Dejiny biológie - 20. storočie

Dejiny biológie 20. storočia priniesli zásadné prevraty v poznaní živých organizmov, od správania zvierat cez pochopenie dedičnosti až po odhalenie molekulárnych základov života. Tieto objavy nielenže transformovali biologické vedy, ale položili aj základy pre ich ďalší rozvoj v 21. storočí. Medzi kľúčové oblasti patrí vznik etológie, genetiky a molekulárnej biológie, ktoré formovali moderné chápanie života.

Vznik etológie link

Etológia má svoje korene v zoopsychológii 19. storočia. Táto vedná disciplína sa sformovala na myšlienkovom základe nemeckého ornitológa OSKARA HEINROTHA (1871–1945), ktorý sa venoval štúdiu správania európskych vtákov (fenoménu imprintingu), z ktorých väčšinu vychoval od vajíčka až po dospelého jedinca. Pre počiatky etológie bolo typické sledovanie správania sa zvierat v prirodzených, nie laboratórnych podmienkach.

Trojica najznámejších zakladateľov etológie je tvorená Rakúšanmi KONRADOM LORENZOM (1903–1989), KARLOM VON FRISCHOM (1886–1982) a Holanďanom NIKOLAASOM TINBERGENOM (1907–1991). Lorenz sa venoval vzniku a pôvodu agresívneho správania, Frisch rozpracoval etológiu a spôsob orientácie včiel a Tinbergen študoval správanie hmyzu a vtákov.

Vznik genetiky link

Za zakladateľa genetiky je považovaný GREGOR JOHANN MENDEL (1822–1884). Prvýkrát vo svojich prácach na hrachu prepojil štatistické metódy so štúdiom dedičnosti. Mendel je autorom termínu dominantné a recesívne znaky a je formulovateľom Mendelových zákonov dedičnosti.

Pojem "genetika" zaviedol v roku 1907 WILLIAM BATESON (1871–1926). Bateson je taktiež autorom termínov heterozygot, homozygot, F1 a F2 generácia. Pojem "mutácia" zaviedol HUGO DE VRIES (1848–1935) vo svojej mutačnej teórii, v ktorej poukazuje na množstvo náhlych zmien fenotypu a dedičných vlôh organizmu. Gén, genotyp a fenotyp sú termíny pochádzajúce od WILHELMA JOHANNSENA (1857–1927). Autor pojmu "chromozóm" je WILHELM WALDEYER (1836–1921), ktorý opísal pochody v jadre bunky súvisiace s oplodnením a delením bunky (karyokinéza). THEODOR BOVERI (1862–1915) preštudoval redukčné delenie – meiózu. Zakladateľom eugeniky je FRANCIS GALTON (1822–1911).

Práce experimentálneho zoológa THOMASA HUNTA MORGANA (1866–1945) sú základom modernej genetiky. Prvýkrát použil drozofily ako modelové objekty. Za nositeľa dedičnosti považoval gény uložené na chromozómoch, ktoré prostredníctvom gamét prechádzajú do ďalších generácii. Skoncipoval Morganove pravidlá o väzbe génov na chromozómoch. Medzi jeho najdôležitejšie práce patrí Génová teória (The theory of the gene).

Vznik molekulárnej biológie link

Štruktúra DNA bola objavená v roku 1953. Objavili ju FRANCIS CRICK (1916–2004), JAMES WATSON (nar. 1928), MAURICE WILKINS (1916–2004) a ROSALIND FRANKLINOVÁ (1920–1958). Prví traja menovaní dostali v roku 1962 za tento objav Nobelovu cenu. Rosalind ju nedostala preto, lebo 4 roky predtým zomrela na rakovinu vaječníka a Nobelova cena sa posmrtne neudeľuje. Objav štruktúry DNA a nové objavy genetiky tak podmienili vznik novej biologickej disciplíny – molekulárnej biológie.

Odvtedy boli spravené viaceré významné kroky k pochopeniu fungovania genetickej informácie. Od roku 2005 je známa kompletná nukleotidová sekvencia ľudskej DNA (3,2 miliardy bázových párov), ktorá je nám však bez poznania funkcie jednotlivých úsekov viac-menej zbytočná. Nepochybne je molekulárna biológia smer, ktorým sa bude uberať celá biológia 21. storočia, ktoré sa tak právom bude volať "storočím biológie".