Campanulidová vetva

Rad: Astrotvaré link

Čeľaď: Astrovité link

Astrovité (Asteraceae) majú typickú stavbu kvetu. Keď sa pozriete napr. na kvet sedmokrásky, povedali by ste, že to žlté v strede sú tyčinky s piestikmi a okolo sú biele korunné lupienky. V skutočnosti však majú všetky rastliny z čeľade astrovitých súkvetie - úbor. V strede sa nachádzajú rúrkovité kvety, ktoré môžu byť jedno- alebo obojpohlavné, na okraji sa nachádzajú jazykové kvety, ktoré sú vždy jednopohlavné alebo dokonca sterilné. Taktiež to zelené pod kvetom nie je kalich, ale tzv. zákrov, typický pre úborovité súkvetie týchto rastlín.

Čakanka obyčajná (Cichorium intybus) je trváca bylina s charakteristickými bledomodrými kvetmi, ktorá u nás rastie ako burina na lúkach a poliach. Dorastá do výšky 30-100 cm, stonka je vetvená. Listy sú striedavé, perovito delené, kopijovité. Kvety sú veľké do 4 cm. Kvitne od júla do októbra. Je medonosná. Koreň sa využíva v potravinárstve, z listov sa dá pripraviť šalát. Koreň čakanky obsahuje až 20% nestráviteľného polysacharidu inulínu, ktorý sa podobá na škrob, má jemne sladkú chuť a používa sa ako sladidlo a zároveň vláknina do bezkofeínovej kávy (Caro). Pestované odrody čakanky môžu mať červené a dužinaté listy. Majú horkastú a korenistú príchuť.

Púpava lekárska (Taraxacum officinale) je trváca bylina s vretenovitým dužinatým koreňom, z ktorého vyrastajú ružice podlhovastých, mnohotvárne gracovitých prízemných listov a 10-30 cm vysoké duté stvoly s bohatými úbormi žltých kvetov. Kvitne od apríla do októbra. Plody sú chocholcovité nažky tvoriace dohromady guľu, ktorá sa závanom vetra rozpadá. Rastlina má vo všetkých častiach bielu mliečnu šťavu. U nás rastie vo viacerých odrodách. Púpava rastie ako burina v záhradách, na dvoroch, poliach, lúkach, trávnikoch, pri cestách, chodníkoch, atď.

Pomerne častým druhom na našich lúkach a obilných poliach je aj nevädza poľná (Centaurea cyanus). Je to jednoročná bylina, vysoká až 80 cm s vetvenou stonkou. Listy sú striedavé, zubaté až perovito delené, kopijovitého tvaru. Kvety sú modré až modrofialové so zašpicatenými kvetnými lístkami, veľké do 3 cm. Plody sú nažky. Kvitne od júna do septembra.

K burinám tejto čeľade patrí aj lopúch plstnatý (Arctium tomentosum). Je to dvojročná bylina s ostro zapáchajúcim vretenovitým, až 30 cm dlhým koreňom, ružicou hrubostopkatých, podlhovastovajcovitých prízemných listov, 50-200 cm vysokou, viacmenej chlpatou stonkou a zväčša červenofialovými kvetnými úbormi, ktoré sa háčikovitými listeňmi zachytávajú na šatách, srsti zvierat a pod. Kvitne od júla do septembra. Plody sú podlhovasté nažky. Lopúch rastie popri cestách a plotoch, riekach, na rumoviskách a pod.

Plesnivec alpínsky (Leontopodium alpinum) je u nás zákonom chránená rastlina a symbolický kvet horolezcov. Rastie vo vyšších polohách - vo Vysokách Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji. Je to trváca bylina vysoká 10-20 cm, husto porastená bielo plstnatými trichómami, čo predstavuje adaptáciu na nepriaznivé vysokohorské podmienky. Vyskytuje sa zväčša na skalách ale aj v trávnatých spoločenstvách na vápencovom podklade.

Hospodársky významným druhom čeľade astrovitých je slnečnica ročná (Helianthus annuus). Pochádza zo Severnej Ameriky. Je to jednoročná bylina, u nás sa pestuje ako olejnina. Je medonosná. Z čiastočne lúpaných zrelých semien sa lisovaním alebo vo forme výťažku získava čistený slnečnicový olej. Okrem toho je slnečnica významnou potravinárskou surovinou.

Do tejto čeľade patrí aj mnoho liečivých rastlín. Nechtík lekársky (Calendula officinalis) je jednoročná bylina s vretenovitým koreňom. Má 20-50 cm vysokú rozkonárenú stonku s lopatkovitými listami a veľkými pomarančovožltými kvetnými úbormi. Kvitne od leta do zimy. Plody sú malé, rožku sa podobajúce nažky. Príjemne vonia.

Rumanček pravý (syn. kamilkový) (Matricaria recutita) je známy aj pod ľudovým menom harmanček alebo kamilka. Je to jednoročná bylina s tenkým vretenovitým koreňom. Má 10-50 cm vysokú, rozkonárenú stonku s nitkovito vykrojenými, perovitozloženými listami a úbory s bielymi jazykovitými a žltými rúrkovitými kvetmi. Kvitne od mája do septembra. Plody sú drobné nažky. Príjemne vonia. Rumanček rastie na poliach a rumoviskách, pri cestách a plotoch.

Podbeľ liečivý (Tussilago farfara) je trváca bylina s plazivým alebo výbežkatým šupinatým podzemkom, ktorý má dvojaké púčiky: z jedných zavčasu na jar vyrastajú šupinaté, za kvetu 10-15 cm, za plodu 20-30 cm vysoké stvoly, z druhých po zvädnutí stvolov vyrastajú dlhostopkaté, srdcovitookrúhle kožovité listy, ktoré sú za mladi na obidvoch stranách bledoplstnaté. Jemné chĺpky chránia rastlinu pred zimou a chladnou rosou. Žlté kvetné úbory sa na noc skláňajú k zemi a za studeného alebo daždivého počasia sa vôbec neroztvárajú. Kvitne od marca do mája. Plody sú chocholcom venčené nažky. Podbeľ je veľmi medonosný. Rastie hojne na vlhkej pôde, na poliach, v priekopách a pod.

Rebríček obyčajný (Achillea millefolium), známy aj ako myší chvost, je trváca bylina s plazivým, mnohohlavým podzemkom. Má zväzok podlhovastých prízemných listov, 20-60 cm vysokú priamu husto olistenú stonku, ukončenú úborovými chocholíkmi so špinavobielymi obojpohlavnými kvetmi, ktoré majú na obvode piestikovité lupienky biele, niekedy ružovej alebo červenej farby. U nás rastie v niektorých plemenách a ďalších odrodách, ktoré kvitnú v čase od júna do novembra. Myší chvost rastie hojne na suchých lúkach, lesných poľanách, popri cestách, medziach a pod.

Palina pravá (Artemisia absinthium) je trváca bylina s rozkonáreným podzemkom, z ktorého vyrastá najprv ružica prízemných listov a neskôr 50-120 cm vysoké trsnato rozkonárené, naspodku drevnatejúce stonky so špicato vykrojenými, perovitozloženými listami a drobnými guľovitými úbormi so žltými kvetmi. Kvitne od júla do septembra. Plody sú nažky. Palina pravá rastie v teplejších oblastiach na skalnatých stráňach, rumoviskách, pri ceste a pod.

Rad: Štetkotvaré link

Čeľaď: Pyžmovkovité link

Pyžmovkovité (Adoxaceae) je malá čeľaď, ktorá zahŕňa byliny aj dreviny (kry). Listy sú protistojné, jednoduché celistvookrajové alebo perovito zložené, kvety spravidla 5-početné. Plodom je kôstkovica.

Baza čierna (Sambucus nigra) je hojne sa vyskytujúci ker, ktorý je typický konárikmi husto pokrytými lenticelami pripomínajúcimi šošovičky. Listy sú nepárno perovito zložené. Kvety sú biele až žltkasté, tvoria mnohoramenný chocholíkatý vrcholík a sladko voňajú. Veľmi populárny je bazový sirup, ktorý sa vyrába z kvetov. Plodmi sú čiernofialové kôstkovice. Podobným druhom je baza červená (Sambucus racemosa), ktorá má zelenožlté kvety, červené bobule a stržeň je hnedej farby (u bazy čiernej je biely).

Rad: Mrkvotvaré link

Čeľaď: Mrkvovité link

Mrkvovité alebo zelerovité (Apiaceae, syn. Daucaceae) sú prevažne dvojročné byliny s typickým kolovitým koreňom, ale niekedy sa tvorí aj buľva (zeler). Stonka je dutá a na povrchu ryhovaná. Listy sú väčšinou perovito delené až niekoľkokrát perovito zložené, niekedy sa vyskytuje heterofýlia (bedrovník, koriander, petržlen). Kvety sú drobné a tvoria súkvetie okolík okolíčkov, zriedka hlávku alebo okolík. Plodmi sú dvojnažky, ktoré sa vyvíjajú zo spodného semenníka a tvoria hlavný morfologický a anatomický rozlišovací znak v rámci čeľade. Mnohé druhy majú veľký význam v potravinárstve. Vyvinuli sa z aralkovitých a v podstate predstavujú ich zjednodušené bylinné formy.

Mrkva obyčajná (Daucus carota) je jednoročná alebo dvojročná bylina. U nás sa bežne vyskytuje ako divý poddruh D. carota ssp. carota na suchých lúkach, pasienkoch a na okrajoch polí. Pestovaná mrkva obyčajná siata (D. carota ssp. sativus) vznikla pravdepodobne v Prednej Ázii krížením s poddruhom D. carota ssp. maximus. Oranžová farba koreňa vznikla až neskoršou selekciou z odrody so žltým koreňom. Pestovaná mrkva sa používa ako koreňová zelenina. Čerstvý sladký dužinatý koreň je najbohatším prírodným zdrojom provitamínu A - betakaroténu.

Petržlen záhradný (Petroselinum crispum) je dvojročná bylina, u nás sa pestuje pre koreň i vňať ako zelenina. Má aromatické listy. Tzv. kučeravý petržlen patrí do odrody P. crispum var. crispum.

Ako zelenina sa u nás pestuje aj zeler voňavý (Apium graveolens). Je to dvojročná bylina s lesklými listami a bielymi kvetmi. Koreň je dužinatý a spolu s hypo- a epikotylom tvorí buľvu. Odroda zeler voňavý sladký (A. graveolens var. dulce) sa ako zelenina pestuje pre zdužnatené stopky listov.

Kôpor voňavý (Anethum graveolens) má typické nitkovité troj- až štvornásobne strihané listy. Byľ je hladká so sivým nádychom. Pôvodným miestom jeho výskytu je Stredomorie. Pestuje sa pre voňavé listy s obsahom kôprovej silice.

Rasca lúčna (Carum carvi) je naša pôvodná dvojročná lúčna bylina. Listy sú dva- až trikrát perovito zložené. Pestuje sa v niekoľkých odrodách pre aromatické plody ako korenina.

Paštrnák siaty (Pastinaca sativa) je dvojročná bylina, ktorá divo rastie najmä v nižších polohách strednej Európy na lúkach a pri cestách. Byľ je brázditá, vysoká 30-100 cm. Listy sú perovito strihané. Koreň je veľmi podobný petržlenu, ale býva väčší a má jemnejšiu konzistenciu a chuť. Pestuje sa ako zelenina, ale už zriedkavejšie ako v minulosti.

Fenikel obyčajný (Foeniculum vulgare) je sladko aromatická bylina podobná kôpru. Kvety sú žlté v zložených okolíkoch bez obalov a obalčekov. Pestuje sa pre aromatické plody ako korenina. Pochádza zo Stredomoria.

Koriander siaty (Coriandrum sativum) je jednoročná bylina s výraznou heterofýliou. Kvety sú biele alebo ružové, tvoriace okolík bez obalov. Zrelé dvojnažky sú nerozpadavé. Pochádza pravdepodobne z východného Stredomoria. Pestuje sa pre aromatické plody ako korenina. Koriander je aj významná medonosná rastlina.

Boľševník borščový (Heracleum sphondylium) je vysoká okolíkatá rastlina s veľkými, perovito zloženými listami, lúčovitými okrajovými kvetmi a plochými visiacimi dvojnažkami. Celá rastlina je štetinatá. Všade rastie bežne. Mladé rastliny sa skrmujú, plody sú však jedovaté. Nebezpečnou invazívnou rastlinou je druh boľševník obrovský (H. mantegazzianium), ktorý dorastá až do výšky 4 m a má stonku hrubú až 10 cm. Pri dotyku spôsobuje kožné i sliznicové ekzémy.

Čeľaď: Aralkovité link

Aralkovité (Araliaceae) sú prevažne dreviny, kry alebo liany. Listy majú jednoduché alebo dlaňovito zložené. Kvety sú 5-početné, tvoriace súkvetie okolík alebo klas. Plod je kôstkovica alebo bobuľa. Z tropických druhov aralkovitých sa vyvinuli zástupcovia bylinných mrkvovitých.

Brečtan popínavý (Hedera helix) je popínavá liana so stonkou dlhou až 20 m, ktorá sa zachytáva na rôznych podkladoch vzdušnými korienkami vyrastajúcimi zo stonky. Listy sú vždyzelené, laločnaté až celistvookrajové (heterofýlia), často s rôznymi odtieňmi zelenej a sivozelenej, s odlišne farbenou žilnatinou alebo okrajmi listov, takže sú vhodné na dekoratívne účely. Kvitne až na jeseň zelenkastými kvetmi zoskupenými do okolíkov. Plodmi sú čierne bobule s priemerom do 1 cm. Brečtan je teplomilný druh a divo rastie u nás v lesoch na stromoch a skalách.