Glykolýza - čo sa to v tom cytosole deje?

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: SOKOLI, Libor – PANČÍK, Peter. 2017. Biopedia.sk: Glykolýza - čo sa to v tom cytosole deje?. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/bunka/glykolyza-co-sa-to-v-tom-cytosole-deje>.

Glukóza patrí medzi základné zdroje energie. Medzi najdôležitejší sled reakcií patrí glykolýza, ktorou sa v organizme katabolickou cestou z D-glukózy získava energia. Táto D-glukóza je pre niektoré bunky živinou, pre iné výhradným zdrojom energie.(1)

V jednoduchosti však môžeme povedať, že v glykolýze ide o premenu glukózy na pyruvát, ktorý po aktivácii vstupuje do Krebsovho cyklu (syn. citrátový cyklus, cyklus trikarboxylových kyselín).

Samotná glykolýza je premena D-glukózy po pyruvát, ktorá pozostáva z 10 krokov, ktorým sa budeme venovať.

1. reakcia katalyzovaná hexokinázou link

V úvodnom kroku glykolýzy sa D-glukóza aktivuje fosforyláciou na fosfátový ester glukóza-6-fosfát. Ako „darca“ fosfátoveho zvyšku nám slúži ATP. Reakcia prebieha v prítomnosti horečnatých katiónov (Mg2+) a je katalyzovaná enzýmom hexokináza.

2. izomerizácia katalyzovaná glukóza-6-fosfátizomerázou link

Aktivovaná glukóza-6-fosfát je transformovaná („izomerovaná“) na fruktózu-6-fosfát pomocou enzýmu glukóza-6-fosfátizomeráza.

3. reakcia katalyzovaná fosfofruktokinázou link

Tretím krokom reakcie je fosfofruktokinázová reakcia, ktorá je najvýznamnejšou a zároveň regulačnou reakciou celej glykolýzy V tejto reakcii dochádza k prenosu fosfátového zvyšku na fruktózu-6-fosfát v prítomnosti katiónov Mg2+ a ako zdroj tohto zvyšku nám opäť slúži ATP. Produktom je fruktóza-1,6-bisfosfát.

4. štiepenie aldolázou link

Fruktóza-1,6-bisfosfát je aldolázou štiepená na dve triózy, konkrétne glyceraldehyd-3-fosfátdihydroxyacetónfosfát.

5. premena trióz enzýmom triózafosfátizomeráza link

Vzniknutý glyceraldehyd-3-fosfát a dihydroxyacetónfosfát sa môžu „premieňať“ vo vratnej reakcii pomocou enzýmu triózafosfátizomeráza.

6. oxidačná reakcia katalyzovaná glyceraldehyd-3-fosfátdehydrogenázou link

Základným krokom celej glykolýzy je oxidácia glyceraldehydu-3-fosfátu v prítomnosti NAD+ (nikotínamid-adenín-dinukleotid) a prenos anorganického zvyšku fosfátu (Pi) za vzniku 1,3-bisfosfoglycerátu. Ten predstavuje makroergický medziprodukt glykolýzy.

Majme na pamäti, že z fruktózy-1,6-bisfosfátu nám vznikli dve molekuly glyceraldehydu-3-fosfátu, a teda výsledkom tejto reakcie sú dve molekuly 1,3-bisfosfoglycerátu a 2x NADH + H+. Od tohto kroku nám teda vzniká všetko v dvojnásobnom množstve.

7. prenos fosfátového zvyšku pomocou fosfoglycerátkinázy link

V tejto reakcii nám vzniká po prvý raz energia vo forme ATP a to tak, že enzým fosfoglycerátkináza prenesie fosfátový zvyšok na ADP za vzniku 3-fosfoglycerátu. Reakcia prebieha v prítomnosti katiónov Mg2+.

8. izomerizácia pomocou fosfoglycerátmutázy link

Ďalší krok je veľmi jednoduchý: z 3-fosfoglycerátu nám pomocou fosfoglycerátmutázy vzniká konštitučný izomér 2-fosfoglycerát.

9. dehydratácia pomocou enolázy link

V tomto kroku sa vzniknutý 2-fosfoglycerát pomocou enolázy dehydratuje na makroergickú zlúčeninu fosfoenulpyruvát za odstúpenia molekuly vody.

10. prenos fosfátového zvyšku pomocou pyruvátkinázy link

V záverečnom kroku glykolýzy sa z fosfoenolpyruvátu prenáša posledný fosfátový zvyšok na ADP za vzniku ATP pomocou enzýmu pyruvátkináza. Vzniká molekula pyruvátu.

V cykle 10-tich krokov nám vznikli 2 molekuly pyruvátu, ktoré nám po aktivácii vstúpia do Krebsovho cyklu, alebo sa môžu premieňať v cykloch anaeróbnej glykolýzy. Je potrebné aby sme si zrekapitulovali celkový energetický zisk (v podobe ATP) aeróbnej glykolýzy od glukózy po pyruvát. Okrem toho treba pripomenúť, že súčasťou glykolýzy je aj tvorba 2 molekúl NADH + H+, ktoré sa využijú v dýchacom reťazci na tvorbu ďalších molekúl ATP.

3. reakcia-2 ATP
7. reakcia+2 ATP
10. reakcia+2 ATP
z molekúl NADH + H++6 ATP
celkovo:8 ATP
Tab. Energetická bilancia glykolýzy

Recenzent: 

RNDr. Marcela Valko-Rokytovská, PhD.

  1. SURŽIN, J. - LEDVINA, M.: Lekárska biochémia (1). (2002). Košice – Hradec Králové: Vydavateľ Michal Vaško, Ružová 22, 080 01 Prešov, 2002. 368 s. ISBN 80-7165-326-8.

Zopakuj si

Ďalšie články

Medzibunková komunikácia

Medzibunková komunikácia

Bunky navzájom komunikujú pomocou chemických informácií - poslov. Môžu sa pohybovať od bunky k bunke cez medzibunkové spojenia alebo sú vylučované do tkanivového moku. Formy medzibunkovej komunikácie sú rôzne - endokrinná, parakrinná, juxtakrinná, autokrinná, synaptická komunikácia a komunikácia dutým spojom (gap junction).

Príjem a výdaj látok

Príjem a výdaj látok

Príjem a výdaj látok patrí medzi základné procesy a je podmienkou existencie bunky. Táto komunikácia sa uskutočňuje cez bunkové povrchy, ktoré oddeľujú bunku od vonkajšieho prostredia. Veľký význam v tejto komunikácii má cytoplazmatická membrána, ktorá je polopriepustná, selektívne prepúšťa potrebné látky z a do bunky. Pasívny prenos látok nastáva na princípe difúzie a osmózy. Aktívny príjem látok sa deje pomocou pinocytózy alebo fagocytózy.

Bioenergetika bunky

Bioenergetika bunky

Bioenergetika bunky, alebo inými slovami energetický metabolizmus, zahŕňa príjem energie, jej spracovanie na využiteľnú formu a výdaj nespotrebovanej energie. Bunka vie pre svoje potreby využívať iba chemickú energiu, ktorú vie transformovať na iné formy energie (napr. teplo, kinetickú alebo svetelnú energiu).

Bunkový cyklus

Bunkový cyklus

Bunkový cyklus predstavuje obdobie života bunky od jej vzniku delením až po opätovné rozdelenie. Aby sa však bunky mnohobunkového organizmu mohli špecializovať na vykonávanie svojej úlohy, musia bunkový cyklus dočasne alebo trvalo "opustiť", čím sa dostanú do tzv. pracovného obdobia. Počas pracovného obdobia sa teda bunky nedelia.

Mitóza

Mitóza

Mitóza je typ delenia bunky, resp. jadra telových (somatických) buniek, ktorého výsledkom sú dve dcérske bunky, geneticky identické s materskou bunkou. Delenie jadra (karyokinéza) prebieha v niekoľkých fázach - profáza, metafáza, anafáza a telofáza, po ktorých nasleduje rozdelenie bunky - cytokinéza.

Meióza

Meióza

Meióza je osobitný typ delenia diferencujúcich sa pohlavných buniek eukaryotických organizmov, kde z diploidnej materskej bunky (2n) vznikajú štyri haploidné bunky (n). Svojim priebehom sa zásadne neodlišuje od mitózy, má však niekoľko dôležitých charakteristických odlišností. Po oplodnení každá bunka získava jednu kópiu materského a otcovského chromozómu.

forward