Základná cytoplazma

Cytoplazma predstavuje vnútorné prostredie bunky, vrátane všetkých jej štruktúr a organel, ktoré je ohraničené od vonkajšieho prostredia cytoplazmatickou membránou. Ak máme na mysli len časť prostredia bunky, ktorá sa v mikroskope javí ako zrnitá alebo homogénna bezfarebná hmota bez organel, hovoríme o základnej cytoplazme, teda o cytosole. Cytosol obklopuje organely a je v kontakte s cytoplazmatickou membránou. V prípade prokaryot predstavujú pojmy cytoplazma a cytosol jedno a to isté (používa sa pojem cytoplazma alebo centroplazma), pretože prokaryotická bunka nemá vnútorné prostredie členené na membránami ohraničené kompartmenty.

Cytosol predstavuje komplexný koloidný systém (častice s veľkosťou 1-500 nm). Po chemickej stránke je zložený zo 70-75% vody, obsahuje značné množstvo iónov, anorganických aj organických látok (mastné kyseliny, aminokyseliny, lipidy, sacharidy, bielkoviny). Z nukleových kyselín sú prítomné predovšetkým RNA (DNA sa nachádza v jadre a niektorých organelách, nikdy nie voľne v cytosole nedeliacej sa eukaryotickej bunky). Je to polotekutá hmota, ktorá sa mení zo sólu (tekutina) na gél a naopak. Bielkoviny jej dodávujú istý stupeň viskozity, ktorý sa mení v závislosti na stave bunky.

Pohyb cytosolu je aktívny a je sprostredkovaný kontraktilnou časťou cytoskeletu (aktinomyozínový komplex), ktorý je súčasťou cytosolu. Koordinuje pohyb vnútrobunkových organel a poskytuje rámcovú konštrukciu pre organizáciu metabolických ciest enzýmov. Vo vnútri cytosolu je mnoho enzýmových systémov, prebieha tu anaeróbna glykolýza, proteosyntéza (nachádzajú sa tu ribozómy), štiepenie cukrov, esterifikácia atď. Cytosol ovplyvňuje aj transport a výmenu látok medzi bunkou a okolím a vplýva na distribúciu vody a elektrolytov. V cytosole sa nachádzajú aj rôzne inklúzie.