Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Dejiny biológie - starovek

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Dejiny biológie - starovek. [cit. 2024-10-30]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/biologia/dejiny-biologie-starovek>.

Biológia sa vyvíjala najskôr ako súčasť filozofie. Až neskôr, keď bol človek schopný oddeliť mýtus od lógie (stará mytológia) – fantáziu od reality (6.-7. stor. p.n.l.), zrodila sa biológia ako veda a s ňou sa zrodili aj prvé poznatky biologického charakteru. Preto sa v staroveku zaoberalo biológiou mnoho učencov, ktorí sú známi aj z oblasti filozofie.

Významnými predstaviteľmi gréckej filozofie staroveku, tzv. milétskej školy boli HERAKLEITOS a ANAXIMANDROS. Predovšetkým druhý menovaný sa významne podieľal na poznaní prírody a tvrdil, že človek sa vyvinul zo živočíchov iného druhu.

Medzi autorov, ktorých veľká časť diela sa zachovala do dnešných čias, patrí antický grécky lekár HIPPOKRATES (460-370 p.n.l.). Zaoberal sa liečiteľstvom a presným sledovaním prejavov chorôb a zdravia. Je zakladateľom niekoľko generačnej knihy Corpus Hippocraticum, kde je opísaných okolo 300 liekov rastlinného, živočíšneho a minerálneho pôvodu. Podľa jeho humorálnej teórie má zdravý ľudský organizmus telové tekutiny v správnom pomere. Keď sa tento pomer poruší, nastáva choroba. Hippokratovu prísahu skladajú lekári po skončení doktorského štúdia.

Zrodenie vedy o živote so zreteľne definovaným predmetom štúdia, jej teoretickými základmi a metódami je právom spájaný s dielom ARISTOTELA (384-322 p.n.l.) O duši (De anima). Prítomnosť duše je kritériom života, zdrojom pohybu, účelu života. V diele O pôvode živočíchov (Historia animalium) voľne charakterizuje (neklasifikuje) isté skupiny živočíchov bez snahy o vytvorenie hierarchického systému. Pozorovaním, pitvaním a porovnávaním tiel (porovnávacia metóda) mnohých živočíšnych druhov Aristoteles získal poznatky o štruktúre orgánov, ktoré zhrnul do diela O častiach živočíchov (De partibus animalium). Najviac mýtov a predsudkov je v diele O rodení živočíchov (De generatione animalium), kde okrem iného rieši podradné postavenie ženy v spoločnosti. Aristoteles bol zástancom teórie samoplodenia (abiogenézy), ktorá tvrdí, že život vzniká z neživých častíc (zo špiny sa rodia potkany apod.).

Za zakladateľa systematickej botaniky sa považuje THEOFRASTOS Z EREZU (371–287 p.n.l.). Jeho Rastlinopis (Historia plantarum) opisuje podobu, výskyt a život približne 550 druhov rastlín. Morfológiu a čiastočne aj funkciu rastlinných orgánov opísal v diele O príčinách rastlín (v zmysle existencie) (De causis plantarum).

HEROFILOS Z CHALKEDÓNU (335–280 p.n.l.) bol lekár, ktorý sa zaslúžil o rozvoj anatomických poznatkov (výskum nervovej sústavy, stavba oka, mužských a ženských pohlavných orgánov). Robil pitvy na zvieratách aj na ľuďoch. Ucelený systém poznatkov o človeku vytvoril GALENOS Z PERGAMU (129–200 n.l.). Za hlavné orgány považoval srdce a mozog. Napísal učebnicu anatómie človeka cez pitvy zvierat (ľudské telo je po smrti nedotknuteľné), preto sú v nej mnohé omyly.


Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Dejiny biológie - stredovek

Dejiny biológie - stredovek

Obdobie stredoveku sa všeobecne považuje za "dobu temna" vo vede. Stredoveké myslenie bolo v prvom rade prípravou človeka na posmrtný život.

Dejiny biológie - 16. až 18. storočie

Dejiny biológie - 16. až 18. storočie

Obdobie novoveku začína zhruba v 16. storočí. Neustále zväčšujúce sa množstvo poznatkov vo vede napokon viedlo k ukončeniu éry encyklopedistov a nástupu špecializovaných vedných odborov. Najväčší rozvoj zaznamenala anatómia, fyziológia a systematická biológia.

Dejiny biológie - 19. storočie

Dejiny biológie - 19. storočie

Toto storočie je charakteristické ústupom latinského jazyka, ktorý dovtedy spájal celú Európu. V tomto období vznikla bunková teória, rôzne evolučné teórie a bol odhalený svet mikroorganizmov.

Dejiny biológie - 20. storočie

Dejiny biológie - 20. storočie

Minulé storočie bolo charakteristické rýchlym nárastom poznatkov každej biologickej disciplíny a formovaním hraničných vied (biochémia, biofyzika). Bola založená aj úplne nová disciplína - etológia. Významnou mierou prispelo k akcelerácii poznatkov zkonštruovanie elektrónového mikroskopu v roku 1937.

Biologické vedy

Biologické vedy

Biologické vedy sa zaoberajú štúdiom živých organizmov. Všeobecné rozdelenie biologických vied (disciplín) je do značnej miery nejednotné a subjektívne, pretože živé organizmy možno študovať z viacerých hľadísk.

Metódy biologického výskumu

Metódy biologického výskumu

Vedecké metódy sú v podstate postupy, akými sa zhromažďujú poznatky o študovanom predmete alebo jave. Pozorovanie vychádza z pasívneho sledovania určitého predmetu alebo javu za jeho prirodzených podmienok, zatiaľčo experiment je založený na aktívnom zasahovaní do biologického systému zmenou niektorého parametra alebo aj nastavením úplne nových podmienok. Výskumom vedeckého pozorovania alebo experimentu sú vedecké hypotézy a vedecké teórie.

forward