Medzibunková komunikácia

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Medzibunková komunikácia. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/bunka/medzibunkova-komunikacia>.

Bunky navzájom komunikujú pomocou chemických informácií - poslov (angl. messenger). Môžu sa pohybovať od bunky k bunke cez medzibunkové spojenia alebo sú vylučované do tkanivového moku. Faktor, ktorý sprostredkováva informáciu, sa nazýva signál, a molekula vo funkcii signálu je signálna molekula, ktorá môže byť extra- alebo intracelulárna.

Extracelulárna signálna molekula má pôvod mimo bunky, ktorá je jej príjemcom. Viaže sa na receptor, čo je bielkovina v plazmatickej membráne majúca schopnosť rozoznať špecifickú signálnu molekulu a uskutočniť odpoveď. Bez receptora na plazmatickej membráne nie je bunka schopná reagovať na prítomnosť extracelulárnej molekuly, aj keby bola vo vysokej koncentrácii! Signálnymi molekulami tohto typu sú hormóny, rastové faktory, neurotransmitery. Signálna molekula viažúca sa na receptor sa častejšie nazýva ligand, menej časté je jej pomenovanie prvý posol.

Formy medzibunkovej komunikácie sú nasledovné:

  • endokrinná komunikácia - signál sa prenáša krvou alebo miazgou (lymfou), hormóny
  • neurálna (synaptická) komunikácia - jedná a o uvoľnenie neurotransmiterov (acetylcholín, serotonín)
  • parakrinná komunikácia - signálne molekuly sú vylučované do extracelulárnej tekutiny o ovplyvňujú okolité tkanivo
  • juxtakrinná komunikácia - signál sa nachádza na povrchu bunky a ovplyvňuje len tesne susediace bunky
  • autokrinná komunikácia - bunka vylučuje signál a zároveň má na svojom povrchu špecifické receptory, takže ovplyvňuje samú seba
  • komunikácia dutým spojom - (angl. gap junction) malé molekuly dokážu prejsť cez tieto medzibunkové spoje bez potreby väzby na receptor

Intracelulárna signálna molekula je rôzna zložka cesty prenosu informácie, napr. druhý posol. Druhí poslovia sú:

  • cAMP (cyklický adenozínmonofosfát)
  • Ca2+
  • inozitoltrifosfát (IP3)
  • diacylglycerol (DAG)

Prenos intracelulárneho signálu sa uskutočňuje cez kaskádu enzýmov, ktorá sa od prvotného signálu v podobe ligandu viažúceho sa na receptor až po samotnú bunkovú odpoveď označuje ako signálna dráha. Dôležitú úlohu tu majú proteínkinázy. Proteínkináza je enzým, ktorý katalyzuje fosforyláciu iných bielkovín. Ako zdroj fostátu sa využíva ATP. Fosforylácia a defosforylácia substrátov je jednoduchá a univerzálna reakcia, ktorými si bunka reguluje signálne dráhy.


Zopakuj si

Ďalšie články

Centrioly

Centrioly sú malé rúrkovité telieska, ktoré sa vyskytujú takmer vo všetkých typoch buniek. Skladajú sa z mikrotubulov a majú svoju typickú štruktúru. Zúčastňujú sa mnohých procesov, ktoré nejakým spôsobom súvisia s pohybom (napr. pohyb buniek prostredníctvom bičíkov alebo riasiniek, pohyb chromozómov počas bunkového delenia a pod.).

Ribozómy

Ribozómy

Ribozómy sú nukleoproteínové továrne na výrobu proteínov. Nachádzajú sa v prokaryotických aj eukaryotických bunkách a hoci sa odlišujú veľkosťou aj zložením, zabezpečujú to isté - transláciu mRNA do aminokyselinovej sekvencie proteínov. U eukaryot sú ribozómy voľne v cytoplazme alebo súčasťou drsného endoplatmatického retikula, pričom také proteíny smerujú rovno do lumenu endoplazmatického retikula, kde dochádza k ich posttranslačným úpravám.

Bunkové inklúzie

Bunkové inklúzie, nazývané aj paraplazma, sú produkty bunkového metabolizmu - odpadové alebo zásobné látky. Inklúzie tvoria neživú súčasť bunky, bez biologickej aktivity. Môžu byť tuhé (amorfné alebo kryštalické) alebo kvapalné.

Príjem a výdaj látok

Príjem a výdaj látok

Príjem a výdaj látok patrí medzi základné procesy a je podmienkou existencie bunky. Táto komunikácia sa uskutočňuje cez bunkové povrchy, ktoré oddeľujú bunku od vonkajšieho prostredia. Veľký význam v tejto komunikácii má cytoplazmatická membrána, ktorá je polopriepustná, selektívne prepúšťa potrebné látky z a do bunky. Pasívny prenos látok nastáva na princípe difúzie a osmózy. Aktívny príjem látok sa deje pomocou pinocytózy alebo fagocytózy.

Bioenergetika bunky

Bioenergetika bunky

Bioenergetika bunky, alebo inými slovami energetický metabolizmus, zahŕňa príjem energie, jej spracovanie na využiteľnú formu a výdaj nespotrebovanej energie. Bunka vie pre svoje potreby využívať iba chemickú energiu, ktorú vie transformovať na iné formy energie (napr. teplo, kinetickú alebo svetelnú energiu).

Glykolýza - čo sa to v tom cytosole deje?

Medzi najdôležitejší sled reakcií patrí glykolýza, ktorou sa v organizme katabolickou cestou z D-glukózy získava energia. Táto D-glukóza je pre niektoré bunky živinou, pre iné výhradným zdrojom energie. V jednoduchosti však môžeme povedať, že v glykolýze ide o premenu glukózy na pyruvát, ktorý po aktivácii vstupuje do Krebsovho cyklu.

forward