Dejiny biológie - 20. storočie

Vznik etológie

Etológia má svoje korene v zoopsychológii 19. storočia. Táto vedná disciplína sa sformovala na myšlienkovom základe nemeckého ornitológa OSKARA HEINROTHA (1871-1945), ktorý sa venoval štúdiu správania európskych vtákov (fenoménu imprintingu), z ktorých väčšinu vychoval od vajíčka až po dospelého jedinca. Pre počiatky etológie bolo typické sledovanie správania sa zvierat v prirodzených, nie laboratórnych podmienkach.

Trojica najznámejších zakladateľov etológie je tvorená Rakúšanmi KONRADOM LORENZOM (1903-1989), KARLOM VON FRISCHOM (1886-1982) a Holanďanom NIKOLAASOM TINBERGENOM (1907-1991). Lorenz sa venoval vzniku a pôvodu agresívneho správania, Frisch rozpracoval etológiu a spôsob orientácie včiel a Tinbergen študoval správanie hmyzu a vtákov.

Vznik genetiky

Za zakladateľa genetiky je považovaný GREGOR JOHANN MENDEL (1822-1884). Prvýkrát vo svojich prácach na hrachu prepojil štatistické metódy so štúdiom dedičnosti. Mendel je autorom termínu dominantné a recesívne znaky a je formulovateľom Mendelových zákonov dedičnosti.

Pojem "genetika" zaviedol v roku 1907 WILLIAM BATESON (1871-1926). Bateson je taktiež autorom termínov heterozygot, homozygot, F1 a F2 generácia. Pojem "mutácia" zaviedol HUGO DE VRIES (1848-1935) vo svojej mutačnej teórii, v ktorej poukazuje na množstvo náhlych zmien fenotypu a dedičných vlôh organizmu. Gén, genotyp a fenotyp sú termíny pochádzajúce od WILHELMA JOHANNSENA (1857-1927). Autor pojmu "chromozóm" je WILHELM WALDEYER (1836-1921), ktorý opísal pochody v jadre bunky súvisiace s oplodnením a delením bunky (karyokinéza). THEODOR BOVERI (1862-1915) preštudoval redukčné delenie - meiózu. Zakladateľom eugeniky je FRANCIS GALTON (1822-1911).

Práce experimentálneho zoológa THOMASA HUNTA MORGANA (1866-1945) sú základom modernej genetiky. Prvýkrát použil drozofily ako modelové objekty. Za nositeľa dedičnosti považoval gény uložené na chromozómoch, ktoré prostredníctvom gamét prechádzajú do ďalších generácii. Skoncipoval Morganove pravidlá o väzbe génov na chromozómoch. Medzi jeho najdôležitejšie práce patrí Génová teória (The theory of the gene).

Vznik molekulárnej biológie

Štruktúra DNA bola objavená v roku 1953. Objavili ju FRANCIS CRICK (1916-2004), JAMES WATSON (nar. 1928), MAURICE WILKINS (1916-2004) a ROSALIND FRANKLINOVÁ (1920-1958). Prví traja menovaní dostali v roku 1962 za tento objav Nobelovu cenu. Rosalind ju nedostala preto, lebo 4 roky predtým zomrela na rakovinu vaječníka a Nobelova cena sa posmrtne neudeľuje. Objav štruktúry DNA a nové objavy genetiky tak podmienili vznik novej biologickej disciplíny - molekulárnej biológie.

Odvtedy boli spravené viaceré významné kroky k pochopeniu fungovania genetickej informácie. Od roku 2005 je známa kompletná nukleotidová sekvencia ľudskej DNA (3,2 miliardy bázových párov), ktorá je nám však bez poznania funkcie jednotlivých úsekov viac-menej zbytočná. Nepochybne je molekulárna biológia smer, ktorým sa bude uberať celá biológia 21. storočia, ktoré sa tak právom bude volať "storočím biológie".