Centrioly

Centrioly (j.č. centriol alebo centriola) sú malé rúrkovité telieska, ktoré sa vyskytujú vo všetkých typoch buniek, okrem buniek vyšších rastlín a húb, kde zatiaľ neboli objavené. Samotná centriola sa javí ako dutý valec. Základnú stavbu tvorí 9 mikrotubulárnych štruktúr, ktoré sú kruhovito usporiadané okolo stredu. Tieto štruktúry sa skladajú z troch rúrkovitých podjednotiek - mikrotubulov, preto sa označujú ako triplety. Takýto vzor centrioly pozostávajúci z 9 mikrotubulárnych štruktúr, pričom každá sa skladá z 3 mikrotubulov, sa označuje ako 9(3).

Na jednom mieste v bunke sa vždy nachádza dvojica centriol, ktoré sú na seba kolmé, a nazývajú sa diplozóm. Centrioly v diplozóme sú označované ako materská a dcérska centriola. Centrioly sa vyskytujú v blízkosti jadra, na okraji zhustenej a bledšej časti cytosolu (pericentriolárny materiál; gr. peri = okolo), ktorá sa spolu s dvojicou centriol nazýva centrozóm.

Centrozóm a bazálne teliesko

Centrozómy predstavujú centrá organizácie mikrotubulov. Centrozóm prvýkrát pozoroval THEODOR BOVERI v roku 1888 ako "špeciálny orgán bunkového delenia". Zohráva dôležitú úlohu pri mitotickom a často aj meiotickom delení bunky. Pred samotným delením bunkového jadra (v S-fáze) sa delia aj centrozómy. Tie sa potom zoskupujú na opačnom póle jadra a vysielajú oproti sebe vlákna mikrotubulov, ktoré tvoria základ deliaceho vretienka.

Derivátom centriol u niektorých buniek sú bazálne telieska. Majú rovnakú štruktúru ako centrioly - 9(3) - a na ich podklade vznikajú riasinky a bičíky. Priečny rez týchto štruktúr u eukaryot pozostáva z 9 dvojíc mikrotubulov okolo centrálneho páru mikrotubulov (dokopy 11 párov mikrotubulov), preto sa tento vzor označuje ako 9(2)+2. Riasinky sa od bičíkov odlišujú len iným spôsobom pohybu. Na začiatku diferenciácie nových riasiniek dochádza k autoreprodukcii centriol, ktoré putujú k povrchu bunky a stávajú sa bazálnymi telieskami vyrastajúcich riasiniek.

V staršej literatúre sa uvádza, že centrioly majú vlastnú DNA, podobne ako mitochondrie alebo chloroplasty, čo sa však doposiaľ nepotvrdilo.