Biológia je najkrajšia veda. Mojou snahou, ako verného fanúšika biológie, je priniesť ti užitočné zhrnutie stredoškolského účiva z biológie a zároveň obohatiť tvoje vedomosti o podrobnejšie poznatky.
Ekosystém pre učiteľov a študentov
Pre zjednodušenie je celý obsah učiva rozdelený do kapitol.
Najnovšie články
Rozmnožovanie živočíchov
Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Môže byť nepohlavné, kde nový jedinec vzniká z materského organizmu, alebo pohlavné, kde splynutím gamét vzniká zygota. Oplodnenie môže byť vonkajšie alebo vnútorné. Vývin mláďat prebieha buď kladením vajec, živorodením alebo kombináciou oboch.
Krycia sústava živočíchov
Krycia sústava je jednou z kľúčových orgánových sústav, ktorá zohráva významnú úlohu v ochrane organizmu pred vonkajšími vplyvmi, ako sú mechanické poškodenia, patogény či vysychanie. Zároveň reguluje teplotu, vylučovanie a zmyslové vnímanie prostredia. U mnohých živočíchov zároveň plní aj funkciu opornej sústavy, čo umožňuje pohyb a zachovanie tvaru organizmu.
Systém chordátov
Tento článok poskytuje prehľad taxonomického systému chordátov s dôrazom na ich klasifikáciu až po úroveň nadčeľadí, pričom čerpá z kľúčových zdrojov Tirjaková a kol. (2015) a Trnka (2018). Zohľadňuje súčasné vedecké debaty o zaradení niektorých skupín, ako sú korytnačkotvaré a vtáky, a zároveň ponúka stručný, ale komplexný pohľad na hlavnú vetvu chordátov, od primitívnych až po moderné formy.
Primáty
Primáty sú skupina prevažne stromových živočíchov s piatimi prstami na nohách a vyvinutým zrakom, ktoré sa živia ovocím, semenami a niektoré aj mäsom. Nižšie primáty, ako lemurovité, okáľovité a lorisovité, majú veľké oči a pazúry. Vyššie primáty sa delia na tri nadčeľade: širokonosé opice (vrešťanovité a malpovité), úzkonosé opice (mačiakovité) a ľudoopy (gibonovité a hominidovité). Ľudoopy, ako orangutany, gorily a šimpanzy, sú vývojovo najbližšie k človeku, no nie sú jeho predchodcovia.
Nepárnokopytníky a párnokopytníky
Nepárnokopytníky sú bylinožravé cicavce s nepárnym počtom prstov na nohách a robustným telom. Patria sem čeľade: tapírovité, nosorožcovité a koňovité. Párnokopytníky majú párny počet prstov na nohách a sú významné pre človeka ako lovná zver aj domestikované zvieratá. Delia sa na neprežúvavce s jednoduchým žalúdkom, medzi ktoré patria hrochovité a sviňovité, a prežúvavce so zloženým žalúdkom, kam patria čeľade ťavovité, jeleňovité, turovité a žirafovité.
Veľryby, sirény, chobotnatce a slabozubce
Veľryby sú najväčšie vodné cicavce s vretenovitým telom a plutvovitým chvostom. Patria sem čeľade: veľrybovité, vráskavcovité, narvalovité, vorvaňovité a delfínovité. Sirény sú vodné bylinožravce s chvostom zakončeným plutvou, a zahŕňajú lamantínovité a dugongovité. Chobotnatce s čeľaďou slonovité sú najväčšie suchozemské cicavce s chobotom a veľkými klami. Slabozubce zahŕňajú rôznorodé čeľade leňochovité, mravčiarovité a pásavcovité.
MegaTest
Vyskúšaj si MegaTest. Po zohľadnení vašich pripomienok je stále kvalitnejší a objektívnejší.
Kontakt
Po maturite na osemročnom gymnáziu v Rimavskej Sobote som vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rámci bakalárskej aj diplomovaj práce som sa venoval rastlinnej genetike. Doktorandské štúdium som absolvoval na Virologickom ústave SAV v Bratislave... čítaj ďalej na blog SME.sk