© Biopedia.sk 2026

Autozómová dedičnosť

Autor:
Publikované dňa:
Upravené dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Biopedia.sk: Autozómová dedičnosť. [cit. 2026-06-09]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/genetika/autozomova-dedicnost>.

Autozómová dedičnosť je dedičnosť viazaná na autozómy, čo sú všetky nepohlavné chromozómy (teda všetky okrem pohlavných chromozómov – gonozómov).

Pre označovanie génov sa v genetike štandardne používajú písmenové znaky. Dominantná alela je označovaná veľkým písmenom a recesívna alela malým písmenom. Alternatívne sa môže dominantná alela značiť aj znamienkom plus (+):

homozygot dominantnýAA++a⁺a⁺
heterozygotAa+aa⁺a
homozygot recesívnyaaaaaa
Tab. Alely autozómových lokusov

Monohybridizmus s úplnou dominanciou link

Príklad: Purpurová/fialová farba kvetu je u hrachu siateho (Pisum sativum) podmienená dominantným génom F, biela farba jeho recesívnou alelou f. Napíšte schému kríženia medzi hrachom s purpurovými kvetmi a hrachom s bielymi kvetmi po F₂ generáciu.

V prípade úplnej dominancie nie je možné určiť genotyp heterozygota obyčajným pozorovaním fenotypu, pretože heterozygot (Ff) aj dominantný homozygot (FF) sú fenotypovo úplne rovnako sfarbení. Experimentálna možnosť, ako exaktne zistiť genotyp heterozygota pri úplnej dominancii, je zrealizovať testovacie kríženie.

Ak je medzi alelami vzťah úplnej dominancie, dominantný fenotyp sa prejaví rovnako u dominantného homozygota (FF) aj u heterozygota (Ff). Keďže na druhej alele v takomto prípade fenotypovo nezáleží, v genetických zápisoch sa zvykne nahrádzať pomlčkou a tento fenotyp (alebo skupina genotypov) sa označuje ako F-.

Monohybridizmus s neúplnou dominanciou link

Príklad: Sfarbenie peria kuraťa domáceho (Gallus gallus), konkrétne plemena Andalúzske kura, je podmienené jedným génom. Alela Cᵂ podmieňuje bielu farbu peria, alela Cᴮ podmieňuje čierne perie. Tieto dve alely sú voči sebe neúplne dominantné, pričom heterozygot (CᵂCᴮ) má sivé perie (odborne sa táto farba nazýva Andalúzska modrá). Napíšte schému kríženia medzi bielou a čiernou čistou líniou po F₂ generáciu.

V prípade neúplnej dominancie (intermediarity) pri sledovaní jedného znaku sú fenotypové štiepne pomery jedincov v F₂ generácii plne zhodné s genotypovým štiepnym pomerom \( 1 : 2 : 1 \).

Dihybridizmus s úplnou dominanciou link

Príklad: U hrachu sledujeme dva znaky: tvar a farbu semien. Okrúhly (hladký) tvar semien je dominantný (S) nad zvráskaveným tvarom (s) a žltá farba je dominantná (Y) nad zelenou farbou (y). Určte štiepne pomery v F₂ generácii, ak krížime rodiča s hladkými žltými semenami s rodičom so zvráskavenými zelenými semenami.

Ako možno vidieť z fenotypových štiepnych pomerov (ktoré sú \( 9 : 3 : 3 : 1 \)), až 9/16 potomkov v F₂ generácii má fenotyp zhodný s prvým (dominantným) rodičom, zatiaľ čo len 1/16 potomstva má fenotyp zhodný s druhým (recesívnym) rodičom. Vyplýva to zo vzťahu dominancie a recesivity sledovaných dvoch génov.

Medzi vzniknutými potomkami sa však objavujú aj jedinci s úplne novými kombináciami alel, aké nemal ani jeden z pôvodných rodičov. Vznikajú tak čisté línie s hladkými zelenými semenami (SSyy) a so zvráskavenými žltými semenami (ssYY). Takéto línie sa nazývajú kombinačné (šľachtiteľské) novinky a v kombinačnom štvorci tvoria tzv. uhlopriečku homozygotov (vedie z ľavého horného do pravého dolného rohu).

Najpočetnejšiu genotypovú triedu s pomerom 4/16 (čiže 1/4) tvoria heterozygotné jedince v oboch znakoch (SsYy), ktoré vo štvorci vizuálne tvoria tzv. uhlopriečku heterozygotov (vedie z pravého horného do ľavého dolného rohu).

Vypočítaj výsledky genetického kríženia

Zadaj znaky, alely alebo rovno celé fenotypy a okamžite získaj kompletný Punnettov štvorec. Aplikácia automaticky prepočíta štiepne pomery a pomocou reverzného režimu ti pomôže presne odhaliť genotypy neznámych rodičov.

Otvoriť kalkulačku
Kalkulačka kríženia

Trihybridné kríženie link

Pri trihybridnom krížení sledujeme tri znaky.

Príklad: Sledujeme tri znaky: farbu kvetu, tvar semien a farbu semien. Purpurová farba kvetu je úplne dominantná (F) oproti bielej (f). Okrúhly tvar semien je úplne dominantný (S) nad zvráskaveným tvarom (s). Žltá farba semien je úplne dominantná (Y) nad zelenou farbou (y). Napíšte schému kríženia purpurovokvetej homozygotnej línie s okrúhlym tvarom žltých semien s bielokvetou líniou so zvráskaveným tvarom zelených semien po F₂ generáciu.

Výsledkom kríženia rodičov s homozygotným genotypom je uniformná generácia (Mendelovo pravidlo uniformity). Následné kríženie heterozygotov F₁ generácie pri troch a viacerých znakoch však už môže byť mimoriadne náročné na klasický zápis gamét do štvorca. Preto sa v genetike často využíva grafický, tzv. vidlicovitý spôsob zápisu gamét.

Obaja rodičia, resp. celá F₁ generácia, vytvárajú po 8 typov gamét. Variabilita krížencov F₂ generácie pri trihybridizme vykazuje rovnaké zákonitosti ako v prípade dihybridizmu (vrátane prítomnosti uhlopriečok homozygotov a heterozygotov). Pri úplnej dominancii všetkých troch znakov vzniká v F₂ generácii z celkového počtu 64 zygotických kombinácií presne 8 fenotypových tried v charakteristickom štiepnom pomere \( 27 : 9 : 9 : 9 : 3 : 3 : 3 : 1 \).

fenotypznakvýskyt
F-S-Y-purpurový kvet, okrúhly tvar semien, žlté semená27 / 64 (42,1875%)
F-S-yypurpurový kvet, okrúhly tvar semien, zelené semená9 / 64 (14,0625%)
F-ssY-purpurový kvet, zvráskavený tvar semien, žlté semená9 / 64 (14,0625%)
F-ssyypurpurový kvet, zvráskavený tvar semien, zelené semená3 / 64 (4,6875%)
ffS-Y-biely kvet, okrúhly tvar semien, žlté semená9 / 64 (14,0625%)
ffS-yybiely kvet, okrúhly tvar semien, zelené semená3 / 64 (4,6875%)
ffssY-biely kvet, zvráskavený tvar semien, žlté semená3 / 64 (4,6875%)
ffssyybiely kvet, zvráskavený tvar semien, zelené semená1 / 64 (1,5625%)
Tab. Fenotyp F2 generácie pri úplnej dominancii všetkých znakov (trihybridizmus)

Polyhybridné kríženie link

Polyhybrid je kríženec, ktorého parentálna generácia sa odlišovala vo viacerých alelových pároch. Pri voľnej kombinovateľnosti všetkých vlôh si môžeme genotypové a fenotypové štiepne pomery vypočítať pri ľubovoľnom počte sledovaných znakov. Všetky výpočty totiž priamo vychádzajú zo základného genotypového štiepneho pomeru \( 1 : 2 : 1 \) a fenotypového štiepneho pomeru \( 3 : 1 \).

Sledovaný parameter1 znak2 znaky3 znakyn znakov
Počet gametických kombinácií F₁248\( 2^n \)
Počet zygotických kombinácií F₂41664\( 2^{2n} \) (resp. \( 4^n \))
Počet genotypov v F₂3927\( 3^n \)
Počet homozygotov v F₂248\( 2^n \)
Počet kombinačných noviniek026\( 2^n - 2 \)
Počet heterozygotov v F₂21256\( 2^{2n} - 2^n \)
Počet fenotypových tried248\( 2^n \)
Frekvencia fenotypových kategórií F₂\( (3+1)^1 \)\( (3+1)^2 \)\( (3+1)^3 \)\( (3+1)^n \)
Tab. Všeobecný prehľad štiepnych pomerov pri polyhybridizme
počet gametických kombinácií F₁ – maximálny počet kombinácií alel, ktoré sa môžu dostať do gaméty heterozygota
počet zygotických kombinácií F₂ – všetky možné kombinácie gamét vyprodukovaných dvoma heterozygotmi vo všetkých znakoch, ktoré sa môžu spojiť do spoločnej zygoty
počet homozygotov v F₂ – počet čistých línií, ktoré sú vo všetkých znakoch homozygotné (dominantné alebo recesívne), čo vizuálne predstavuje počet jedincov v uhlopriečke homozygotov
počet kombinačných noviniek – počet vzniknutých čistých línií zmenšený o dve pôvodné homozygotné rodičovské línie
počet heterozygotov v F₂ – počet všetkých jedincov, ktoré nie sú čistými líniami (t. j. sú heterozygotní minimálne v jednom z posudzovaných znakov)
frekvencia fenotypových kategórií F₂ – vychádza z rozvinutia binómu \( (3+1)^n \). Napríklad pre dihybridizmus (\( n=2 \)) platí \( (3+1)^2 = 3^2 + 2(3 \times 1) + 1^2 = 9 + 3 + 3 + 1 \), z čoho dostávame klasický štiepny pomer 9:3:3:1.

Spätné kríženie link

Spätné kríženie (angl. backcross) je zámerný experimentálny a oplodňovací proces, pri ktorom sa krížia jedince prvej (F₁) alebo ďalších generácií s pôvodným rodičovským genotypom. Potomstvo z takéhoto kríženia sa často označuje ako B1 generácia. V podstate ide o kríženie heterozygota s rodičom, ktorý je dominantný alebo recesívny homozygot. Spätné kríženie má obrovské uplatnenie predovšetkým v šľachtiteľstve na utvrdenie (zafixovanie) určitej získanej vlastnosti.

  • kríženie s dominantným homozygotompotomkovia sú fenotypovo úplne rovnakí (majú dominantný prejav), ale sú genotypovo odlišní (časť sú homozygoti, časť heterozygoti)
  • kríženie s recesívnym homozygotom (testovacie kríženie) – u potomstva sa vyštiepia rôzne fenotypové (a teda aj genotypové) triedy, pričom genotypový aj fenotypový štiepny pomer je \( 1 : 1 \)

Príklad: Kríženie hrachu s heterozygotnou konštitúciou alel pre tvar semena s a) dominantným homozygotom, b) recesívnym homozygotom. Alela pre hladké semená (S) je úplne dominantná voči alele pre zvráskavený tvar semien (s).

Testovacie kríženie link

Pri testovacom krížení ide o zámerný oplodňovací proces jedinca s neznámym genotypom (no dominantným fenotypom) s jedincom, ktorý má jasný recesívny prejav sledovaného znaku. Svoje uplatnenie má predovšetkým vtedy, keď chceme bezpečne rozlíšiť genotyp heterozygota od dominantného homozygota v prípade úplnej dominancie.

Po takomto krížení dostaneme potomstvo v jednej z dvoch možností:

  • potomstvo je plne uniformné (vykazuje len dominantný znak) – to znamená, že neznámy genotyp bol určite dominantný homozygot
  • v potomstve sa vyštiepujú aj jedince s recesívnym znakom (v presnom pomere 1 : 1 s dominantnými jedincami) – to jasne dokazuje, že neznámy genotyp bol heterozygot

Príklad: Testovacie kríženie neznámeho genotypu s nafúknutými strukmi s recesívne homozygotným jedincom. Nafúknutý tvar struku je dominantný znak (N) oproti hrboľatému tvaru (n) a je voči nemu vo vzťahu úplnej dominancie.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

forward
forward