Bunkové inklúzie

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Bunkové inklúzie. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/bunka/bunkove-inkluzie>.

Bunkové inklúzie, nazývané aj paraplazma, sú produkty bunkového metabolizmu - odpadové alebo zásobné látky. Inklúzie tvoria neživú súčasť bunky, bez biologickej aktivity. Môžu byť tuhé (amorfné alebo kryštalické) alebo kvapalné.

Inklúzie rastlinnej bunky link

Najrozšírenejšou tuhou inklúziou je škrob. Vzniká v chloroplastoch pri fotosyntéze. Z medziproduktu glukóza-1-fosfátu sa v chloroplastoch vytvára asimilačný škrob a sacharóza. V amyloplastoch sa sacharóza premieňa na zásobný škrob, ktorý sa ukladá vo forme škrobových zŕn v hľuzách, cibuliach, koreňoch alebo niektorých semenách (ryža, pšenica, kukurica).

Zrná zásobného škrobu majú rôzny tvar, charakteristický pre jednotlivé druhy:

  • lastúrovitý (hľuzy zemiaka)
  • elipsovitý (semená strukovín)
  • šošovkovitý - guľovitý (zrná pšenice)

Veľký význam má aj statolitový škrob, ktorým rastlina zisťuje smer pôsobenia gravitácie a podľa toho usmerňuje vertikálny rast koreňa (pozitívne geotropne) a nadzemnej časti (negatívne geotropne).

Bielkoviny sú uložené v plodoch a semenách rastlín v proteínových telieskach obalených membránou. Vo veľkom množstve sa vyskytujú v konope, v podzemnici olejnej, sóji, fazuli, hrachu.

K najrozšírenejším kryštalickým inklúziám patrí šťavelan vápenatý. Rozmanitosť tvarov a lokalizácia kryštálov je druhovo špecifická. Jeho požitie, resp. rastlín s jeho obsahom, môže byť zdraviu škodlivé. Medzi ďalšie kryštalické inklúzie patria kryštály oxidu kremičitého, uhličitanu vápenatého, zriedka šťavelan horečnatý a síran vápenatý.

Kvapalné inklúzie tvoria v rastlinách bunkovú šťavu. Bunková šťava je heterogénna. Obsahuje predovšetkým vodu, kde sú rozpustené alebo emulgované látky: sacharidy, glykozidy, alkaloidy, aminokyseliny, triesloviny, farbivá (chlorofyl, xantofyl, karotenoidy, antokyány, flavóny), tuky, oleje, silice, živice a minerálne látky.

Inklúzie živočíšnej bunky link

Glykogén je zásobná forma glukózy (obdoba rastlinného škrobu). Vo zvýšenom množstve sa nachádza v bunkách myokardu a v bunkách pečene. Glykogén sa vyskytuje v podobe granúl v cytosole buniek. Lipidy sú uložené v cytosole buniek, javia sa ako veľké častice. Lipofuscínové inklúzie predstavujú lipopigment, ktorý dostal názov "pigment z opotrebovania", pretože sa hromadí v starnúcich alebo poškodených bunkách. Feritín je bielkovina obsahujúca železo. Slúži ako zásoba železa (tzv. organické železo) v organizme.


Zopakuj si

Ďalšie články

Golgiho aparát

Golgiho aparát

Golgiho aparát predstavuje heterogénny komplex lamelárnych membrán, cisterien a vezikúl. Hlavnou funkciou Golgiho aparátu je tvorba a úprava biomakromolekúl, ktoré slúžia na export z bunky. Spravidla je tu zhromažďovaný bielkovinový koncentrát z endoplazmatického retikula.

Centrioly

Centrioly sú malé rúrkovité telieska, ktoré sa vyskytujú takmer vo všetkých typoch buniek. Skladajú sa z mikrotubulov a majú svoju typickú štruktúru. Zúčastňujú sa mnohých procesov, ktoré nejakým spôsobom súvisia s pohybom (napr. pohyb buniek prostredníctvom bičíkov alebo riasiniek, pohyb chromozómov počas bunkového delenia a pod.).

Ribozómy

Ribozómy

Ribozómy sú nukleoproteínové továrne na výrobu proteínov. Nachádzajú sa v prokaryotických aj eukaryotických bunkách a hoci sa odlišujú veľkosťou aj zložením, zabezpečujú to isté - transláciu mRNA do aminokyselinovej sekvencie proteínov. U eukaryot sú ribozómy voľne v cytoplazme alebo súčasťou drsného endoplatmatického retikula, pričom také proteíny smerujú rovno do lumenu endoplazmatického retikula, kde dochádza k ich posttranslačným úpravám.

Medzibunková komunikácia

Medzibunková komunikácia

Bunky navzájom komunikujú pomocou chemických informácií - poslov. Môžu sa pohybovať od bunky k bunke cez medzibunkové spojenia alebo sú vylučované do tkanivového moku. Formy medzibunkovej komunikácie sú rôzne - endokrinná, parakrinná, juxtakrinná, autokrinná, synaptická komunikácia a komunikácia dutým spojom (gap junction).

Príjem a výdaj látok

Príjem a výdaj látok

Príjem a výdaj látok patrí medzi základné procesy a je podmienkou existencie bunky. Táto komunikácia sa uskutočňuje cez bunkové povrchy, ktoré oddeľujú bunku od vonkajšieho prostredia. Veľký význam v tejto komunikácii má cytoplazmatická membrána, ktorá je polopriepustná, selektívne prepúšťa potrebné látky z a do bunky. Pasívny prenos látok nastáva na princípe difúzie a osmózy. Aktívny príjem látok sa deje pomocou pinocytózy alebo fagocytózy.

Bioenergetika bunky

Bioenergetika bunky

Bioenergetika bunky, alebo inými slovami energetický metabolizmus, zahŕňa príjem energie, jej spracovanie na využiteľnú formu a výdaj nespotrebovanej energie. Bunka vie pre svoje potreby využívať iba chemickú energiu, ktorú vie transformovať na iné formy energie (napr. teplo, kinetickú alebo svetelnú energiu).

forward