú podmienkam prostredia, čo sa odráža aj na zmenách ich tvaru. Okrem guľovitého tvaru sa vyskytujú aj bunky iného tvaru:

  • okrúhle terčíky (cicavčie erytrocyty)
  • oválne terčíky (vtáčie erytrocyty)
  • kubické (epitel na povrchu ovária)
  • cylindrické (epitel v čreve)
  • dlaždicové (epitel na koži)
  • mnohouholníkové - polygonálne (bunky pečeňových trámcov)
  • mnohostenné - polyedrické
  • pretiahnuté (fibroblasty)
  • vretenovité (bunky hladkého svalstva)
  • nepravidelné (neuróny, voľné makrofágy)

Veľkosť buniek je tiež veľmi variabilná. Priemerná veľkosť typickej eukaryotickej bunky sa pohybuje od 10 do 100 µm. Najväčšiu veľkosť u cicavcov dosahuje vajíčko (ženská pohlavná bunka). Za najmenšie bunky ľudského tela sa považujú malé bunky v mozočku.

Štruktúra eukaryotickej bunky link

Eukaryotická bunka obsahuje tieto štruktúry, resp. organely:

štruktúrahlavná funkciarast. bunkaživ. bunkabunka huby
základná cytoplazma - cytosoltvorí vhodné prostredie pre bunkový metabolizmusánoánoáno
cytoplazmatická membránaoddeľuje dve prostredia s odlišným chemickým zloženímánoánoáno
bunková stenaudáva tvar bunky a má mechanickú funkciuánonieáno
cytoskeletmá opornú a pohybovú funkciuánoánoáno
jadrokoordinačné centrum bunkyánoánoáno
mitochondriedýchanie, výroba energieánoánoáno
endoplazmatické retikulumsyntetické centrum bunkyánoánoáno
Golgiho aparátpostsyntetická úprava biomolekúlánoánoáno
vakuolylyzozóm rastlinnej bunky, zásobáreň dôležitých látok a farbívánonieáno
plastidyfotosyntetický aparát rastlinnej bunkyánonienie
lyzozómydegradácia bunkových a mimobunkových štruktúrnieánoáno
peroxizómykatabolizmus látokánoánoáno
glyoxyzómykatabolizmus látok rastlinnej bunkyánonieáno
ribozómydrobné nukleoproteínové častice syntetizujúce bielkovinyánoánoáno
centriolycentrá organizácie mikrotubulovnieánonie
inklúziemikroskopicky viditeľné zhluky produktov bunkového metabolizmuánoánoáno
Tab. Štruktúry eukaryotickej bunky

Zopakuj si

1. K základným štruktúram buniek patrí
arrow_forward_ios
2. Medzi základné štruktúry každej bunky nepatrí
arrow_forward_ios
3. Medzi eukaryotické organizmy nepatria
arrow_forward_ios
4. Medzi typické štruktúry rastlinnej bunky patrí
arrow_forward_ios
5. Diktyozómy
arrow_forward_ios

Ďalšie články

Prokaryotická bunka

Prokaryotická bunka tvorí vždy iba jednobunkové organizmy, a to baktérie, archeóny a sinice. Veľkosť je veľmi variabilná, najčastejšie má 1–2 µm. Prokaryotická bunka je aj tvarovo veľmi rôznorodá, najčastejší tvar buniek je guľovitý alebo tyčinkovitý. Je fylogeneticky staršia ako eukaryotická bunka a má jednoduchšiu organizáciu. Bunková kompartmentácia, aká sa vyskytuje u eukaryotických organizmov, sa u prokaryotických nevyskytuje. Odlišná je aj samotná organizácia DNA.

Bunková stena

Rastlinná bunka sa od živočíšnej odlišuje hlavne prítomnosťou bunkovej steny, ale existujú aj rastlinné bunky bez bunkovej steny: vajcové bunky, spermatozoidy, pohyblivé zoospóry a zoogaméty rias. Bunková stena sa nachádza nad plazmatickou membránou a je približne dvakrát tak hrubá.

Biomembrány - medzi živým a neživým

Základným štruktúrnym elementom buniek je cytoplazmatická membrána, ktorá oddeľuje vnútorné prostredie bunky od vonkajšieho prostredia. Nie je to len rigídny obal, ale dynamická štruktúra, ktorá sprostredkúva prenos látok a signálov.

forward