Centrioly (jednotné číslo centriola, v staršej literatúre aj centriol) sú malé rúrkovité telieska prítomné v cytoplazme buniek. Sú tvorené výlučne z bielkoviny tubulín, a preto neobsahujú vlastnú DNA ani žiadny iný genetický materiál. Vyskytujú sa predovšetkým v živočíšnych bunkách a u niektorých jednobunkovcov, zatiaľ čo v bunkách vyšších rastlín a húb úplne chýbajú.
Štruktúra centrioly a diplozóm link
Samotná centriola má tvar dutého valca. Jej stenu tvorí 9 mikrotubulárnych štruktúr, ktoré sú kruhovito usporiadané okolo prázdneho stredu. Každá táto štruktúra sa skladá z troch pevne spojených mikrotubulov (takzvaný triplet). Tento typický architektonický vzor centrioly sa odborne označuje vzorcom 9(3).
V zdravej nedeliacej sa bunke sa centrioly zvyčajne nenachádzajú samostatne, ale tvoria dvojicu. Tieto dve centrioly (označované ako materská a dcérska) sú orientované presne kolmo na seba a spoločne vytvárajú útvar nazývaný diplozóm.
Centrozóm a bunkové delenie link
Diplozóm sa zvyčajne nachádza v tesnej blízkosti vonkajšej jadrovej membrány, kde je obklopený hustejšou a bledšou časťou cytoplazmy (takzvaný pericentriolárny materiál). Celý tento komplex – dvojica centriol spolu s okolitou hmotou – sa nazýva centrozóm.
Centrozóm prvýkrát pozoroval nemecký biológ THEODOR BOVERI (1862–1915) a správne ho identifikoval ako „špeciálny orgán bunkového delenia“. Dnes vieme, že centrozómy fungujú ako hlavné centrá organizácie mikrotubulov a zohrávajú absolútne kľúčovú úlohu pri mitotickom aj meiotickom delení bunky:
- Počas prípravnej fázy (v S-fáze bunkového cyklu) sa celý centrozóm presne zdvojí.
- Na začiatku samotného delenia (v profáze) sa tieto dva centrozómy od seba oddelia a putujú k opačným pólom bunky.
- Odtiaľ začnú lúčovito organizovať mikrotubuly a vytvárajú deliace vretienko (ktoré spolu s centriolami tvorí tzv. mitotický aparát), ktoré je nevyhnutné na presné a rovnomerné odtiahnutie chromozómov do dcérskych buniek.
Bazálne telieska a pohyb bunky link
Priamym derivátom centriol sú bazálne telieska. Sú to štruktúry ukotvené tesne pod cytoplazmatickou membránou, ktoré slúžia ako pevné základy (kotvy) pre pohybové organely eukaryotických buniek – riasinky (brvy) a bičíky.
Na začiatku diferenciácie nových riasiniek dochádza k autoreprodukcii centriol, ktoré následne putujú k povrchu bunky a stávajú sa z nich bazálne telieska. Z hľadiska mikroskopickej stavby je medzi nimi dôležitý štrukturálny rozdiel:
- bazálne teliesko – má zhodnú štruktúru ako centriola, čiže vzor 9(3) (deväť okrajových tripletov).
- riasinka / bičík – pohyblivé vlákno, ktoré z telieska vyrastá, už má odlišnú štruktúru. Tvoria ho okrajové mikrotubuly spojené len do dvojíc, pričom v strede pribudol jeden centrálny pár. Tento vzor sa označuje ako 9(2)+2 (deväť obvodových dvojíc a dva centrálne mikrotubuly).
