Bunkové inklúzie (odborne nazývané aj paraplazma) predstavujú neživé súčasti bunky, ktoré sú voľne uložené v jej cytoplazme. Na rozdiel od organel nevykazujú žiadnu vlastnú biologickú aktivitu. Ide o pasívne produkty bunkového metabolizmu – najčastejšie o nahromadené zásobné živiny, špecifické pigmenty alebo naopak o odpadové látky. Môžu sa vyskytovať v tuhom (amorfnom a kryštalickom) alebo v kvapalnom skupenstve.
Inklúzie rastlinnej bunky link
Rastlinné bunky sú na inklúzie mimoriadne bohaté, keďže si vzhľadom na svoj prisadnutý spôsob života musia vytvárať rozsiahle zásoby a efektívne nakladať s odpadom.
- škrob – najrozšírenejšia tuhá inklúzia, slúžiaca ako primárna zásoba sacharidov. Takzvaný asimilačný škrob vzniká priamo pri fotosyntéze v chloroplastoch a následne sa premieňa na zásobný škrob, ktorý sa ukladá vo forme škrobových zŕn v hľuzách, cibuliach a semenách (napríklad u zemiakov či pšenice). Zvláštny význam má statolitový škrob (uložený v bunkách koreňovej čiapočky), vďaka ktorému rastlina vníma smer gravitácie a dokáže tak správne orientovať rast svojich koreňov smerom nadol.
- bielkoviny – ukladajú sa predovšetkým v plodoch a semenách (napríklad sója, fazuľa, hrach, podzemnica olejná) vo forme proteínových teliesok obalených membránou.
- kryštalické inklúzie – najznámejší je šťavelan vápenatý. Tvorí druhovo špecifické kryštály rôznych tvarov, ktoré fungujú aj ako obranný mechanizmus. Konzumácia rastlín s ich vysokým obsahom môže byť pre bylinožravce i človeka dráždivá a zdraviu škodlivá. Medzi ďalšie kryštalické inklúzie patrí napríklad oxid kremičitý alebo uhličitan vápenatý.
- kvapalné inklúzie – tvoria takzvanú bunkovú šťavu, ktorá vypĺňa vnútro rastlinných vakuol. Je to heterogénna zmes vody a v nej rozpustených alebo emulgovaných látok (sacharidy, aminokyseliny, rastlinné farbivá, triesloviny, silice, živice a alkaloidy).
Inklúzie živočíšnej bunky link
V živočíšnych bunkách nenájdeme obrovské kryštály ani centrálnu vakuolu s bunkovou šťavou. Inklúzie tu predstavujú najmä rýchlo dostupné zdroje energie a špecifické proteíny:
- glykogén – živočíšna zásobná forma glukózy (priama obdoba rastlinného škrobu). Vyskytuje sa v podobe drobných zrniečok (granúl) voľne v cytosole. Vo zvýšenom množstve sa hromadí predovšetkým v bunkách pečene a v bunkách srdcového svalu (myokardu).
- lipidy (tuky) – ukladajú sa v cytosole vo forme veľkých tukových kvapôčok a slúžia ako dlhodobá a na priestor najefektívnejšia zásobáreň energie.
- lipofuscínové granuly – obsahujú špecifický lipopigment, ktorý sa často výstižne nazýva „pigment z opotrebovania“. Ako už názov napovedá, táto nestráviteľná látka sa postupne hromadí v starnúcich alebo dlhodobo poškodených bunkách (je súčasťou terciárnych lyzozómov).
- feritín – dôležitá vnútrobunková bielkovina obsahujúca železo. Slúži ako bezpečná a rýchlo dostupná zásoba železa v organizme (takzvané organické železo), čím bunku zároveň chráni pred jeho toxickými účinkami vo voľnej forme.
