Eukaryotická bunka

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Eukaryotická bunka. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/bunka/eukaryoticka-bunka>.

Eukaryotická bunka je na rozdiel od prokaryotickej bunky oveľa zložitejšia. Všetky jej zložky sa diferencovali v priebehu dlhého fylogenetického vývoja, vyznačujú sa vysokým stupňom morfologickej diferenciácie a funkčnej špecializácie. Eukaryotická bunka je typická svojou zreteľnou vnútrobunkovou kompartmentáciou, ktorú zabezpečujú biologické membrány.

Tvar a veľkosť buniek link

Bunky, ktoré tvoria v organizme tkanivá (v rastlinách pletivá), možu byť rôznotvárne. V prípade, že sú uložené veľmi husto vedľa seba (napr. v epiteloch) je ich tvar stálejší, ako tam, kde sú vzájomné vzťahy voľnejšie, resp. tam, kde sa nachádzajú v tekutom prostredí.

Pôvodným tvarom bunky je tvar guľovitý (sférický). Vychádza to zo samotnej fyzikálno-chemickej podstaty interakcie lipidovej dvojvrstvy biomembrány s vodným prostredím, ktorá je v stave najnižšej energie vtedy, ak je táto štruktúra guľovitá a rovnomerne obklopená vodou. Aj voľné bunky majú guľovitý tvar (napr. leukocyty v krvi; keď však vystúpia do väziva vysielajú výbežky - pseudopódie, a takto získajú nepravidelný tvar). Ide teda o úsporu energie. Živočíšna bunka sa vyznačuje väčšou tvarovou rozmanitosťou kvôli tomu, že neobsahuje pevnú bunkovú stenu, ktorá u rastlinných buniek a buniek húb udáva ich tvar.

Bunky sa počas fylogenetického vývoja ale i ontogenetického vývinu neustále prispôsobujú podmienkam prostredia, čo sa odráža aj na zmenách ich tvaru. Okrem guľovitého tvaru sa vyskytujú aj bunky iného tvaru:

  • okrúhle terčíky (cicavčie erytrocyty)
  • oválne terčíky (vtáčie erytrocyty)
  • kubické (epitel na povrchu ovária)
  • cylindrické (epitel v čreve)
  • dlaždicové (epitel na koži)
  • mnohouholníkové - polygonálne (bunky pečeňových trámcov)
  • mnohostenné - polyedrické
  • pretiahnuté (fibroblasty)
  • vretenovité (bunky hladkého svalstva)
  • nepravidelné (neuróny, voľné makrofágy)

Veľkosť buniek je tiež veľmi variabilná. Priemerná veľkosť typickej eukaryotickej bunky sa pohybuje od 10 do 100 µm. Najväčšiu veľkosť u cicavcov dosahuje vajíčko (ženská pohlavná bunka). Za najmenšie bunky ľudského tela sa považujú malé bunky v mozočku.

Štruktúra eukaryotickej bunky link

Eukaryotická bunka obsahuje tieto štruktúry, resp. organely:

štruktúrahlavná funkciarast. bunkaživ. bunkabunka huby
základná cytoplazma - cytosoltvorí vhodné prostredie pre bunkový metabolizmusánoánoáno
cytoplazmatická membránaoddeľuje dve prostredia s odlišným chemickým zloženímánoánoáno
bunková stenaudáva tvar bunky a má mechanickú funkciuánonieáno
cytoskeletmá opornú a pohybovú funkciuánoánoáno
jadrokoordinačné centrum bunkyánoánoáno
mitochondriedýchanie, výroba energieánoánoáno
endoplazmatické retikulumsyntetické centrum bunkyánoánoáno
Golgiho aparátpostsyntetická úprava biomolekúlánoánoáno
vakuolylyzozóm rastlinnej bunky, zásobáreň dôležitých látok a farbívánonieáno
plastidyfotosyntetický aparát rastlinnej bunkyánonienie
lyzozómydegradácia bunkových a mimobunkových štruktúrnieánoáno
peroxizómykatabolizmus látokánoánoáno
glyoxyzómykatabolizmus látok rastlinnej bunkyánonieáno
ribozómydrobné nukleoproteínové častice syntetizujúce bielkovinyánoánoáno
centriolycentrá organizácie mikrotubulovnieánonie
inklúziemikroskopicky viditeľné zhluky produktov bunkového metabolizmuánoánoáno
Tab. Štruktúry eukaryotickej bunky

Zopakuj si

Ďalšie články

Chemické zloženie bunky

Chemické zloženie bunky

Živá bunka ako nositeľ všetkých životných procesov sa skladá z rôznych chemických zlúčenín, ktorých základom sú chemické prvky prítomné aj v neživej prírode. Kvalitatívny rozdiel v chemickom zložení jednobunkovca a zrnka piesku teda nespočíva v prítomnosti unikátnych "živých" atómov, ale v komplexite chemických zlúčenín.

Organizácia bunky

Organizácia bunky

Telo všetkých organizmov je zložené z jednej alebo viacerých základných morfologických a funkčných jednotiek - buniek. Bunka predstavuje autonómny celistvý živý systém, ktorý môže samostatne existovať a rozmnožovať sa. Je to samostatný mikrosvet s ťažko vymedziteľnými hranicami, vnútri ktorých prebieha neustála chemická aktivita a nepretržitý tok hmoty a energie. Poznáme dva základné typy buniek: prokaryotickú a eukaryotickú bunku.

Prokaryotická bunka

Prokaryotická bunka

Prokaryotická bunka tvorí vždy iba jednobunkové organizmy, a to baktérie, archeóny a sinice. Veľkosť je veľmi variabilná, najčastejšie má 1–2 µm. Prokaryotická bunka je aj tvarovo veľmi rôznorodá, najčastejší tvar buniek je guľovitý alebo tyčinkovitý. Je fylogeneticky staršia ako eukaryotická bunka a má jednoduchšiu organizáciu. Bunková kompartmentácia, aká sa vyskytuje u eukaryotických organizmov, sa u prokaryotických nevyskytuje. Odlišná je aj samotná organizácia DNA.

Bunková stena

Bunková stena

Rastlinná bunka sa od živočíšnej odlišuje hlavne prítomnosťou bunkovej steny, ale existujú aj rastlinné bunky bez bunkovej steny: vajcové bunky, spermatozoidy, pohyblivé zoospóry a zoogaméty rias. Bunková stena sa nachádza nad plazmatickou membránou a je približne dvakrát tak hrubá.

Biomembrány - medzi živým a neživým

Biomembrány - medzi živým a neživým

Základným štruktúrnym elementom buniek je cytoplazmatická membrána, ktorá oddeľuje vnútorné prostredie bunky od vonkajšieho prostredia. Nie je to len rigídny obal, ale dynamická štruktúra, ktorá sprostredkúva prenos látok a signálov.

Základná cytoplazma

Cytoplazma predstavuje vnútorné prostredie bunky, vrátane všetkých jej štruktúr a organel, ktoré je ohraničené od vonkajšieho prostredia cytoplazmatickou membránou. Ak máme na mysli len časť prostredia bunky, ktorá sa v mikroskope javí ako zrnitá alebo homogénna bezfarebná hmota bez organel, hovoríme o základnej cytoplazme, teda o cytosole.

forward