Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Mitochondrie - bunkové pľúca

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Mitochondrie - bunkové pľúca. [cit. 2024-11-08]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/bunka/mitochondrie>.

Mitochondrie sú membránové organely bunky najčastejšie tyčinkovitého alebo vláknitého tvaru. Priemerne sú dlhé 1-10 µm a široké 0,3-0,5 µm. Vyskytujú sa takmer vo všetkých bunkách. Chýbajú v zrelých erytrocytoch a zrohovatených bunkách. Súbor mitochondrií jednej bunky sa označuje ako chondrióm. V jednej bunke sa odhaduje niekoľko sto až tisíc mitochondrií. Ich počet závisí hlavne od metabolickej aktivity bunky, veľa ich je napr. v bunkách srdcového svalu, priečne-pruhovaných svalových vláknach. V živých bunkách sa pohybujú pomalým kmitavým alebo krúživým pohybom, čo je sprevádzané zmenami v ich tvare a veľkosti.

Štruktúra mitochondrie link

Mitochondrie sú organely ohraničené dvoma biomembránami. Priestor medzi oboma membránami sa nazýva vonkajšia mitochondriálna fáza. Vonkajšia membrána je ohraničujúca, vnútorná membrána uzatvára základnú hmotu mitochondrie – matrix a vybieha v rôznych vzdialenostiach od seba do rôznych záhybov dovnútra matrix:

  • Kristy sú hrebeňovité výbežky, ktoré môžu dosahovať aj na protiľahlú vnútornú membránu. Priečne kristy sa nachádzajú napr. v mitochondriách buniek srdcového svalu, pozdĺžne kristy majú mitochondrie v bunkách hnedého tukového tkaniva. Mitochondrie s kristami sa vyskytujú najčastejšie.

  • Tubuly sú slepo zakončené, rovné alebo postáčané rúrky. Vyskytujú sa v mitochondriách zapojených do syntézy steroidných hormónov (bunky kôry nadobličky, Leydigove bunky, placentárne bunky).

  • Sakuly sú mechúriky alebo vačky, ktoré su pomocou krátkej stopky spojené s vnútornou mitochondriálnou membránou. Vyskytujú sa v mitochondriách buniek kôry nadobličky.

  • Prizmy sú štruktúry s trojuholníkovitým prierezom. Vyskytujú sa v mitochondriách gliových buniek v centrálnej nervovej sústave (napr. v astrocytoch).

V mitochondriálnej matrix sa v rôznom počte nachádzajú aj elektrodenzné čiastočky – granuly – bohaté na fosfolipidy a viazané anorganické látky (predovšetkým vápnik).

Úlohou mitochondrií je výroba energie. Sú to energetické a metabolicko-dýchacie centrá bunky. Prebieha tu Krebsov cyklus, oxidácia mastných kyselín, oxidatívna fosforylácia. Vytvára sa tu ATP. Majú veľký význam aj pri navodení apoptózy, čo je programovaná bunková smrť.

Mitochondriálny genóm link

Mitochondrie obsahujú vlastnú genetickú informáciu, ktorú tvorí lineárna alebo kruhovitá dvojvláknová molekula DNA (označuje sa ako mtDNA, mitochondriálna DNA). Veľkosť mitochondriálneho genómu je v prírode značne variabilná (vyššie rastliny 250-2000 kbp, kvasinky 20-100 kbp, mnohobunkové živočíchy 16-20 kbp, človek 16569 bp). DNA je asociovaná s vnútornou mitochondriálnou membránou.

Mitochondriálna DNA obsahuje gény pre syntézu niektorých štruktúrálnych bielkovín (proteíny vonkajšej membrány) mitochondrie a kóduje niektoré enzýmy dýchacieho reťazca. Ostatné štrukturálne (proteíny vnútornej membrány) a funkčné gény sú lokalizované v bunkovom jadre, kam pravdepodobne prešli počas dlhej spoločnej evolúcie z mitochondriálneho genómu.

Mitochondrie sú semiautonómne organely, tzn. že sa delia priečnym delením bez ohľadu na bunkové delenie a nezávisle sa replikuje aj ich DNA, ale na svoje prežitie potrebujú produkty jadrovej časti genómu. Mitochondrie majú aj vlastné ribozómy (sedimentačná konštanta 60S u človeka), ktoré sú uložené v mitochondriálnej matrix. Proteosyntéza (syntéza bielkovín) tak prebieha aj v mitochondriách.


Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Základná cytoplazma

Cytoplazma predstavuje vnútorné prostredie bunky, vrátane všetkých jej štruktúr a organel, ktoré je ohraničené od vonkajšieho prostredia cytoplazmatickou membránou. Ak máme na mysli len časť prostredia bunky, ktorá sa v mikroskope javí ako zrnitá alebo homogénna bezfarebná hmota bez organel, hovoríme o základnej cytoplazme, teda o cytosole.

Cytoskelet - kostra bunky

Cytoskelet - kostra bunky

Cytoskelet je označenie pre "kostru bunky". Podobne ako kosti živočíchov tvoria kostru, na ktorú sa upínajú svaly, aj cytoskelet je zložený z pevných a pohyblivých komponentov, ktoré prepájajú jednotlivé miesta v bunke a riadia pohyb vezikúl a organel. Medzi cytoskelet zaraďujeme mikrotubuly, mikrofilamenty, intermediárne filamenty a mikrotrabekuly.

Jadro - mozog bunky

Jadro - mozog bunky

Bunkové jadro obsahuje genetickú informáciu nevyhnutnú pre život a delenie bunky. Predstavuje riadiace a koordinačné centrum bunky. Obsahujú ho takmer všetky bunky (okrem vysokošpecializovaných buniek, napr. zrelé erytrocyty cicavcov alebo bunky vodivého pletiva rastlín). Jadro je obalené jadrovou membránou a obsahuje hmotu chromatín, čo je DNA asociovaná s histónmi a ďalšími proteínmi. Počas bunkového delenia sa chromatín kondenzuje a vznikajú chromozómy.

Plastidy

Plastidy

Plastidy sú membránové organely, ktoré sa vyskytujú len v rastlinných bunkách a len v eukaryotických bunkách. V prokaryotických bunkách (fotosyntetizujúce baktérie a sinice) predstavujú ekvivalenty plastidov tylakoidy a vezikuly voľne uložené v cytoplazme. Okrem chloroplastov poznáme aj iné plastidy, v ktorých však neprebieha fotosyntéza. Slúžia ako zásobárne látok (proteínov, tukov a cukrov) alebo pigmentov. Patria k nim amyloplasty, elaioplasty, proteinoplasty a chromoplasty. Plastidy obsahujú vlastnú DNA.

Vakuoly

Vakuoly

Vakuoly sú špeciálne organely rastlinných buniek, ktoré sú významné z hľadiska vyrovnávania osmotického tlaku medzi bunkou a okolitým prostredím. Vakuolárna šťava je hustá, čo spôsobuje nasávanie vody bunkou. Na druhej strane proti tomuto tlaku pôsobí bunková stena. Výsledkom týchto procesov je pomerne silný tlak - turgor, ktorý udržuje rastlinné telo vodnaté a zároveň veľmi pevné. Vakuola pravdepodobne slúži aj na bunkové trávenie, podobne ako niektoré typy lyzozýmov.

Lyzozómy a mikrotelieska - bunkový žalúdok

Lyzozómy sú membránové organely všetkých eukaryotických buniek. Sú hlavnou zložkou intracelulárneho tráviaceho systému a slúžia na enzýmové odbúravanie materiálu endogénneho a exogénneho pôvodu. V lyzozómoch dochádza k hydrolytickému štiepeniu mnohých látok - proteínov, nukleových kyselín, sacharidov aj lipidov.

forward