Oporná sústava

Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení.

Podľa tvaru rozoznávame kosti:

• dlhé kosti (napr. ramenná kosť, stehenná kosť)
• krátke kosti (napr. zápästné a priehlavkové kosti)
• ploché kosti (napr. lopatka)
• vzdušné (pneumatické) kosti (napr. čelová kosť)

Kosti sa spájajú pohyblivým alebo nepohyblivým spojením. Nepohyblivo môžu byť kosti navzájom spojené:

• väzivom, napr. kosti lebky sú spojené švami
• chrupkou, napr. spojenie rebier s hrudnou kosťou
• kostným tkanivom – kosti navzájom zrastajú, napr. panvu tvoria tri zrastené kosti

Pohyblivé spojenie kostí sa uskutočňuje v kĺbe. V ňom sa kosti navzájom iba dotýkajú. Dotykové plochy sú tvarovo prispôsobené pohybu. Jedna dotyková plocha tvorí spravidla kĺbovú jamku a na druhej kosti sa nachádza kĺbová hlavica. Dotykové plochy tvorí hyalínna chrupka a po ich okraji sú kosti spojené kĺbovým púzdrom. Kĺbovú dutinu vypĺňa synoviálna tekutina, ktorá znižuje trenie a vyživuje chrupkové tkanivo, pretože kĺbová chrupka nie je obalená perichondriom.

Súčasťou niektorých kĺbov sú kĺbové platničky alebo kĺbové menisky zložené z väzivovej chrupky, ktoré vyrovnávajú povrchové nerovnosti medzi kĺbovými plochami a uľahčujú pohyb. Meniskus je, na rozdiel od platničky, prirastený ku kĺbovému púzdru.

Prehľad kostry link

Kostru človeka možno rozdeliť do troch celkov:

1. kostra trupu
2. kostra končatín
3. kostra hlavy (lebka)

Kostru človeka tvorí približne 206 kostí.

Kostra trupu link

Chrbtica link

Chrbtica (columna vertebralis) tvorí os tela. Je tvorená z 33–34 stavcov. Stavce (vertebrae) sú krátke kosti, z ktorých vyčnievajú 2 bočné výbežky a 1 tŕňovitý výbežok. Stredom stavcov prechádza otvor. Otvory v jednotlivých stavcoch vytvárajú spolu chrbticový kanál, v ktorom je uložená miecha. Cez žliabky v niektorých stavcoch vychádzajú miechové nervy.

Chrbticu človeka tvorí:

• 7 krčných stavcov (C1–C7, vertebrae cervicales), z ktorých prvé dva, nosič (atlas) a čapovec (axis, epistropheus), sú prispôsobené na otáčanie hlavy do strán a kývavé pohyby smerom hore-dole a svojou stavbou sa odlišujú od zvyšných stavcov
• 12 hrudníkových stavcov (Th1–Th12, v. thoracicae)
• 5 driekových stavcov (L1–L5, v. lumbales)
• 5 krížových stavcov (v. sacrales), ktoré sú zrastené do krížovej kosti (os sacrum), ktorá je vsadená medzi kosti panvy
• 4-5 kostrčových stavcov (v. coccygae) zrastených do kostrče (os coccygis)

Medzi stavcami, počnúc druhým krčným stavcom a končiac prvým krížovým stavcom, sa nachádzajú medzistavcové platničky (disci intervertebrales), ktorých je tým pádom 23. Prevažná časť ich hmoty je tvorená väzivovou chrupkou. Umožňujú plynulý ohyb chrbtice.

Chrbtica je dvakrát esovite prehnutá. Prenutie dopredu sa nazýva lordóza a prehnutie dozadu kyfóza. Rozoznávame krčnú a driekovú lordózu, hrudníkovú a krížovú kyfózu. Chorobné vybočenie chrbtice do strany nazývame skolióza.

Hrudník link

Základom hrudníka (thorax) je 12 párov rebier (costae). Sú to oblúkovité kosti, ktoré sú kĺbom spojené s hrudnými stavcami a vpredu sú prirastené chrupkovitým spojením na hrudnú kosť. Poznáme 3 druhy rebier podľa spôsobu pripájania sa na hrudnú kosť:

• pravé rebrá (7 párov) sa pripájajú jednotlivo priamo na hrudnú kosť
• nepravé rebrá (3 páry) sa pripájajú na chrupkovité časti vyššie položených rebier
• voľné rebrá (2 páry) sú voľne uložené v brušnej dutine

Hrudná kosť (os sternum) uzatvára prednú časť hrudníka. Skladá sa z rukoväti, tela a mečovitého výbežku.

Kostra končatín link

Horná i dolná končatina majú podobný stavebný plán. Ku kostre trupu sú pripojené pletencami, na ktoré sa pripája vlastná voľná končatina.

Horná končatina link

Pletenec hornej končatiny link

Na kostru trupu sa pripája lopatkovým pletencom. Lopatka (scapula) je plochá kosť a na jej chrbtovej strane je veľký hrebeňový výbežok. Kľúčna kosť (clavicula) je dlhá, esovite prehnutá kosť. Tiahne sa od lopatky k hornému okraju hrudnej kosti. Svojím spojením s lopatkou vytvára záves pre voľnú končatinu.

Voľná končatina link

Ramenná kosť (humerus) sa spája s dvomi kosťami predlaktia, s vretennou kosťou (radius) a lakťovou kosťou (ulna). Vretenná kosť smeruje k palcu a lakťová k malíčku. Kosti predlaktia sa spájajú s ramennou kosťou v lakťovom kĺbe. Dolné konce lakťovej a vretennej kosti spolu tvoria jamku zápästného kĺbu, kde sa spájajú s kostrou ruky:

• 8 kostí zápästia (ossa carpi) – sú uložené vo dvoch radoch po štyri
• 5 kostí záprstia (ossa metacarpalia)
• články prstov (phalanges) – každý prst tvoria tri články, len palec dva články

Dolná končatina link

Pletenec dolnej končatiny link

Panvový pletenec tvorí panvu (pelvis). Panvová kosť (os coxae) vzniká zrastením 3 samostatných kostí:

1. bedrová kosť (os ilium)
2. sedacia kosť (os ischii)
3. lonová kosť (os pubis)

Ženská panva je nižšia a širšia, mužská vyššia a užšia. Panvový otvor u žien tvorí pôrodnú cestu.

Voľná končatina link

Stehnová kosť (femur) je najdlhšia kosť ľudského tela. Spája sa v kolennom kĺbe s holennou kosťou (píšťala, tibia) a ihlicou (fibula). Je to najzložitejší kĺb celého tela, ktorý spredu spevňuje ešte ďalšia kosť – jabĺčko (čiaška, patella). Členok nie je samostatná kosť, ale výbežok holennej kosti na vnútornej a ihlice na vonkajšej strane. Kostra nohy obsahuje:

• 7 priehlavkových kostí (ossa tarsi)
• 5 predpriehlavkových kostí (ossa metatarsalia)
• články prstov (phalanges) - každý prst tvoria tri články, len palec dva články; sú kratšie ako na ruke

Kosti nohy sú spojené tak, že vytvárajú pružný celok s pozdĺžnou a priečnou klenbou nohy, kde vrcholom pozdĺžnej klenby je členková kosť (talus). Normálne klenutá noha sa opiera o podložku na 3 miestach: o pätu, sezamskú kostičku pod hlavicou 1. predpriehlavkovej kosti a o hlavičku 5. predpriehlavkovej kosti. Dotýka sa podložky aj vonkajším okrajom nohy a bruškami prstov. Takáto pozícia zabraňuje stláčaniu ciev v chodidle a umožňuje mäkkú chôdzu. Zníženie klenby sa nazýva plochá noha.

Kostra hlavy link

Lebka (cranium) má 2 časti:

1. mozgová časť – schránka pre mozog
2. tvárová časť – obklopuje začiatok tráviacej a dýchacej sústavy

Mozgovú časť lebky tvoria:

• záhlavová kosť (os occipitale)
• spánkové kosti (ossa temporalia) – spánková kosť vznikla spojením 3 častí, z ktorých tzv. skalná kosť (pars petrosa, os petrosum) je sídlom zložitej sústavy statokinetického receptoru
• temenné kosti (ossa parietalia)
• čelová kosť (os frontale)
• klinová kosť (os sphaenoidale)
• čerieslo (vomer)
• čuchová kosť (os ethmoidale)
• slzné kosti (ossa lacrimalia)
• nosové kosti (ossa nasalia)

Tvárovú časť lebky tvoria:

• čeľusť (horná čeľusť, maxilla)
• sánka (spodná čeľusť, mandibula)
• jarmové kosti (ossa zygomatica)
• podnebné kosti (ossa palatina)
• jazylka (os hyoideum)