Systém rastlín rozdeľuje rastliny podľa príbuznosti do taxonomických kategórií, napríklad oddelenie, trieda, rad a čeľaď. Rastliny do systému zoraďuje systematická botanika. Ich určovaním, pomenovaním a klasifikáciou sa zaoberá taxonómia.
Systém v tomto článku spája dva prístupy. Nižšie, výtrusné a nahosemenné rastliny sú rozdelené do oddelení tradičného systému. Krytosemenné rastliny sú zoradené podľa fylogenetického systému APG IV, ktorý sa týka len krytosemenných rastlín. Zdroj každej časti uvádza jej kapitola. Rozdiely oproti súčasným systémom vrátane novšieho APG V (2026) vysvetľujú poznámky k systému.
Nižšie rastliny link
Nižšie rastliny (Thallobionta), všeobecne nazývané riasy, majú telo tvorené stielkou, ktorá sa nečlení na koreň, stonku a listy. Systém nižších rastlín vychádza z Baranca a kol. (2001)(1) a delí ich do štyroch oddelení: červené riasy, hnedé riasy, červenoočká a zelené riasy. Oddelenia sa líšia najmä farbivami v chloroplastoch a zásobnými látkami. Súčasné systémy riasy nepovažujú za jednu vývojovú vetvu.
Vyššie rastliny link
Vyššie rastliny (Cormobionta) vznikli zo zelených rias a prispôsobili sa životu na súši. Telo machorastov tvorí stielka. Väčšina cievnatých rastlín má telo členené na koreň, stonku a listy, ktoré sa nazýva kormus. Podľa rozmnožovania sa vyššie rastliny delia na výtrusné rastliny a semenné rastliny. Semenné rastliny zahŕňajú nahosemenné a krytosemenné rastliny. Výtrusné rastliny sú v systéme rozdelené do oddelení podľa Križana (1999)(2).
Nahosemenné rastliny link
Nahosemenné rastliny nemajú semená uzavreté v plode. Rovnako ako výtrusné rastliny sú v systéme rozdelené do oddelení tradičného systému podľa Križana (1999)(2).
Krytosemenné rastliny link
Krytosemenné rastliny majú semená uzavreté v plode. Systém ich zoraďuje podľa fylogenetického systému APG IV (2016), ktorý klasifikuje len krytosemenné rastliny. Slovenské mená sú podľa Hrabovského a kol. (2016)(3). APG delí krytosemenné rastliny na rady, ktoré zoskupuje do vývojových vetiev, napríklad jednoklíčnolistové rastliny a pravé dvojklíčnolistové rastliny. Systém uvádza všetky rady, z čeľadí len vybrané – známe, hospodársky významné alebo rastúce na Slovensku. Úplný zoznam čeľadí obsahuje publikácia Hrabovského a kol. na stiahnutie na konci článku.
Poznámky k systému link
1) Súčasný systém eukaryotov radí červené a zelené riasy spolu s vyššími rastlinami do skupiny Archaeplastida, hnedé riasy vrátane rozsievok do skupiny Stramenopiles a červenoočká do skupiny Euglenozoa (Adl a kol., 2019)(4). Vznik týchto skupín opisuje kapitola Fylogenéza a moderný pohľad na systematiku.
2) Spájavky a chary sú príbuznejšie vyšším rastlinám ako ostatné zelené riasy. Súčasný systém ich spolu s vyššími rastlinami radí do skupiny Streptophyta (Adl a kol., 2019)(4).
3) Súčasné systémy delia machorasty na tri samostatné oddelenia: pečeňovky (Marchantiophyta), rožteky (Anthocerotophyta) a machy (Bryophyta v užšom zmysle) (Ruggiero a kol., 2015)(5).
4) Súčasná klasifikácia výtrusných cievnatých rastlín PPG I (2016) oddelenia nepoužíva a rozlišuje dve triedy(6). Plavúne, plavúnky a šidlatky tvoria triedu plavúňové (Lycopodiopsida). Prútovky, prasličky a sladičorasty tvoria jednu vývojovú vetvu, triedu papraďové (Polypodiopsida). Slovenské mená tried uvádza Hrabovský (2021)(7).
5) Súčasná klasifikácia nahosemenných rastlín (Christenhusz a kol., 2011) oddelenia nepoužíva. Dnešné nahosemenné rastliny delí na štyri podtriedy: cykasy (Cycadidae), ginká (Ginkgoidae), lianovce (Gnetidae) a ihličnany (Pinidae)(8). Čeľaď tisovcovité (Taxodiaceae) zlučuje s cyprusovitými (Cupressaceae), takže sekvoja aj sekvojovec patria medzi cyprusovité. Súčasné slovenské menoslovie čeľadí sa touto klasifikáciou riadi a tisovcovité neuvádza (Hrabovský, 2020)(9).
6) Hrabovský (2020, 2021) slovenské mená niektorých radov a čeľadí z roku 2016 neskôr upravil. Rad Austrobaileyales nazýva škvrnovníkotvaré, rad Paracryphiales parakrýfiotvaré a čeľaď Euphorbiaceae mliečnikovité. Mená použité v systéme uvádza ako synonymá(9)(7).
7) Rad zaradený priamo do vetvy, ktorá sa ďalej delí na menšie vetvy, do žiadnej z týchto menších vetiev nepatrí. Napríklad viničotvaré patria do rosidovej vetvy, ale nie do fabidovej ani malvidovej vetvy.
8) Novšia klasifikácia APG V (2026) väčšinu radov a čeľadí systému APG IV potvrdzuje, mení však zaradenie niektorých radov do vetiev(10). Zelenokvetotvaré radí k magnoliidom. Viničotvaré stoja spolu s lomikameňotvarými priamo v superrosidoch, mimo rosidovej vetvy. Fabidovú vetvu obmedzuje na štyri rady rastlín viažucich dusík: bôbotvaré, ružotvaré, bukotvaré a tekvicotvaré. Bršlencotvaré, kysličkotvaré a malpígiotvaré (vetvu COM) zaraďuje podľa analýz jadrovej DNA do malvidovej vetvy. Jarmovcotvaré, pakostotvaré, myrtotvaré a kamenicotvaré stoja v rosidovej vetve mimo fabidov aj malvidov. Superasteridy tvoria len dráčovcotvaré a asteridy, santalotvaré a klinčekotvaré ostávajú nezaradené. Cezmínotvaré presúva do lamiidovej a meteniusotvaré do campanulidovej vetvy. Uznáva aj dva nové rady, Oncothecales a Cardiopteridales, ktoré v systéme nie sú, a čeľaď pyžmovkovité nazýva Viburnaceae.
Návrh slovenských mien pre APG IV klasifikáciu krytosemenných rastlín
Hrabovský M., Záhradníková E., Mičieta, K.: Proposal of Slovak Names for Angiosperm Phylogeny Group Classification of Flowering Plants: APG IV. Acta Botanica Universitas Comenianae, vol. 51, 2016.
- Baranec, T., et al: Systematická botanika. (2001). Fakulta prírodných vied UKF v Nitre. Vysokoškolské skriptá.
- Križan, J: Biológia - pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách. (1999). Enigma, Nitra. Pomôcka pre maturantov. ISBN: 80-85448-82-9.
- Hrabovský, M., et al: Proposal of Slovak Names for Angiosperm Phylogeny Group Classification of Flowering Plants: APG IV. (2016). Acta Botanica Universitas Comenianae. 51. Návrh slovenských mien APG IV.
- Adl, S. M., et al: Revisions to the Classification, Nomenclature, and Diversity of Eukaryotes. (2019). Journal of Eukaryotic Microbiology. 66(1). 4-119. Wiley Periodicals, Inc. on behalf of International Society of Protistologists. DOI: 10.1111/jeu.12691.
- Ruggiero, M. A., et al: A Higher Level Classification of All Living Organisms. (2015). PLOS ONE. 10(4). e0119248. DOI: 10.1371/journal.pone.0119248.
- PPG I (Pteridophyte Phylogeny Group): A community-derived classification for extant lycophytes and ferns. (2016). Journal of Systematics and Evolution. 54(6). 563–603. DOI: 10.1111/jse.12229.
- Hrabovský, M: Menoslovie systematických kategórií cievnatých rastlín. 2. Rady a vyššie systematické kategórie. (2021). Kultúra slova. 55(1). 28–33.
- Christenhusz, M. J. M., et al: A new classification and linear sequence of extant gymnosperms. (2011). Phytotaxa. 19(1). 55–70. DOI: 10.11646/phytotaxa.19.1.3.
- Hrabovský, M: Menoslovie systematických kategórií cievnatých rastlín. 1. Čeľade. (2020). Kultúra slova. 54(6). 336–346.
- Byng, J. W., et al: Large-scale nuclear and plastid phylogenomic analyses inform an updated Angiosperm Phylogeny Group classification: APG V. (2026). Journal of Systematics and Evolution. 64(5). 845–874. DOI: 10.1111/jse.70096.
