Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Vakuoly

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Vakuoly. [cit. 2024-12-06]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/bunka/vakuoly>.

Vakuoly sú obalené jednou selektívne priepustnou membránou, ktorá sa nazýva tonoplast. Charakteristické sú pre rastlinné bunky. U starších buniek môžu tvoriť až 80–90% ich objemu.

Vnútro vakuol je vyplnené bunkovou šťavou, ktorá obsahuje zmes koloidných a nízkomolekulových látok. Nachádzajú sa tu sacharidy, alkoholy, glykozidy, triesloviny, alkaloidy, organické kyseliny, farbivá, aminokyseliny, bielkoviny, tuky, slizy, gumy, živica, kryštalické inklúzie. V živej bunke nemá táto hmota nijakú štruktúru, preto sa javí ako prázdna (lat. vakuus = prázdny). Bunková šťava je v podstate rôzne koncentrovaný roztok, ktorý spôsobuje čiastočné osmotické nasávanie vody bunkou. Prasknutiu rastlinnej bunky zabraňuje hrubá bunková stena. Vzniknutý tlak spôsobuje pevnosť – turgor rastlinnej bunky aj celého rastlinného tela.

Tvar a veľkosť vakuoly sa mení v procese rastu, vývinu a diferenciácie buniek. V mladých bunkách je vakuol viac, sú drobné a nepravidelne rozložené v cytoplazme. Postupne však prebieha splývanie drobných vakuol až do veľkej centrálnej vakuoly. Cytoplazma a zvyšné organely spolu s jadrom sú rastom vakuoly vytláčané na okraj bunky. Tento proces sa volá vakuolizácia.

Vakuola má významnú úlohu v osmotických procesoch bunky. Dochádza v nej k ukladaniu cukrov a bielkovín. Vakuoly majú úlohu aj pri klíčení mikrospór. Vytláčacia (klíčna) vakuola vytláča cytoplazmu z peľového zrna do peľového vrecúška.

Vakuoly sa pokladajú za dynamický systém. Sú ekvivalentami lyzozómov živočíšnych buniek. Podľa niektorých autorov provakuoly možno interpretovať ako primárne lyzozómy a centrálnu vakuolu ako obrovský sekundárny lyzozóm. V centrálnej vakuole sa nachádzajú hydrolytické enzýmy ako aj bunkové štruktúry v rôznom stupni degradácie. Existujú tri základné spôsoby priamej účasti vakuol na lytických (autolytických) procesoch buniek a ich komponentov:

  • priame spojenie membrány vakuoly s membránou organely určenej na degradáciu
  • invaginácia (včlenenie dovnútra, vchlípenie) tonoplastu a včleňovanie organely dovnútra
  • prasknutie tonoplastu

Vakuoly sa vyskytujú aj u prvokov, kde tvoria špecializované útvary, napr. pulzujúce a tráviace vakuoly. Pulzujúce vakuoly pravidelne nasávajú a vypudzujú z bunky vodu, čím regulujú osmotické pomery v bunke. Potravové vakuoly (fagozómy) sú v podstate sekundárne lyzozómy nálevníkov a prebieha v nich trávenie potravy.


Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Jadro - mozog bunky

Jadro - mozog bunky

Bunkové jadro obsahuje genetickú informáciu nevyhnutnú pre život a delenie bunky. Predstavuje riadiace a koordinačné centrum bunky. Obsahujú ho takmer všetky bunky (okrem vysokošpecializovaných buniek, napr. zrelé erytrocyty cicavcov alebo bunky vodivého pletiva rastlín). Jadro je obalené jadrovou membránou a obsahuje hmotu chromatín, čo je DNA asociovaná s histónmi a ďalšími proteínmi. Počas bunkového delenia sa chromatín kondenzuje a vznikajú chromozómy.

Mitochondrie - bunkové pľúca

Mitochondrie - bunkové pľúca

Mitochondrie sú membránové organely s dvojitou membránou, najčastejšie tyčinkovitého alebo vláknitého tvaru. Ich vnútorná membrána je typicky mnohotvárne členená, aby zabezpečila efektívne využitie priestoru, pretože sa v nej nachádzajú niektoré bielkoviny dýchacieho reťazca. Bez mitochondrií by bunka nebola schopná efektívne využiť energiu a neexistovala by svalová práca. Mitochondrie obsahujú aj vlastnú DNA.

Plastidy

Plastidy

Plastidy sú membránové organely, ktoré sa vyskytujú len v rastlinných bunkách a len v eukaryotických bunkách. V prokaryotických bunkách (fotosyntetizujúce baktérie a sinice) predstavujú ekvivalenty plastidov tylakoidy a vezikuly voľne uložené v cytoplazme. Okrem chloroplastov poznáme aj iné plastidy, v ktorých však neprebieha fotosyntéza. Slúžia ako zásobárne látok (proteínov, tukov a cukrov) alebo pigmentov. Patria k nim amyloplasty, elaioplasty, proteinoplasty a chromoplasty. Plastidy obsahujú vlastnú DNA.

Lyzozómy a mikrotelieska - bunkový žalúdok

Lyzozómy sú membránové organely všetkých eukaryotických buniek. Sú hlavnou zložkou intracelulárneho tráviaceho systému a slúžia na enzýmové odbúravanie materiálu endogénneho a exogénneho pôvodu. V lyzozómoch dochádza k hydrolytickému štiepeniu mnohých látok - proteínov, nukleových kyselín, sacharidov aj lipidov.

Endoplazmatické retikulum

Endoplazmatické retikulum

Endoplazmatické retikulum predstavuje trojrozmerný, bohato diferencovaný systém vnútrobunkových membrán, ktorý tvorí sústava kanálikov, mechúrikov, sploštených cisterien a tubulov ohraničených jednou membránou. Je to dynamická štruktúra, ktorej usporiadanie sa modifikuje podľa stavu bunky. Rozlišujeme hladké a drsné endoplazmatické retikulum, ktoré má odlišnú štruktúru aj funkciu.

Golgiho aparát

Golgiho aparát

Golgiho aparát predstavuje heterogénny komplex lamelárnych membrán, cisterien a vezikúl. Hlavnou funkciou Golgiho aparátu je tvorba a úprava biomakromolekúl, ktoré slúžia na export z bunky. Spravidla je tu zhromažďovaný bielkovinový koncentrát z endoplazmatického retikula.

forward