Eukaryotická bunka

Eukaryotická bunka je na rozdiel od prokaryotickej bunky oveľa zložitejšia. Všetky jej zložky sa diferencovali v priebehu dlhého fylogenetického vývoja, vyznačujú sa vysokým stupňom morfologickej diferenciácie a funkčnej špecializácie. Eukaryotická bunka je typická svojou zreteľnou vnútrobunkovou kompartmentáciou, ktorú zabezpečujú biologické membrány.

Tvar a veľkosť buniek link

Bunky, ktoré tvoria v organizme tkanivá (v rastlinách pletivá), možu byť rôznotvárne. V prípade, že sú uložené veľmi husto vedľa seba (napr. v epiteloch) je ich tvar stálejší, ako tam, kde sú vzájomné vzťahy voľnejšie, resp. tam, kde sa nachádzajú v tekutom prostredí.

Pôvodným tvarom bunky je tvar guľovitý (sférický). Vychádza to zo samotnej fyzikálno-chemickej podstaty interakcie lipidovej dvojvrstvy biomembrány s vodným prostredím, ktorá je v stave najnižšej energie vtedy, ak je táto štruktúra guľovitá a rovnomerne obklopená vodou. Aj voľné bunky majú guľovitý tvar (napr. leukocyty v krvi; keď však vystúpia do väziva vysielajú výbežky - pseudopódie, a takto získajú nepravidelný tvar). Ide teda o úsporu energie. Živočíšna bunka sa vyznačuje väčšou tvarovou rozmanitosťou kvôli tomu, že neobsahuje pevnú bunkovú stenu, ktorá u rastlinných buniek a buniek húb udáva ich tvar.

Bunky sa počas fylogenetického vývoja ale i ontogenetického vývinu neustále prispôsobujú podmienkam prostredia, čo sa odráža aj na zmenách ich tvaru. Okrem guľovitého tvaru sa vyskytujú aj bunky iného tvaru:

  • okrúhle terčíky (cicavčie erytrocyty)
  • oválne terčíky (vtáčie erytrocyty)
  • kubické (epitel na povrchu ovária)
  • cylindrické (epitel v čreve)
  • dlaždicové (epitel na koži)
  • mnohouholníkové - polygonálne (bunky pečeňových trámcov)
  • mnohostenné - polyedrické
  • pretiahnuté (fibroblasty)
  • vretenovité (bunky hladkého svalstva)
  • nepravidelné (neuróny, voľné makrofágy)

Veľkosť buniek je tiež veľmi variabilná. Priemerná veľkosť sa pohybuje od 10 do 50 µm. Najväčšiu veľkosť u cicavcov dosahuje vajíčko (ženská pohlavná bunka). Za najmenšie bunky ľudského tela sa považujú malé bunky v mozočku.

Štruktúra eukaryotickej bunky link

Eukaryotická bunka obsahuje tieto štruktúry, resp. organely:

Tab. Štruktúry eukaryotickej bunky
štruktúrahlavná funkciarast. bunkaživ. bunkabunka huby
základná cytoplazma - cytosoltvorí vhodné prostredie pre bunkový metabolizmusánoánoáno
cytoplazmatická membránaoddeľuje dve prostredia s odlišným chemickým zloženímánoánoáno
bunková stenaudáva tvar bunky a má mechanickú funkciuánonieáno
cytoskeletmá opornú a pohybovú funkciuánoánoáno
jadrokoordinačné centrum bunkyánoánoáno
mitochondriedýchanie, výroba energieánoánoáno
endoplazmatické retikulumsyntetické centrum bunkyánoánoáno
Golgiho aparátpostsyntetická úprava biomolekúlánoánoáno
vakuolylyzozóm rastlinnej bunky, zásobáreň dôležitých látok a farbívánonieáno
plastidyfotosyntetický aparát rastlinnej bunkyánonienie
lyzozómydegradácia bunkových a mimobunkových štruktúrnieánoáno
peroxizómykatabolizmus látokánoánoáno
glyoxyzómykatabolizmus látok rastlinnej bunkyánonieáno
ribozómydrobné nukleoproteínové častice syntetizujúce bielkovinyánoánoáno
centriolycentrá organizácie mikrotubulovnieánonie
inklúziemikroskopicky viditeľné zhluky produktov bunkového metabolizmuánoánoáno

Ďalšie články

Prokaryotická bunka

Prokaryotická bunka tvorí vždy iba jednobunkové organizmy, a to baktérie, archeóny a sinice. Veľkosť je veľmi variabilná, najčastejšie má 1–2 µm. Prokaryotická bunka je aj tvarovo veľmi rôznorodá, naj...

Bunková stena

Rastlinná bunka sa od živočíšnej odlišuje hlavne prítomnosťou bunkovej steny, ale existujú aj rastlinné bunky bez bunkovej steny: vajcové bunky, spermatozoidy, pohyblivé zoospóry a zoogaméty rias. Bun...

Biomembrány - medzi živým a neživým

Základným štruktúrnym elementom buniek je cytoplazmatická membrána, ktorá oddeľuje vnútorné prostredie bunky od vonkajšieho prostredia. Nie je to len rigídny obal, ale dynamická štruktúra, ktorá spros...